Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509204017
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7509204017.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu I. Z., nar. XX.X.XXXX, K., S. XX, zast.
Z.. F. Husárom, advokátom v Košiciach, Vojenská 5 proti žalovaným 1) I. Z., nar. XX.X.XXXX, K., I. XX,
2) M. G. rod. Z., nar. XX.X.XXXX, G., H. XX/F, 3) G. E. rod. Z., nar. XX.X.XXXX, E. XX, 4) D. E. rod. Z.,
nar. X.XX.XXXX, V. XXX, 5) S. E. rod., Z., nar. XX.X.XXXX, I. XXX, zastúpeným JUDr. Irenou Sopkovou,
advokátkou v Košiciach, Hlavná 25, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
16C/54/2009-222 zo 16.10.2015 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí 3 rozsudkom rozhodol, že zamieta žalobu o určenie, že

žalobca je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území K., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX -
k parcele registra „C“ číslo XXXX - záhrada s výmerou 1086 m2, spoluvlastníckych podielov zapísaných
vo vlastníctve žalovaných pod G G G G B8 po 1/18 z celku, pod G G G G G po 1/16 z celku, pod G G G
G G po 1/144 z celku a na liste vlastníctva číslo XXXX - k parcele registra „C“ číslo XXXX - zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a domu súpisné číslo XX na parcele registra „C“ číslo XXXX,
spoluvlastníckych podielov pod G G G B6 po 1/18 z celku, pod G G G G po 1/16 z celku, pod G G B XX
a G po 1/144 z celku a o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Vodôvodnenírozsudkuo.i.uviedol,čohosažalobcažalobou,podanouuňho7.4.2009domáhaltitulom
vydržania a na akom skutkovom základe. Uviedol, že žalovaní nesúhlasili so žalobou, žiadali ju v celom
rozsahu zamietnuť, tvrdili, že po smrti otca len súhlasili s užívaním uvedených nehnuteľností žalobcom,
z tohto dôvodu od neho prijali výplatu po 10 000 Kčs, nemienili sa vzdať vlastníctva. Ďalej uviedol, že
po vykonaní dokazovania vo veci výsluchom účastníkov, svedkov S. Z. - brata účastníkov konania
a S. Z. - manželky žalobcu a listinnými dôkazmi rozsudkom (prvým v poradí) zo 4.1.2011 zamietol
žalobu, že po napadnutí tohto rozsudku odvolaním žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

11Co 407/2011-165 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
uložil mu vykonať riadne dokazovanie najmä listinnými dôkazmi a dôkazy vyhodnotiť tak, aby boli
spoľahlivé a dostatočné zistenia ohľadne skutočností právne významných a v odôvodnení rozhodnutia
náležite vysvetliť, ako sa vyporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami. Ďalším rozsudkom
(druhým v poradí z 9.10.2013 bola žaloba tiež v celom rozsahu zamietnutá, žalobca aj toto rozhodnutie
napadol odvolaním, napadnutému rozsudku vytkol existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,atonevykonaniedôkazovoznačenýmiznaleckýmposudkamizákonným

spôsobom - podľa § 128 O.s.p. a vytýkal mu aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa, nesprávne skutkové zistenia a existenciu vady podľa § 221 ods.1 O.s.p., nezrozumiteľnosť
odôvodnenia nepreukázanej 10 - ročnej existencie dobromyseľnosti žalobcu, zdokladovaním jeho
pomerov a úkonmi vykonávanými v roku 1990, ktoré mali smerovať k uzavretiu zmluvy so žalovanými.O nich žalobca tvrdil, že podpis návrhu registrácie zmluvy na bývalom Štátnom notárstve Košice -
vidiek je dôvod, ktorý len zvyšuje a posilňuje pravdivosť tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti, súdom
prezentovaný dôvod nedobromyseľnosti označil za nesprávne právne posúdenie veci, poukázal na

úkony účastníkov od decembra roku 1983 - dohodu medzi súrodencami, následnú výplatu žalovaných,
výlučné užívanie nehnuteľností žalobcom, ich rozsiahlu rekonštrukciu , tiež na skutočnosť, že žalovaní
nijakým spôsobom vlastníctvo žalobcu dlhodobo nenamietali a tiež na podpis listiny pre registráciu
zmluvy štátnym notárstvom, tvrdil, že už od decembra roku 1983 sa mal objektívne možnosť domnievať,
že je vlastníkom sporných nehnuteľností z dôvodu dohody so svojimi súrodencami, ak by tento záver

nebolakceptovateľný,taksadobromyseľnýmstalvýplatousvojichsúrodencovzichdedičskýchpodielov,
poslednú vyplatil žalovanú v 5. rade 22.1.1989, teda k vydržaniu došlo už v decembri 1993, najneskôr
však 22.1.1999 a následné vedenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
pod sp. zn. 16C 692/1999 už na účinkoch vyjadrenia nemôže nič meniť. Odvolací súd - Krajský súd
v Košiciach uznesením č.k. 11Co 1/2014 z 12.5.2015 zrušil napadnutý rozsudok, ktorý považoval za
nepreskúmateľný, neboli v ňom jasne, zreteľne a presvedčivo vyhodnotené výsledky vykonaného

dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. a uložil mu vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli a
vyjdú najavo, konkrétne so všetkými skutočnosťami uvedenými vo výpovediach a podaniach účastníkov
konania, ako aj v odvolaní a znova rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné -
t.j. ohľadne každej spornej skutočnosti a každého vykonaného dôkazu uviesť, čo bolo preukázané
vykonaným dôkazom a ako tento dôkaz vyhodnotí. Konštatoval, že výpismi z katastra nehnuteľností, z

listov vlastníctva číslo 2478 a XXX pre katastrálne územie K. bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti
- parcela registra „C“ číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a dom súpisné číslo
XX na parcele registra „C“ číslo XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX sú vedené v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania, na liste vlastníctva č. XXXX je žalobca vedený ako vlastník
podielov pod radovým číslom X v 1/18 z celku, pod radovým číslo XX v 1/16 z celku, pod radovým číslom

XX v 1/144 z celku, vlastníctvo k uvedeným podielom nadobudol rovnako ako jeho súrodenci - žalovaní
v 1. - 5. rade dedením po svojich rodičoch S. Z. rodenej K., zomrelej X.X.XXXX, konanie o prejednaní
dedičstva sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve Košice - vidiek pod číslom D 146/1983 a po I. Z.,
zomrelom X.XX.XXXX, konanie o prejednaní dedičstva sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve Košice
- vidiek pod číslom D 1209/1983 a konanie o novoobjavenom majetku, v ktorom bol prejednaný podiel

poručiteľa k sporným nehnuteľnostiam v podiele 1/18 z celku sa viedlo na Okresnom súde Košice-
okolie pod číslom D 805/2000. Žalobca je vedený aj ako spoluvlastník podielu pod radovým číslom XX
v 1 /4 z celku, ktorý nadobudol vydržaním podľa osvedčenia o vydržaní, notárska zápisnica N 73/2007,
Nz 11332/2007 z 23.3.2007, bola spísaná JUDr. Jozefom Gimerským, notárom v Moldave nad Bodvou,
Hlavná 17, ide o podiely súrodencov N. Z. a S. Z., podiel zapísaný pod radovým číslom XX v 1/18 z

celku nadobudol vydržaním podielu sestry M. G. podľa osvedčenia o vydržaní, notárska zápisnica N
381/2007, Nz 58700/2007 z 18.12.2007, spísaná JUDr. Jozefom Gimerským, notárom v Moldave nad
Bodvou, Hlavná 17. Sporná parcela registra „C“ číslo XXXX - záhrady s výmerou 1088 je zapísaná
na liste vlastníctva č. XXX, účastníci vlastníctvo k nej nadobudli rovnako dedením, žalobca je vedený
ako vlastník podielov pod radovým číslom X v 1/18 z celku, pod radovým číslom XX v 1/16 z celku,

pod radovým číslom XX v 1/144 z celku, vlastníctvo k nim rovnako ako žalovaní nadobudol dedením
po rodičoch a podiel v 1 /4 z celku, zapísaný pod radovým číslom XX nadobudol vydržaním podielov
súrodencov N. Z. a S. Z. podľa osvedčenia o vydržaní, notárska zápisnica N 73/2007, Nz 11332/2007
z 23.3.2007 bola spísaná JUDr. Jozefom Gimerským, notárom. Sporné nehnuteľnosti - parcely registra
„C“ číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 s domom súpisné číslo XX a XXXX

- záhrady s výmerou 1086 boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke číslo 927, neskôr na liste
vlastníctva č. XXX, v dôsledku zmeny vlastníckeho režimu parcely registra „C“ číslo XXXX - zastavané
plochy a nádvoria s domom súpisné číslo XX podľa osvedčenia o vydržaní podielu M. G. boli zapísané
na list vlastníctva č. XXXX. Tieto skutočnosti boli preukázané výpismi z katastra nehnuteľností a spismi
bývalého Štátneho notárstva Košice - vidiek sp. zn. D 146/1983, D 1209/1983 a spisom tunajšieho

súdu sp. zn. D 805/2000 a uvedenými notárskymi zápisnicami, nimi bolo tiež preukázané, že žalobca
ako titul vstupu do držby uviedol kúpu uvedených podielov od súrodencov - od M. G. v roku 1985 a
od N. Z. a S. Z. v roku 1987. Výpoveďou účastníkov i svedka S. Z. bolo preukázané, že po pohrebe
ich otca I. Z. - žalovaného v decembri roku 1983 sa všetci ôsmi súrodenci - žalobca I. Z., I. Z., M. G.,
G. E., D. E., S. E. a bratia S. Z. a N. Z. stretli v rodičovskom dome, dohodli sa, že uvedený dom s

pozemkom i záhradou nepredajú cudziemu, ale bude ich užívať žalobca, ktorý každému zo súrodencov
vyplatí po 10 000,- Kčs, žalobca tvrdil, že išlo o dohodu, podľa ktorej mal po výplate uvedenej náhrady
nadobudnúť vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam a podľa tejto dohody i postupne, podľa možností
všetkým súrodencom uvedenú sumu vyplatil, túto skutočnosť si aj písomne potvrdili. Tieto potvrdeniavypracoval a súrodencom na podpis predložil žalobca, uvádza sa v nich, že prijímatelia - súrodenci
žalobcu potvrdzujú prevzatie sumy 10 000 Kčs podľa dohody za čiastku z dedičstva podľa rozhodnutia
Štátneho notárstva Košice (správne Košice - vidiek č.k. D 146/83-25 z 11.8.1983 a D 1209/83-27 po

nebohej S. Z. a I. Z. a ide o nehnuteľnosti v katastrálnom území K., parcely číslo XXXXX - dom,
dvor s výmerou 827 m, XXXXX - záhrada s výmerou 347 m2, XXXXX - záhrada s výmerou 341 m2,
a XXXXX - stodola s výmerou 157 m2 a prijímatelia aj prehlasujú, že prevzatím uvedenej peňažnej
sumy si voči žalobcovi nebudú uplatňovať iné nároky z uvedeného dedičstva a súhlasia , aby žalobca
mohol začať prevádzať stavebné úpravy nehnuteľnosti a osobne ich užívať. Výpoveďami účastníkov

a uvedenými potvrdeniami bolo preukázané, že žalobca vyplatil uvedenú sumu žalovanému v 1. rade
6.6.1987, žalovanej v 2. rade 6.7.1985, žalovanej v 3. rade 27.6.1985, žalovanej v 4. rade 30.5.1985,
žalovanej v 5. rade vyplatil túto sumu v troch splátkach - sumu 3 000,- Kčs jej zaplatil 21.10.1987, sumu
5 000,- Kčs 27.7.1988 a sumu 2 000,-Kčs 22.1.1989. Výpoveďou účastníkov bolo tiež preukázané,
že sporné nehnuteľnosti začal po smrti rodičov užívať žalobca so svojou rodinou, vykonal rekonštrukciu
rodinného domu a od roku 1995 ho užíva na trvalé bývanie. Všetky náklady na rekonštrukciu znášal

žalobca, žalovaní sa na nej nepodieľali, ani nevyjadrili nespokojnosť s činnosťou žalobcu. Je nesporné,
že z uvedených rozhodnutí, ktoré boli vydané bývalým Štátnym notárstvom Košice - vidiek v konaniach
prejednaní dedičstva po rodičoch účastníkov konania nevyplývala pre žalobcu žiadna povinnosť výplaty
ostatným dedičom, v prípade výplaty súm po 10 000 Kčs išlo o úkony vykonané podľa neformálnej
dohody dedičov bezprostredne po pohrebe ich otca. Výpoveďou žalobcu a dotazníkom a čestným

vyhlásením k registrácii zmluvy zo 16.7.1990 i výpoveďami svedkyne S. Z. bolo preukázané, že žalobca
so svojou manželkou S. Z. ako kupujúci a jeho súrodenci - žalovaní i bratia S. Z. a N. Z. ako predávajúci
pripravovali uzavretie kúpnej zmluvy, k uvedenému úkonu však nedošlo pre nesúčinnosť predávajúcich,
ktorí okrem bratov N. a S. Z. pýtali ďalšie peniaze a žalobca ďalšiu nečinnosť v tejto veci odôvodňoval
aj zdravotnými problémami. Žalobca už v žalobe, ale aj vo výpovedi zo 6.5.2010 uvádzal dobromyseľné

užívanie nehnuteľností aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov súrodencov od vyplatenia dohodnutej
sumy po 10 000,- Kčs, tvrdenie o dobromyseľnosti trvajúcej odo dňa samotnej neformálnej dohody po
pohrebe otca - od decembra 1983 v neskoršej účastníckej výpovedi z 23.9.2013 a v odvolaní zo
24.10.2013 proti rozsudku č.k. 16C 54/2009 -159 z 9.10.2013 považuje za účelové, nehodnoverné,
tiež neskoršie tvrdenie žalobcu, že v roku 1990, ani neskôr nepripravoval uzavretie riadnej zmluvy so

súrodencami je rovnako v rozpore s jeho skoršou výpoveďou i výpoveďami žalovaných i svedkyne S.
Z. a odporuje aj úkonom žalobcu, ktorý si v rokoch 1989 až 1991 zadovážil aj podklady pre registráciu
a spoplatnenie zmluvy - vyššie uvedený dotazník a čestné vyhlásenie z 19.7.1990, znalecký posudok
Ing. arch. Ernesta Martončíka z 28.8.1989 číslo 2183/82/1311, ďalší posudok uvedeného znalca číslo
2183/82/91 z 8.7.1991, oba posudky vyžiadal žalobca a ich účelom bolo ocenenie nehnuteľností podľa

platných cenových predpisov k prevodu nehnuteľností medzi občanmi. Súčasťou spisu tunajšieho sp.
zn. D 805/2000, ktorý sa viedol o konaní o novoobjavenom majetku poručiteľa I. Z., otca účastníkov
konania je znalecký posudok Ing. arch. Ernesta Martončíka číslo 2183/82/154 z 9.8.1985, ktorým boli
predmetné nehnuteľnosti oceňované podľa platných a právnych predpisov k prevodu medzi občanmi,
posudok tiež vyžiadal žalobca. Ďalej spisom tunajšieho súdu sp. zn. 16C/692/1999 mal preukázané,

že na návrh žalobcu I. Z. sa viedlo proti jeho súrodencom S. Z., S. E., M. G., D. E., G. E., I. Z. a N. Z.
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, konanie
sa začalo 19.5.1999 a skončilo v dôsledku späťvzatia žaloby, ktoré žalobca odôvodňoval zhoršením
zdravotného stavu, uznesenie č.k. 16C 69/1999 -52 z 29.12.2000, ktorým bolo konanie zastavené
nadobudlo právoplatnosť 14.8.2001. Pre účely uvedeného konania, prípadne pre konanie o dovtedy

neprejednanom spoluvlastníckom podiele predchodcu účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa
viedlo na tunajšom súde pod číslom D 805/2000 si žalobca zadovážil ďalší znalecký posudok Ing.
arch. Ernesta Martončíka č. 304/99 zo 14.10.1999. Spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/54/2009
bolo preukázané, že na návrh D. E. sa proti ostatným spoluvlastníkom vedie konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, konanie je prerušené do

skončenia tohto konania o určenie vlastníckeho práva. Ďalej súd citoval znenie § 34, § 35, § 36, § 37,
§ 38, § 40, § 46, § 47 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, § 80 O.s.p., § 129, §
130, § 132 O. z. § 135 a) Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.1991, § 134, § 868, § 872 ods.6 O.
z. a uviedol, že Obč. zák. č. 140/1964 Zb. neupravoval inštitút držby a vydržania až do novelizácie
zákonom číslo 131/1982 Zb. - do 1.4.1983. Táto novela v § 132a/ nanovo upravila ochranu držby a

vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby od 1.4.1983 s tým, že tento
čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 865 ods.3 Obč. zák.) v prípade pozemku bolo vydržanie upravené
osobitne, vydržať bolo možné iba pozemok, alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo
osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku nadobudol štát a občan nadobudol zo zákona právona uzavretie dohody o osobnom užívaní. Inštitút držby upravený v § 132 a/ Obč. zák., zavedený z.č.
131/1982 Zb. ako aj v § 129 a novely v platnom znení vychádza z rovnakých princípov. Poukázal
na výklad a konštantnú judikatúra ohľadne oprávnenej držby a dobromyseľnosti a vyhodnotil výsledky

vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca nesplnil
podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním. Neformálnu, ústnu
dohodu súrodencov z decembra roku 1983 nemožno považovať za titul vstupu žalobcu do oprávnenej
držby predmetných nehnuteľností, išlo len o dohodu o ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami, t.j. že sa
nepredajú cudziemu, ale nadobudne ich žalobca, ktorý sa cítil byť vlastníkom až po výplate dohodnutých

peňažných súm súrodencom, nie však skôr. Dohoda súrodencov bezprostredne po pohrebe ich otca
sa neprejavila ani v konaní o prejednaní dedičstva po uvedenom poručiteľovi. Je však nesporné, že
išlo o dohodu o budúcom usporiadaní vlastníctva, nie o užívaní, pretože dohodnutá peňažná náhrada
bola primeraná pomerom, najmä všeobecnej hodnote nehnuteľností, s prihliadnutím na blízke rodinné
vzťahy. Súrodenci žalobcu už sporné nehnuteľnosti neužívali, nezaujímali sa o ne, neprejavili nesúhlas
s rekonštrukciou domu. Žalobca však ani pri prípadnom vstupe do držby po výplate písomne potvrdenej

náhrady jednotlivým spoluvlastníkom nesplnil podmienku dobromyseľnej desaťročnej vydržacej doby,
dobromyseľnosť hodnotil vo vzťahu k jeho úkonom vykonávaným v roku 1990 smerujúcim k uzavretiu
zmluvy podľa platnej právnej úpravy pre taký úkon so žalovanými a ostatnými súrodencami, teda
presvedčenie žalobcu o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam pri objektívnom posudzovaní aj po
výplate náhrad súrodencom za ich podiely bolo vyvrátené, žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti

- ústnu dohodu so súrodencami, dedičské konanie po otcovi, výplaty súrodencov, predovšetkým však
úsilie o uzavretie riadnej zmluvy opakované zadovažovanie znaleckých posudkov na zistenie ceny
predmetných nehnuteľností k ich prevodu a odmietnutie spoluvlastníkov vykonať uvedený úkon,
požadovanie výplaty ďalších prostriedkov objektívne nesvedčí o dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom
omyle žalobcu vychádzajúceho z neznalosti práva. V posudzovanom období sa pre zmluvu o prevode

nehnuteľností - podľa § 46, § 47 O. z. v znení účinnom od 31.12.1991 vyžadovala písomná forma s
prejavmi účastníkov na tej istej listine a zmluva sa stala účinnou jej registráciou štátnym notárstvom.
Pre nesplnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku - v súlade s § 151 ods.
3 O.s.p..

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. f)
O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods.2
písm. d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a § 205 ods.2 písm. a ) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p s nasledovným
odôvodnením: Existencia vady uvedenej v § 221 ods.1 O.s.p.. V prvom rade poukázal na fakt, že Krajský

súd Košice už vo svojom zrušujúcom uznesení spis. značka 11 Co/407/2011 zo 31.12.2012 ako aj
vzrušujúcom uznesení spis. značka 11Co/1/2014 z 12.5.2015 jednoznačne usmernil prvostupňový súd
ako má postupovať pri zisťovaní skutkového stavu, na základe ktorého by vec právne posúdil s ohľadom
na tvrdené vydržanie avšak súd prvého stupňa sa podľa názoru žalobcu uvedenými usmerneniami
opätovne dôsledne neriadil nakoľko z jeho odôvodnenia opätovne nemožno jednoznačne zistiť: a) na

základe akých zistení a úvah dospel súd k záveru, že neformálnu dohodu súrodencov z decembra 1983
nemožno považovať za titul vstupu žalobcu do oprávnenej držby. V odôvodnení rozsudku súd na str.
10 uvádza, že uvedenú dohodu súrodencov nemožno považovať za titul jeho vstupu do oprávnenej
držby nakoľko išlo len o dohodu o ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami, t.j. že sa nepredajú cudziemu
ale nadobudne ich žalobca (teda zrejme o nejakú zmluvu o budúcej zmluve - čo však z odôvodnenia

rozhodnutia nijako nevyplýva). Súčasne však v ďalšom texte na str. 10 napádaného rozsudku súd tvrdí,
že je ale nesporné že išlo o dohodu o budúcom usporiadaní vlastníctva, nie o užívaní, pretože dohodnutá
peňažná náhrada bola primeraná pomerom najmä všeobecnej hodnote nehnuteľností, s prihliadnutím
na blízke rodinné vzťahy. Na základe čoho dospel prvostupňový súd k uvedenému skutkovému a
právnemuzáveruvšakzodôvodneniaprvostupňovéhosúduopätovnenevyplýva.Uvedenýprávnynázor

a skutkové zistenie je naviac v rozpore s existenciou výplaty žalovaných z jeho strany. Už len z výšky
súm, ktoré boli nim vyplatené žalovaným je zrejmé, že uvedenými platbami nešlo o úhradu nejakej
rezervácie kúpy uvedených nehnuteľností ale o reálne vyplatenie súrodencov z ich dedičských podielov,
čomu nasvedčuje aj ich prehlásenie v potvrdeniach o úhrade kde uvádzajú, že si voči nemu nebudú
uplatňovať ďalšie nároky z dedičstva. Naviac v uvedenom prehlásení nie je ani zmienka o tom, že

by sa malo jednať o platbu za to, že súrodenci nehnuteľnosti nepredajú cudzej osobe a v konečnom
dôsledku toto netvrdili ani samotný žalovaní (tu tvrdili, že išlo o platbu za užívanie nehnuteľnosti - teda
o platbu za to, že užíva ich spoluvlastnícke podiely). Takisto o opaku svedčí aj výpoveď a postoj brata
S. a N.. b) ako sa súd vysporiadal s potvrdeniami ohľadom výplaty žalovaných z ich dedičstva a ichprehlásením, že si z uvedeného dôvodu nebudú vo vzťahu k nemu uplatňovať iné nároky z dedičstva.
Nie je teda naďalej zrejmé ako súd vyhodnotil vôľu žalovaných prezentovanú v daných potvrdeniach a
ani to ako vyhodnotil ich prehlásenia o tom, že si od neho už z dôvodu dedičstva nebudú uplatňovať

žiadne iné nároky. Takisto z odôvodnenia rozsudku nieje podľa jeho názoru zrejmé, na základe akých
vyjadrení jeho a jeho manželky (S. Z.) dospel súd k záveru, že pripravovali uzavretie kúpnej zmluvy
v období plynutia vydržacej doby so žalovanými a bratmi S. a N. Z.. Vo vzťahu k bratom S. a N. Z.
síce došlo k vyporiadaniu vlastníckych vzťahov neskôr avšak nešlo o kúpnu zmluvu ale osvedčenie o
vydržaní v roku 2007. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na § 157 O.s.p. je toho názoru, že

prvostupňové rozhodnutie je naďalej nepreskúmateľné, nemá možnosť právne relevantným spôsobom
reagovať na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá v dôsledku čoho dochádza k porušeniu jeho práva
na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 Ústavy SR a v konečnom dôsledku k odňatiu možnosti
konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm. f) O.s.p.) Nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam -
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci je potrebné uviesť, že súd dospel k záveru, že jednak neexistuje

právny dôvod na základe ktorého by on vstúpil do oprávnenej držby (viď vyššie - v tejto časti považuje
rozhodnutie za nepreskúmateľné) a súčasne neexistovala na jeho strane dobromyseľnosť po zákonnom
stanovenú 10 ročnú lehotu. Vo vzťahu k neexistencii dobromyseľnosti súd uvádza (str. 10 rozsudku
dole), že existencia nedobromyseľnosti žalobcu vyplýva jednak z ústnej dohody, dedičskom konaní
po otcovi, výplaty náhrad súrodencom najmä však vzhľadom na úsilie o uzavretie riadnej zmluvy a

opakované zadovažovanie znaleckých posudkov a odmietanie žalovaných s uzavretím kúpnej zmluvy
a požadovanie ďalších prostriedkov zo strany žalovaných. S uvedenými tvrdeniami nesúhlasí. V prvom
rade dedičské konanie po otcovi prebehlo až v roku 2000, teda v čase kedy už došlo k uplynutiu
vydržacej lehoty, z úhrady výplat súrodencom nepochybne nemožno vyvodzovať nedobromyseľnosť
žalobcu (práve naopak) , existencia znaleckých posudkov podľa jeho názoru takisto neosvedčuje

jeho nedobromyseľnosť nakoľko znalecké posudky vyhodnocoval z dôvodu zistenia zhodnotenia jeho
nehnuteľností nie z dôvodu potreby znaleckého posudku k prevodu ako uvádza súd. To, že zo strany
žalovaných existovala požiadavka na „doplatenie ďalších platieb" on síce nespochybňuje avšak k tejto
požiadavke taktiež došlo až po uplynutí vydržacej lehoty v čase kedy sa on snažil obdobne ako s bratmi
(S. a N.) dať veci do poriadku formou zápisnice o vydržaní. Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru,

že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak z dedičského konania po otcovi, výplaty peňazí
súrodencomzústnejdohodyakoajpožiadavkynaúhraduďalšíchplatiebodvodzovalnedobromyseľnosť
žalobcu. Takisto je toho názoru, že súd nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že neexistujú
podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti na strane žalobcu. Tak ako konštantné poukazuje súd opomína,
prehliada a neguje iné okolnosti prejednávaného prípadu. Žalobca ako osoba bez právneho vzdelania

sa dlhodobo domnieval a bol utvrdzovaný v tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností nakoľko: a)
v roku 1983 (december) sa dohodol so žalovanými, že sporné nehnuteľnosti ostanú jemu a že svojich
súrodencov vyplatí z ich dedičských podielov, b) v súlade s obsahom tejto dohody svojich súrodencov
postupne vyplatil a to v trhových cenách v danej dobe, c) nehnuteľnosti užíval sám a sám na nich
hospodáril, d) nehnuteľnosti rozsiahlo na vlastné náklady zrekonštruoval, e) žalovaní nijako dlhodobo

jeho vlastnícke právo nespochybňovali a ani ho v držbe nerušili, f) žalovaní potvrdili pri výplate z ich
dedičských podielov, že si nebudú voči nemu uplatňovať žiadne ďalšie nároky. Uvedené okolnosti naviac
potvrdzujú aj svedecké výpovede a postoje ďalších bratov žalobcu a to N. a S., ktorí jasne potvrdili, že
došlo k odkúpeniu ich podielov k zdedenej nehnuteľnosti a to výplatou peňazí z jeho strany. Vzhľadom
na uvedené považuje právny názor súdu o neexistencii podmienok pre vydržanie za nesprávne právne

posúdenie súdom prvého stupňa a súčasne dodáva, že právny názor súdu o tom, že na jeho strane
neexistuje ospravedlniteľný omyl nakoľko podľa § 46,47 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť zmluvy
o prevode nehnuteľností vyžadovala písomná forma a registrácia zmluvy na Štátnom notárstve (ktorý
je nepochybne inšpirovaný rozsudkom NS SR spis. značka 4 Cdo 361/2012) považuje takisto za
nesprávny. Uvedený výklad inštitútu vydržania (potrebnosť písomnej kúpnej zmluvy a jej registrácia

štátnym notárstvom) v princípe neguje účel a význam inštitútu vydržania a je v rozpore s teleologickým
výkladom uvedeného inštitútu. V konečnom dôsledku takýto výklad znamená, že vydržanie môže nastať
iba pri vadách právnych - teda musí existovať písomná zmluva, ktorej registrácia aj bolo povolená ale
následne vyjde po uplynutí 10 ročnej lehoty k zisteniu že právny úkon - kúpna zmluva je z nejakého
dôvoduneplatná.Takýtovýkladinštitútuvydržaniapovažujezanesprávny.Vzhľadomnavyššieuvedené

navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných
k úhrade trov konania.4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním doručeným súdu 28.4.2016, v ktorom uviedli,
že žalobca podáva odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. f) O.s.p. ako aj z dôvodov
uvedených v § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. Sú toho názoru, že súd správne a zákonne rozhodol, a

preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu potvrdil a priznal trovy odvolacieho konania. Z dôvodov
odvolania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné buď prvostupňový rozsudok
zrušiť alebo zmeniť. Tvrdenie žalobcu o neformálnej dohode súrodencov z decembra 1983 jednoznačne
nemožno považovať za vstup do oprávnenej držby. Odporuje tomu samotné tvrdenie žalobcu pri
všetkých jeho prednesoch na súde tak, ako to skonštatoval súd. Navyše odporuje to aj ustálenej súdnej

praxi predovšetkým stanoviskám Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010, sp.zn. 4Cdo 283/2009, ktorý bol
zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2015, z ktorého je zrejmé že
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení do 31.12.1991, na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym
notárstvom v zmysle zák. č. 95/63 Z.z. a ďalej rozhodnutie č. 74 zverejnené v Zbierke stanovísk NS

SR a súdov SR č. 6/2015, podľa ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby
vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 Z.z., na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že oni
odmietliodpredaťnehnuteľnosť,ktorájepredmetomsporu,resp.podiely,ktorévlastniližalobcovi,apreto

nikdyžiadnadohodamedziniminevzniklaoodpredajinehnuteľnosti,žiadnapísomnázmluvaoodpredaji
nehnuteľnosti nebola medzi nimi podpísaná, neprejavili vôľu mu podiely nehnuteľnosti odpredať, a
preto takáto zmluva ani nikdy nevznikla a nemohla byť zaregistrovaná príslušným štátnym notárstvom.
Žalobca mal záujem tieto podiely si odkúpiť, a preto sa snažil získať od nich podpisy na dotazníkoch
avšak nikdy k tomu nedošlo, a práve z toho vyplýva jeho vedomosť, že užíva aj časť nehnuteľnosti, ktorá

mu nepatrí, a ktorú mu odporcovia nemajú záujem odpredať. Jeho dobromyseľnosť preto sa premietla v
okamihu už zaobstarávania týchto dotazníkov a vedomosť mu bola zrejmá aj z dedičského konania, keď
znova oni nesúhlasili, aby on sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dobrá viera a
dobromyseľnosť je absolútne spochybnená práve vyhláseniami všetkých odporcov, ktorí mi dali najavo,
že ak aj nejakú odplatu prijali, tak to bola odplata za užívanie a nie za prevod vlastníctva, s ktorým

sa nikdy nestotožnili. Nie je pravdou, že rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Žalobca takýmto tvrdením, ktoré nemá oporu v dôvodoch rozsudku sa iba snaží zvrátiť nepriaznivý
rozsudok. Súd presvedčivo a jasne vyložil dôvody v súlade s vykonaným dokazovaním i s ustálenou
súdnou praxou z akých dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť. Ani ďalšie dôvody, ktoré uvádza
žalobca v dôvodoch odvolania, a ktoré neustále opakoval na pojednávaní, nemôžu obstáť. Nie sú

splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním tak, ako to tvrdí žalobca. Predovšetkým
chýba dobromyseľnosť, pretože chýba písomná kúpna zmluva zaregistrovaná štátnym notárstvom.
Žalobca vedel, že žalovaný mu nemajú záujem odpredať predmetnú nehnuteľnosť, resp. podiely, ktorých
sú vlastníkmi, čo je zrejmé z ich odpovede z roku 1983, kedy mu bolo oznámené, že nepodpíšu kúpnu
zmluvu, neodpredajú mu nehnuteľnosť a ich konanie sa prejavilo aj v dedičskom konaní v roku 2000.

Navrhli preto, aby súd I. stupňový rozsudok potvrdil, pretože súd sa náležíte vysporiadal so všetkými
dôkazmi, ktoré v konaní boli produkované, správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a spravodlivo vo veci
s ustálenou súdnou judikatúrou rozhodol.

5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods.1 O. s. p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie

nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či

by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. teraz § 171 ods.1

CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie
o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania

nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže

uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
10.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
12.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

13.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

14.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s
ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2

CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.
15.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,

zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základnéhopráva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1
ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
16. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké

majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
18.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,

resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
19.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích

dôvodov.
20.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala
vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
21.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanomdokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam

prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

22.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
23.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval

(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na

základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
24.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

25.Podľa § 129 ods.1 O. z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
26.Podľa § 129 ods.2 O. z. držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
27.Podľa § 130 ods.1 O. z. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28.Podľa § 130 ods.2 O. z. ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
29.Podľa§130ods.3O.z.oprávnenýdržiteľmávočivlastníkovinároknanáhradunákladov,ktoréúčelne
vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej
vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

30.Podľa § 132 ods.1 O. z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
31.Podľa § 132 ods.2 O. z. ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
32.Podľa§135a)ods.1O.z.vzneníúčinnomdo31.12.1991vlastníkomveci,ktorámôžebyťpredmetom

osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).33.Podľa § 135a) ods.2 O. z. ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( §
132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1),
nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela

dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia
než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia
možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z
týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
34.Podľa § 135a) ods.3 O. z. takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve

alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto
nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
35.Podľa § 135a) ods.4 O. z. do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú
jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

36.Podľa § 135a) ods.5 O. z. na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie
o premlčaní.
37.Podľa § 134 ods.1 O. z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
38.Podľa § 134 ods.2 O. z. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb .
39.Podľa § 134 ods.3 O. z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
40.Podľa § 134 ods.4 O. z. pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby.
41.Podľa § 868 O. z. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
42.Podľa § 872 ods. 6 O. z. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde

na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
43.Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že vlastníctvo je v našom
právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je

vyjadrený priamo v § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona
oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a
má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená
právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným
predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný originálny spôsob

nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo
zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý

predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Držba vecí je spojená jednak s momentom objektívnym, čo
je nakladanie s vecou (tzv. corpus), jednak s momentom viacej subjektívnym, nakladanie s vecou (tzn.
animus), ako so svojou. Kto nakladá s vecou ako so svojou (má corpus i anumus), je držiteľom. Aby bol
oprávneným držiteľom, vyžaduje sa aby bol splnený ďalší pojmový znak oprávnenej držby a to dobrá

viera, čo je podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva právnym titulom vydržania.
44.Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí
byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo

mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký
právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladomje presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí

aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude
spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže
byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia

takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom
veci, dostatočne opodstatňuje.
45.Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí
vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Pri právnom titule
nadobudnutia vlastníctva vydržaním je neplatný právny úkon. Vedomosť držiteľa o tom, že právny úkon,
z ktorého odvodzuje svoju oprávnenú držbu a v konečnom dôsledku aj vlastníctvo právnym titulom

vydržania, je neplatným právnym úkonom, nepreukazuje dobromyseľnosť držiteľa.
46.Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza
na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Čestné
vyhlásenie však žiadnym takýmto právnym, ani domnelým právnym úkonom nie je. K uvedenému zaujal
stanovisko NS SR v množstve rozhodnutí (napr. 5 Cdo 234/2009, 4Cdo 361/2012). Vyvodzovanie

dobromyseľnosti žalobcu len z čestných vyhlásení žalovaných, bez zohľadnenia zachovania náležitej
opatrnosti, ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od žalobcu požadovať. V
tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že potvrdenie o prevzatí vyplatenej čiastky z dedičstva žalovaných v
1.3,5.rade(č.l.15,24,30)nemožnohodnotiťinakakojednostrannýprávnyúkon,ktorýmžalovanív1.,3,5
rade prehlasujú, že prijali po 10 000 Kčs, že iné právne nároky čo sa týka dedičstva si nebudú uplatňovať

a súhlasia, aby mohol začať prevádzať stavebné úpravy. Z obsahu listiny nijako nemožno dospieť k
záveru, že prevzatím potvrdenej sumy prevádzajú svoj podiel na žalobcu. Prevod spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v 1. rade nevyplýva ani z jeho čestného prehlásenia z 19.11.1998 (č. l. 16),
ktoré okrem iného obsahuje síce súhlas s prevodom popísaných nehnuteľností ale za podmienky,
že je kedykoľvek ochotný podpísať dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k uvedeným

nehnuteľnostiam. Z tohto prehlásenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade vedel, že predmetné
nehnuteľnostisúvjehovlastníctveažalobcanazákladetohtoprehlásenianemoholzískaťpresvedčenie,
že mu nehnuteľnosti patria, lebo tiež z neho musel vedieť, že je potrebné dohodou zrušiť podielové
spoluvlastníctvo. Potvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade (č. l. 17) preukazujú, že vzťahy z dedičstva sú
vysporiadené, ale ani tieto úkony nie sú titulom k prevodu vlastníctva. Žalovaná v 2. rade podľa tvrdenia

žalobcu mala podpísať prehlásenie (jednostranný právny úkon) o prevzatí finančnej zo 6.7.1985 (č. l.
19) tiež ako u žalovaného v 1. rade nedošlo k prevodu predmetných nehnuteľností. Tá však spochybnila
samotnúlistinuvyjadrenímzo16.1.2009,keďtvrdila,žepodpisnalistineniejejej.Uvedenétvrdenievšak
nebolo potrebné preukazovať, lebo toto sa nemohlo stať podkladom pre vydržanie. Dotazník a čestné
vyhlásenie žalovaných (č. l. 33) mal slúžiť ako podklad na napísanie zmluvy a s jej prevodom súhlasil

Miestny národný výbor Poproč, Útvar hlavého architekta Košice - vidiek a Štátny majetok Moldava nad
Bodvou. Návrh na registráciu zmluvy (č. l. 37) je síce podpísaný stranami sporu ale tento nemá žiadnu
výpovednú hodnotu, lebo neobsahuje žiadne identifikačné údaje ani o predmete prevodu, ani zmluve,
ktorá mala byť registrovaná, ani zmluvných stranách.
47.V konkrétnej veci mohol mať žalobca pochybnosť, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol, pričom vedel resp. mohol vedieť, že k uzavretiu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti
nikdy nedošlo. Žiaden zo žalovaných neprejavil skutočnú vôľu previesť na žalobcu svoj spoluvlastnícky
podiel. Samotnú skutočnosť, že došlo k peňažnému plneniu medzi účastníkmi nie je možné bez
ďalšieho vyhodnotiť ako právny titul, dosvedčujúci prevod vlastníctva a nie je ani spôsobilým titulom
osvedčujúcim dobromyseľnosť žalobcu, ale na túto okolnosť bude nutné prihliadať pri vyporiadaní

vlastníctva. V prejednávanej veci nemohol mať žalobca ani subjektívny pocit (vnútorné presvedčenie),
že mu nehnuteľnosť patrí, aj keď ju užíval, alebo objektívne musel vedel, čo vyplynulo zo všetkých
dokladov, že predmetné nehnuteľnosti nikdy nenadobudol a že ich spoluvlastníkmi sú žalovaní. V
súdenom spore nebola splnená prvá podmienka vydržania, teda právny titul vstupu do oprávnenej držby,
t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže

byť pochybný. Možno uzavrieť, že žalobca predmetné nehnuteľnosti užíval ale nebol dobromyseľný,
lebo vedel, že ich nikdy žiadnym relevantným úkonom od žalovaných nenadobudol. Vydržanie nemôže
privodiť iba púha skutočnosť, že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky vykonávaný žalobcom a že
žalovanými evidovanými v katastri nehnuteľností nebol rušený. Podľa zásad ustálených tiež súdnoupraxou dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.
48.K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že neformálnu dohodu súrodencov

z roku 1983 nemožno považovať za titul vstupu žalobcu do oprávnenej držby lebo žalovaní ňou
neprejavili záujem previesť svoje vlastníctvo na žalobcu, čo následným konaním aj jasne prezentovali.
Ak by ich skutočná vôľa bola previesť vlastníctvo, nič im nebránilo v tomto zmysle uzatvoriť dedičskú
dohodu, za základe ktorej by žalobca sa stal vlastníkom predmetných a vyplatil ustupujúcich dedičov.
Preto, ak záver súdu spočívajúci v tvrdení, že išlo len o dohodu o ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami

s týmto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, lebo uvedené vyplynulo so zreteľom na
všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z konania sporových strán. Ďalej žalobca v odvolaní argumentuje
skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd pri rozhodovaní
o veci náležite a správne vysporiadal. V kontexte s uvedeným odvolací súd sa stotožňuje so záverom
prvoinštančného súdu, že neexistujú hmotnoprávne podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti žalobcom
(neexistencia právneho titulu a nedobromyseľnosť žalobcu).

49.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
50.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.S prihliadnutím na skutočnosť, že súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením,
rozhodne v ňom aj o trovách odvolacieho konania.
53.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.