Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202773
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216202773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36
613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: F. Š., N.. XX.P. XXXX, A. XXX XX B. Č..
XXX, o zaplatenie 570,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 123,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 43,87 eur od 4.februára 2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 46,52 eur od 4.marca 2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 33,18 eur od 4.apríla 2013 až do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.marca 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 570,87 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 14.júna 2011 Zmluvu č. XXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu služby,
nazákladevystavenýchfaktúr.Žalovanýporušilzmluvutým,ževystavenéfaktúryvpočte5ksnezaplatil,

pričom ostal dlžný sumou 570,87 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania od splatnosti
jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 14.marca 2016 v sume 34 eur.
3. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 24.januára 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli
ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o pripojení zo 14.júna 2011, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej
telefónnej služby, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.januára 2013 na sumu 65,78 eur (č.l.14),

faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.februára 2013 na sumu 48.86 eur (č.l. 20), faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.marca 2013 na sumu 71,31 eur (č.l. 30), faktúrou č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 3.apríla 2013 na sumu 52,98 eur (č.l. 38), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
3.januára 2014 na sumu 331,94 eur (č.l. 40), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:5. Na základe uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu poskytoval
žalovanému služby podľa zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a žalovaný sa zaviazal
riadne a včas uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia

sumy vyplývajúcej z neuhradených faktúr, vrátane zmluvnej pokuty a iných poplatkov z titulu porušenia
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. z dodatkov k tejto zmluve.
6. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu.

7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
8. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce

požiadavky osobitných predpisov.
9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,

ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nezaplatených
poskytnutých služieb dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, na základe ktorej bol podnik - dodávateľ povinný poskytovať žalovanému

dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne
a včas. Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté
služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované
služby neuhradil riadne a včas. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vyplývajúcej z
neuhradených faktúr, vrátane zmluvnej pokuty a iných poplatkov z titulu porušenia Zmluvy o poskytovaní

verejných služieb resp. z dodatku k tejto zmluve.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinného v čase podpísania
zmluvy (od 01.03.2012 do 30.09.2013, ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,

aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
20.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
21. Podľa § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Žalovaný nezaplatil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.januára 2013 na sumu 65,78 eur
(č.l.14), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.februára 2013 na sumu 48.86 eur (č.l. 20), faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.marca 2013 na sumu 71,31 eur (č.l. 30), faktúrou č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 3.apríla 2013 na sumu 52,98 eur (č.l. 38), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou

3.januára 2014 na sumu 331,94 eur (č.l. 40).
23. Na základe vykonaného dokazovania preloženými faktúrami, súd dospel k záveru, že žaloba je v
častinárokužalobcunazaplatenievyúčtovanýchslužiebvovýškevsúhrne123,57eurdôvodná,nakoľko
žalovaný využíval žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil v rozpore
so zákonom o elektronických komunikáciách. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného

dlhu a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto
časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc
od splatnosti jednotlivých faktúr.
24. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Uvedenými faktúrami však boli žalovanému vyúčtované aj poplatky a pokuty, a to vo faktúre
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.februára 2013 na sumu 48.86 eur bola účtovaná upomienka
oneskorenej platba vo výške 4,99 eur (neovplyvnené s DPH; č.l. 20), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 3.marca 2013 na sumu 71,31 eur bola účtovaná upomienka oneskorenej platba vo výške
4,99 eur (neovplyvnené s DPH) a iné poplatky a služby (prerušenie poskytovania služby pre neplatenie)

vovýške16,50eurbezDPH,sDPH19,80eur;č.l.30),faktúrouč.XXXXXXXXXXsosplatnosťou3.apríla
2013 na sumu 52,98 eur (prerušenie poskytovania služby pre neplatenie) vo výške 16,50 eur bez DPH,
s DPH 19,80 eur; č.l. 38), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.januára 2014 na sumu 331,94
eur bola účtovaná len zmluvná pokuta (č.l. 40).
26. Čo do zaplatenia týchto sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (2 x 4,99 eur; 2 x

19,80 eur a 331,94 eur) v celkovej sume 381,52 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž
uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu
porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.
27. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne

špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená
výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.
28. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred
pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého
druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného

vzťahu niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť
predpokladajú aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní
obsiahnutých v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými
stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných
podmienok do zmluvy sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva

o poskytovaní služby a nájme KZ výslovnú inkorporačnú klauzulu obsahuje, keď vo svojich osobitných
a záverečných ustanoveniach hovorí, že všeobecné podmienky, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany,
ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto
dokumentochpotrebné,abyzmluvnéstranymalimožnosťzoznámiťsasichobsahompredalebovrámci
kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj skutočne využili).

Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom
na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
29. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou
doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených

v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
30. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní
sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím

podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, nie je však uvedené, že aj mal pred podpisom zmluvy možnosť
sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom
predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za
riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ.
31. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať

písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o
zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,
a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.

32. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa
nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho

zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne
uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.
33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
34.Podľa§101Občianskehozákonníka,Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

36. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
37. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.mája 2014

orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na
premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.
38. Žalobca si uplatnil pohľadávku aj z nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 3.januára
2013 na sumu 65,78 eur (č.l.14).
39. Vzhľadom na skutočnosť, že tento uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje

sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu, ktorý je zároveň aj spotrebiteľským)
v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu
právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú
stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu
ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ
si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho

priaznivejšej právnej úpravy.
40. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).
41. Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovaného si žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie
dlžnej pohľadávky a najneskôr od tohto dátumu, teda počnúc nasledujúcim dňom od splatnosti faktúry
mu začala plynúť lehota na premlčanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčacia doba potom mala

začať plynúť dňom 4.januára 2013 a uplynula 4.januára 2016 (posledný deň premlčacej lehoty).. Dňom
5.januára 2016 je uplatňovaná pohľadávka už premlčaná. Žaloba bola podaná až dňa 1.marca 2016.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd
povinný prihliadnuť ex offo, v tomto prípade uplynula ešte pred podaním žaloby, ako aj na skutočnosť,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť ním uplatnenej pohľadávky

voči žalovanému, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd
má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným

spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím.
V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu
trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných
princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v

obdobných prípadoch).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).