Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Csp/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215560
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616215560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika -

Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: U.
T., F. XX.XX.XXXX, Q. T. H. XXX/XX, XXX XX S., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 165,14 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 165,14 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 165,14 € od 26.09.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto rozsudku.

II.Žalovanáje povinná nahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške100%účelnevynaloženýchtrov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.12.2016 (súdu doručenou dňa 12.12.2016) domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 165,14 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo
zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste S., podľa ust. § 46 zákona
č. 251/2012 Z.z. Žalobca neoprávnený odber vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXXXX
splatnou dňa 25.09.2015 sumu 165,14 €. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku
neuhradil, a to ani na základe zaslanej výzvy. V zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, si žalobca účtuje úrok z omeškania, ktorý je o
päť percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba určenia Európskou centrálnou bankou.
V zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95
ods. 1 písm. i). Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo

Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.

2. Súd vydal dňa 10.01.2017 platobný rozkaz č.k. 13Csp/108/2016-25, ktorým zavial žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 165,14 €, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 165,14 € od 26.09.2015
do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 16,50 €.

3. Uznesením č.k. 13Csp/108/2016-46 zo dňa 09.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 14.02.2017

súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.4. Uznesením č.k. 13Csp/108/2016-47 zo dňa 09.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 27.02.2017
a vykonateľným dňa 10.03.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej
energie č.l. 4, neoprávneného odberu oznámenia č.l. 5, faktúry č.l. 6-7, fotodokumentácie č.l. 9-10,
pokusu o zmier č.l. 11, výpočtu č.l. 12 a zistil tento skutkový stav:

6. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č. F. zo dňa 04.09.2015 (č.l.
4) vyplýva, že na odbernom mieste č. XXXXXXX, S., M. XX došlo dňa 08.07.2015 k odpojeniu
pre neplatenie na hlavnom ističi so stavom 1349 kWh a následne k samozapojeniu, elektromer
zdemontovaný a vypnuté na H´. Pri kontrole bol zistený stav VT 1442 kWh.

7. Písomným podaním zo dňa 09.09.2015 (č.l. 5) označeným ako "Neoprávnený odber" žalobca oznámil

žalovanému, že pri kontrole odberného miesta dňa 04.09.2015 bol zistený neoprávnený odber elektriny,
identifikovaný v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z., ako odber bez uzatvorenej zmluvy o pripojení do
prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. Prílohou
oznámenia bola faktúra č. XXXXXXXXXX.

8. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.09.2015 (č.l. 6) fakturoval žalobca žalovanému
nedoplatok za neoprávnený odber vo výške 165,14 €.

9. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 04.09.2015, neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

10.Podľa§46ods.2zákonač.251/2012Z.z.oenergetikevzneníkudňu04.09.2015,prineoprávnenom
odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno

vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 04.09.2015, ak ide o

prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným
na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet
škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom

mieste sa použije postup podľa odseku 2.

12. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení ku dňu 04.09.2015,
ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanovíi) spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

13. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu

04.09.2015, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 04.09.2015, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 04.09.2015, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu na
odbernom mieste č. XXXXXXX, S., M. XX. Žalobca žalovanému neoprávnený odber elektriny vyúčtoval
faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 165,14 €. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal zaplatenia

faktúry, a preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 165,14 € titulom náhrady za neoprávnený
odber elektriny.

17. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi
taktiež právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 165,14 € od

26.09.2015, t.j. odo dňa nasledujúce po dni splatnosti faktúry.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 % účelne
vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.