Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232097
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113232097.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci

navrhovateľky: T. H., B. XX.XX.XXXX, X. W. XXX/X, XXX XX Ž. B. V. v zastúpení JUDr. Dušan Klimo,
advokát, Advokátska kancelária Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom proti odporcovi v 1. rade:
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, 2. rade: Slovenská republika
zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o náhradu škody
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.09.2013 domáhala voči
odporcovi v 1. rade náhrady škody vo výške 225.858,- eur titulom náhrady za nesprávny úradný postup
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že Generálna prokuratúra SR porušila povinnosť urobiť úkony k
prešetreniu listinných dokladov svedčiacich o spáchaní trestného činu čím spôsobila zbytočné prieťahy,
keď celá vec je riešená od roku 2008. Odporca v 1. rade svojim nekonaním vo veci zistenia zásahu
do archivovanej plnej moci, použitej ako dôkazový materiál pred súdmi, zasiahla do ústavných práv

navrhovateľky na spravodlivé konanie a rozhodnutie. Toto konanie navrhovateľka považuje nesprávny
úradný postup v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý spočíva v porušení povinnosti urobiť
úkon a v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala náhrady škody
za uplatnenú škodu voči Y.. Y..L. v sume 7.383,- eur, za súdne trovy v sume 2.408,- eur, za exekučne
vymáhané trovy Y.. Y..L. v sume 2.761,- eur, za hodnotu znaleckého posudku v sume 1.200,- eur a
náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie ústavných práv v sume 39.833,- eur a za nekonanie verejných
činiteľov v sume 174.268,- eur.

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálna prokuratúra SR prípisom zo
dňa 27.06.2013 odmietla.

Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh žiadal v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup, vznik škody
a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním orgánov prokuratúry. Odporca v 1. rade vo
vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, za ktorý navrhovateľka považuje postup orgánov verejnej

moci, ktoré na základe jej podaní nezačali trestné stíhanie voči konkrétnej osobe a nevyvodili voči
konkrétnym osobám trestnoprávnu zodpovednosť, poukázal na ustálenú judikatúru (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. Ú. XX/XX) v súlade, s ktorou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR nie je oprávnenie každého, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúrypovinný podať obžalobu voči označeným osobám. Vo vzťahu k navrhovateľkou namietaným prieťahom
odporcauviedol,žepriposudzovaníuvedenéhonesprávnehoúradnéhopostupubymalsúdvzmysle§9
ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzať buď z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti

o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré malo za následok
prieťahy v konaní, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V
predmetnej veci však neboli prieťahy v konaní konštatované na to príslušným orgánom a teda nie je

možné dospieť k inému záveru ako k záveru, že neexistuje nesprávny úradný postup označený v návrhu
navrhovateľkou.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 18.08.2014 doplneným podaním doručeným súdu dňa
29.10.2014 navrhla v zmysle § 92 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku pripustenie ďalšieho
účastníka do konania na strane odporcu a to Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou

SR.

Súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 5. novembra 2015 podľa § § 92 ods. 1, Občianskeho
súdneho poriadku na návrh navrhovateľky pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ďalší
účastník a to ako odporca v 2. rade Slovenská republiky zastúpená Generálnou prokuratúrou SR.

Odporca v 2. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť
nakoľko navrhovateľka nepreukázala nesprávny úradný postup, vznik škody a ani príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a konaním orgánov prokuratúry.

Navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 07.04.2015 uviedla, že ňou vytýkaný nesprávny úradný
postup spočíva v nevykonaní úkonov, v nečinnosti k ňou predloženým listinným dokladom čím štátne
orgány hrubo zasiahli do jej práv nakoľko trpeli a trpia doposiaľ preukázateľné falšovanie archivovaného
dôkazu a podvodné konanie voči druhostupňovému súdu, porušili povinnosť vyplývajúce zo zákona
o prokuratúre ochraňovať dodržiavanie zákonov a práv fyzických osôb. UK uplatnenej náhrade škody

uviedla, že
na jej vyčíslení trvá, uplatnená náhrada zodpovedá škode, ktorú by pri správnom úradnom postupe
bola získala ako náhradu od žalovaného advokáta. Príčinná súvislosť je daná uplynutím lehoty na
možnú obnovu konania, po ktorú mohla navrhovateľka preukázať dôkazom podvodné konanie a
falšovanie plnej moci. Nevykonaním úkonov voči listinným dokladom, nesprávnou kvalifikáciou jej

podnetu, rozhodovaním vo fiktívnych záveroch a nečinnosťou príslušných orgánov boli porušené jej
ústavné práva na riadne a spravodlivé konanie a rozhodnutie.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti
navrhovateľky, keď navrhovateľka a právny zástupca navrhovateľky sa na nariadené pojednávanie vo

veci dňa 25.05.2015 neustanovili, právny zástupca navrhovateľky vzal termín pojednávania na vedomie
na pojednávaní konanom dňa 12.03.2015, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým
podaním doručeným súdu dňa 22.05.2015 zo zdravotných dôvodov a zároveň uviedol, že súhlasí, aby
súd konal i v jeho neprítomnosti a neprítomnosti navrhovateľky a pojednávanie odročiť nežiadal.
Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom,

pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo
zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len
vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia

súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo
ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa
Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom (XCdo XX/XXXX, XCdo XX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, XCdo XX/
XXXX).

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky, povereného zástupcu
odporcu v 1. a 2. rade , oboznámil sa s listinnými dokladmi - podnet navrhovateľky zo dňa
19.04.2010 podaný na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, rozsudok Okresnéhosúdu Zvolen č.k. XXC XX/XX-XXX Z. J. XX.XX.XXXX, G. W. U. P. X. X. Č..W.. XXCo/XX/XX-XXX Z.
XX.XX.XXXX, oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SRVII/1 R. XXX/XX-X
zo dňa 13.05.2010, upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Úrad justičnej a kriminálnej

polície číslo C.-Y.-XX-XXX/XXXX zo dňa 22.06.2010, oznámenie Generálnej prokuratúry U. E. R. XXX/
XX-X zo dňa 29.09.2010, upovedomenie Okresnej prokuratúry Zvolen 1 L. XXX/XX-X zo dňa 08.11.2010
o vybavení podnetu navrhovateľky, oznámenie Generálnej prokuratúry U. N. R. XXX/XX-XX zo dňa
08.07.2011, podanie navrhovateľky na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 19.03.2012 k N.-XXX/XX,
znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 14.03.2012 vypracovaný znalcom z odboru Písmoznalectvo,

odvetvie ručné písmo Y.. N. B., uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene odbor
poriadkovej polície Obvodné oddelenie Policajného zboru Zvolen ČVS: ORP-XXX/ZV-Z.-XXXX zo dňa
12.07.2012, sťažnosť navrhovateľky zo dňa 25.07.2012 proti uzneseniu ČVS: C.-XXX/ZV-Z.-XXXX zo
dňa 12.07.2012, uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. X L. XXX/XX-X zo dňa 17.08.2012,
žiadosť navrhovateľky o prehodnotenie záverov Okresnej prokuratúry vo Zvolene zo dňa 20.09.2012
adresovaná Generálnej prokuratúre SR, oznámenie Generálnej prokuratúry SR N. R. XXX/XX-XX

zo dňa 03.10.2012, oznámenie Generálnej prokuratúry SR N. R. XXXX/XX-XX zo dňa 21.01.2013,
oznámenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica X W. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2014, sťažnosť
navrhovateľky na postup a nečinnosť všetkých dozorujúcich prokuratúr a žiadosť o zjednanie nápravy
zo dňa 12.03.2014 adresovaná Generálnej prokuratúre SR do rúk generálneho prokurátora, oznámenie
Krajskej prokuratúry Banská Bystrica XKn XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.04.2014, žiadosť navrhovateľky

o mimosúdne uplatnenie nároku na náhradu škody v sume 404.965,00 eur zo dňa 22.03.2013 doručená
Generálnej prokuratúre SR dňa 05.04.2013, oznámenie Generálnej prokuratúry SR E. U. XX/XX-X zo
dňa 16.04.2013 vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenom dňa
05.04.2013, oznámenie Generálnej prokuratúry SR E. U. XX/XX-X zo dňa 27.06.2013 vo veci žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenom dňa 05.04.2013, oznámenie Generálnej

prokuratúry SR N. R. XXXX/XX-XX zo dňa 21.01.2013 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Na Okresnom súde Zvolen prebiehalo pod sp. zn. XXC XX/XX konanie, ktoré sa týkalo právnej veci
navrhovateľky proti odporcovi Y.. Y. L. o zaplatenie sumy 220.746,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady

škody v dôsledku porušenia povinnosti odporcu ako advokáta pri zastúpení navrhovateľky keď odporca
nepodal návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej
navrhovateľke jej zamestnávateľom. Suma 220.746,- Sk predstavovala škodu na nevyplatenej náhrade
mzdy v rozsahu 25 mesiacov spolu v sume 169.025,- Sk brutto a škodu na nevykonaných odvodoch na
sociálnom a nemocenskom poistení, ktoré nebolo zamestnávateľom uhradené a to v sume 51.721,- Sk.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. XXC XX/XX-XXX zo dňa 14.09.2007 vo veci návrhu navrhovateľky
rozhodol tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa
domáhala náhrady škody voči JUDr. Jánovi Paučovi v dôsledku tvrdenia, že porušil povinnosť tým, že
nepodalsamostatnýnávrhnazačatiekonaniaohľadneneplatnostivýpovede,ktorújejdalzamestnávateľ
dňa 11.03.2003 a podal návrh na začatie konania len ohľadne okamžitého skončenia pracovného

pomeru, ktorý jej dal zamestnávateľ dňa 17.06.2003. Konanie vo veci určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľky bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XC
XXX/XX pričom v konaní súd rozsudkom č.k. XC XXX/XX-XX zo dňa 02.08.2004 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky naďalej
trvá.

Navrhovateľka v konaní o náhradu škody voči Y.. L. tvrdila, že menovaného ako advokáta požiadala
i o právnu pomoc vo veci podania návrhu na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
výpoveďou. Súd v rozsudku uviedol, že tvrdenie navrhovateľky, že menovaného splnomocnila i na
začatie konania ohľadne určenia neplatnosti výpovede nebolo ničím preukázané. Od marca 2003 do
konca júna 2003 navrhovateľka nemohla menovaného splnomocniť na podanie samostatného návrhu

na neplatnosť výpovede, nakoľko k zaplateniu zálohy za právne zastúpenie o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003 zaplatila až dňa 30.06.2003, na čo bol návrh
podaný dňa 04.07.2003. Tvrdenie navrhovateľky, že menovaného splnomocnila aj na zastupovanie
vo veci určenia neplatnosti predchádzajúcej výpovede je nehodnoverné a nemá opodstatnenie v
logickej súvislosti s platbou zálohy 2.000,- Sk za právne zastúpenia až 30.06.2003. Navrhovateľka

ničím nepreukázala, že Y.. L., advokát porušil právnu povinnosť. navrhovateľkou určená výška škody
nie je riadne ustálená a nie je medzi porušením právnej povinnosti a škodou príčinná súvislosť. Súd
tiež uviedol, že u odporcu nie je preukázané zavinenie, naopak súd mal za preukázané, že odporca
ako právny zástupca riadne vykonával povinnosti vyplývajúce z advokátskej činnosti, úspešne prenavrhovateľku vyhral prvostupňové aj druhostupňové konania. Navrhovateľka mala požiadať odporcu
o nové právne zastúpenie vo veci predchádzajúcej neplatnej výpovede, navrhovateľka tak neurobila
a v rozpore s dobrými mravmi sa domáhala náhrady škody voči odporcovi, ktorý jej spor, na ktorý ho

splnomocnila a zaplatila zaň zálohu 2000,- Sk, vyhral.
Okresný súd Zvolen návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
Y.. Y. L. náhradu trov konania vo výške 56.634,- Sk titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. XXC XX/XX-XXX zo

dňa 14.09.2007 vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a to rozsudkom č.k.
XXCo/XX/XX-XXX zo dňa 16.04.2008 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 15.924,- Sk.
Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky uvedené
v návrhu na náhradu škody, že by jej odporca - Y.. L., ako jej advokát spôsobil svojim nekvalifikovaným
zastupovaním škodu tým, že nepostupoval v zmysle Zákona o advokácii a preto odvolací súd rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd tiež uviedol, že vychádzal z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise XC XXX/XXXX
vedenom na Okresnom súde Zvolen (konanie o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné). V spise je založená plná moc zo dňa 30.06.2003, ktorou navrhovateľka splnomocnila Y.. L. na
zastupovanie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce, čo znamená, že ho splnomocnila na podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka
nepreukázala, že by splnomocnila advokáta aj na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede, ktoré
jej bola daná 11.03.2003.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2008.

Navrhovateľka listom zo dňa 19.04.2010 podala na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR podnet na trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre podvod a falšovanie plnomocenstva poverenia
na zastupovanie navrhovateľky - už protokolovanej a archivovanej Okresným súdom v Žiari nad Hronom
v spore XC XXX/XX použitej ako dôkazovej listiny počas súdneho konania na Okresnom súde Zvolen

v konaní XXC XX/XX.
Navrhovateľka v podnete uviedla, že v odvolacom konaní na Krajskom súde v banskej Bystrici týkajúcom
sa konania o náhradu škody voči Y.. L., bol rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdený ale nie z
dôvodov,ktorévrozsudkuuviedolprvostupňovýsúd-OkresnýsúdZvolenalezdôvodu,žeadvokátY..L.
mohol konať len podľa plnomocenstva zo dňa 30.06.2003, kde jeho činnosť bola vymedzená príslušným

ustanovením § 68 ods. 1 písm. b ZP. Navrhovateľka uviedla, že nevie kedy sa § do plnomocenstva dostal
a ako sa do plnomocenstva dostal, keď sa tam nenachádzal v čase, keď plnomocenstvo podpisovala
za prítomnosti svojho manžela a nenachádzal sa tam ani vtedy, keď sa s plnou mocou oboznamoval
Okresný súd Zvolen. Zásah v súdnom spise dopísaním paragrafu počas súdneho konania na Okresnom
súde Zvolen alebo i na krajskom súde v banskej Bystrici považovala navrhovateľka za trestný čin

podvodu a falšovania už Okresným súdom Žiar nad Hronom archivovanej a Okresným súdom Zvolen
protokolovanej dôkaznej listiny. Podvodom - falšovaním dôkaznej listiny, plnomocenstva neznámym
páchateľom došlo k úmyselnému zavedeniu Krajského súdu v Banskej Bystrici do omylu, ktorý mal za
následok prijatie nesprávneho právneho záveru v jej neprospech a na jej škodu, na vážne poškodenie jej
zdravotného stavu voči nej uznanou nespravodlivosťou v prospech advokáta, ktorý svojim pochybením

spôsobil rozsiahle škody.

Listom P. R. XXX/XX-X zo dňa 13. mája 2010 Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR
upovedomil navrhovateľku o postúpení jej podnetu na trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre
podvod a falšovanie plnomocenstva z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti Úradu justičnej a kriminálnej

polície OR v Žiari nad Hronom.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Zvolene, Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej
polície listom číslo C.-Y.-XX-XXX/XXXX zo dňa 22.06.2010 vo veci trestného oznámenia navrhovateľky
oznámilo navrhovateľke, že bolo zistené, že o trestnom oznámení navrhovateľky už bolo právoplatne

rozhodnutépoverenýmpríslušníkomodboruskrátenéhovyšetrovaniaOkresnéhoriaditeľstvaPZZvolen.
Preštudovaním doručeného oznámenia dňa 14.06.2010 bolo zistené, že sa jedná o obsahovo zhodné
trestné oznámenie, ktoré neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako oznámenie o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté a nie je dôvod na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní podľatrestného poriadku. O trestnom oznámení navrhovateľky obsahovo totožnom už bolo právoplatne
rozhodnutéuznesenímoodmietnutívecipodľa §197ods.1písmenodTrestnéhoporiadkupod Č.P.:C.-
XXXX/X-C.-Z.-XXXX z 15.01.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2010 a preto orgány

činné v trestnom konaní už opätovne o trestnom oznámení navrhovateľky nerozhodovali.

Generálna prokuratúra SR listom E. R. XXX/XX-X zo dňa 29.septembra 2010 oznámila navrhovateľke,
že jej podanie doručené dňa 20.09.2010 označené ako žiadosť o preskúmanie upovedomenia
Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, po obsahovej stránke vyhodnotené ako podnet na preskúmanie

zákonnostivyšetrovateľaPZzdôvoduvecnejamiestnejpríslušnostipostúpilazaúčelomjehoposúdenia
a vybavenia Okresnej prokuratúre vo Zvolene.

Okresná prokuratúra Zvolen listom X L. XXX/XX-X zo dňa 08.11.2010 upovedomila navrhovateľku
o vybavení jej podnetu označeného ako žiadosť o preskúmanie upovedomenia OR PZ vo Zvolene
a oznámila navrhovateľke, že po preskúmaní celého spisového materiálu týkajúceho sa oznámenia

zo dňa 22.07.2010 skonštatovala, že vyšetrovateľ PZ postupoval zákonným spôsobom a správne,
pričom v konaní vyšetrovateľa PZ nezistila žiaden nezákonný postup, vyšetrovateľ správne a zákonne
navrhovateľku o spôsobe vybavenia jej podnetu vyrozumel.

Generálna prokuratúra SR listom N. R. XXX/XX-XX zo dňa 08.júla 2011

potvrdila prijatiepodanianavrhovateľkyzodňa 23.06.2011(doručenéhoGenerálnejprokuratúreSRdňa
28.06.2011), v ktorom navrhovateľka vyslovila opätovne nespokojnosť s vybavením jej opakovaného
podnetu vedeného na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. N. R. XXX/XX-X zo dňa 18.08.2010.
Navrhovateľke bolo oznámené, že jej ďalší opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti a preto
vec nebude opätovne prešetrená a preto v celom rozsahu bolo poukázané na oznámenie o vybavení

opakovaného podnetu Generálnou prokuratúrou SR pod sp. zn. N. R. XXX/XX zo dňa 18.08.2010.
Navrhovateľke bolo zároveň oznámené, že pokiaľ neuvedie nové skutočnosti nie je potrebné jej
opakovaný podnet vybaviť (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) a Generálna prokuratúra
SR nebude naň písomne reagovať.

Navrhovateľka podaním zo dňa 19.03.2012 doručeným Generálnej prokuratúry SR k IV/1Gn-848/10
žiadala potvrdiť trestnú činnosť neznámej osoby (falšovateľa) neoprávneným zásahom do plnej moci
navrhovateľky pre advokáta Y.. Y. L. potvrdiť a v trestnom konaní pokračovať a poukázala na novú
skutočnosť - znalecký posudok z odboru Písmoznalectvo č. XX/XXXX zo dňa 14.03.2012.

Zo záveru znaleckého posudku číslo 21/2012 zo dňa 14.03.2012 vypracovaného na základe zadania
navrhovateľky znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Y.. N. B. vo veci zistenia
z originálu plnomocenstva daného navrhovateľkou advokátovi Y.. Y. L. na Okresnom súde Žiar nad
Hronom v súdnom spise sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa 30.06.2003, či za textom napísaným ručným
písmom „Neplatnosť skončenia prac. pomeru“ bol dopísaný ďalší rukou písaný text „fy: SEHATEX

s.r.o. ŠAĽA“ a nad ním text „§68 1b“, vyplýva, že s vysokou pravdepodobnosťou text - sporný rukopis
napísaný so zmiešaným paličkovým, perličkovým a čiastočne kurzívnym písmom bol dopísaný po
dátume 30.06.2003, kedy bolo plnomocentvo napísané a podpísané.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Zvolene odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie

Policajného zboru Zvolen uznesením ČVS: C.-XXX/ZV-Z.-XXXX zo dňa 12.07.2012 podľa § 197 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku vo veci trestného oznámenia zo dňa 13.06.2012 vo veci z podozrenia z
prečinu Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy
páchateľ tým, že po dátume podpisu plnomocenstva zo dňa 30.06.2003 v Žiari nad Hronom podstatne

pozmenil obsah plnomocenstva uzatvoreného medzi klientom T. H. a advokátom Y.. Y. L. v úmysle, aby
ho použil ako pravé, tým že do tohto dopísal text: „fy: § 68 1b SEHATEX s.r.o. Šaľa“ odmietol, nakoľko
nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že plnomocenstvo spísané medzi klientom T. H. a advokátom Y..
Y. L. nie je verejnou listinou a teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu Falšovania a

pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu. V
uznesení je ďalej uvedené, že je dostatočne preukázané, že Y.. Y. L. svojím konaním nenaplnil znaky
skutkovej podstaty prečinu prečinu Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnejuzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, jeho konaním nebol
spáchaný žiaden prečin a vylúčilo sa akékoľvek úmyselné konanie.

Navrhovateľka proti uzneseniu ČVS: C.-XXX/ZV-Z.-XXXX zo dňa 12.07.2012 podala na Okresné
riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom dňa 26.07.2012 sťažnosť a uviedla, že jej podnet bol podaný
za podvod a falšovanie archivovanej písomnej plnej moci neznámym páchateľom . celé šetrenie
povereného príslušníka PZ bolo vedené nesprávnym smerom v snahe preukázať, že písomná
archivovaná plní moc do ktorej bol urobený preukázateľný zásah, ktorého výsledkom bolo následné

rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici, nie je verejná listina. Podnet na začatie trestného
stíhania nepodala voči falšovaniu verejnej listiny a ani voči Y.. L.. Uznesenie trpí vadou spravodlivého
posudzovania a rozhodovania veci.

Okresná prokuratúra Zvolen uznesením zn. X L. XXX/XX-X zo dňa 17.08.2012 rozhodla v trestnej veci
poškodenej T. H. pre spáchanie prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,

úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona tak, že
sťažnosť navrhovateľky ako poškodenej, ako oneskorene podanú zamietla.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že napriek oneskorenému podaniu sťažnosti bolo uznesenie
preskúmané aj pokiaľ išlo o správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konania predchádzajúce
týmto výrokom pričom po preskúmaní správnosti výroku napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo prokurátor dospel k záveru, že sťažnosti navrhovateľky nebolo možné vyhovieť.
Preskúmaním zabezpečených podkladov bolo zistené, že vyšetrovateľ PZ postupoval procesne správne
a dôkazne opodstatnene, keď o trestnom oznámení rozhodol postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d)
trestného poriadku. Napadnutú uznesenie bolo dostatočne odôvodnené a s odôvodnením sa prokurátor
stotožnil. Ďalej uviedol, že v danom prípade je potrebné vo vzťahu ku skutku vychádzať z definície

sporného plnomocenstva medzi T. H. a Y.. Y. L. a to či sa v danom prípade jedná o verejnú listinu
tak ako je definovaná v ustanovení ô 131 ods. 4 trestného zákona. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky
- navrhovateľky, že je podnet bol podaný za podvod a falšovanie archivovanej plnej moci neznámym
páchateľom bolo uvedené, že osobitná časť Trestného zákona nestanovuje skutkovú podstatu trestného
činu falšovania archivovanej písomnej plnej moci neznámym páchateľom. Z toho dôvodu nemožno

skúmané konanie subsumovať pod takúto skutkovú podstatu avšak uvedené konanie je možné zaradiť
pod skutkovú podstatu prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.

Podaním zo dňa 20.09.2012 podala navrhovateľka na generálnu prokuratúru SR žiadosť o

prehodnotenie záverov Okresnej prokuratúry vo Zvolene a žiadala uznesenie Okresnej prokuratúry
zrušiť a zaviazať ju rozhodnúť o podanej žiadosti.

GenerálnaprokuratúraSRpodanímN.R.XXX/XX-XXzodňa03.10.2012oznámilanavrhovateľke,že jej
podnet bol prijatý dňa 20.09.2012 a podanie bolo z dôvodu príslušnosti odstúpené Krajskej prokuratúre

Banská Bystrica.

Generálna prokuratúra SR podaním N. R. XXXX/XX-XX zo dňa 21.01.2013 navrhovateľke oznámila na
základe jej opakovaného podnetu zo dňa 26.11.2012, že bol preskúmaný vyšetrovací spis Obvodného
oddelenia PZ Zvolen sp. zn. C.-XXX/ZV-Z.-XXXX, obsah dozorového spisu Okresnej prokuratúry Zvolen

sp. zn. X L. XXX/XX a dohľadového spisu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. X W. XXX/
XX pričom bolo zistené, že opakovaný podnet navrhovateľky nie je dôvodný z tých dôvodov, na ktoré
poukázalPoverenýpríslušníkPZZvolen,ktorýuznesenímČVS:C.-XXX/ZV-Z.-XXXXzodňa12.07.2012
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku trestné oznámenie navrhovateľky odmietol. Zákonné je aj
uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorá uznesením sp. zn. X L. XXX/XX zo dňa 17.08.2012 podľa

§ 193 ods. 1 písm. b) trestného poriadku sťažnosť navrhovateľky zamietla ako nedôvodnú.
V oznámení bolo zároveň uvedené, že pochybenie neboli zistené ani vo vybavení predchádzajúceho
podnetu navrhovateľky krajskou prokuratúrou Banská bystrica vo veci vedenej pod sp. zn. X W. XXX/
XX-X zo dňa 05.11.2012, ktorá dostatočne reagovala na všetky skutočnosti uvádzané v doterajších
podaniach.

Krajská prokuratúra Banská Bystrica podaním sp. X W. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2014 oznámila
navrhovateľke, že na základe jej podnetu zo dňa 17.12.2013 bol preskúmaný postup Okresnej
prokuratúry Zvolen vo veci vedenej pod sp. zn. X L. XXX/XX a opakovaný podnet ako nedôvodnýbol odložený. V podaní Krajskej prokuratúry bolo okrem iného uvedené, že v postupe povereného
príslušníka Obvodného oddelenia PZ Zvolen ako aj dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry
Zvolen pochybenie neboli konštatované, ich postup bol zákonný a s postupom sa stotožnila.

Navrhovateľka listom zo dňa 12.03.2014 podala na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť na postup a
nečinnosť všetkých dozorujúcich prokuratúr a žiadala o zjednanie nápravy. List bol adresovaný do rúk
generálneho prokurátora.

Krajská prokuratúra Banská Bystrica listom zn. XKn XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 22.04.2014 vyrozumela
navrhovateľku vo veci jej podania označeného ako „Sťažnosť na postup a nečinnosť všetkých
dozorujúcich prokuratúr a žiadosť o zjednanie nápravy“, ktoré bolo Krajskej prokuratúre z dôvodu
vecnej a miestnej príslušnosti odstúpené, že preskúmaním jej podania z 12.03.2014 konštatuje,
že navrhovateľka sa opätovne domáha preskúmania postupu vyšetrovateľa, prokurátora Okresnej
prokuratúry Zvolen ako aj prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, pričom podanie neobsahuje

žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už vyšetrovateľ a dozorujúci resp. dohľadujúci prokurátor
nevysporiadali a umožnili by prijať iný záver vo veci.

Navrhovateľka v priebehu konania uviedla, že ani jeden zo štátnych orgánov nevykonal žiaden úkon v
záujme zistenia falšovania dôkaznej listiny a podvodu voči Krajskému súd v Banskej Bystrici. Všetky

orgány vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku svedčiacemu o zásahu do plnej moci počas
súdneho konania, ktorá bola vyhodnocovaná ako dôkaz a bolo rozhodované na základe nej v odvolacom
konaní, opäť ostali nečinné.
Nevykonaním úkonov, nečinnosťou k predloženým listinným dokladom, štátne orgány hrubo zasiahli
do práv navrhovateľky, keď trpeli a do dnes trpia preukázateľné falšovanie archivovaného dôkazu a

podvodné konanie voči druhostupňovému súdu, je naplnené ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č.
514/2003 Z.z.. Štátne orgány porušili povinnosti vyplývajúce im zo zákona o prokuratúre ochraňovať
dodržiavanie zákonov a práv fyzických osôb. V neposlednej miere vo vzťahu k nej porušili mravné a
morálne záväzky, keď na jej škodu ponechávajú bez povšimnutia trestné konanie, v záujme ochrany
advokáta.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody uviedla, že vyčíslená škoda zodpovedá škode, ktorú by správnom
úradnom postupe bola získala od žalovaného advokáta. Príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom je daná uplynutím lehoty na možnú obnovu konania, po ktorú navrhovateľka mohla
preukázať dôkazom podvodné konanie falšovaním plnej moci. nevykonaním úkonov voči listinným
dokladom, nesprávnou kvalifikáciou podnetu, rozhodovaním vo fiktívnych záveroch a nečinnosťou

príslušných orgánov boli porušené navrhovateľkina ústavné práva dané jej zákonom č. 460/1992 Zb. na
riadne a spravodlivé konanie a rozhodnutie, ktoré ako škodu si uplatnila.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody spolu vo výške 225.858 eur. navrhovateľkou
uplatnená náhrada pozostávala z uplatnenej náhrady majetkovej škody vo výške 13.752 eur a
uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 214.101,- eur.

Náhrada majetkovej škody v sume 13.752,- eur pozostávala z náhrady škody uplatnenej voči Y.. Y.
L. v sume 7.383,- eur, z náhrady za priznané súdne trovy v sume 2.408,- eur, náhrady nákladov v
exekučnom konaní, v ktorom boli Y.. Y. L. vymáhané súdne trovy v sume 2.761,- eur a z náhrady za
náklady vynaložené v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku v sume 1.200,- eur.
Náhradu nemajetkovej ujmy v sume 214.101,- eur navrhovateľka vyčíslila ako náhradu nemajetkovej

ujmy za porušenie ústavných práv v sume 39.833,- eur a náhradu za nekonanie verejných činiteľov v
sume 174.268,- eur .

Podľa §1písmenoa)Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci.

Podľa §3ods.1Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1písmeno f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa §9ods.1 Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli

v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové

výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľka sa v prejednávanej veci domáhala náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 z.z.
v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci a to voči odporcovi v 1. rade -

Generálna prokuratúra SR a voči odporcovi v 2. rade Slovenská republika zastúpená generálnou
prokuratúrou SR.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto návrh navrhovateľky

v celom rozsahu zamietol.

Vo vzťahu nároku navrhovateľky uplatneného voči odporcovi v 1. rade súd návrh zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade t.j. z dôvodu, že navrhovateľkou označený odporca v

1. rade nezodpovedá za škodu, ktorej náhrady sa navrhovateľka v konaní domáhala v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrhu navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 1. rade nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že
navrhovateľom označený odporca v 1. nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z citovaného

ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Jednou
zo základných podmienok konania je civilno - procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno -
právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať určité práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten,
ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnostijepotencionálnymsubjektomprávapovinnosti.Abysavšakstal

subjektom určitého konkrétneho oprávnenia resp. nositeľom povinnosti je potrebné právne relevantné
správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo
povinnosti a je potrebné s týmito subjektmi konať.Pasívne legitimovaným v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je štát zastúpený
orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný
postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Štát ako

subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti (§21 Občianskeho
zákonníka) je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy,
či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych alebo obchodných vzťahoch
v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúda práva a
povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy sám vo vlastnom mene alebo či z

právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu,
nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení napríklad Občianskeho zákonníka
alebo iných osobitných predpisov. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov
tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, napríklad v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v jednotlivých ustanoveniach je uvedené, že za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone

je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú.

V danom prípade je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika
ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorého koná
navrhovateľom označený odporca v 1. rade v rozsahu svojej pôsobnosti ako štátny orgán zodpovedný

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Z dôvodu, že navrhovateľka sa
domáhala nároku na náhradu škody voči vecne nelegitimovanému subjektu, keď sa náhrady škody sa
domáhala voči generálnej prokuratúre SR, súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade zamietol.

Vo vzťahu nároku navrhovateľky na náhradu škody uplatnenému voči odporcovi v 2. rade súd návrh

navrhovateľky zamietol z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu, vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi navrhovateľkou deklarovaným nesprávnym úradným postupom a ňou
uplatnenou škodou.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1. nesprávny úradný postup orgánu štátu
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného

postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.
V prejednávanej veci navrhovateľka považovala za nesprávny úradný postup orgánov prokuratúry

skutočnosť, že napriek tomu, že podala podnet na trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi v
dôsledku falšovania protokolovanej a archivovanej dôkaznej listiny na súde - plnej moci, ktoré je
považované za závažnú trestnú činnosť, zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písmeno
a Trestného zákona, orgány činné v trestnom konaní a i orgány prokuratúry bez toho aby preskúmali
trestnú činnosť falšovania plnomocenstva toto zamietli i napriek tomu, že uvedená skutočnosť bola

potvrdená dôkazným materiálom. Orgány činné v trestnom konaní na túto skutočnosť nereagovali
a vo veci jej podnetu odmietli rozhodovať. Nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní a
nižších prokuratúr, ktoré neurobili žiaden zásah a falšovaniu nevenovali pozornosť odobrila Generálna
prokuratúra SR. Štátne orgány porušili povinnosti vyplývajúce im zo zákona o prokuratúre ochraňovať
dodržiavanie zákonov a práv fyzických osôb, vo vzťahu k nej porušili mravné a morálne záväzky, keď

na jej škodu ponechali bez povšimnutia trestné konanie, v záujme ochrany advokáta a nesprávnou
kvalifikáciou jej podnetu, rozhodovaním vo fiktívnych záveroch a nečinnosťou príslušných orgánov jej
spôsobili škodu.Podľa vyjadrenia navrhovateľky nesprávny úradný postup spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon, v
zbytočných prieťahoch v konaní a v zásahu do iných práv. Generálna prokuratúra SR porušila povinnosť
urobiť úkony k prešetreniu listinných dokladov svedčiacich o spáchaní trestného činu a porušením týchto

povinností spôsobila zbytočné prieťahy, keď celá vec bola riešená od roku 2008 do roku 2013. Svojim
nekonaním vo veci zistenia zásahu do archivovanej plnej moci, použitej ako dôkazový materiál pred
súdmi tak zasiahla do ústavných práv navrhovateľky na spravodlivé rozhodnutie.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľka ňou vytýkaný nesprávny úradný
postup nepreukázala. V konaní naopak bolo preukázané, že orgány činné v trestnom konaní na

podnety navrhovateľky reagovali, týmito sa zaoberali a tieto vyhodnotili. Skutočnosť, že na základe
podaní navrhovateľky nebolo začaté trestné stíhanie voči konkrétnej osobe a nebola vyvodená voči
konkrétnej osobe trestnoprávna zodpovednosť, nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Z
priebehu celého konania o podnetoch a sťažnostiach navrhovateľky podľa jej popisu, viď uvedené
vyššie, je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní opakovane prešetrili jej podnet na začatie trestného
stíhania, pričom jej podnet v zmysle ustanovení Trestného poriadku odmietli nakoľko mali za dostatočne

preukázané, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania, s opakovanými sťažnosťami navrhovateľky
sa zaoberali a na tieto reagovali a výsledok ich prešetrenia navrhovateľke oznámili. Navrhovateľka
ako oznamovateľka, podľa jej názoru trestného činu, i keď tvrdila, že bola poškodená trestným činom,
nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jej trestného oznámenia bolo určité konanie
kvalifikované ako trestný čin a aby bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod

na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej
právomoci orgánov činných v trestnom konaní (B.. N.. Ú. XXX/XX, N.. Ú. XX/XXXX).
Vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a
páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného
konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie

tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná
ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu. Porušiť právo
navrhovateľky na právnu ochranu ako to v konaní navrhovateľka tvrdila, by bolo len v prípade ak
by sa orgány činné v trestnom konaní jej podnetom resp. jej podaniami vo veci nezaoberali, tieto
ignorovali resp. nevenovali by im pozornosť, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Vyšetrovateľ

PZ i orgány prokuratúry sa podnetmi navrhovateľky zaoberali , podania navrhovateľky vyhodnotili a so
skutočnosťami v nich uvedenými sa vysporiadali. Skutočnosť, že navrhovateľka sa s právnym názorom
orgánov činných v trestnom konaní nestotožnila, nemôže sama osebe viesť k záveru, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu.
Podľa ustálenej judikatúry nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy Ústavy Slovenskej

republiky právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného
trestného oznámenia.
Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na podstatnú skutočnosť, že preskúmavať správnosť postupu
vyšetrovateľa a orgánov prokuratúry ani nie je v právomoci tohto súdu.
Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo i v dôsledku prieťahov

v konaní súd uvádza, že navrhovateľka túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala, k vytýkaným
prieťahom v konaní len vo všeobecnosti uviedla, že celé konanie o jej podnetoch trvalo neprimerane dlho
keď celá vec sa riešila od roku 2008 do roku 2013 súd uvádza, že z listinných dokladov predložených
navrhovateľkou je zrejmé, že na podnety navrhovateľky orgány činné v trestnom konaní reagovali v
primeraných lehotách a zákonom stanovené lehoty dodržali. na viac súd poukazuje na tú skutočnosť, že

navrhovateľka nepreukázala v súvislosti s ňou vytýkanými prieťahmi, že by sa na porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote teda, že by sa na nečinnosť
orgánov činných v trestnom konaní pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch sťažovala
tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa, ktorého pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie tohto postupu.

Vzhľadom na uvedeného mal súd za to, že v prejednávanom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu.

Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku
škody a jej výšky.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy
a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla.Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade by navrhovateľka nemohla byť v konaní
o náhradu škody v dôsledku ňou uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešná tiež z dôvodu,
že za daného skutkového stavu neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ňou
uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Navrhovateľka v priebehu konania
nepreukázala vznik škody, ktorej náhrady sa domáhala. Navrhovateľkou uplatnená náhrada majetkovej

škodypredstavovalaňouuplatnenúškoduvkonanívedenomnaOkresnomsúdeZvolenpodsp.zn.XXC
XX/XX, v ktorom sa domáhala náhrady škody voči Y.. Y. L., advokátovi v dôsledku porušenia povinnosti
advokáta pri jej zastúpení v inom konaní pričom súd právoplatne jej nárok na náhradu škody zamietol.
Škoda, ktorej náhrady sa navrhovateľka domáhala v tomto konaní predstavovala i sumu náhrady trov
konania Y.. Y. L. priznané mu súdom a náhrady exekučného konania nakoľko navrhovateľka tieto trovy
v súdom stanovenej lehote menovanému neuhradila.

Navrhovateľka nepreukázala ani ňou uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnila v dôsledku ňou
tvrdeného porušenia jej ústavných práv a nekonania verejných činiteľov spolu vo výške 214.101,- eur.
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a
výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková
ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda

existencieskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahuanemajetkováujmaužvzniklaapreukázanie,
že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku
zaťažuje poškodeného.
Navrhovateľka uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnila, neuviedla žiadne
skutočnosti na preukázanie, že by ňou vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany prokuratúry

došlo k negatívnym následkom v jej súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej
ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej
a nemajetkovej ujmy.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou
ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody

iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (R 21/1992).
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda -

majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je
medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci navrhovateľka
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku
ňou tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľka preukazovala príčinnú súvislosť medzi

vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu zo strany prokuratúry tak by mala možnosť podať návrh na
obnovu konania v dôsledku podvodného konania falšovaním plnej moci avšak nevykonaním úkonov
voči listinným dokladom, nesprávnou kvalifikáciou podnetu, rozhodovaním vo fiktívnych záveroch a
nečinnosťou príslušných orgánov jej toto bolo znemožnené.

Takto navrhovateľkou uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom
a ňou uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí nakoľko nejde o priamu príčinnú
súvislosť keďže i v prípade, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany prokuratúry tento
by nebol v príčinnej súvislosti s navrhovateľkou uplatnenou náhradou škody.Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľka bola povinná v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť
k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal

v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu a v priebehu konania, ktorými odôvodňovala
svoj nárok.

Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľka
nepreukázala ani jednu zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody
podľazákonač.514/2003Z.z.,keďvkonanínepreukázalanesprávnyúradnýpostup,vznikmajetkoveja

nemajetkovejujmyapríčinnúsúvislosťmedziňouvytýkanýmnesprávnymúradnýmpostupomavznikom
majetkovej a nemajetkovej ujmy a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol .

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa
úspešnosti v konaní , ale úspešnému odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
odporca v 1. a 2. rade si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.