Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509204017
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7509204017.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Š. Z., K., S. XX, proti žalovaným 1) I. Z., K., I. XX,2) M. G., G.,
H. XX/F,3) G. E., E. XX,4) D. E., V. XXX M. 5) S. E., Š. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 16C/54/2009-189 z 9.10.2013 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností v k. ú. K., zapísaných na LV č.XXX - k parc.č.2113 - záhrada s výmerou 1086 m2,
spoluvlastníckych podielov zapísaných vo vlastníctve žalovaných pod B2,B3,B4,B7,B8 po 1/18 z celku,
pod B11,B13,B15,B16,B18 po 1/16 z celku, pod B21,B22,B23,B24,B25 po 1/144 z celku a na LV č.XXXX
- k parc.č.2114 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a domu súp.čXX na parc.č.2114,
spoluvlastníckych podielov pod B1,B3,B5,B6 po 1/18 z celku, pod B7,B8,B9,B10 po 1/16 z celku, pod

B14,B15,B17 a B18 po 1/144 z celku a rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní
po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 30.3.209, doručenou mu 7.4.2009, domáhal
(čo tvrdil), akým titulom a na akom skutkovom základe, že žalovaní nesúhlasili so žalobou, žiadali
ju zamietnuť a potvrdili, že po smrti otca súhlasili s užívaním uvedených nehnuteľností žalobcom, že
vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov S. Z. M. S. Z. a listinnými dôkazmi a takto

zistil skutkový stav, konkrétne, čo bolo preukázané výpismi z katastra nehnuteľností (ďalej len KN) z
LV č.XXXX M. XXX pre k. ú. K., že vlastníctvo k uvedeným podielom nadobudol žalobca rovnako ako
jeho súrodenci - žalovaní dedením po svojich rodičoch S.V. Z., V.. K., zomrelej X.X.XXXX, konanie o
„prejedaní“ dedičstva sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve (ďalej len ŠN) Košice - vidiek pod č.
D146/1983 a po Š. Z., zomrelom X.XX.XXXX, konanie o prejednaní dedičstva sa viedlo na bývalom
ŠN Košice - vidiek pod č. D1209/1983 a konanie o novoobjavenom majetku sa viedlo na Okresnom

súde Košice- okolie pod č. D805/2000, že žalobca je vedený aj ako spoluvlastník podielov pod r.č.XX
v 1/4 z celku, ktorý nadobudol vydržaním podľa osvedčenia o vydržaní, notárska zápisnica (ďalej len
NZ) N73/2007,Nz11332/2007 z 23.3.2007 spísaná Z.. Z. A., notárom, že takto nadobudol podiely svojich
súrodencov N. Z. M. S. Z., podiel zapísaný pod r.č.20 v 1/18 z celku nadobudol vydržaním podielu sestry
M. G. podľa osvedčenia o vydržaní, NZ N381/2007,Nz58700/2007 z 18.12.2007 spísaná Z.. A., notárom,
že sporná parc.č.2113 - záhrady s výmerou 1088 je zapísaná na LV č.XXX, účastníci vlastníctvo k nej

nadobudli rovnako dedením, žalobca je vedený ako vlastník podielov pod r.č.X v 1/18 z celku, pod r.č.XX
v 1/16 z celku, pod r.č.XX v 1/144 z celku, vlastníctvo k nim rovnako ako žalovaní nadobudol dedením po
rodičoch a podiel v 1 /4 z celku, zapísaný pod r.č.XX nadobudol vydržaním podielov súrodencov N.. Z. M.
S.. Z. podľa osvedčenia o vydržaní, NZ N73/2007,Nz11332/2007 z 23.3.2007 spísaná Z.. A., notárom, že
sporné nehnuteľnosti - parc.č.2114 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 s domom súp.č.XX
a XXXX - záhrady s výmerou 1086 boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vl.č.927, neskôr na LV č.XXX,

v dôsledku zmeny vlastníckeho režimu parc.č.2114 - zastavané plochy a nádvoria s domom súp.č.XX
podľa osvedčenia o vydržaní podielu M.. G. boli tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX a, že tietoskutočnostibolipreukázanévýpismizKNaspismibývaléhoŠNKošice-vidiekD146/1983,D1209/1983.
Ďalej uviedol, čo bolo preukázané výpoveďou účastníkov i svedka S.. Z., ako aj písomnými potvrdeniami
zo6.6.1987,6.7.1985,27.6.1985,30.5.1985,21.10.1987,27.7.1988a22.1.1989,dotazníkomačestným

vyhlásením k registrácii zmluvy zo 16.7.1990, že žalobca už v žalobe, ale aj vo výpovedi zo 6.5.2010
uvádzal dobromyseľné užívanie nehnuteľností aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov súrodencov
od vyplatenia dohodnutej sumy po 10 000 Kčs, že tvrdenie o dobromyseľnosti trvajúcej odo dňa
samotnej neformálnej dohody po pohrebe otca - od decembra 1983 v neskoršej účastníckej výpovedi
z 23.9.2013 považoval za účelové, nevierohodné, tiež neskoršie jeho tvrdenie, že v r.1990 ani neskôr

nepripravoval uzavretie riadnej zmluvy so súrodencami, je rovnako v rozpore s jeho skoršou výpoveďou
i výpoveďou žalovaných a odporuje aj jeho úkonom, ktorý si v r.1989-1991 zadovážil aj doklady
pre registráciu a spoplatnenie zmluvy - uvedený dotazník a čestné vyhlásenie z 19.7.1990, znalecký
posudok (ďalej len ZP) Ing. arch. D. S. z 28.8.1989 č. 2183/82/1311, ďalší posudok uvedeného znalca
č.2183/82/91 z 8.7.1991, oba posudky vyžiadal žalobca a ich účelom bolo ocenenie nehnuteľností podľa
platných cenových predpisov k prevodu nehnuteľností medzi občanmi, že spisom 16C/692/1999 bolo

preukázané, že na návrh žalobcu sa viedlo proti jeho súrodencom S. Z., S.. E., M.. G., D.. E., G.. E., I.. Z.
M. N. Z. konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, že
konanie sa skončilo v dôsledku späťvzatia žaloby, ktoré žalobca odôvodňoval zhoršením zdravotného
stavu, že pre účely uvedeného konania, príp. pre konanie o dovtedy neprejednanom spoluvlastníckom
podiele predchodcu účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa viedlo pod č. D805/2000 si žalobca

zadovážil ďalší ZP F.. M.. S. č.304/99 zo 14.10.1999 a, že spisom 8C/54/2009 mal preukázané, že na
návrh D.. E. sa proti ostatným spoluvlastníkom vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a konanie je prerušené do skončenia tohto konania o
určenie vlastníckeho práva. Citujúc znenie § 34-40 ods.1 a § 135a O. z., účinného do 31.12.1991,§
80 O. s. p.,§ 129,§ 130,§ 132,§ 134,§ 868 a § 872 ods.6 O. z. konštatoval, že O. z. neupravoval

inštitút držby a vydržania až do novelizácie zák.č.131/82 Zb. - do 1.4.1983, že táto novela v §
132a nanovo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej
nepretržitej držby od 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 865 ods.3 O.
z.) v prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, vydržať bolo možné iba pozemok, alebo
jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, že vlastníctvo k takému

pozemku nadobudol štát a občan nadobudol zo zák. právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní,
že inštitút držby upravený v § 132a O. z., zavedený zák.č.131/82 Zb., ako aj v § 129 a novely v
platnom znení vychádza z rovnakých princípov, že výklad a konštantná „indikatúra“ definujú oprávnenú
držbu ako jednu z nevyhnutných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako faktické
ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s touto vecou ako so svojou, v dobrej viere, že držiteľovi táto

vec patrí, že pri oprávnenej držbe teda musia byť splnené 3 základné podmienky, ktoré musia byť
splnené kumulatívne - t.j. všetky súčasne a nesplnením čo i len jednej z nich nie je možné považovať
držbu za oprávnenú, že týmito podmienkami sú - 1/ faktické ovládanie veci - t.j. panstvo nad vecou,
2/ vôľa nakladať s vecou ako so svojou - t.j. správať sa tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a
3/ dobrá viera, že vec držiteľovi patrí, pričom túto dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť z hľadiska

objektívneho posudzovania, museli u neho dôvodne vzbudiť pochybnosti o tom, že mu vec patrí a,
že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné. Vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním,

že neformálnu dohodu súrodencov z decembra r.1983 nemožno považovať za titul jeho vstupu do
oprávnenej držby predmetných nehnuteľností, išlo len o dohodu o ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami,
t.j. že sa nepredajú cudziemu, ale nadobudne ich žalobca, ktorý sa však cítil byť vlastníkom až po
výplate dohodnutých peňažných súm súrodencom, nie však skôr, že dohoda súrodencov bezprostredne
po pohrebe ich otca sa neprejavila ani v konaní o prejednaní dedičstva po uvedenom poručiteľovi, že je

však nesporné, že išlo o dohodu o budúcom usporiadaní vlastníctva, nie o užívaní, pretože dohodnutá
peňažná náhrada bola primeraná pomerom, najmä všeobecnej hodnote nehnuteľností, s prihliadnutím
na blízke rodinné vzťahy, že žalobca ani pri prípadnom vstupe do držby po výplate písomne potvrdenej
náhrade jednotlivým spoluvlastníkom, nesplnil podmienku dobromyseľnej 10 ročnej vydržacej doby a, že
dobromyseľnosť hodnotil s prihliadnutím na jeho pomery a jeho úkony vykonávané v r.1990 smerujúce k

uzavretiu zmluvy so žalovanými, teda jeho presvedčenie o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam bolo
vyvrátené. Z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol náhrade trov bude rozhodnuté
do 30 dní po právoplatnosti rozsudku - v súlade s § 151 ods.3 O. s. p.I. Proti rozsudku podal žalobca v zák. stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle § 201 a n. o d v o l a n i e, z
dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. súd dospel na základe vykonaných dôkazov
knesprávnymskutkovýmzisteniama§205ods.2písm.a)O.s.p.vkonanídošlokvadám„uvedením“v§
221 O. s. p. II. Existencia inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd po
zrušení jeho pôvodného rozsudku uznesením KS Košice 11Co/407/2011 nevykonal niektoré dôkazy, na
ktoré sa odvoláva v odôvodnení napádaného rozhodnutia zákonným spôsobom. V prvom rade nedošlo

k zákonnému vykonaniu nasledovných dôkazov: ZP F.. M.. S. z 28.8.1989 č.2183/82/1311, ZP F.. M.. S.
z 8.7.1991 č.2183/82/91 a ZP F.. M.. S. č.304/99 zo 14.10.1999. Uvedené ZP neboli súdom prečítané
ani nebol oboznámený ich obsah tak ako to stanovuje § 128 O. s. p. Uvedené posudky neboli ani
nijakýmspôsobomspomínanéčiužzostranyžalobcualebožalovaných.Napriekuvedenýmokolnostiam
ich súd uvádza v odôvodnení napádaného rozhodnutia ako dôkazy, ktoré boli vykonané pred súdom
(viď str.4 napádaného rozhodnutia) a následne uvedené dôkazy vyhodnotil ako jeden z dôvodov prečo

dospel k záveru o neexistencii jeho dobromyseľnosti. Obdobne neboli napriek výtke odvolacieho súdu
vykonané zákonným spôsobom ani ďalšie písomné dôkazy a to písomné potvrdenia o prevzatí čiastky
z dedičstva. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že na súde došlo k inej vade, ktorá mohla mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveciasúčasnesúdvychádzalznesprávnych-nezákonnezískaných
skutkových zistení. III. Nesprávne právne posúdenie veci súdom, nesprávne skutkové zistenia súdom

a existencia vady uvedenej v § 221 ods.1 O. s. p. Súd zamietol jeho žalobu na určenie vlastníckeho
práva z titulu vydržania z toho dôvodu, že dospel k záveru, že nepreukázal 10 ročnú existenciu svojej
dobromyseľnosti vyžadovanú platným O. z. k vydržaniu. V rámci odôvodnenia rozsudku sa s touto
otázkou súd vysporiadal jednou vetou kde uviedol (viď str.7 rozsudku), že s prihliadnutím na jeho pomery
a jeho úkony vykonávané v r.1990 smerujúce k uzavretiu zmluvy so žalovanými bolo jeho presvedčenie

o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam vyvrátené. Súd teda dospel v zmysle odôvodnenia svojho
rozhodnutia k záveru o jeho nedobromyseľnosti z 2 dôvodov: a) Z jeho pomerov, b) Z dôvodu úkonov
smerujúcich k uzavretiu zmluvy v r.1990. Čo mal na mysli súd ak uviedol, že jeho nedobromyseľnosť
odvodzoval z jeho pomerov nie je zrejmé a v tejto časti je rozsudok súdu opätovne nepreskúmateľný a
nezrozumiteľný. Uvedený dôvod mal byť pritom jedným z 2 dôvodov prečo dospel súd k záveru o jeho

nedobromyseľnosti a prečo došlo k zamietnutiu žaloby. Nakoľko nie je absolútne jasné z akých pomerov
súd odvodil jeho nedobromyseľnosť, nemá možnosť právne relevantným spôsobom reagovať na tento
dôvod prezentovaný súdom, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl.46 ods.1 Ústavy SR. V uvedenej časti je rozsudok súdu opätovne nepreskúmateľný
a nezrozumiteľný, pričom ide o jeho podstatnú časť a napádaný rozsudok opätovne z hľadiska svojho

odôvodnenia nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace
s uplatneným nárokom vydržania. Práve naopak v najdôležitejšej časti odôvodnenia, v ktorej súd
objasňuje dôvody prečo dospel k záveru o jeho nedobromyseľnosti spomína ničím neobjasnený a nijako
nepreukazovaný všeobecný dôvod - jeho pomery. Tak opätovne na uvedený dôvod, z ktorého súd
odvodzuje jeho nedobromyseľnosť, nevie právne relevantným spôsobom pre jeho nezrozumiteľnosť

reagovať, čím sa mu v konečnom dôsledku odníma právo konať pred súdom. Druhým dôvodom, na
základe ktorého dospel súd k záveru o jeho nedobromyseľnosti je existencia „úkonom“ smerujúcich k
uzatvoreniu zmluvy. Súd teda dospel k záveru, že z dôvodu podpisu návrhu registrácie zmluvy na ŠN
je možné právne vyvodiť neexistenciu dobromyseľnosti ohľadom jeho vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Vyhodnotenie uvedenej skutočnosti súdom považuje za nesprávne právne posúdenie.

Naopak sa domnieva, že podpis návrhu registrácie zmluvy na ŠN je dôvodom ktorý len zvyšuje a
posilňuje pravdivosť jeho tvrdenia o jeho dobromyseľnosti, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. V
prípade správnosti názoru súdu by inštitút vydržania v princípe nebol nikdy aplikovateľný, nakoľko ani
za situácie keď osoba ktorá tvrdí že došlo k vydržaniu nehnuteľnosti z jej strany a ktorá predloží kúpnu
zmluvu,ktoránebolazavkladovanáalebovminulostiregistrovanáŠNnemôžedôjsťkvydržaniu,nakoľko

z uvedenej okolnosti (existencie kúpnej zmluvy) súd odvodzuje nedobromyseľnosť takejto osoby - teda
sa domnieva, že pri existencii zmluvy, ktorá nebola úradným spôsobom intabulovaná musel kupujúci,
príp. osoba tvrdiaca, že vec vydržala vedieť, že nie je vlastníkom takejto veci. Naopak, tak ako uvádza,
je toho názoru, že súdom prezentovaný dôvod nedobromyseľnosti je nesprávnym právnym posúdením
veci a jeho nesprávnym skutkovým zistením a existencia návrhu registrácie zmluvy na ŠN je naopak

dôkazom o existencii jeho dobromyseľnosti. Naviac záver súdu o nedobromyseľnosti opomína a neguje
iné okolnosti a skutočnosti uvedeného prípadu. Ako osoba bez právneho vzdelania sa domnieval a bol
dlhodobo utvrdzovaný v tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností nakoľko: 1. V r.1983 (december)
sa dohodol so svojimi súrodencami, že sporné nehnuteľnosti ostávajú jemu a že postupne svojichsúrodencov - žalovaných vyplatí z ich dedičských podielov, 2. V súlade s uvedenou dohodou žalovaných
postupne v zmysle ich dohody vyplatil, 3. Nehnuteľnosti užíval výlučne sám a sám s nimi hospodáril,
4. Predmetné nehnuteľnosti na vlastné náklady sám rozsiahlo zrekonštruoval, 5. Žalovaní nijakým

spôsobom jeho vlastníctvo dlhodobo nenamietali, 6. Došlo aj k podpisu registrácie zmluvy k sporným
nehnuteľnostiam na ŠN. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je toho názoru, že sa už od decembra
1983 objektívne mal možnosť domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností a to z dôvodu dohody
so svojimi súrodencami. Ak by aj uvedený záver nebol súdom akceptovaný, tak nepochybne aj podľa
názorusúdusadobromyseľnýmstalvýplatousvojichsúrodencovzichdedičskýchpodielov.Kuvedeným

výplatám pritom došlo v rôznych časových úsekoch s tým, že ako posledná bola vyplatená žalovaná
v 5.rade a to 22.1.1989. Podľa jeho názoru teda k vydržaniu nehnuteľností nepochybne došlo už v
decembri 1993, najneskôr však 22.1.1999. Najneskôr v uvedený deň uplynula 10 ročná vydržacia
lehota stanovená v § 134 O. z. Existencia následného dedičského konania o novobjavenom majetku
v r.2000 a konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na OS Košice -
okolie pod spis. ZN. 16C/692/1999 už na vydržaní nehnuteľností nemôžu nič meniť, nakoľko uvedené

okolnosti nastali až po vydržaní nehnuteľností. IV. Na základe uvedených skutočností navrhol preskúmať
Rozsudok a v zmysle § 220 O. s. p. napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť
a zaviazať žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania, príp. rozsudok súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na opätovné prejednanie.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na
potvrdenie rozsudku (§ 219) ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v §
221 ods.1 písm. f) O. s. p., keďže sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p.], súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam [§ 205 ods.2 písm. d) O. s. p.] a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.], preto rozsudok podľa § 221 ods.1 písm.
f),h),ods.2 O. s. p., zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.
Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení 11Co/407/2011-165 z

31.12.2012 (str.6 druhý ods.) už jednoznačne usmernil súd, ako má postupovať pri zisťovaní skutkového
stavu, na základe ktorého by vec právne posúdil, či sú v danom prípade splnené podmienky vyžadované
zák. pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, avšak súd sa dôsledne týmto pokynom neriadil a z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých skutkových zistení dospel
k záveru, že žalobca nebol dobromyseľný a rovnako tak nie je možné zistiť na základe akých zistení

a úvah dospel k záveru, že neformálnu dohodu súrodencov z decembra 1983 nemožno považovať
za titul jeho vstupu do oprávnenej držby a z akého dôvodu ju vyhodnotil ako dohodu o ďalšom
nakladaní s nehnuteľnosťami, pričom následne uviedol, že je nesporné, že išlo o dohodu o budúcom
usporiadaní vlastníctva, nie o užívaní, pretože peňažná náhrada bola primeraná pomerom, najmä
všeobecnej hodnote nehnuteľností, s prihliadnutím na blízke rodinné vzťahy. Opakovane sa nevyrovnal

ani s potvrdeniami predloženými žalobcom, ich obsahom a vôľou, ktorú nimi prejavili žalovaní, lebo
na 4 str. rozsudku uviedol ich obsah, ale ho náležite nevyhodnotil a nevedno, či sa nimi preukázalo
tvrdenie žalobcu o nadobudnutí vlastníctva alebo tvrdenie žalovaných o užívaní nehnuteľností a
rovnako nevyhodnotil akú vôľu prejavili žalovaní svojim prehlásením o súhlase s užívaním nehnuteľnosti
žalobcom a to s prihliadnutím na právne predpisy účinné v čase vydania potvrdení. Taktiež sa súd

opakovane nevyrovnal ani s tou časťou obsahu potvrdení - v ktorých je obsiahnuté prehlásenie
žalovaných o neuplatňovaní si ďalších nárokov z dedičstva a nezaoberal sa ani tým, či žalobca mal
povinnosť z dedičstva po rodičoch (vo vzťahu k predmetných nehnuteľnostiam) vyplácať žalovaných
súrodencov.
So zreteľom na uvedené, musel byť urobený záver, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky

striktne určené v § 157 O. s. p. a preto je z týchto dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odvolaní
nepreskúmateľný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vykonal dokazovanie ZP F.. M.. S. z 28.8.1989
č.2183/82/1311, č.2183/82/91 z 8.7.1991 a č.304/99 zo 14.10.1999 a potvrdeniami o prevzatí čiastky z
dedičstva, pričom žalobca namieta, že tieto listiny neboli prečítané ani nebol oboznámený ich obsah tak

ako to stanovuje § 129 ods.1 O. s. p.
Z obsahu zápisnice z pojednávania z 23.9.2013 (č.l.182-186) je zrejmé, že potom ako súd vyhlásil
uznesenie, že dokazovanie je ukončené, bol oboznámený celý obsah spisu a vyhlásené uznesenie, že
pojednávanie sa odročuje za účelom vyhlásenia rozsudku a následne zo zápisnice z pojednávania z9.10.2013 vyplýva, že po zistení prítomnosti účastníkov bol vyhlásený rozsudok. Z uvedených zápisníc
z pojednávaní tak nie je možné zistiť, či súd postupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s cit. ust.
keďže zápisnice neobsahujú žiaden záznam o tom, že listinný dôkaz bol vykonaný zák. zodpovedajúcim

spôsobom (R 22/1979) a tiež sa z nich nedá zistiť, či súd dôsledne postupoval podľa § 118 ods.4 a §
120 ods.4 O. s. p.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom

poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Postupom súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, lebo na základe namietaných
listinných dôkazov súd urobil skutkové zistenia, z nich vyvodil svoje závery a na nich založil svoje

rozhodnutie.
Odňatím možnosti konať pred súdom prvého stupňa sa rozumie jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O.
s. p.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho a z akých dôvodov sa žalobca

domáhal, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne objasniť jeho skutkový a

právny základ. Nemusí však dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný a rozhodujúci význam, bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní (nevysvetlí), hoci
rozhodne na základe správnych skutkových zistení alebo právnych záverov, ide o nepreskúmateľné
rozhodnutie.

Súd v napadnutom rozsudku uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania a stanoviská oboch účastníkov konania, ale výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v
súlade s § 132 O. s. p. a svoje závery jasne, zreteľne a presvedčivo neodôvodnil.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb.,

v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91
Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením
č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka

konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať
predsúdom,lebomuneumožňuje-aksrozhodnutímniejespokojný-efektívnevyužitiejehoprocesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.
obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť

posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy
lenzrušenietakéhotorozhodnutiaavrátenievecisúduprvéhostupňanaďalšiekonanieaniejepotrebné
skúmať existenciu aj prípadných ďalších odvolacích dôvodov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli (a vyjdú) v
konaní najavo, konkrétne so všetkými skutočnosťami uvedenými v podaniach (písomných vyjadreniach)
a výpovediach účastníkov konania, ako aj v odvolaní a znova rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak,
abybolopreskúmateľné,tzn.,ohľadnekaždejspornejskutočnostiakaždéhovykonanéhodôkazuuviesť,
čo bolo preukázané vykonaným dôkazom (dôkazmi) a ako tento dôkaz vyhodnotil, lebo len tak bude

možné odôvodnenie, považovať za preskúmateľné a súčasne i za presvedčivé.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.