Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212794
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115212794.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa

B. J. I.. J.., J. J. H. X, T., O.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly s. r. o., s sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti odporcovi E. M.C., F.. XX.
XX. XXXX, T. H. XXX, J., o zaplatenie 555,73 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 06. 2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
555,73 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 19. 12. 2011 uzavrel s odporcom zmluvu o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní revolvingovej karty, na základe ktorej poskytol odporcovi
úverový rámec vo výške 5 000,00 Eur na nákup spotrebného tovaru. Odporca sa zaviazal vrátiť
poskytnutý revolvingový úver spolu s úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
Odporca po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu vo výške
1 531,61 Eur. Poskytnutý úverový rámec sa odporca zaviazal riadne a včas splácať, ale tento záväzok
neplnil a do podania návrhu uhradil len časť sumy vo výške 1 216,66 Eur. Na predžalobné výzvy
nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcov navrhovateľ vyhlásil dňa 16.

01. 2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal celý úver splatným.

Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 8C/250/2015 - 30 zo dňa 21. 07. 2015, voči
ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že si plnil záväzok splácať úver v mesačných splátkach
po 75,00 Eur, o čom predložil aj poštové poukazy. Nerozumie, prečo ma ešte zaplatiť sumu vo výške
555,73 Eur. V súčasnej dobe je nezamestnaný. Neuznal ani časť uplatneného nároku a považoval návrh
za neopodstatnený. Žiadal, aby súd návrh zamietol. Odporca v odpore uviedol, že od zmluvy odstupuje,

lebo riadne platil a navrhovateľ od neho požaduje ešte viac.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 18. 08. 2015 uviedol, odporca z celkovej výšky
poskytnutého rámca vyčerpal sumu vo výše 1 531,61 Eur tak, že sumu 1 484,21 Eur odporca vyčerpal
výberomzbankomatovvhotovostiasumavovýške47,40Eurpredstavujepoplatkyzavýberyhotovostiz
bankomatu. Navrhovateľ predložil potvrdenie o prijatých platbách, z ktorých vyplýva, že odporca zaplatil
celkom sumu vo výške 1 125,00 Eur, ktorú navrhovateľ použil na úhradu poistného vo výške 15,00 Eur,

na úhradu dlžných úrokov vo výške 148,41 Eur a na úhradu časti dlžnej istiny o výške 961,59 Eur v
súlade s bodom 2.1 časti 3 úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má odporca voči navrhovateľovi
neuhradené záväzky po lehote splatnosti vo výške 555,73 Eur (1 517,32 Eur - 961,59 Eur) a to z tituluzvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 555,73 Eur. Čo sa týka poštových poukazov, ktorými odporca
preukazoval splácanie úveru, tieto boli zo strany navrhovateľa riadne zaúčtované.

Odporca vo výsluchu namietal, že by si vzal kartu na sumu 5 000,00 Eur a že by z nej čerpal sumu
vo výške 1 500,00 Eur. Karta mu prišla poštu a zmluva pred dvoma mesiacmi (v čase výsluchu). Či ju
podpísal, nevedel. Je pravdou, že z bankomatov vyberal sumy vo výške 50,00 Eur - 100,00 Eur a ostatné
platby boli vykonávané v obchodoch, ale že by vybral naraz 200,00 Eur alebo 300,00 Eur, toto namietal.

Na základe výsluchu odporcu bol navrhovateľ súdom trikrát vyzvaný (výzva zo dňa 12. 10. 2015, zo
dňa 04. 11. 2015 a zo dňa 14. 12. 2015), aby preukázal poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi
výpisom z účtu v banke a preukázal čerpanie finančných prostriedkov v odporcom namietanej výške.
Navrhovateľ naďalej trval na podanom návrhu a voči odporcovi evidoval nezaplatenú istinu vo výške
555,73 Eur. Čerpanie finančných prostriedkov preukazoval len potvrdeniami navrhovateľa.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a
odporcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a odporcom, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový
stav:

Navrhovateľ s odporcom dňa 19. 12. 2011 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb. Predmetom konania bola časť 2. zmluvy, a to zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. V
zmysle tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi úverový rámec vo výške 5 000,00 Eur. V zmluve bola

dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby 28,68 %, hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,00
% a ďalšie údaje v závislosti od čerpania finančných prostriedkov z úverového rámca (výška mesačnej
splátky, splatnosť prvej mesačnej splátky).

Poskytnutý úverový rámec odporca nevyčerpal v celom rozsahu, ale len vo výške 1 484,21 Eur, čo

navrhovateľ preukázal potvrdením (č. l. 26 spisu). Navrhovateľ potvrdil, že odporca mu celkom zaplatil
sumuvovýške1216,66Eur(č.l.27spisu).Ajodporcapredložilpoštovépoukazyozaplatenímesačných
splátok, ktoré sa zhodovali s potvrdením navrhovateľa o prijatí finančných prostriedkov od odporcu. Z
potvrdenia navrhovateľa (č. l. 78 spisu) boli zistené výbery v bankomatoch v T. T. a priame platby v
obchodoch v J. a v T. T..

Listom zo dňa 21. 01. 2013 navrhovateľ oznámil odporcovi mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 1
680,73 Eur ku dňu 16. 01. 2013.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia obidvoch zmlúv) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 879r Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.
júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,
§ 2 , § 9
ods. 6,7 a 8 ,

§ 11 , § 15
ods. 1 a , § 18 , § 20 , § 21 a § 23 , 25 až 27 .

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa bodu 4. 1 časti 2 zmluvy [...] splátka sa použije najprv na úhradu istiny, ktorá je úročená najnižšou
úrokovou sadzbou.

Podľa bodu 2.1 časti 3 zmluvy B. použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov

Súd konštatuje, že zmluva predložená v konaní zo dňa 19. 12. 2011 je zmluvou o poskytnutí
revolvingového úveru, teda o povolení prečerpania finančných prostriedkov. Na takýto typ

spotrebiteľského úveru sa v zmysle § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda ani § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. To
znamená, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru nemusí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a ani o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Ani neuvedenie týchto
údajov nemá za následok, že zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov.

V konaní však odporca namietal výšku dlhu a považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný. Súd
opakovane vyzval navrhovateľa na preukázanie poskytnutia finančných prostriedkov výpisom z účtu v
banke a na preukázanie, že odporcovi bol skutočne poskytnutý úverový rámec vo výške 1 484,21 Eur,
avšak uvedené skutočnosti navrhovateľ nepreukázal.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ platby odporcu započítaval najprv na úroky a až potom
na istinu, v dôsledku čoho považoval príslušenstvo (úroky a poplatky) za splatené v celom rozsahu,
ale na istine evidoval dlh vo výške 555,73 Eur. Toto započítanie čiastočného plnenia odporcom je však
v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore so zmluvou. V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka

môže dlžník určiť, že čiastočné plnenie sa bude započítavať aj v inom poradí (ako je poradie - najprv
istina a potom príslušenstvo, avšak v samotnej zmluve si účastníci dohodli dva spôsoby započítavania
splátok a to v bode 4.1 časti 2 zmluvy a v bode 2.1 časti 3 zmluvy. Kým bod 4.1 časti 2 zmluvy sa
týka práve úverového rámca a v zmysle neho sa plnenie odporcu započítavalo najprv na istinu a potomna príslušenstvo, v bode 2.1 časti 3 zmluvy (ktorá je spoločná pre zmluvu o úvere a aj zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere) je čiastočné plnenie započítavané v opačnom poradí.

Z uvedeného vyplýva, že účastníci zmluvy, a teda samotný dlžník (odporca), nemohol súhlasiť s iným
započítavaním čiastočného plnenia, ako je uvedené v ustanovení § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
K tomuto záveru súd dospel aj z toho dôvodu, že posudzovaná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
zmluvné podmienky ktorej sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Rovnako v prípade vzniku pochybností platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ktorým v tomto prípade

je ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a bod 4.1 časti 2 zmluvy.

S odvolaním sa na ustanovenie § 79 ods. 1 O. s. p. v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný
uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností
rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie
dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník

konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi
nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie
tvrdenýchskutočností,t.j.neunesenietzv.dôkaznéhobremena.Ktoavakomrozsahudôkaznébremeno
má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej
skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné

bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa.

Podľa názoru súdu navrhovateľ potom neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia, keď
nespochybniteľným dôkazom nevedel preukázať poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi v celom

rozsahu, ale tiež sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 555,73 Eur, k výpočtu ktorej však dospel na
základe nezákonného započítavania čiastočného plnenia, keď toto najprv započítal na príslušenstvo
(úroky a poplatky) a až potom na istinu. Z uvedeného vyplýva, že ak by navrhovateľ postupoval v súlade
so zákonom a bodom 4.1 časti 2 zmluvy, predstavovala by istina nižšiu sumu alebo by bola celkom
splatená. Tieto skutočnosti však navrhovateľ v konaní nepreukázal, a preto súd návrh v celom rozsahu

zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si trovy konania uplatnil a vyčíslil, avšak v konaní nebol úspešný. V konaní bol úspešný
v celom rozsahu odporca, ktorý si však trovy konania ani neuplatnil, ani nevyčíslil. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že odporcovi v konaní ani žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení štvormo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 13. 01. 2016