Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/628/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232097
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113232097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: T. H., X. W. XXX/X, Ž. B.
V., zastúpenej advokátom: JUDr. Dušan Klimo, so sídlom Slákovičova 16/61, Žiar nad Hronom, proti
žalovaným: 1/ Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Generálna
prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 25. mája 2015, č.k. 16C/185/2013-168, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia náhrady škody vo výške 225.858,- eur, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo
zistenia, že na Okresnom súde Zvolen sa v konaní sp. zn. 12C 50/06 žalobkyňa proti Y.. Y.B.

L. domáhala zaplatenia sumy 220.746,- Sk titulom náhrady škody, ktorú jej mal menovaný
spôsobiť tým, že nepodal návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru danej žalobkyni jej zamestnávateľom. V označenom spore súd rozsudkom č.k. 12C 50/06-120
zo dňa 14.09.2007 žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že Y.. Y. L. žalobkyňu ako advokát zastupoval
iba v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (sp. zn. 5C 131/03),
v ktorom bola úspešná, pričom tvrdenie žalobkyne, že menovaného splnomocnila i na začatie konania

ohľadne určenia neplatnosti výpovede nebolo ničím preukázané, naopak, preukázané skutočnosti jeho
pravdivosť vylučujú. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici tento rozsudok svojim
rozsudkom č.k. 17Co/83/08-170 zo dňa 16.04.2008 ako vecne správny potvrdil, keď vychádzajúc z plnej
moci, nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 5C 131/2003 konštatoval, že
plnou mocou zo dňa 30.06.2003 žalobkyňa splnomocnila Y.. L. na zastupovanie vo veci neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, a nie na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede,
ktorá jej bola daná 11.03.2003. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 19.04.2010 podala

na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podnet na trestné stíhanie neznámeho
páchateľa pre podvod a falšovanie plnomocenstva na zastupovanie, protokolovaného a archivovaného
Okresným súdom v Žiari nad Hronom v spore 5C 131/03, použitej ako dôkazová listina počas
súdneho konania na Okresnom súde Zvolen v konaní 12C 50/06, v ktorom uviedla, že v odvolacom
konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici, týkajúcom sa konania o náhradu škody voči
Y.. L.Č., bol rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdený z dôvodu, že advokát Y.. L. mohol konať len

podľa plnomocenstva zo dňa 30.06.2003, kde jeho činnosť bola vymedzená príslušným ustanovením §
68 ods. 1 písm. b/ ZP, avšak jej podpis sa na predmetnom plnomocenstve nenachádzal v
čase, keď plnomocenstvo podpisovala za prítomnosti svojho manžela ani vtedy, keď sa splnou mocou oboznamoval Okresný súd Zvolen. Z uvedeného vyvodila, že počas súdneho konania na
Okresnom súde Zvolen alebo i na Krajskom súde v Banskej Bystrici došlo k zásahu do
súdneho spisu dopísaním paragrafu, čo považovala za trestný čin podvodu a falšovania

protokolovanej dôkaznej listiny, spáchaný neznámym páchateľom, ktorý uviedol Krajský súd v Banskej
Bystrici do omylu, čo malo za následok prijatie nesprávneho právneho záveru v jej neprospech a jej
škodu a vážne poškodenie jej zdravotného stavu. Listom VII/1 Gn 156/10-3 zo dňa 13. mája 2010
Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR upovedomil žalobkyňu o postúpení jej podnetu
na trestné stíhanie neznámeho páchateľa z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti Úradu

justičnej a kriminálnej polície OR v Žiari nad Hronom. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Zvolene,
Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície listom číslo ORP-JKP-21-117/2010 zo dňa
22.06.2010 žalobkyni oznámilo, že o jej totožnom trestnom oznámení už bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením povereného príslušníka odboru skráteného vyšetrovania Okresného riaditeľstva PZ Zvolen
o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku pod ČVS: ORP-2062/1-
OSV-ZV-2009 z 15.01.2010, a nie je dôvod na rozhodnutie orgánov činných v trestnom

konaní podľa trestného poriadku. Generálna prokuratúra SR listom XV/2 Gn 326/10-4
zo dňa 29. septembra 2010 oznámila žalobkyni, že jej podanie doručené dňa 20.09.2010 označené
ako žiadosť o preskúmanie upovedomenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, po obsahovej stránke
vyhodnotené ako podnet na preskúmanie zákonnosti vyšetrovateľa PZ z dôvodu vecnej a miestnej
príslušnosti postúpila za účelom jeho posúdenia a vybavenia Okresnej prokuratúre vo Zvolene, ktorá

listom 1 Pn 638/10-4 zo dňa 08.11.2010 žalobkyňu upovedomila o vybavení jej podnetu a po preskúmaní
celéhospisovéhomateriálujejoznámila,ževyšetrovateľPZpostupovalzákonnýmspôsobomasprávne,
keď v jeho konaní nezistila žiaden nezákonný postup. Listom IV/1 Gn 848/10-15 zo dňa 08.júla 2011
Generálna prokuratúra SR potvrdila prijatie podania žalobkyne zo dňa 23.06.2011, v ktorom vyslovila
opätovne nespokojnosť s vybavením jej opakovaného podnetu vedeného na Generálnej prokuratúre SR

podsp.zn.IV/1Gn848/10-7zodňa18.08.2010,pričomjejoznámila,ženakoľkoďalšíopakovanýpodnet
neobsahuje nové skutočnosti, vec nebude opätovne prešetrená a v celom rozsahu bolo poukázané
na oznámenie o vybavení opakovaného podnetu Generálnou prokuratúrou SR pod sp. zn. IV/1 Gn
848/10 zo dňa 18.08.2010. Žalobkyni zároveň oznámila, že pokiaľ neuvedie nové skutočnosti nie je
potrebné jej opakovaný podnet vybaviť (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) a nebude

naň písomne reagovať. Žalobkyňa podaním zo dňa 19.03.2012 doručeným Generálnej prokuratúry SR
k IV/1Gn-848/10 žiadala potvrdiť trestnú činnosť neznámej osoby (falšovateľa) neoprávneným zásahom
do plnej moci pre advokáta Y.. Y. L. a v trestnom konaní pokračovať, pričom poukázala na
novú skutočnosť - znalecký posudok z odboru Písmoznalectvo č. 21/2012 zo dňa 14.03.2012,
z ktorého vyplýva, že s vysokou pravdepodobnosťou text - sporný rukopis napísaný so zmiešaným

paličkovým, perličkovým a čiastočne kurzívnym písmom bol dopísaný po dátume 30.06.2003, kedy
bolo plnomocenstvo napísané a podpísané. V nadväznosti na uvedené Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru vo Zvolene odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie Policajného zboru Zvolen uznesením
ČVS: ORP-807/ZV-ZV-2012 zo dňa 12.07.2012 podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku vo
veci trestného oznámenia zo dňa 13.06.2012 vo veci z podozrenia z prečinu

Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ
tým, že po dátume podpisu plnomocenstva zo dňa 30.06.2003 v Žiari nad Hronom podstatne pozmenil
obsah plnomocenstva uzatvoreného medzi klientom T. H. a advokátom Y.. Y. L. v úmysle, aby ho použil
ako pravé, tým že do tohto dopísal text: "fy: § 68 1b SEHATEX s.r.o. Šaľa" odmietol, nakoľko nie je

dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že plnomocenstvo spísané medzi klientom T. H. a advokátom Y.. Y. L. nie je verejnou
listinou, a teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu Falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného
zákona, ani k spáchaniu žiadneho iného prečinu. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť,

o ktorej Okresná prokuratúra Zvolen uznesením zn. 1 Pn 406/12-6 zo dňa 17.08.2012 rozhodla tak, že
sťažnosť ako oneskorene podanú zamietla. Napriek oneskorenému podaniu sťažnosti bolo uznesenie
preskúmané aj pokiaľ išlo o správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konania predchádzajúce týmto
výrokom, a po ich preskúmaní prokurátor dospel k záveru, že vyšetrovateľ PZ postupoval procesne
správne a dôkazne opodstatnene, keď o trestnom oznámení rozhodol postupom podľa § 197

ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku a napadnuté uznesenie bolo i dostatočne odôvodnené. Podaním
zo dňa 20.09.2012 požiadala žalobkyňa Generálnu prokuratúru SR o prehodnotenie záverov Okresnej
prokuratúry vo Zvolene a žiadala uznesenie Okresnej prokuratúry zrušiť a zaviazať ju rozhodnúť o
podanej žiadosti, avšak Generálna prokuratúra SR podaním IV/1 Gn 848/10-28 zo dňa 03.10.2012žalobkyni oznámila, že jej podnet bol prijatý dňa 20.09.2012 a podanie bolo z dôvodu príslušnosti
odstúpené Krajskej prokuratúre Banská Bystrica. Listom IV/1 Gn 2066/12-12 zo dňa
21.01.2013. Na základe opakovaného podnetu zo dňa 26.11.2012 Generálna prokuratúra SR žalobkyni

oznámila, že bol preskúmaný vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ Zvolen sp. zn. ORP-807/ZV-
ZV-2012, obsah dozorového spisu Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1 Pn 406/12 a dohľadového
spisu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Kn 303/12 pričom bolo zistené, že opakovaný
podnet žalobkyne nie je dôvodný, a to dôvodov, na ktoré poukázal už poverený príslušník PZ Zvolen,
ktorý uznesením ČVS: ORP-807/ZV-ZV-2012 zo dňa 12.07.2012 podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku

trestné oznámenie žalobkyne odmietol, a dôvodov uvedených v uznesení Okresnej prokuratúry Zvolen
sp. zn. 1 Pn 406/12 zo dňa 17.08.2012, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
jej sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Pochybenie neboli zistené ani vo vybavení predchádzajúceho
podnetu žalobkyne Krajskou prokuratúrou Banská bystrica vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 303/12-6 zo
dňa 05.11.2012, ktorá dostatočne reagovala na všetky skutočnosti uvádzané v doterajších podaniach.
Žalobkyňa listom zo dňa 12.03.2014 podala na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť na postup a

nečinnosť všetkých dozorujúcich prokuratúr a žiadala o zjednanie nápravy. Krajská prokuratúra Banská
Bystrica listom zn. 1Kn 303/12/6600-30 zo dňa 22.04.2014 žalobkyňu vyrozumela, že sťažnosťou sa
opätovne domáha preskúmania postupu vyšetrovateľa, prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen ako aj
prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, avšak podanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti,
s ktorými by sa už vyšetrovateľ a dozorujúci resp. dohľadujúci prokurátor nevysporiadali a umožnili by

prijať iný záver vo veci. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 1 písm.
a/, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1 písm. f/, § 9 ods. 1,2,3,4, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 ods.
1,2,3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, a dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť, keď žalovaný
1/ nie je vo veci vecne legitimovaný a vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobkyňa nepreukázala naplnenie

predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ani
nesprávnym úradným postupom, avšak ani vznik škody v príčinnej súvislosti s ním. V súvislosti s otázkou
pasívnej vecne legitimácie žalovaného 1/ zdôraznil, že z ust. § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.
jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom zodpovedá štát, ktorý je ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v

ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti (§ 21 Občianskeho zákonníka), potrebné odlišovať od
ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych,
ktoré vystupujú v občianskoprávnych alebo obchodných vzťahoch v mene štátu, teda i od žalovaného
1/, ktorý pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci so štátom nemožno
stotožniť, a sám; na rozdiel od štátu; zodpovednosť za škodu podľa citovaného zákona nenesie. Vo

vzťahu nároku žalobkyne na náhradu škody uplatnenému proti žalovanému 2/ konštatoval, že v konaní
nebol preukázaný nesprávny úradný postup; naopak, bolo preukázané, že orgány činné v trestnom
konaní na podnety žalobkyne reagovali, týmito sa zaoberali a vyhodnotili ich, pričom skutočnosť, že
na základe týchto podaní nebolo začaté trestné stíhanie voči konkrétnej osobe a nebola vyvodená
trestnoprávnazodpovednosť,nemožnopovažovaťzanesprávnyúradnýpostup.Zdôraznil,žezpriebehu

celého konania o podnetoch a sťažnostiach žalobkyne je zrejmé, že orgány činné v
trestnom konaní opakovane prešetrili jej podnet na začatie trestného stíhania, a v zmysle ustanovení
Trestného poriadku ho odmietli, nakoľko mali za dostatočne preukázané, že nebol dôvod na začatie
trestného stíhania. Opakovanými sťažnosťami žalobkyne sa zaoberali a na tieto reagovali a výsledok
ich prešetrenia žalobkyni oznámili. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa ako oznamovateľka

nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jej trestného oznámenia bolo určité konanie
kvalifikované ako trestný čin a aby bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, keď posúdenie,
či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní,
je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní (napr. IV. ÚS 180/09, III. ÚS 46/2011).
Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný

čin spáchaný a kto ho spáchal, teda účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi
páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych
subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu. Z uvedeného vyvodil, že porušenie práva
žalobkyne na právnu ochranu, ako to v konaní žalobkyňa tvrdila, by bolo možné len v prípade, ak by sa
orgány činné v trestnom konaní jej podnetom, resp. jej podaniami vo veci nezaoberali, tieto ignorovali,

resp. nevenovali by im pozornosť, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Skutočnosť, že žalobkyňa sa
s právnym názorom orgánov činných v trestnom konaní nestotožnila, pritom nemôže sama osebe viesť
k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Za neopodstatnenú považoval aj argumentáciu
žalobkyne, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo aj v dôsledku prieťahov v konaní. Žalobkyňa totižtúto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala a k vytýkaným prieťahom v konaní len vo všeobecnosti
uviedla, že celé konanie o jej podnetoch trvalo neprimerane dlho, nakoľko celá vec sa riešila od roku
2008 do roku 2013, pričom z listinných dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že na jej podnety

orgány činné v trestnom konaní reagovali v primeraných lehotách a zákonom
stanovené lehoty dodržali. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v prejednávanom prípade k
nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné
bremeno ani pokiaľ ide o preukázanie existencie ňou uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
keď uplatnená náhrada majetkovej škody má predstavovať ňou uplatnenú škodu v spore na Okresnom

súde Zvolen pod sp. zn. 12C 50/06, v ktorom súd právoplatne jej nárok na náhradu škody nepriznal,
pričom k zmenšeniu jej majetku v dôsledku náhrady trov konania Y.. Y. L., priznanej mu súdom a
úhrady nákladov exekučného konania, ešte nedošlo, nakoľko žalobkyňa tieto trovy doposiaľ neuhradila.
Zdôraznil, že žalobkyňa nepreukázala ani ňou uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnila v dôsledku
ňou tvrdeného porušenia jej ústavných práv a nekonania verejných činiteľov spolu vo výške 214.101
eur, keď nepreukázala, že by ňou vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany prokuratúry

došlo k negatívnym následkom v jej súkromnom živote a spoločenskom uplatnení, a nepreukázala ani
existenciu príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy, keď
z vykonaných dôkazov nevyplýva, že v prípade, ak by nedošlo k údajnému nesprávnemu úradnému
postupu zo strany prokuratúry, by mala možnosť podať návrh na obnovu konania, avšak nečinnosťou
príslušných orgánov jej toto bolo znemožnené. Z uvedených dôvodov, keď neboli splnené zákonom

stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci podľa zák.
č. 514/2003 Z.z., dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak
v konaní úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, nakoľko náhradu trov konania priznať nežiadali.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie
jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p.). Namietala, že prvoinštančný súd postupoval
nesprávne,keďžalobuakonedôvodnúzamietolnapriektomu,ževkonanílistinnýmidôkazmipreukázala
nečinnosť štátnych orgánov smerujúcu k zisteniu podvodného konania v odvolacom konaní, ktoré

prebehlo na základe falšovaného plnomocenstva, ako aj nevykonanie žiadnych úkonov vo veci zistenia
zásahu do súdneho spisu. V tejto súvislosti vytýkala súdu prvej inštancie, že sa ňou predloženými
listinnými dôkazmi vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich v súlade so zásadami spravodlivého súdneho
konania. Zároveň namietala, že prvoinštančný súd nesprávne vec posúdil, keď vychádzal zo záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nemožno nútiť začať trestné stíhanie, nakoľko podanou žalobou

sa nedomáhala náhrady škody z dôvodu nezačatia trestného stíhania, avšak z dôvodu nečinnosti
štátnych orgánov vo vzťahu k zisteniu predmetného falšovania a podvodu. V tejto súvislosti pritom
súd prvej inštancie neuviedol, prečo štátne orgány napriek tomu, že im boli doručené dôkazy o
týchto skutočnostiach, neboli povinné vykonať žiadne úkony. Zdôraznila, že žalobu nepodala pre jej
nestotožnenie sa s oznámeným výsledkom jej trestného oznámenia, avšak z dôvodu, že

tento výsledok bol dôsledkom nečinnosti štátnych orgánov. Konštatovala, že súd prvej inštancie porušil
jej Ústavou SR a Dohovorom zaručené právo na spravodlivý súdny proces, keď napadnutý rozsudok
odôvodnil v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.
3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.
4. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali

žalovaní na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil
aj správny právny záver, že žalovaný 1/ v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný a v prípade
žalovaného 2/ neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala
byť žalobkyni spôsobená zásahom do jej práv v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti prokuratúry

ochraňovať dodržiavanie zákonov a práv fyzických osôb a nečinnosťou štátnych orgánov v súvislosti
s ňou predloženým; podľa jej tvrdenia falšovaným; plnomocenstvom udeleným jej osobou advokátovi Y..
Y. L.. Na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj dostatočneodôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil
opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania,

a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v
podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
v spore.

5. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ nie je v danom spore pasívne vecne
legitimovaný, keď za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
zodpovedá štát (Slovenská republika), a nie jeho jednotlivé zložky, medzi ktoré nepochybne patrí aj
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorú treba pre tento účel od štátu samotného dôsledne
odlišovať. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani právna úprava obsiahnutá v zák. č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre; na ktorú žalobkyňa v priebehu sporu opakovane poukazovala; keď ani

citovaný právny predpis samostatnú zodpovednosť Generálnej prokuratúry SR za škodu, podľa zák. č.
514/2003 Z.z., nezakladá.
6. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej
veci neboli preukázané zákonom stanovené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. ani v prípade žalovaného 2/, keď v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup orgánov štátu, avšak ani vznik škody, príp. nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s
ním. Správny je totiž záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že orgány
prokuratúry na všetkých stupňoch; t.j. okresné prokuratúry, krajská prokuratúra i Generálna prokuratúra
SR; postupovali v súvislosti s opakovanými podnetmi a sťažnosťami žalobkyne zákonne a
správne, preverili všetky skutočnosti ňou uvádzané, pričom vzhľadom na okolnosti veci sa tak stalo aj

v primeranej lehote. Osobitne je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že všetky podnety žalobkyne na
začatie trestného stíhania boli vyhodnotené ako neopodstatnené, pričom skutočnosť, že trestné stíhanie
vo veci začaté nebolo; keď neboli zistené akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce takýto postup; nemôže
napriek opačnému subjektívnemu presvedčeniu žalobkyne viesť k záveru, že postup prokuratúry možno
pre účely zák. č. 514/2003 Z.z. považovať za nesprávny úradný postup zakladajúci zodpovednosť štátu

za škodu. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa ako oznamovateľka
nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jej trestného oznámenia bolo určité konanie
kvalifikované ako trestný čin a aby bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, keď posúdenie, či
je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo
výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

7. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že vec nesprávne posúdil, keď jej
žalobu zamietol napriek tomu, že v konaní preukázala nečinnosť štátnych orgánov smerujúcu k zisteniu
podvodného konania v odvolacom konaní, ktoré prebehlo na základe falšovaného plnomocenstva, ako
aj nevykonanie žiadnych úkonov vo veci zistenia zásahu do súdneho spisu, pričom ňou predloženými
listinnými dôkazmi sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich v súlade so zásadami spravodlivého súdneho

konania, jej námietka je neopodstatnená. Súd prvej inštancie totiž pri ustálení skutkového stavu veci,
ako ho vyčerpávajúco opísal v odôvodnení svojho rozsudku, vychádzal práve z listín predložených
žalobkyňou a práve na ich základe vo veci rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s
rozhodnutím súdu subjektívne nestotožňuje, nemôže mať za následok nesprávnosť tohto rozhodnutia.
8. Napokon, nedôvodná a účelová je námietka žalobkyne v podanom odvolaní, že postupom súdu

bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces tým, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne
odôvodnený. Súd prvej inštancie sa totiž v rámci predmetného konania podrobne vyporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami, ako aj so všetkými relevantnými tvrdenia žalobkyne, a po náležitej úvahe
vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie
správne, dôkladne a presvedčivo odôvodnil.

9. Odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa v danom spore nepreukázala splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za škodu, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v dôsledku postupu
prokuratúry pri vybavovaní jej opakovaných podnetov na začatie trestného stíhania pre trestný čin
podvodu a falšovania verejnej listiny, ani sťažností na vybavenie jej podnetov, a preto žaloba nebola

podaná dôvodne.
10. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani žiadne iné procesné
pochybenie, prípadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobkynena náhradu škody, pričom žalobkyňa ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.
11. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1,2 CSP).
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).