Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212686
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1415212686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia, s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúpeného advokátom: Mgr.
Henrichom Schindlerom, so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: T. o
zaplatenie sumy 415,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 350,- Eur od 14.05.2013 do 26.11.2015, zo sumy 250,- Eur od 27.11.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 68 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 domáhal zaplatenia sumy 415,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur od 14.05.2013 do zaplatenia a

náhradytrovkonania.Žalobuskutkovoodôvodniltým,žedňa13.13.2013uzavrelsožalovanýmrámcovú
zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých mu poskytol úver vo výške 350 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť celkovo v sume 350,- Eur, ktorá suma je tvorená súčtom poskytnutého
úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 0,- Eur. Úver bol splatný 13.05.2013. Keďže
žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, preto si voči žalobca uplatnil aj úrok z
omeškania. Voči žalovanému si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- Eur,

s ktorými poplatkami spojenými s porušením povinnosti riadne a včas splácať svoj záväzok, žalovaného
v zmluve riadne oboznámil.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur späť a
žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 26.11.2015 túto sumu splátkami
uhradil.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.5.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného

späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred
začatím pojednávania vo veci.

8. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 10.02.2017.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rámcovou zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobcu, zo dňa
18.05.2013, poslednou výzvou zo dňa 05.06.2013, výpoveďou dohody o splátkovom kalendári zo dňa
29.05.2013 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

11. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej
len „Zmluva“) mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 13.03.2013 tzv. zmluvy na
diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách

na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté tak, že žalovaný prijal
návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe
čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350 Eur. Predpokladom uzatvorenia
Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol

oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom

prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 350,- Eur,
ktorú tvorí súčet poskytnutej sumy a celkových nákladov (príslušenstvo) vyjadrených pevnou sumou vo
výške 0,- Eur. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu
je uvedený v čl. IV bod 8. Rámcovej zmluvy. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť
dňa 13.05.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú

ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 418 %.

12. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na účet žalovaného, ktorý je označený v záhlaví
Zmluvy, poukázal dňa 13.03.2013 sumu 350,- Eur s poznámkou „deň splatnosti 12.04.2014“.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24.15. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku

zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkovdiaľkovejkomunikácie,b)dodávateľomosoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe
zmluvy na diaľku, c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú
finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho

zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a

ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

17. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na

právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

18.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

24. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluvauzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je len čiastočne
dôvodná.

32. Ako bolo vyššie uvedené žalobca so žalovaným uzavreli dňa 13.03.2013 tzv. zmluvy na diaľku v
súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy
a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho mu žalobca
poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350 Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 13.05.2015. Z

hľadiska právnej kvalifikácie záväzku obsah záväzku strán sporu svojou povahou výslovne nenapĺňa
žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (nejde o osobitný zmluvný typ), súd podriadil právny
vzťah medzi stranami sporu pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a
tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51). Predmetná Zmluva nie je
zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko povinnou náležitosťou zmluvy o

úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi
za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v súdenej veci nebolo splnené, keďže finančné prostriedky
boli žalovanému poskytnuté bezúročne. S ohľadom na obsah zmluvného záväzku nejde ani o zmluvu
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva je tzv. reálnym kontraktom, avšak v
prejednávanej veci bolo dojednané poskytnutie finančných prostriedkov za podmienok dojednaných v

Zmluve, nešlo o reálne poskytnutie (odovzdanie) finančných prostriedkov žalovanému v čase uzavretia
zmluvy. Spornú zmluvu nebolo možné podriadiť ani pod právny režim Zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže išlo o krátkodobé poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou do 13.05.2013,
t.j. do 2 mesiacov od uzavretia zmluvy (od 13.03.2013 do 13.05.2013), pričom podľa § 1 ods. 3 písm.
l) zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť

v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. Z uvedeného
dôvodu potom súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako inominátnu zmluvu a podriadil ju
pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho
zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51).

33. Z vykonaného dokazovania výpisom z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému sumu 350 Eur, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet v
banke označený žalovaným v záhlaví zmluvy bezprostredne po uzavretí zmluvy, dňa 13.03.2013.
Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Na základe uvedeného mal súdpreukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v nadväznosti na
zmluvné posúdenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

34. Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené

v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo
obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval

súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné
vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované
touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z

uvedeného § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

35. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 350,- Eur, žalovaný po podaní
žaloby dňa 26.11.2015 uhradil sumu 100,- Eur, súd žalobe v časti o zaplatenie 250,- Eur vyhovel.

36. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 350,- Eur počítaný od 14.05.2013 do
26.11.2015 a úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 250,- Eur od 27.11.2015 do zaplatenia.
Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku (ktorý bol dojednaný
13.05.2013, potom je žalovaný v omeškaní počnúc dňom 14.05.2013). Po zaplatení časti dlžnej sumy

100,- Eur dňa 26.11.2015 bol žalovaný v omeškaní s platením sumy 250,- Eur a to odo dňa 27.11.2015.
Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky, ktorá ku dňu 13.05.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy) predstavovala
0,50 % ročne (0,50 % + 5 % = 5,50 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,50 %
ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj pokiaľ ide o žalované príslušenstvo z priznanej časti pohľadávky, pričom

úroky z omeškania mu priznal v ním uplatnenej výške 5,50 % ročne, avšak len z prisúdenej sumy 250,-
Eur, do dňa úhrady splátky zo sumy 350,- Eur.

37. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol po tomto dátume.

38. Podaným návrhom si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie sumy 65,- Eur
ako sumy skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalobca nárok na

zaplatenie sumy 65,- Eur odôvodnil skutkovým tvrdením, že v zmysle čl. IV bod 5. Rámcovej zmluvy
si voči žalovanému uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov, pričom žalovaný bol pred
uzavretím Rámcovej zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinností
splniť riadne a včas svoj záväzok. Žalobca nepreukázal, aké náklady mu reálne vznikli v súvislosti s
vypracovaním a zasielaním uvedených výziev žalovanému. Samotné dojednanie čl. IV. bod 5 Rámcovej

zmluvy je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný vzhľadom na formulárový charakter tohto
dojednania, ako aj celej Rámcovej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie, resp. osobitne
vyjednať jeho obsah. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy platí, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Uvedené zmluvné dojednanie, text ktorého bol žalovanému predložený spolu
s Rámcovou zmluvou a Zmluvou ako vopred pripravený formulár podľa názoru súdu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Z týchto dôvodovpovažoval súd ustanovenie čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy týkajúce sa skutočne vynaložených nákladov
žalobcu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebol
dojednaný individuálne a odporuje dobrým mravom. Žalobca síce uvádza, že ide o skutočne vynaložené

náklady, avšak tieto náklady stanovuje paušálne, v neprimeranej výške (minimálne 10 €, resp. 15 € za
upomienku, ako vyplýva z čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy). Nie je zároveň vylúčené, že žalobca môže
žalovaného vyzývať bez obmedzenia na splnenie záväzku aj niekoľkými po sebe nasledujúcim výzvami
(ako je to aj v súdenej veci) v snahe navýšiť svoju pohľadávku, keďže za spracovanie výziev žalobca
uplatňuje podľa názoru súdu neprimerane vysoké poplatky. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje na článok IV.

bod 5 Rámcovej zmluvy, ktoré dojednanie s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť
od zvyšnej časti právneho úkonu - Rámcovej zmluvy.

39. Nakoľko žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie 315,- Eur s príslušenstvom, súd v
prevyšujúcej časti uplatneného nároku vo výške 65,- Eur s príslušenstvom žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca
sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 415,- Eur. V časti o zaplatenie sumy 100,- Eur vzal žalobcu späť
z dôvodu úhrady tejto sumy po podaní žaloby žalovaným, žalovaný teda zavinil zastavenie konania a
žalobca bol úspešný v tejto časti. Ďalej bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 250,- Eur (spolu so

späťvzatou sumou 350,- Eur), čo z celkovej uplatnenej sumy (415,- Eur) predstavuje 84 %. Žalovaný
mal úspech 16 %, čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 68 % (84 - 16). O výške trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).