Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204077
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8113204077.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci navrhovateľa I..

C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. E. č. XXX, toho času bytom X. č. XX, XXX XX G., občan
SR, zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou AK so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov proti
odporkyni I.. S. C., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. E. č. XXX, toho času B. XX, J. - O.,
občianka SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal.
D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. E. č. XXX, t.č. B. XX, J. - O. a mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom C. E. XXX, toho času X. č. XX, XXX XX G., zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych veci a rodiny v Prešove takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov I.. C. C. a I.. S. C., rod G., uzavretá dňa 30.8.2003 v Lučenci, zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu Lučenec vo zväzku 19, ročník 2003, na strane 39, pod poradovým
číslom 103 r o z v á d z a.

II. Mal. D. C. , nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky I..
S. C., ktorá ju bude zatupovať a spravovať jej majetok.

III. Mal. D. C., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca I.. C.
C., ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec I.. C. C. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. sumou 350,- eur mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky I.. S. C. , počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku..V. Matka I.. S. C., je p o v i n n á prispievať na výživu mal. D.
sumou 100,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca
vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Otec, I.. C. C. je oprávnený stretávať sa s mal. D. C. :
- každý párny víkend v mesiaci od piatka od 20.00 hod. do nedele do 14.00 hod.
- počas letných prázdnin každý rok od 01.07 od 12.00 hod. do 31.07. do 20.00 hod.
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod, každý
nepárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 07.01. do 14.00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 20.00 hod do utorka do 14.00 hod.

VII. Matka, I.. S. C. je oprávnený stretávať sa s mal. D. C. :
- každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 20.00 hod. do nedele do 14.00 hod.
- počas letných prázdnin každý rok od 01.08. od 12.00 hod. do 31.08. do 20.00 hod.
- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod, každý
párny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 07.01. do 14.00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtka od 20.00 hod. do utorka do 14.00 hod.VIII. Matka, I.. S. C. je p o v i n n á mal. D. C. na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať
otcovi na adrese bydliska otca, otec I.. C. C. je povinný mal. D. C. v stanovenom čase prevziať a
odovzdať matke na adrese svojho bydliska.

IX. Otec. I.. C. C. je povinný mal. D. C. na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať matke
na adrese bydliska matky, matka I.. S. C. je povinná mal. D. C. v stanovenom čase prevziať a odovzdať
otcovi na adrese svojho bydliska.

X. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a .

XI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

XII. O trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 13.02.2013 žiadal, aby súd jeho
manželstvo s odporkyňou rozviedol vo vzťahu k mal. deťom navrhol schváliť rodičovskú dohodu, ktorú
prednesie na pojednávaní.
Návrh odôvodnil tým, že manželstvo je dlhodobo tenzné a konfliktné, pričom vnútorná nenaplnenosť zo
vzťahu bola u oboch od počiatku manželstva. . Krajský súd v Prešove svojím uznesením 4NcC15/2013

zo dňa 27.03.2013 vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci sudcov Okresného súdu
Prešov a vec prikázal tunajšiemu súdu.

Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2013 navrhovateľ navrhol mal detí zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov.

Súd uznesením č.k. 2P/38/2013-26 zo dňa 16.05.2013 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a
to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s rozvodom nesúhlasí, poprela aby mali od
začiatku ich vzťahu problémy, vážne narušenie vzťahu si uvedomila 11.06.2008, kedy sa dozvedela, že
navrhovateľ je zamilovaný do vydatej prokurátorky, pričom vzťah ukončil a ona ako matka dvoch detí a
veriaci človek mu odpustila. V januári 2012 zistila, že manžel je opäť zamilovaný do svojej vyššej súdne

úradníčky.Priznala,žeodmarca2013manželchodíprenocovaťinam,avšakránopríde,spoločneidúdo
mesta do práce, školy , škôlky, poobede spoločne idú domov a odchádza po večernej spoločnej modlitbe
s deťmi. V prípade rozvodu kategorický nesúhlasila so zverením detí do striedavej starostlivosti oboch
rodičov, žiadala obe detí zveriť do jej starostlivosti s tým aby len ona ich mohla zastupovať a spravovať
ich majetok, navrhovateľa navrhla zaviazať platením výživného pre mal. D. v sume 350,- eur mesačne

a pre mal. D. v sume 250 eur mesačne.

Na pojednávaní navrhovateľ na podanom návrhu trval uviedol, že pred uzavretím manželstva sa s
odporkyňou poznal tri roky, uzavretie manželstva bral ako prirodzený následok chodenia, odporkyňa
bola jeho prvou a najdlhšou láskou. Už od začiatku vo vzťahu chýbalo niečo hlbšie, pred uzavretím

manželstva intímne nežili, mal. D. počali hneď po uzavretí manželstva, po jej narodení opäť intímne
nežili, intímne sa začali stýkať, krátku dobu pred počatím mal. D. a po jeho počatí opäť intímne nežili.
Príčinu rozvratu manželstva navrhovateľ vidí v tom, že spolu nevedia fungovať, nikdy sa medzi nimi
nevytvorila intimita, fungovali len ako rodičia, nie ako pár. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v marci 2013
opustil spoločnú domácnosť, zhruba od roku 2012 udržiava známosť s inou ženou, s ktorou čaká

dieťa, pričom táto žena nie je dôvodom rozpadu manželstva.
Vsúčasnosti vylúčilmožnosťobnoveniamanželskéhospolužitia,uviedol,žekmanželkeužnemážiaden
citový vzťah.

Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasil, avšak odmietla sa vrátiť späť do G.. Priznala, že intímne

sa stýkali malo, naposledy niekedy v roku 2009, ako príčinu rozvratu manželstva odporkyňa označilaneveru z navrhovateľovej strany. Potvrdila, že známosť navrhovateľa s inou ženou trvá asi dva roky,
že dokonca navrhovateľ sa hodlá s touto ženou zosobášiť. Odporkyňa napriek navrhovateľovej nevere
je ochotná mu odpustiť a kvôli deťom zotrvať v manželskom zväzku. Zachovanie manželstva si

predstavuje tak, že navrhovateľ sa presťahuje do J., aj keď odporkyňa nepredpokladá, že obnovia
manželské spolužitie. .
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom mal. detí, správami o prešetrení rodinných
pomerov, znaleckým posudkom z odboru psychológia, klinická psychológia detí č. 1/14, výsluchom

znalca C.. J. J. a mal. D., dokladmi preukazujúcimi príjmy a výdaje účastníkov konania na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Lučenci dňa 30.08.2003, toto manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu Lučenec vo zväzku 18, ročník 2003 na strane 39, pod poradovým
číslom 103. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania
manželstva sa im narodili dve detí dňa XX.XX.XXXX mal. D. a dňa XX.XX.XXXX mal. D..

Manželstvo účastníci uzatvorili po trojročnej známosti ako následok chodenia. Podľa tvrdenia
navrhovateľa príčinou nezhôd bola skutočnosť, že nevedeli spolu fungovať, nevytvorilo sa medzi nimi
niečo intímne, fungovali len ako rodičia nie ako partneri. Podľa tvrdenia odporkyne príčina rozvratu
manželstva je nevera navrhovateľa. Navrhovateľ potvrdil, že od roku 2012 udržiava známosť s inou

ženou s ktorou v súčasnosti čaká dieťa. Účastníci konania od marca 2013 nevedú spoločnú domácnosť,
v lete 2013 sa odporkyňa spolu s deťmi presťahovala z C. E. do J.. Navrhovateľ kategorický odmieta
obnoviť manželské spolužitie, chce sa rozviesť, odporkyňa s rozvodom nesúhlasí, avšak sama priznala,
že obnovenie manželského spolužitia už pre neochotu navrhovateľa nebude možné.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a §19..

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov
je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako
kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania rok a pol nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária
spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú
výchovu mal. detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci

obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľ túto možnosť odmieta, nechce zotrvať v
manželskom zväzku, naviac udržuje mimomanželskú známosť, pričom jeho aktuálna priateľka je
tehotná.

Odporkyňa pred súdom deklarovala, že rozviesť sa nechce, avšak napriek tejto skutočnosti sa s deťmi

odsťahovala z miesta trvalého bydliska viac ako 300 km, fungovanie manželstva si predstavuje tak,
že navrhovateľ sa presťahuje za ňou, avšak sama pripustila, že k obnove manželského spolužitia už
nedôjde.Príčinurozvratutohtomanželstvasúdvidívneschopnostivzájomnejtoleráncie, nerozumenísivintímnej
oblasti a v neposlednom rade aj v nevere navrhovateľa.

Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

vždy prihliadne na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o
to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom

a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť..Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.Otec mal.detí vnávrhu navrhol obemal.detízveriťdostriedavejstarostlivostiobochrodičov.Podaním
doručenom súdu dňa 18.10.2013 navrhol alternatívne obe detí zveriť buď do striedavej starostlivosti

alebo do jeho osobnej starostlivosti, keďže matka bez jeho vedomia a súhlasu sa s deťmi presťahovala
do J. s cieľom, odstrihnúť ho od detí a preto by nemali byť zverené len do jej starostlivosti.
Po vykonanom znaleckom dokazovaní na pojednávaní dňa 05.09.2014 navrhol mal. D. zveriť do osobnej
starostlivosti matky s tým, že navrhuje určiť výživné z jeho strany v sume 100 eur mesačne, mal. D. do
jeho osobnej starostlivosti s tým, že výživné od matky nežiada, súčasne predložil návrh úpravy styku s

deťmi tak aby detí trávili spolu dva víkendy v mesiaci a sviatky.

Matka trvala na tom aby obe detí boli zverené do jej výlučnej starostlivosti, vzhľadom na vzdialenosť
medzi jej aktuálnym bydliskom a bydliskom otca nesúhlasila s zverením detí do striedavej starostlivosti
a taktiež nesúhlasila so zverením mal. D. otcovi. .Keďže rodičia sa nedohodli na úprave práv a

povinnosti k svojim mal. deťom, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia,
klinická psychológia dospelých a detí a znaleckým dokazovaním poveril C.. J. J..

Zo záverov znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 27.01.2014 okrem iného mal súd preukázané, že

tak otec ako aj matka sú schopný zastávať svoju úlohu, vedia deťom zabezpečiť relatívne systematickú
starostlivosť, opateru a výchovné pôsobenie. K deťom majú vypestovaný pozitívny vzťah.
U mal. D. v emočnej rovine je prítomná prirodzená preferencia matky a v inštrumentálnej rovine
preferencia otca. Bazálny citový vzťah má vytvorený k matke, vzťah s otcom bol rozvinutý a je
udržiavaný. Postupne si vytvára vzťah aj k otcovej novej partnerke, ktorú vníma prevažne pozitívne.

Mal. D. mierne preferuje otca, s matkou má vytvorený bazálny citový vzťah, otca preferuje v
inštrumentálnej rovine, vníma ho ako svoj vzor, nechce ho stratiť, obidvoch rodičov vníma pozitívne.
Počas znaleckého vyšetrenia spontánne resp. na otázku znalca vyjadril svoju túžbu bývať s otcom
a stretávať sa s matkou, avšak obidvoch rodičov má rád. Otcovú novú partnerku hodnotí prevažne
pozitívne.

Znalec u detí nezistil jednoznačné symptómy systematického popudzovania (negatívneho
ovplyvňovania) jedného rodiča proti druhému, podobne nezistil ani symptómy „zavrhnutia jedného
rodiča“ - detí neodmietajú ani jedného z rodičov. Osoby oboch rodičov obidve detí vnímaj prevažne
pozitívne.
Obidve detí sú vzhľadom k ich veku a psychickej vyspelosti schopné bez psychickej ujmy stráviť bez

jedného z rodičov 1-2 týždne, to čo ich však vnútorne neurotizuje a zneisťuje, sú dlhodobo konfliktné
vzťahy medzi rodičmi a neuspokojená potreba pokoja a stability výchovného rodinného prostredia.
Znalec ďalej uviedol, že forma striedavej starostlivosti rodičov by nebola v záujme mal. D., zohľadňovala
by skôr záujem jedného z rodičov, pričom znalec uviedol dôvody ktoré ho k takémuto záveru viedli a
to nedostatočná, resp. žiadna komunikácia medzi rodičmi, vysoko konfliktný, averzívny vzťah medzi

rodičmi, prenášanie rodičovských konfliktov na detí, bazálny emočný vzťah s matkou, ktorá je a bude
pre D. v súlade s pohlavno rolovými stereotypmi identifikačný vzor v procese vývinu identity. Veľká
vzdialenosť bydlísk, túžba D. žiť s matkou.
U mal. D. vzhľadom na intenzívnu naviazanosť na otca a vývinovú potrebu rozvíjania tohto vzťahu
znalec napriek negatívam odporučil striedavú formu starostlivosti s intervalom striedania jeden týždeň,

minimálne do času vstupu do základnej školy. V prípade nedostatočnej adaptácie dieťaťa v procese
zaškoľovania odporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky.
Z doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 21.05.2014 vyplýva, že s veľkou
pravdepodobnosťou psychologický prínos striedavej osobnej starostlivosti u mal. D. bude pre neho
menší ako zverenie do starostlivosti jedného z rodičov, toto riešenie je menej zaťažujúce aj

s ohľadom na proces zaškoľovania dieťaťa, ktorý so sebou prináša zvýšené nároky na adaptačné
mechanizmy osobnosti dieťaťa, už aj tak dlhodobo neurotizované rozvodovou rodinnou situáciou.
Znalec by uprednostnil osobu otca, pričom ako prioritu pri svojom odporúčaní znalec hodnotil stabilizáciu
výchovného prostredia dieťaťa (vytvorenie a udržanie si stabilného domová, ktorý má dieťa vytvorený
v bydlisku otca - rovesnícke vzťahy, vzťahy so širšou rodinou) a udržanie a rozvíjanie vzťahu mal. D. s

otcom, .ktorého preferuje, identifikuje sa s ním a ktorého význam bude pre dieťa v ďalších vývinových
obdobiach rásť.Znalec k súrodeneckým vzťahom uviedol, že tento má podpornú funkciu, prežili a prežívajú spolu
konfliktné situácie medzi rodičmi, napriek „pravidelným“ súrodeneckým konfliktom a súpereniu sa majú
radi a navzájom sa podporujú.

D. vzhľadom k vyššiemu veku sa už viac orientuje na nadväzovanie rovesníckych vzťahov v novom
mieste bydliska a je od brata emočne menej závislá. Jej pravidelné, relatívne krátkodobé odlúčenie od
brata by u nej ďalší osobnostný vývin nemalo významne narušiť.
Mal. D. vzhľadom k nižšiemu veku, vzťah so sestrou prežíva intenzívnejšie, hľadal u nej oporu, možnosť
rozptýlenia a spoločnosť pre hrové aktivity. U mal. bude v prípade rozdelenia súrodencov prebiehať

intenzívnejšie „smútková práca“ z odlúčenia, ktorá by však v prípade vhodného nastavenia stretávania
sa súrodencov a systematickej emočnej podpory zo strany rodiča, ktorému by bol zverený, nemusela
ovplyvniť osobnostný vývin dieťaťa v zmysle psychopatológie a emočnej deprivácie.
Znalec zdôraznil, že mal. D. by prežíval ako väčšiu psychickú záťaž nedostatok v stretávaní sa resp. v
odlúčení od otca, prítomnosť ktorého ho upokojuje. Pri vhodnom načasovaní realizácie styku obidvoch
mal. detí s rodičmi, v prípade rozdelenia súrodencov, by sa mohlo podariť znížiť emočné strádanie mal.

detí vyplývajúce z nekompletnej rodiny. Znalec v prípade rozdelenia súrodencov navrhol upraviť styk tak
aby súrodenci vždy spolu trávili jeden víkend u jedného rodiča a druhý u druhého rodiča.

Na záveroch doplnku k znaleckému posudku znalec C.. J. J. zotrval aj na pojednávaní na doplnenie
uviedol, že ako prioritu pri odporúčaní zveriť mal. D. do starostlivosti otca zvolil intenzívnu naviazanosť

mal. D. na otca a možnosť rozvoja separačných stavov maloletého pokiaľ by s otcom dlhodobejšie nebol
v kontakte ako aj skutočnosť, že maloletý mal vytvorený domov a rovesnícke vzťahy v mieste bydliska
otca. K rozdeleniu súrodencov znalec uviedol, že v danej rodine optimálne riešenie neexistuje a vzťah
mal. -D. s rodičmi je dôležitejší ako jeho vzťah so sestrou. Pričom znalec opakovane na pojednávaní
zdôraznil, že obe mal. detí majú intenzívny vzťah k obom rodičom avšak mal. D. preferuje osobu matky

a mal. D. preferuje osobu otca.

Mal. D. pred súdom uviedla, že chce naďalej byť s matkou v J., škola v J. sa jej páči viac ako škola v
G., chcela by aby s ňou bol aj brat D., brat jej chýba, pretože je s ním sranda.

Zo správy kolízneho opatrovníka z 27.06.2014 (čl. 272 spisu) mal súd preukázané, že obidvaja rodičia
majú v svojich domácnostiach vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o detí,
obidvaja sa dokážu o deti postarať a deti majú vytvorený k obidvom rodičom silný citový vzťah. Otec
aktuálne s priateľkou I.. L. O. býva v jej 3-izbovom byte.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 30.06.2014 (čl. 278) mal súd
preukázané, že úrad vykonal s obomi deťmi na základe skutočnosti, že eviduje situáciu maloletých detí
už dlhšiu dobu a vykonal viacero opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a vykonal niekoľko osobných
pohovorov s maloletými deťmi uviedol stanovisko .z ktorého vyplýva, že mal. detí prejavujú k sebe

úprimnú súrodeneckú lásku, neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali a spochybňovali ich
zdravý vývoj a výchovu zo strany matky, maloleté deti majú vytvorené podmienky pre svoj rozvoj a môžu
pestovať a rozvíjať svoje hodnoty po každej stránke svojho života, poukázal na dôvody pre ktoré nie je u
mal. D. vhodná striedavá osobná starostlivosť a navrhol obe detí zveriť do osobnej starostlivosti matky.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu týkajúcich sa starostlivosti o mal. detí
D. a D. zistil, že celkovo bolo podaných päť návrhov na vydanie predbežného opatrenia a jeden návrh
na úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. deťom na čas do rozvodu.

Pod sp. Zn. 2P/104/2013 je vedené konanie o návrhu matky na zverenie oboch detí je jej osobnej
starostlivosti, určení výživného zo strany otca pre mal. D. v sume 350 eur a pre mal. D. v sume 250 eur,
a úpravu styku otca s mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod do nedele do
19.00 hod. V tejto veci doposiaľ nebol rozhodnuté.

Pod sp. Zn. 2P/103/2013 bolo vedené konanie o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým žiadala aby jej boli obe mal. detí zverené do osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platiť
výživné pre mal. D. v sume 150 eur mesačne a pre mal. D. v sume 100 eur mesačne a úpravu styku otca
s mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod do nedele do 19.00 hod. Uznesenímč.k. 2P/103/2013-60 zo dňa 28.10.2013 súd obe detí dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke,
otca zaviazal uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere pre mal. D. v sume 100 eur mesačne a pre mal.
D. v sume 90 eur mesačne, súčasne upravil styk otca s deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatku

od 16.00 hod do nedele do 19.00 hod, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Na odvolanie otca Krajský
súd v Prešove uznesením č.k. 15CoP/10/2013-78 zo dňa 11.12.2013 uznesenie tunajšieho súdu zrušil
a konanie zastavil z dôvodu prekážky res iudicata, nakoľko Okresný súd Bratislava II. Uznesením č.k.
49P/135/2013-17 zo dňa 14.8.2013 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením č.k. 4P/207/2013-50 zo dňa 28.10.2013 súd zamietol návrh otca na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým žiadal aby súd nariadil matke aby dočasne znášala právo otca určovať miesto pobytu
mal. detí, aby sa dočasne zdržala výkonu rodičovského právo voči mal. deťom spočívajúce v zmene
miesta pobytu mal. detí bez súhlasu otca mal. detí a aby najneskôr do 31.10.2013 zabezpečila návrat
mal. detí na vlastné náklady na miesto ich obvyklého pobytu - C. E. čXXX a o presnom termíne návratu
mal. detí informovala otca najneskôr tri dni pred ich návratom. Krajský súd Prešov uznesenie potvrdil

svojim uznesením č.k. 1Co/36/2013-88 zo dňa 03.04.2014.

Uznesením č.k. 4P/123/2014-54 zo dňa 24.07.2014 bol zamietnutý návrh otca na vydanie predbežného
opatrenia,ktorýmbysúddoprávoplatnostirozhodnutiaoúpraverodičovskýchprávapovinnostimiestom
povinnej školskej dochádzky mal. D. od 1.9.2014 určil Základnú školu na ulici Kúpeňa 2, Prešov.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2014..
Uznesením č.k.4P/126/2014-65 zo dňa 07.07.2014 tunajší súd dočasne zveril mal. D. do osobnej
starostlivosti otca až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
5 CoP/25/2014-160 zo dňa 26.08.2014 zmenil uznesenie súdu 1. Stupňa tak, že návrh otca na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu okrem iného vyplýva, že

delenie súrodencov z dôvodu zotrvávania rodičov na protichodných návrhoch nie je v záujme mal. detí.
V záujme oboch mal. detí je zachovávanie súrodeneckých väzieb, čo v danom prípade bolo skutočne
rozhodnutím súdu prvého stupňa porušené. Odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 279/06 je
v danom prípade namieste.

Pod sp. zn. 2P/4/2014 je vedené konanie o návrhu matky zo dňa 16.01.2014 na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala zveriť obe maloleté detí do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať
na výživu mal. D. sumou 150 eur a mal. D. sumou 100 eur a predbežne upravil styk otca s mal. deťmi tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi D. a D. každý párny víkend v mesiaci od piatka
od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.

Uznesenímč.k.2P/4/2014-134zodňa súdkonanieonávrhumatkyvovzťahukmal.D.zastavil,dočasne
zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.
zn. 2P/38/2013. Súčasne uložil otcovi povinnosť uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere mal. D. vo výške
100 eur mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí, počnúc

dňom doručenia tohto rozhodnutia, v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a vyslovil , že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Voči výroku o zastavení konania vo vzťahu k mal. D.
otec podal odvolanie o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že otec pracuje

ako sudca Okresného súdu Prešov s priemerným mesačným príjmom cca 2300 eur.
Jeho mesačné náklady činí suma cca 1 100 eur ( na rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve
účastníkov úvery v sume 576,45 eur, inkaso, elektrina, plyn, voda a pod. cca 250 eur mesačne), náklady
na bývanie v byte priateľky v sume 250 eur), ďalej má náklady na cestovné do Bratislavy cca 200 eur
mesačne.

Matka je v súčasnosti zamestnankyňu Letiska M. R. Štefánika- Airport, a.s. , Bratislava, kde pracuje
ako právnička - personalistka, s čistým príjmom cca 1000 eur, pred odchodom do J. pracovala ako
právnička na Okresnom úrade v Prešove, odbor výstavby a bytovej politiky.
Od leta 2013 býva v J. v podnájme v byte svojho brata za ktorý platí energie v sume 250 eur mesačne,

dohodnutý nájom 500 eur mesačne momentálne neuhrádza.
Náklady na starostlivosť o mal. D. matka vyčíslila sumou 300 až 350 eur mesačne, náklady na
starostlivosť o mal. D. vyčíslila sumou 200 eur mesačne.Mal. D. je žiačkou 5. ročníka základnej školy, učí sa výborne, v škole v J. sa jej veľmi páči a naďalej
chce ostať s matkou v J..

Mal. D. je od 02.09.2014 prváčikom, nastúpil do školy v G. aj keď obaja .
rodičia ho zapísali do škôl v mieste ich bydliska. Otec predložil rozhodnutie o prijatí do prvého ročníka
Základnej školy, Kúpeľná 2, Prešov (čl. 283 spisu) , matka na Základnú školu, Medzilaborecká 11
Bratislava (čl. 324 spisu)

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol rozhodnúť v zmysle doplnku k znaleckému posudku.

Súd ako neefektívne, nehospodárne a konanie predlžujúce zamietol ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania - návrh matky na kontrolne znalecké dokazovanie, návrh otca na vypočutie mal. D. v
domácom prostredí a iné. V konaní už bolo vykonané znalecké dokazovanie, dokonca znalec bol aj

vypočutý, tak znalec ako aj kolízny opatrovník, alebo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
pohovor s mal. D. vykonal.
Súd má za to, že v konaní bolo vykonané dostatočné množstvo dôkazov, vykonávanie ďalších dôkazov
len neúmerne predlží už aj tak dlhotrvajúce rozvodové konanie účastníkov konania a hlavne nestabilitu
výchovného prostredia ich maloletých detí.

Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a
povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. D. a mal. D.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili

čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému
rodičovi.

Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie
mal. D. a mal. D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Obaja rodičia sú spôsobili detí vychovávať ( dovoľuje im to tak ich fyzický ako aj psychický zdravotný
stav, majú vytvorené vhodné prostredie). Obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o detí záujem,
táto formou starostlivosti podľa názoru súdu by bola najlepšie pre zaistené potrieb oboch maloletých
detí, avšak vychádzajúc zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania súdu, v súčasnosti nie je v
záujem mal. detí takáto forma starostlivosti vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov (G. - J.),

neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať, ich vzájomnú averziu. Naviac túto formu starostlivosti vo
vzťahu k mal. D. vylúčil aj znalec, vo vzťahu k mal. D. ju síce odporučil, neskôr ale prehodnotil. Podľa
názoru súdu forma striedavej osobnej starostlivosti u mal. D., ktorý je od septembra 2014 prváčikom
by sa realizovala vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky a otca za cenu psychického i praktického
vyčerpania z cestovania, zo striedania odlišných rodinných systémov, za cenu zvýšených nárokov na

adaptačné kapacity osobnosti mal. D., ktoré by sa pozvoľná vyčerpávali, čo by určite nebolo v záujme
mal. D.. Z uvedených dôvodov súd túto formu starostlivosti rodičov o maloleté nevyužil a maloleté detí
nezveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem detí. .

Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým záverov znaleckého dokazovania a vyvíjajúcu
sa situáciu v rodine maloletých detí, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu oboch
maloletých detí, stabilitu ich výchovného prostredia dospel k záveru, aj keď v prejednávanej veci
neexistuje optimálne riešenie, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy oboch mal. detí nie
ich rodičov, je zverenie mal. D. do osobnej starostlivosti matky a mal. D. do osobnej starostlivosti

otca a to aj napriek pretrhnutiu súrodeneckých väzieb.

Z vykonaného znaleckého dokazovania okrem iného vyplýva, že znalec u mal. D. by uprednostnil
osobu otca, pričom ako prioritu pri svojom odporúčaní znalec hodnotil stabilizáciu výchovného prostredia
dieťaťa (vytvorenie a udržanie si stabilného domová, ktorý má dieťa vytvorený v bydlisku otca -

rovesnícke vzťahy, vzťahy so širšou rodinou) a udržanie a rozvíjanie vzťahu mal. D. s otcom, ktorého
preferuje, identifikuje sa s ním a ktorého význam bude pre dieťa v ďalších vývinových obdobiach rásť.Súd nepopiera, že súrodenecké väzby sú dôležitou premenou, ktorá pozitívne resp. negatívne
ovplyvňuje osobnostný vývin mal. detí v rodine, avšak v danom prípade mal. D. preferuje prostredie
- matky a mal. D. prostredie otca. U mal. D. je prioritné vytvorenie a udržanie si stabilného domova,

ktorý má dieťa vytvorené v bydlisku otca, ktorého preferuje, identifikuje sa sním.

V prejednávanej veci súd v žiadnom prípade nedelil súrodencov z dôvodu zotrvávania rodičov na
protichodných návrhov, dôvodom pre takéto rozhodnutie, aj keď súd pripúšťa, že nie optimálne riešenie,
bol predovšetkým záujem mal. detí, konkrétne mal. D., ktorý ako bolo vyššie uvedené má rád oboch

rodičov, ale viac inklinuje k osobe otca.
K rozhodnutiu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 279/06 súd dodáva, že týmto uznesením Ústavný
súd SR sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že
Ústavný súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou v sťažnosti uvedených námietok voči postupom
všeobecnýchsúdov,keďžepredmetnásťažnosťbolapodanávčase,keďužuplynulalehota ustanovená
v § 53 ods. 23 zákona o ústavnom súde.

Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu
tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.
Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s
ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi,

pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí
toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si
musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli
navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti.
Súddodáva,žejevzáujmeobochmaloletýchdetí,abysadospelírodičianaučili navzájomkonštruktívne

komunikovať o záležitostiach svojich detí. .
Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky a mal. D.
do osobnej starostlivosti otca s tým, že ten z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené je oprávnený dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24
Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské
práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských
práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa.

Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však
rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona
o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti rodičov

k mal. deťom.
Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z
potrieb oprávneného, teda mal. detí, , osobnej starostlivosti matky o mal. D., aktuálne otca o mal. D.,
prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že detí majú právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine.

Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. D.
sumou 350 eur mesačne a v schopnostiach matky prispievať na výživu mal. D. sumou 100 eur mesačne.

Súd súčasne rešpektujúc závery znaleckého dokazovania, tak aby detí trpeli odlúčením čo najmenej,
upravil stretávanie sa matky s mal. D. otca s mal. D., tak aby súrodenci boli spolu každý víkend,

jeden víkend u otca druhý u matky, tak aby súrodenci spolu strávili časť Vianočných sviatkov u oboch
rodičov, Veľkonočné sviatky striedavo jeden rok u otca druhý u matky, letné prázdniny jeden mesiac
u otca druhý u matky.

Je nutné zdôrazniť, že rodičovi , ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú

zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať.
Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave
styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletých detí, najmä na ich citové väzby k rodičom,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo maloletýchdetí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb. Kritériami
podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový vzťah k
rodičom, predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah dieťaťa k

prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Z uvedeného dôvodu súd neakceptoval návrh otca na úpravu styku,
bude povinnosťou oboch rodičov aby si svoje povinnosti zariadili tak, aby maloleté detí trávili spolu čo
najviac času.

Súd uložil rodičom aby si detí odovzdali a vyzdvihli v mieste bydliska druhého rodiča, tak by cestovalo

len to dieťa, ktoré sa ide stretnúť s druhým rodičom, s tým, že rodič ktorý dieťa odovzdá je povinný si ho
od druhého rodiča vyzdvihnúť. Rovnako bolo uložené .rodičom aby mal. detí na styk s druhým rodičom
riadne pripravili, to zanemená tak po materiálnej ako aj po psychickej stránke správnou motiváciou a
usmernením.

V závere súd apeluje na rodičov aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné konflikty

v záujme ich spoločných maloletých detí, ktoré ich vnímajú vzhľadom na ich pozitívny vzťah k obom
rodičom veľmi citlivo, keďže prebiehajúce rozvodové konanie predstavuje pre maloleté detí výraznú
záťažovú situáciu.

Otec sa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by boli obe mal. detí zverené do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodov, ktoré súd vyššie rozviedol jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O,s,p, tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
právo na ich náhradu, pretože ide o konanie o rozvod.

O trovách, ktoré platil štát súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

2P/38/2013-15-

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Odporkyňa môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému

matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.