Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Robert Droppa
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200565
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616200565.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu R. J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, N. Y., zastúpeného Centrum správnej pomoci, so sídlom
Gemerská 2, Bratislava, IČO: 50 401 718, proti žalovanej Provident Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské
nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpenej De minimis, spol. s r. o., so sídlom Lovinského 22,
Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a o zaplatenie 300,- eur,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 01. 2016, písomne doplneným dňa 09. 02. 2016,
26. 08. 2016 a naposledy 05. 10. 2016 sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2014 je neplatná pre neprijateľné podmienky a pre absenciu
povinných náležitostí, ďalej určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo výške 240,- eur je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 05. 12.
2014 uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a T. F., a. s., zastúpenou
spoločnosťou Provident Financial, s. r. o., je neplatná a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil
tým, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 240,- eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 26,50 %, ročnej percentuálnej miere
nákladov 71,15 % bolo dohodnutých šesťdesiat týždenných splátok po 5,40 eur týždenne. Zmluva bola
vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemohol ovplyvniť jednotlivé zmluvné
ustanovenia, v dôsledku čoho bol nútený podpísať celý obsah zmluvy, ako aj ostatné dodatky. Zároveň
nebol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy
žalobca ako priemerný spotrebiteľ nepoznal, čo sú to neprijateľné zmluvné podmienky a nevedel, že
niečo také môže v zmluvách existovať. Zmluvu podpísal v dobrej viere, pretože veril, že žalovaná
koná čestne a v súlade so zákonom. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termíne
splátok úrokov istiny a iných poplatkov a zároveň nie je správne uvedená výška ročnej percentuálnej
miery nákladov, v dôsledku čoho žalobca považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca zároveň poukázal na absenciu dobrých mravov v predmetnom právnom vzťahu, nakoľko pri
dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej.
Niet žiadnych pochybností, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca zároveň uviedol, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá
bola uzatvorená zároveň so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa 05. 12. 2014, je vzájomne závislá
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnenímalebo spôsobom nahradzujúcim splnenie, spôsobuje zánik druhej závislej zmluvy, to znamená zmluvy o
poskytnutí služieb Komfort. Cena poskytnutej finančnej služby, a to úrok za poskytnutie úveru, je síce v
spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou
za poskytnutú finančnú službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj ďalší poplatok z úveru vo
výške 42,66 eur za garantovanú službu pevnou sumou, čo žalobca považuje za neprijateľnú podmienku.
Žalobca má za to, že cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená
nejasne a nezrozumiteľne. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej
služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru 26,50 % je veľmi výhodná. Žalobca zároveň poukázal na
niekoľko rozhodnutí okresných a krajských súdov, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III.US107/07. Na základe uvedeného žiadal, aby súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej
kontrole z úradnej povinnosti.
2. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú a navrhla ju zamietnuť. Poukázala na vzájomnú
rozpornosť petitov I. až III., z ktorých je zrejmé, že ide o určovacie výroky, kde je potrebné mimo iného
splniť nevyhnutnú podmienku prítomnosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z
právnej doktríny, ako ju ustanovuje judikatúra, jednoznačne vyplýva, že nemožno žalovať na určenie,
keď možno žalovať na plnenie, preto určovacie výroky z bodov I. až III. petitu sú nadbytočné a
nemajú žiadny význam, keďže sa nimi má riešiť len tzv. predbežná otázka a aj preto tu absentuje
naliehavý právny záujem na tomto určení. V súvislosti so IV. petitom žalovaná uviedla, že nie je
pasívne vecne legitimovaná na konanie o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorej nie je
zmluvnou stranou. Poukázala na to, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by právoplatne určilo
akúkoľvek podmienku v adhéznych zmluvách žalovanej ako neprijateľnú. Žalovaná nikdy nevyvíjala
na žalobcu ani iného svojho zákazníka žiadny nátlak a vždy pristupovala a pristupuje ku svojim
zákazníkom vrátane žalobcu ako ku spotrebiteľom, pričom sa zásadne ohradila voči žalobcovým
argumentačným východiskám. Pri svojej činnosti sa žalovaná vyhýba bežnému štandardu adhéznych
zmlúv na finančnom trhu, ktoré obsahujú desiatky strán hustého textu, často zo zákona zbytočne
skopírovanými celými pasážami, ktoré práve takýmto spracovaním robia pre bežného spotrebiteľa
zmluvný formulár neprehľadný a po obsahovej a rozsahovej stránke ťažko zrozumiteľný a vôbec
pričítateľný. Práve z tohto dôvodu žalovaná ani nepoužíva žiadne Všeobecné obchodné podmienky,
preto nie je zrejmé, čo žalobca vôbec v tejto súvislosti žalovanej vyčíta. Pokiaľ ide o výhrady žalobcu,
že predmetná zmluva o úvere je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z., žalovaná uviedla, že
v každej svojej zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne uvádza výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov, ktorá slúži ako porovnávací údaj pri komparácii výhodnosti jednotlivých spotrebiteľských
úverov poskytovaných na trhu. Žalobca síce tvrdil, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je
uvedený správne, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by tento údaj mal byť chybný.
V roku 2008 až 2010 sa podľa údajov v zmysle nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. pohybovala maximálna
prípustná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov medzi 76 % až 112,52 %. Ročná percentuálna
miera nákladov uvedená v zmluve o úvere, ktorá je predmetom tohto konania, nemôže byť preto ani
v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom, keď v uvedených rokoch bola priamo
právnymi predpismi stanovená výška ročnej percentuálnej miery nákladov až do 112,52 %. Žalovaná
zastáva názor, že dojednanie o úroku a poplatku za garantovanú službu nepodlieha v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 4 ods. 2 smernice č. 93/13 a relevantnej judikatúry samostatnému
súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny výšky tohto dohodnutého úroku alebo tohto poplatku, pretože
ide vždy len o jednu časť ceny úveru. Na predmetnú zmluvu sa vzťahuje limitácia odplaty podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom v danom prípade súhrnné informácie o údajoch o novo
poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk boli pri úveroch v
rozpätí jedného až piatich rokov vo výške 15,16 %, t. j. dvojnásobok tejto úrokovej miery činí 30,32
%, čo predstavuje maximálnu ročnú odplatu, ktorá bola v zmluve o úvere aj riadne dodržaná, čím
žalovaná učinila právnej úprave zadosť. Žalobkyňa zdôraznila, že pri istine 240,- eur a úrokovej sadzbe
26,50 % ročne bol úrok za šesťdesiat týždňov pre žalobcu len 40,95 eur a nie 73,18 eur, a to práve z
dôvodu zohľadňovania klesajúcej istiny zo strany žalovanej na týždennej báze, čo napríklad štatistika
W. F. L. a ani mnohí poskytovatelia spotrebiteľských úverov nezohľadňujú. Aj na základe tohto dôvodu
žalovaná trvá na tom, že tak odplata, ako aj všetky jej zložky boli dohodnuté v súlade s platnými právnymi
predpismi a dobrými mravmi. Pokiaľ ide o výhrady žalobcu ohľadne poplatku za garantovanú službu,
ide o jediný poplatok, ktorý mal žalobca podľa zmluvy o úvere uhradiť žalovanej. K námietkam žalobcu
ohľadne absencie uvedenia termínu konečnej splatnosti žalovaná uviedla, že v zmluve je jednoznačne
uvedené, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7.
deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o úvere obsahujepresný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru, ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti riadne a včas, čomu tak v predmetnej veci nebolo. Pokiaľ
ide o výhrady žalobcu ku splátkam úveru, žalovaná poukázala na to, že zmluva o úvere jednoznačne
obsahuje aj tieto náležitosti, keďže sa v nich uvádza, že výška úveru je 240,- eur, úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou 26,50 %, ako aj jeho presnou kvantifikáciou vo výške 40,95 eur, výška denného
poplatku, t. j. poplatku za garantovanú službu, je 42,66 eur a celková dlžná suma, ktorú má žalobca
na základe zmluvy žalovanej vrátiť a ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, predstavuje
323,61 eur. Počet splátok bol nastavený na šesťdesiat týždenných splátok po 5,40 eur okrem poslednej
týždennejsplátkyvovýške5,01eur.Pokiaľžalobcatvrdil,žesavyžadujerozpiskaždejjednotlivejsplátky
na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady, takýto postup sa vyžaduje iba v prípadoch definovaných v §
9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákon umožňuje dlžníkovi vyžiadať si amortizačnú
tabuľku podľa § 9 ods. 5 spomínaného zákona. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na závery Súdneho
dvora Európskej únie v rozhodnutí z 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a. s., verzus Bíróová,
C-42/15. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa zmluvy o poskytnutí Komfort, žalobkyňa poukázala na to,
že táto je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá, ako je zrejmé z jej predmetu
a teda aj z jej akcesorickej povahy, môže vzniknúť až po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z
uvedeného dôvodu sú tvrdenia žalobcu, že ukončením akcesorickej zmluvy iba doplnkovej služby, ktorá
nemá na zmluvu o úvere žiadny vplyv, by sa mala ukončiť aj hlavná zmluva o úvere, celkom zrejme
nesprávne. V nadväznosti na IV. žalobný petit týkajúci sa primeraného finančného zadosťučinenia,
žalovaná poukázala na predčasnosť takto uplatneného nároku, nakoľko podľa § 3 ods. 5 tretia veta
zákona o ochrane spotrebiteľa má na primerané finančné zadosťučinenie právo len osoba, ktorá na
súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa
alebo osobitným predpisom.
3. Žalobca v replike doručenej súdu 13. 02. 2017 poprel skutkové tvrdenia žalovanej v celom rozsahu.
Navrhol, aby súd sporné zmluvné podmienky vykladal spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že žaloba je vhodný, účinný a
správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti
práva a vytvára pevný právny rámec pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia je právo
žalobcu ohrozené a jeho právne postavenie sa stáva neistým. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí
z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či zmluva je spotrebiteľská, či obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé praktiky. Žalobca zároveň zotrval na svojich tvrdeniach o
nesprávnom uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj na absencii podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého je tento potrebný považovať za bezúročný a bez
poplatkov.
4. Žalovaná vo vyjadrení k replike doručenej súdu dňa 08. 03. 2017 zotrvala na vyjadrení, pričom
poukázala, že jednotlivé určujúce body petitu sa vzájomne vylučujú, čo len umocňuje nezrozumiteľnosť
celéhopodania.Žalovanámápocit,žežalobcasariadneneoboznámilsvyjadrenímkžalobe,nakoľkosa
vyjadruje k úrokovej sadzbe 14,83 % a k Všeobecným obchodným podmienkam, ktoré vôbec neexistujú.
Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zákon č. 258/2001 Z. z., tento je na tento prípad nepoužiteľný, keďže bol
zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou od 10. 06. 2010.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom splnomocnená zástupkyňa žalobcu zotrvala na
žalobe. Uviedla, že so žalobcom uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dohodnutú výšku úveru
240,- eur pani E. V., s ktorou sa zároveň žalobca dohodol na úhrade splátok v hotovosti do rúk
tejto obchodnej zástupkyne. Žalobca nemá právnické vzdelanie a spoliehal sa na dobromyseľnosť
dodávateľa a samotnej pani E. V., ktorá mu ponúkla tento úver s tým, že ide výhodný úver. V zmluve,
ktorú podpísal boli zároveň dve dojednania, pri ktorých si žalobca neuvedomoval, že sú to dojednania,
ktoré mu v budúcnosti majú spôsobiť škodu, konkrétne ide o rozhodcovskú zmluvu, ako aj Zmluvu o
poskytnutí služby Komfort, na základe ktorej spomínaná pani E. V. mala priamo chodiť k žalobcovi a
vyberať od neho splátky úveru. Žalobca si túto službu vôbec neobjednal. Jeho jediný príjem je nízky
invalidný dôchodok, z ktorého nie je možné pokryť ani primerané náklady na svoj bežný život. Žalobcovi
presne nepovedali, kedy má tento úver splatiť, zároveň ho nepoučili o iných náležitostiach predmetnej
zmluvy. Splnomocnená zástupkyňa trvala na tom, že ročná percentuálna miera nákladov je nesprávne
vypočítaná a nezodpovedá zákonu č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa domáha neplatnosti zmluvy z dôvodu jej absolútnej neplatnosti,
ktorá pôsobí priamo zo zákona a ide o nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka.Splnomocnená zástupkyňa zároveň uviedla, že žalobca svoj nárok opiera o smernicu Rady 33/13 EHS
z 05. 04. 1193 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
6. Právny zástupca žalovanej uviedol, že podľa § 137 Civilného sporového poriadku nie sú prvé dva
žalobnépetityprípustné.Vpredmetnejvecijepotrebnésadomáhaťurčeniapráv,nieurčenianeplatnosti,
či už úplnej, alebo čiastočnej. Ide tu o predbežné otázky, ktorými sa súd musí zaoberať pre určenie
práv. Zároveň sa pridržiaval písomných vyjadrení ohľadne namietaného naliehavého právneho záujmu.
Pokiaľ ide o neplatnosť určovacích petitov týkajúcich sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, absentuje tu
pasívna vecná legitimácia. Žaloba bola podaná predčasne v časti o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, nakoľko žalobca musí najprv disponovať právoplatným rozsudkom, ktorým súd určí
porušenie práva spotrebiteľa a až následne sa spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného
zadosťučinenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera
nákladov, je jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Právny zástupca tvrdil, že ročná percentuálna
miera je vyčíslená správne. Žalovaná uvádza všetky podstatné náležitosti zmlúv priamo do zmluvy,
pričom v právnych vzťahoch nepostupuje ako iné subjekty a nepredkladá svojim klientom 20 - 40-
stranové Všeobecné obchodné podmienky. Predmetná zmluva je urobená jasne a prehľadne tak, aby
ju aj menej obozretný spotrebiteľ dokázal prečítať. Zmluva je zároveň mimoriadne krátkeho rozsahu. Z
pohľadu právneho zástupcu je jasne čitateľná a dobre štruktúrovaná. Pokiaľ ide o prípadnú absenciu
spôsobilosti na právne úkony, žalovaná nemá problém sa dohodnúť na urovnaní daného sporu,
pričom súd sa musí touto otázkou zaoberať ex offo. Pokiaľ právna zástupkyňa vo svojom prednese
neustále poukazovala na spotrebiteľský charakter tohto sporu, tak toto je nadbytočné, nakoľko žalovaná
nespochybňuje postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu o absencii
termínu konečnej splatnosti úveru, právny zástupca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Home Credit Slovakia - Bíróová, podľa ktorého termín konečnej splatnosti nie je potrebné
určovať dátumom. Žalovaná má nastavené štandardné týždenné splátky. Každý spotrebiteľ vrátane
žalobcu vedel, kedy má splátky splácať a koľko ich má zaplatiť, a vedel, že posledná splátka je termín
konečnejsplatnostitak,akojetouvedenépriamovzmluve.Kotázkerozpisusplátoksapodrobnevyjadril
Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí, ktoré je v plnom rozsahu aplikovateľné aj na území
Slovenskej republiky. Odplata pri spotrebiteľských úveroch nie je to isté ako úrok. Nakoľko to nevyplýva
zo žiadnych právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
7. Po prednesoch zástupcov strán sporu títo najprv navrhli schváliť vo veci súdny zmier v znení, že
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2014 je dňom pojednávania ukončená
a žalobca sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 107,- eur titulom nezaplatenej istiny z tohto úveru, a to
jedenástimi mesačnými splátkami po 10,- eur a dvanástou vo výške 7,- eur, každá splátka splatná do 10.
dňa toho ktorého mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 10. 04. 2017 s tým, že nezaplatenie čo
aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V priebehu protokolovania navrhovaného
súdneho zmieru sudcom splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa práve od žalobcu dozvedela,
že mu v skutočnosti nebolo poskytnutých 240,- eur, ale len 140,- eur a suma 100,- eur bola použitá
na refinancovanie jeho predchádzajúceho úveru. Z tohto dôvodu navrhla schváliť súdny zmier, podľa
ktorého by bol žalobca povinný zaplatiť len rozdiel vo výške 7,- eur. S takto navrhnutým súdnym zmierom
žalovaná nesúhlasila.
8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo na základe telefonického
rozhovoru, kedy ho kontaktovali operátori žalovanej a presviedčali ho, aby si vzal úver, že to nejakým
spôsobom zvládne splácať. Reálne mu nebolo poskytnutých 240,- eur ale 140,- eur s tým, že 100,- eur
si žalovaná stiahla na predchádzajúci úver, ktorý mal uzatvorený, ktorý aj poctivo splácal, avšak vznikol
mu dlh na úrokoch vo výške 100,- eur. Uviedol, že má zdravotné problémy, trpí ťažkými psychickými
poruchami, má epilepsiu a cukrovku II. stupňa, poruchy pamäti a trpí aj mentálnou retardáciu - poruchou
osobnosti ťažkého stupňa. O týchto skutočnostiach oboznámil aj operátorov, ktorí mu uviedli, že to s
tým nič nemá spoločné. Psychiatricky je liečený osem rokov. Predtým bol liečený aj ústavne, teraz sa
podrobuje ambulantnej liečbe.
9. V priebehu pojednávania právny zástupca súdu predložil odstúpenie zo dňa 07. 03. 2017 od Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 05. 12. 2014 podľa bodu 10 písm. a) zmluvy,
nakoľko žalobca nesplácal dlžnú sumu riadne a včas, čím vznikol žalovanej nárok na odstúpenie od
predmetnej zmluvy. Následne uviedol, že odpadol predmet sporu a nie je o čom pojednávať a z tohtodôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol za predpokladu, že žalobca po tomto odstúpení od zmluvy,
ktoré mu bolo doručené na pojednávaní, nezoberie žalobu späť.
10. Splnomocnená zástupkyňa následne navrhla zmenu žaloby v podobe rozšírenia uplatneného nároku
o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predchádzala predmetnej zmluve. V súlade
s § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 143 Civilného sporového poriadku súd
uznesením vyhláseným za prítomnosti strán a ich právnych zástupcov nepripustil zmenu žaloby, nakoľko
výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zriadenej žalobe. V prípade
zmeny žaloby je žalobca povinný uviesť podstatné náležitosti zmenenej žaloby tak, aby táto mohla
byť spoľahlivým podkladom na ďalšie pokračovanie v konaní. Nakoľko žalobca, ako ani jeho právna
zástupkyňa, nevedeli riadne označiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neplatnosti sa mienia
domáhať, a za týmto účelom vzhľadom na vykonané dokazovanie súd nepovažoval za súladné so
zásadou hospodárnosti konania odročiť pojednávanie z dôvodu potreby odstraňovania vád podania, súd
nepripustil túto zmenu žaloby.
11. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05. 12. 2014 vyplýva, že medzi stranami bola uzatvorená
zmluva podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
240,- eur. Pri dojednanej úrokovej sadzbe 26,50 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 71,15 %
a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 36,30 % sa žalobca zaviazal
vrátiť poskytnutý úver šesťdesiatimi týždennými splátkami po 5,40 eur, poslednú splátku vo výške 5,01
eur, pričom celková čiastka, ktorú je žalobca povinný zaplatiť, predstavuje sumu 323,61 eur a zahŕňa
vyčíslený dohodnutý úrok vo výške 40,95 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 42,66
eur.
12. Z návrhu na uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 05. 12. 2014 vyplýva, že žalobca sa po
oboznámení s poučením o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy rozhodol neprijať
návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a trvať na tom, aby všetky prípadné spory súvisiace s
bankovými obchodmi, ktoré medzi stranami vznikli alebo vzniknú, budú riešené výlučne v konaní pred
súdom príslušným podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
13. Strany zároveň dňa 05. 12. 2014 uzatvorili aj zmluvu o poskytovaní služieb Komfort, predmetom
ktorej bolo poskytnutie služby v podobe preberania peňažných súm, určených na úhradu splátok
spotrebiteľského úveru, za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť celkovú odmenu vo výške 123,60 eur, ktorú
sa zaviazal splácať v šesťdesiatich pravidelných týždenných splátkach po 2,06 eur.
14. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 07. 03. 2017 súd zistil, že žalovaná v súlade s bodom 10 písm. a)
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpila od predmetnej zmluvy, čím v súlade s čl. II bod 2.1 zanikla aj
zmluva o doplnkovej službe, a to okamihom doručenia tohto odstúpenia žalobcovi.
15. Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
16. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu.
18. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorého mal byť
žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 240,- eur. Žalobca sa prvým a druhým žalobným
petitom domáhal určenia jednak neplatnosti predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a určenia, že
predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v priebehu pojednávania doručila
žalobcovi odstúpenie od predmetnej zmluvy, čím odpadol predmet konania, nakoľko právne dôsledky
prípadného úspechu žalobcu v konaní, pokiaľ ide o prvý žalobný petit, sú totožné s právnymi dôsledkamiodstúpenia od zmluvy. V oboch prípadoch by totiž došlo k takému právnemu stavu, že zmluva by
bola od začiatku zrušená. Úspechom žalobcu v konaní by odpadol právny dôvod, na základe ktorého
žalobca získal poskytnutý úver, a v prípade, ak by do tohto okamihu nedošlo k úplnému zaplateniu jeho
istiny, vzniklo by na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie. Aj keď nemožno odstúpiť od neplatného
právneho úkonu, táto skutočnosť nebola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná, nakoľko žalobca
ani jeho splnomocnená zástupkyňa nenavrhli vykonať dokazovanie za účelom spôsobilosti žalobcu na
uzatvorenie predmetnej zmluvy. Vzhľadom na predmet konania, ako aj jednostranný úkon žalovanej,
ktorým je odstúpenie od zmluvy, súd nepovažoval za hospodárne odročiť pojednávanie a nariaďovať
znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo, či bol žalobca v čase uzatvárania zmluvy spôsobilý na
právne úkony alebo nie. Pokiaľ sa žalobca domáhal zmeny žaloby, čo súd uznesením na pojednávaní
nepripustil, v podobe rozšírenia žalobného návrhu o určenie neplatnosti predchádzajúcej zmluvy o
úvere, postupom súdu nedošlo k odňatiu jeho práv, ako to súdu vytkla jeho právna zástupkyňa, nakoľko
prípadnej neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu sa môže žalobca domáhať samostatným podaním,
pričom ak v tomto právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, je zo zákona oslobodený od súdnych
poplatkov. Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku,
čiže právny stav po odstúpení od predmetnej zmluvy zo strany žalovanej, súd žalobu pokiaľ ide o prvý
aj druhý žalobný petit zamietol, lebo v tejto časti odpadol predmet sporu.
20. Súd žalobu zamietol aj pokiaľ sa žalobca domáhal neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a to z dôvodu,
že táto nebola medzi stranami uzatvorená, nakoľko žalobca neprijal návrh na jej uzatvorenie, čo aj
písomne vyjadril v samotnom návrhu na uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 05. 12. 2014, ktorý
bol predložený súdu.
21. Pokiaľ sa žalobca domáha. primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur,
žaloba bola podaná predčasne. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa
môže spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi, domáhať primeraného finančného zadosťučinenia od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Nakoľko žalobca netvrdil ani nepreukázal existenciu právoplatného súdneho rozhodnutia, na základe
ktorého by odvodzoval svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie, súd žalobu v tejto časti
zamietol.
22. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutej svedkyne E. V., ktorá mala so žalobcom uzatvoriť
predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko jej výsluch nepovažoval za potrebný, o to viac po
odstúpení od zmluvy zo strany žalovanej, ktorým odpadol predmet tohto sporu. Žalobca sa domáhal jej
výsluchu za účelom preukázania tej skutočnosti, že z poskytnutého úveru vo výške 240,- eur mu bolo
vyplatenýchreálnelen140,-eurasuma100,-eurbolazapočítanánapredchádzajúciúver.Súdmázato,
výsluchnavrhnutejsvedkynejedôvodnýažvďalšomprípadnomsporemedzistranamikonania,vktorom
sa žalovaná bude domáhať vyplatenia bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odpadol právny dôvod,
resp. v konaní, v ktorom sa bude žalobca domáhať neplatnosti predchádzajúcej zmluvy o poskytnutí
úveru.
23. Po zamietnutí návrhu na vykonanie tohto dôkazu splnomocnená zástupkyňa vzniesla námietku
zaujatosti sudcu, pričom po poučení zo strany sudcu podľa § 52 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
na vznesenej námietke zotrvala. V súlade s § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku sudca oboznámil
strany aj právnych zástupcov o dôvodoch, pre ktoré nie je možné na túto námietku zaujatosti prihliadnuť,
nakoľko táto sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti. O tom, ktorý dôkaz sa vykoná a ktorý nie, rozhoduje sudca, ktorý je zároveň povinný náležite
odôvodniť svoje rozhodnutie a samotné nevyhovenie vykonania navrhnutého dôkazu nezakladá právo
na vznesenie námietky zaujatosti sudcu.
24. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením tak, že žalovanej, ktorá
mala plný úspech v konaní, nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu, a to nielen vo veci samej,
ale aj vo veci náhrady trov konania, musí mať nielen oporu v zákone, ale musí sa navonok javiť ako
spravodlivé, lebo len taký výsledok zodpovedá základným princípom súdneho konania. Významnými zhľadiska aplikácie citovaného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku sú aj okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku žalobcu na súde, vo svetle ktorých súd nepovažuje za spravodlivé, aby
žalobca znášal trovy predmetného konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí predovšetkým aj
v tom, že jediným príjmom žalobcu je invalidný dôchodok, ktorý mesačne poberá vo výške 133,40 eur.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na zdravotný stav žalobcu a postavenie žalovanej na finančnom
trhu súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Na tomto mieste súd
považuje za potrebné uviesť, že právny zástupca žalovanej si uplatnil náhradu aspoň časti trov konania z
dôvodupostupužalobcuajehosplnomocnenejzástupkynenapojednávaní,pričomvštádiunavrhovania
súdneho zmieru tieto nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.