Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110205844
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8110205844.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému C., bývajúcemu v B., za
účasti intervenienta na strane žalovaného Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská
cesta 3/A, zastúpeného JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hroncová 3,
o zaplatenie 5 055,89 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C

109/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2015, sp. zn.
7 Co 127/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný a intervenient majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

l. Žalobca sa žalobou z 5. marca 2010 domáhal zaplatenia 5 055,89 eur s príslušenstvom na tom
skutkovomzáklade,žežalovaný30.januára2009spôsobildopravnúnehodu,priktorejmuvzniklavecná
škoda na osobnom motorovom vozidle VW Passat, e. č. G., ktorá pozostávala zo zaplatenej akontácie
vo výške 4 066,25 eur, troch leasingových splátok po 233,95 eur, úhrady finančného nedoplatku vo
výške 4 195,03 eur a úhrady za odťah motorového vozidla vo výške 92,76 eur, od ktorej sumy bola
odpočítaná kúpna cena vraku vozidla vo výške 4 000,- eur. Podaním z 25. januára 2013, doručeným

súdu prvej inštancie sa žalobca domáhal zaplatenia 5 055,89 eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že pri dopravnej nehode mu vznikla škoda 7 077,85 eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou vo výške 11 077,55 eur a cenou vraku vozidla
vo výške 4 000,- eur. Napriek skutočnosti, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 7 077,85 eur, domáhal
sa iba zaplatenia sumy 5 055,89 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením z 30. mája 2014
č. k. 10 C 109/2010-215 zmenu žaloby pripustil.

2. Okresný súd Prešov rozsudkom (v poradí tretím) z 23. januára 2015 č. k. 10 C 109/2010-263 žalobu
zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 303,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 447,79 eur.
Uviedol, že zo žaloby podanej 5. marca 2010 bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha a boli opísané
rozhodujúceskutočnostipretentonárokatorozdielmedzizaplatenouakontáciou,splátkamiafinančným

nedoplatkom zo zmluvy so spoločnosťou ČSOB lízing poníženej o kúpnu cenu havarovaného vozidla,
o ktorej žalobe súd konal. Na pojednávaní konanom 6. marca 2013 žalobca uviedol úplne iné skutkové
okolnosti, od ktorých odvodil uplatnený nárok, kedy žiadal priznať rovnako uplatnenú sumu ako rozdiel
medzi hodnotou vozidla, ktorá činila 11 077,55 eur poníženú o kúpnu cenu za odpredaj motorového
vozidla vo výške 4 000,- eur. Týmto došlo k procesnému úkonu, ktorý je nutné považovať za zmenu
žaloby a preto uznesením z 30. mája 2014 č. k. 10 C 109/2010-215 zmenu žaloby pripustil. Ustálil,

že žalobca sa o tom, kto zodpovedá za škodu dozvedel pri dopravnej nehode, t. j. 30. januára 2009
a o ustálení vzniknutej škody sa mohol objektívne prvýkrát dozvedieť nasledujúcim dňom po uzavretíkúpnej zmluvy, ktorou odpredal zvyšky motorového vozidla, t. j. 2. apríla 2009. Subjektívna premlčacia
doba preto začala plynúť 3. apríla 2009 a uplynula 3. apríla 2011. Objektívna premlčacia doba začala
plynúť 30. januára 2009 a uplynula 30. januára 2012. K uplatneniu predmetného nároku došlo 6. marca

2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a preto vznesenú námietku premlčania
považoval za dôvodnú a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. septembra 2015 sp. zn. 7 Co 127/2015,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny, žalovanému

náhradutrovodvolaciehokonanianepriznalažalobcoviuložilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 320,57 eur. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými
zisteniami, vyhodnotením rozhodujúcich skutočností a právnym posúdením veci. Zdôraznil, že v
pôvodnej žalobe suma 5 055,89 eur mala predstavovať rozdiel medzi reálne vynaloženými nákladmi
na zabezpečenie vozidla žalobcom v sume 9 055,89 eur a sumou 4 000,- eur získanou žalobcom za
odpredaj vraku vozidla, pričom podaním z 25. januára 2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5

055,89 eur, avšak na inom skutkovom základe, keď škoda na motorovom vozidle bola vypočítaná ako
rozdiel ceny motorového vozidla pred dopravnou nehodou stanovenou na sumu 11 077,89 eur a čiastkou
4 000,- eur, tvoriacou hodnotu zvyškov poškodeného vozidla. Porovnávajúc znenie skutkového základu
uvedeného v pôvodnej žalobe a skutkového základu uvedeného v podaní z 25. januára 2013 možno
konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje a táto

zásadná zmena si vyžadovala rozhodnutie o pripustení či nepripustení zmeny žaloby. Uviedol, že vo
veci sa správne posúdila i žalovaným a vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania, keď v
čase, kedy podanie obsahujúce zmenu žaloby došlo súdu, už uplynula tak subjektívna dvojročná, ako
aj objektívna trojročná premlčacia doba. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“) s tým,
že je prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dôvodnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/,
b/, c/ O.s.p.) tvrdiac, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať. Za túto vadu označil postup

súdov nižších inštancií, ktoré vyslovili nepreskúmateľný záver o tom, že právny nárok žalobcu tak, ako
bol uplatnený v žalobe, nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný a to
na základe nesprávneho vyhodnotenia jednotlivých dôkazov. Namietal, že jeho podanie doručené súdu
prvej inštancie 25. januára 2013 nemá charakter zmeny žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p. a k takémuto
procesnému úkonu zo strany žalobcu nedošlo. Uviedol, že výšku škody špecifikoval dvoma spôsobmi a

právne posúdenie uplatneného nároku je vecou súdu. Podľa názoru žalobcu je dovolanie opodstatnené
aj vzhľadom na to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súdy v
konaní neaplikovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uznaním dôvodnosti vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka došlo k zjavnému zneužitiu ich práv na úkor
žalobcu. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

5. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

6. Intervenient vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd považoval za správne, výstižné
a presvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukázal.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len
„C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016,
postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už

podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie v prejednávanej veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania
základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov

tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov
dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva
(Čl. 2 ods. 1, 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 C.s.p.), zastúpená advokátom

(§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané
procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

10. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné
postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým možno napadnúť ešte
neprávoplatné rozhodnutie, je dovolanie mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
rozhodnutieodvolaciehosúdu,ktoréužnadobudloprávoplatnosť.Občianskysúdnyporiadokvychádzaz
tejto mimoriadnej povahy dovolania a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie

prípustné. Pokiaľ je odvolanie zásadne prípustné (ak Občiansky súdny poriadok v prípade niektorých
rozhodnutí výslovne neustanovuje inak), dovolanie - naopak - je prípustné, len ak to Občiansky
súdny poriadok výslovne uvádza. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto mimoriadnosť dovolania
často zdôrazňuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou
inštanciou,vktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie(por.rozhodnutianajvyššiehosúdu,

napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6
Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

11. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p., keďže bol toho
názoru, že „napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené zamietnutie žaloby v

časti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 4 963,13 eur s príslušenstvom, došlo v prejednávanej
veci k zmene skoršieho (prvého) rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10 C 109/2010-119 z 15.
februára 2012, prostredníctvom ktorého bolo žalobe vyhovené v plnom rozsahu istiny a podstatnej časti
príslušenstva“.

12. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 O.s.p.).

13. V prejednávanej veci smeruje dovolanie výslovne len proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

14. Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok (výrok) odvolacieho súdu, ale taký
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti

nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané.

15.Dovolateľprípustnosťdovolaniavyvodzovalzoskutočnosti,žesúdprvejinštancierozsudkomč.k.10
C 109/2010-119 z 15. februára 2012 žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi

náhradu trov konania. Na odvolanie účastníkov konania krajský súd uznesením č. k. 7 Co 77/2012-145 z
25. októbra 2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 10 C 109/2010-263 žalobu zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
krajského súdu č. k. 7 Co 127/2015-300 z 28. septembra 2015. Rozsudok krajského súdu napadolžalobca dovolaním. Je nepochybné, že predmetom dovolacieho prieskumu je potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu a nie rozsudok zmeňujúci, ako sa mylne domnieva žalobca. Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.

procesne prípustné.

16. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 vety druhej O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník
namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie
je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z
hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak
je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (por. napr. R 117/1999, R 34/1995).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že
k tejto vade skutočne došlo.

17.Žalobcaprocesnévadykonaniavzmysle§237ods.1písm.a/aže/,g/O.s.p.netvrdilaichexistenciu

nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

18. Žalobca v dovolaní výslovne namietal vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

19. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné

ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide najmä o právo predniesť
(doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k
vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu

senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania
svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods. 1, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.).

20. Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil žiadne porušenie procesných predpisov zo strany

súdov nižších inštancií, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca mal
v konaní zachované všetky vyššie uvedené procesné oprávnenia a súd mu vytvoril priestor pre ich
realizáciu. Žalobca žiadne z vyššie uvedených porušení ani nenamietal.

21. Žalobca svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. založil na tvrdení,

že z jeho strany nedošlo k zmene návrhu a napriek tomu súd prvej inštancie zmenu jeho návrhu pripustil.

22. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

23. Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.
V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

24. Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.25. Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom predmetom konania,
je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Len čo sa konanie začne, na súd
prechádzapovinnosťvecprejednaťarozhodnúťvprimeranomčasepodľaprocesnýchpravidielazásad.

Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom
konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1. Pod
zmenou žaloby tak treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Od toho však treba
odlišovať prosté odstránenie vád návrhu na začatie konania, najmä v prípade, keď súd postupuje podľa
§ 43. Rovnako nejde o zmenu žaloby v prípade, ak žalobca predkladá nové dôkazné návrhy najmä so

zreteľom na výsledok doterajšieho konania. Rovnako o zmenu žaloby nepôjde ak žalobca rozšíri alebo
zmení fakultatívnu právnu kvalifikáciu svojho nároku. Za zmenu žaloby treba považovať:
a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby)
b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva.

26. Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky

žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď žalobca, či už s
poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený,
požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 treba považovať
najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada niečo iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v
pôvodnej žalobe. O kvantitatívnu zmenu žaloby (petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto

jedného typu plnenia požaduje iný typ plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností
(skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každého
návrhunazačatiekonaniavzmysleust.§79ods.1O.s.p.jepravdivéopísanierozhodujúcichskutkových
skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca. Ak chce žalobca tieto rozhodujúce
skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať i rozširovať, pôjde o zmenu návrhu podľa

§ 95 O.s.p.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou z 5. marca 2010 domáhal zaplatenia 5 055,89 eur
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pri dopravnej nehode mu bola spôsobená škoda, ktorá
pozostávala zo zaplatenej akontácie vo výške 4 066,25 eur, troch leasingových splátok po 233,95 eur,

úhrady finančného nedoplatku vo výške 4195,03 eur a úhrady faktúry za odťah motorového vozidla vo
výške 92,76 eur. Podaním z 25. januára 2013, doručeným súdu prvej inštancie 14. februára 2013, sa
žalobcadomáhalzaplateniasumy5055,89eurspríslušenstvomtitulomnáhradyškody,ktorejvýškuurčil
rozdielommedzivšeobecnouhodnotouvozidlapredvznikomškody(11077,55eur)ahodnotouzískanou
zaodpredajvrakuvozidla(4000,-eur).Napriekskutočnosti,žetentorozdielpredstavovalsumu7077,55

eur, žalobca sa domáhal zaplatenia 5 055,89 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie toto podanie
žalobcu podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby a uznesením č. k. 10 C 109/2010-215 z
30. mája 2014 zmenu žaloby pripustil. V odôvodnení uviedol, že sa jednalo o zmenu tzv. rozhodujúcich
skutkových okolností, na ktorých spočíva samotná žaloba, pričom podstatnou náležitosťou každého
návrhu na začatie konania je aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, od ktorých odvíja žalobca

svoj nárok. Z obsahu podania žalobcu z 25. januára 2013 vyplýva, že toto podanie skutočne obsahovalo
zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností a preto bol správny postup súdu prvej inštancie, keď toto
podanie vyhodnotil podľa obsahu ako návrh na zmenu žaloby, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť.

28. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou návrhu,

(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a
je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu. Táto úvaha patrí len súdu
rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie
je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým
sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu, nie je prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani

dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania
v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v konaní odvolacieho súdu, nemôže prehodnocovať správnosť
tejto úvahy súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2011
sp. zn. 2 Cdo 161/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégium Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky).

29. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré žalobca v dovolaní tiež naznačuje, nie je vadou konania
v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môžebyť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý
by zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012,
5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012).

30. S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov
v dovolaním napadnutom rozsudku, nemali za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom

v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

31. Dovolateľ namietal i nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby boli tvrdenia dovolateľa o existencii tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené

(najvyšší súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods.
1 O.s.p.

32. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno

vyvodiť z § 238 O.s.p., ani z § 237 ods. 1 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho dovolanie
podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol.

33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovaného a intervenienta rozhodne súd prvej

inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.