Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milina Jánošková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218664
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114218664.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, P.O.BOX 41 proti žalovanej V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H. nad U., F. XXX/XX za účasti intervenienta Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie7, IČO: 42 362 962, zastúpené JUDr.

Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13 o zaplatenie 934,70€ s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie s a z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi s a po právoplatnosti tohto uznesenia v r a c i a súdny poplatok za žalobu v
sume 49,3€ cestou Slovenskej pošty, a.s. Oddelenie inšpekcie, Námestie republiky č.10, Nové Zámky.

III. Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania 100%.

IV. Intervenientovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 13. 08. 2014 domáhal zaplatenia sumy 934,7 € s prísl. titulom

neuhradeného revolvingového úveru.

2. Pred prvým pojednávaním, dňa 05. 10. 2016, vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu.

3. Podľa § 145 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá
späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. V dôsledku späťvzatia žaloby súd konanie zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za

podanú žalobu v sume 56€ súd rozhodol podľa ust. § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Z.z o súdnych
poplatkoch, v zmysle ktorého sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70€, ak sa konanie zastavilo.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v zmysle ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania zavinil

žalobca späťvzatím žaloby, pre premlčanie pohľadávky.7. O náhrade trov konania intervenienta, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súd rozhodol
podľa § 257 CSP a trovy konania mu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Najvyšší
súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,

že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe,
že vedľajší účastník zastúpený advokátom vstupuje hromadne do porovnateľných spotrebiteľských

vecí a nielen žalobkyne, bez toho, aby poznal obsah sporu a žiada o doručenie žaloby s prílohami.
V písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky, neprimerane vysoké úroky a chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za
tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v písomnom podaní zároveň uviedol, že
súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca
nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka

( intervenienta ) advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí
ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť
súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie
účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník (od účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.
od 1.7.2016 intervenient) by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa,

mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej
skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho
postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom
sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých
porovnateľných veciach. Treba poukázať naj na tú skutočnosť, že na premlčanie súd prihliada ex offo na

základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) , ktorým došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od
1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Podľa ustálenej judikatúry
nejde o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho

zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu. Súd teda musí na premlčanie prihliadnuť ex offo a to
aj v konaniach, začatých pre účinnosťou tejto novely. Neprijateľné zmluvné podmienky je súd povinný
taktiež skúmať z úradnej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu v časti výroku I a III, IV možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím splnená, možno sa domáhať exekúcie podľa osobitného
predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.