Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212209784
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7212209784.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: A.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, AK JUDr.
Katunský,JUDr.Kuzmaaspol.,Floriánska16,Košice,protiodporcom:1.Z.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Š. Č.. XX a 2. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Slávkou Kováčovou, AK,
Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení a o určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Priznáva náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcov v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že

- listina o vydedení navrhovateľa spísaná poručiteľom A. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Š. Č.. XX spísaná na Notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej, so sídlom Puškinova
8, Košice pod sp. zn. N 162/2003, Nz 108220/2003 zo dňa 21.11.2003 je v celom rozsahu neplatná,
- že listina o vydedení navrhovateľa spísaná poručiteľom nebohom A. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého
dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XX, spísaná na Notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej, so
sídlom Puškinova 8, Košice, pod sp. zn. N 74/2006, Nz 53037/2006, NCRIS 52698/2006, NCRZa
5356/2006 zo dňa 11.12.2006 je v celom rozsahu neplatná,

- zároveň žiadali, aby súd určil, že závet poručiteľa A. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Š. XX, spísaný na Notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej, so sídlom Puškinova
8, Košice, pod sp. zn. N 162/2003, Nz 108420/2003 dňa 21.11.2003 je neplatný v časti týkajúcej sa
navrhovateľa A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, v rozsahu polovice jeho dedičského podielu zo
zákona,
- že závet poručiteľa A.H. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX spísaný na Notárskom úrade
JUDr. Melánie Košovej, so sídlom Puškinova 8, Košice, pod sp. zn. Nz 74/2006, Nz 53037/2006, NCRIS

52698/2006, NCRZa 5356/2006 zo dňa 11.12.2006 je neplatný v časti týkajúcej sa navrhovateľa A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX a v rozsahu polovice jeho dedičského podielu zo zákona.

Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ je potomkom - synom poručiteľa A. C., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Nebohý A. C. spísal na notárskom úrade dňa 21.11.2003 závet a vyhlásenie o vydedení
svojho potomka - navrhovateľa a teda dňa 11.12.2006 závet a vyhlásenie o vydedení svojho potomka
- navrhovateľa a jeho potomkov. Neopomenuteľnými dedičmi zo zákona sú navrhovateľ a odporca v

2. rade. V uvedenom závete ako jedinú dedičku určil odporkyňu v 1. rade a vydedil navrhovateľa aj
jeho potomkov. Ako dôvod vydedenia uviedol skutočnosť, že o poručiteľa trvale neprejavujú skutočný
záujem, že navrhovateľ sa voči poručiteľovi správa nemorálne, fyzicky ho napadol tak hrubo, že utrpel
vážne zranenia.Navrhovateľ je toho názoru, že v označenej listine uvedené dôvody vydedenia neobstoja a zároveň
poukazuje na to, že poručiteľom uvedené dôvody vydedenia nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré sa

odohrali medzi poručiteľom a jeho synom, t.j. navrhovateľom.

Navrhovateľpopieral,žebysvojmuotcovineposkytolpomocvchorobe,starobe,alebokeďtakútopomoc
potreboval i v iných závažných situáciách. Kedykoľvek za života poručiteľa mu bol ochotný poskytnúť
pomoc, pokiaľ to bolo v jeho možnostiach. Taktiež nie je pravdou, že sa navrhovateľ voči poručiteľovi

správal nemorálne, resp. ho bezdôvodne fyzicky napadol. Incident, ktorý ako dôvod uviedol poručiteľ v
listine o vydedení, bol predmetom trestného stíhania, ktoré smerovalo tak voči poručiteľovi, a to trestný
čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa ust. § 197a ods. 1, ods. 2 vtedy platného
a účinného Trestného zákona ako i proti navrhovateľovi pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa ust.
§ 221 ods. 1 vtedy platného a účinného Trestného zákona. Zatiaľ čo však poručiteľ bol za spáchanie
trestného činu, z ktorého bo obvinený aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Košice - okolie sp. zn. 4T/57/2004-68 zo dňa 12.07.2004 navrhovateľ bol spod obžaloby rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 4T/57/2004-92 zo dňa 11.10.2005 oslobodený, keďže v konaní
bolo preukázané, že sa trestného činu voči poručiteľovi nedopustil, keďže konal v nutnej obrane voči
útoku poručiteľa samotného.

Navrhovateľ však na pojednávaní o zjednávaní dedičstva po neb. poručiteľovi dňa 16.03.2012 vedeným
pred súdnou notárkou JUDr. Vierou Šmajdovou vyhlásil, že platnosť listiny o vydedení, ktorá je súčasťou
hore uvedeného závetu namieta.

Navrhovateľ sa týmto návrhom domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení v celom rozsahu a určenia

neplatnosti závetu v rozsahu opomenutia neopomenuteľného dediča. Poukazuje na to, že listina o
vydedenínemázákonomustanovenéobsahovénáležitostiatedaneobsahujezákonnýdôvodvydedenia
uvedený v ust. § 469a OZ a dôvody v nej nie sú pravdivé. Zároveň preukázal naliehavý právny dôvod
na určenie neplatnosti listiny o vydedení v celom rozsahu a určení neplatnosti závetu v rozsahu, v akom
poručiteľ opomenul potomka ako neopomenuteľného dediča.

Odporcovia v 1. a 2. rade navrhli, aby súd v plnom rozsahu návrh zamietol ako nedôvodný, keďže
skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu sú klamlivé a irelevantné, dôvody, ktoré uvádzal nebohý
manžel odporkyne v 1. rade A. C. vo svojom závete a vydedení sú pravdivé a dôvodné, v danom
prípade sa jednalo o vôľu nebohého manžela odporkyne v 1. rade, ktorý vydedil svojho syna A. C. a

jeho potomkov, keďže neprejavovali oni náležitý záujem, a to aj napriek tomu, že bývali spolu v jednom
dvojdome, správali sa nemorálne, celé roky znášali správanie navrhovateľa a jeho potomkov, keď napr.
okrem toho, že sa o nás - odporkyňu a poručiteľa vôbec nestarali, navrhovateľ odstavil vodu, keďže
mali spoločný vodomer, ďalej im odstavil kúrenie a dva roky boli bez tepla. Neustále im robili napriek,
stalo sa, že im vyhodili veci z domu na dvor a ďalšie skutočnosti, napr. zabili im sliepky na dvore a pod..

V poslednej dobe nemali dobrý vzťah s navrhovateľom, až to vyvrcholilo fyzickým napadnutím zo strany
navrhovateľa a jeho syna, keď zaútočili na nebohého manžela odporkyne v 1. rade ako aj na ňu, pričom
ich fyzicky napadli a spôsobili im zranenia. Zároveň uviedla, že mali problém aj s domom, ktorý postavil
jej nebohý manžel a navrhovateľ si ho celý prepísal na svoje meno bez ich vedomia, avšak o týchto

skutočnostiach sa vedie iný spor.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa
trestného spisu 4T/57/2004, ako i s ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
A. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, ktorého dedičstvo je prejednávané pod sp. zn.

10D/635/2011 v notárskej kancelárii JUDr. Viery Šmajdovej. Na tomto pojednávaní ako dedičia zo
zákona po nebohom poručiteľovi prichádza Z. C., rod. H. - odporkyňa v 1. rade a neopomenuteľnými
dedičmi zo zákona - deti poručiteľa A. C. - odporca v 2. rade a A. C. - navrhovateľ.

A. C. - navrhovateľ vyhlásil, že napáda dôvody vydedenia a za tým účelom mu bola poskytnutá 30-dňová

lehota na podanie návrhu na súd.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že tvrdenia uvedené odporkyňou sa
nezakladajú na pravde, prvý spor bol vyvolaný bratom Jozefom a matka - odporkyňa v 1. rade sa s nímnerozprávala takmer 17 rokov. Uviedol, že nie je pravdou, že by matke alebo otcovi nejakým spôsobom
ublížil, že otec bol veľmi konfliktná povaha, bol to typ, ktorý bol denno-denne naložený v alkohole.
Rodičia navrhovateľa pôvodne bývali v starom dome, ktorý bol zbúraný a v roku 1975 bolo vydané

nové stavebné povolenie a v tomto období bol už postavený nový dom, v ktorom každá z rodín, teda
aj navrhovateľa a aj jeho rodičov mala samostatný vchod. Toto spolunažívanie bolo dobré, avšak boli
obdobia, kedy bolo dobre a kedy bolo aj zle. Tieto obdobia sa striedali. Ku konfliktom začalo dochádzať
asi okolo roku 2002, bolo to v období, kedy jeho rodičov navštívil brat (odporca v 2. rade) a bol tam
problém týkajúci sa jeho syna, ktorého jeho rodičia zastávali, vtedy navrhovateľ sa opýtal, či sú takto

spokojní, že situácia v rodine je taká, aká je. Následne keď sa vrátil navrhovateľ domov a v dome bolo
cítiť strašný dym, ďalší väčší konflikt vznikol kvôli kúreniu, nakoľko už v tom období mal jeho otec vypité
a povedal mu, že ako kúri, keď v dome je samý dym, osočil sa neho a povedal mu, že on mu ukáže
a následne sa otočil, odišiel do kuchyne a vrátil sa s nožom a za ním stála aj matka navrhovateľa -
odporkyňa v 1.rade s kutáčom. To bolo prvýkrát, keď došlo k väčšiemu konfliktu, kedy otec (poručiteľ)
tvrdil, že ho bodol nožom do stehna, bola privolaná aj hliadka OO PZ a začaté šetrenie. Vykonaným

dokazovaním však bolo preukázané, že toto nebola jeho vina, keďže sa bránil kutáčom z útoku nožom
zo strany jeho otca, vtedy ho buchol do ruky a on sa bodol. Po tomto konflikte nasledovali nadávky zo
strany matky (odporkyne v 1. rade), ktorá mu vyslovene povedala, aby zdochol a pod.. Takáto situácia
zotrvávala až do obdobia, kedy sa z tohto domu odsťahoval, bolo to asi v roku 2008.

Navrhovateľ tvrdil, že i napriek tomu, že žili v jednom dome, s rodičmi sa však vôbec nerozprával. Nebol
na to žiaden dôvod, aby sa s nimi rozprával, chápal aj rozpoloženie svojej matky, avšak vzhľadom na
situáciu, že je to staršia žena, navrhovateľ jej povedal, aby šla k lekárovi a liečila sa, a to z toho dôvodu,
že bola veľmi nervózna, napr. keď zavolal geodeta, ktorý prišiel k nim domov, vtedy mu geodet povedal,
že má prísť do domu aj on, keďže ho matka do tohto domu nechcela vpustiť. Navrhovateľ si nemyslí,

že matka bola konfliktný typ.

Aj napriek skutočnosti, že všetci žili pod jednou strechou, s rodičmi absolútne nekomunikoval.

Oskutočnosti,žebolvydedenýnielenon,aleajjehodeti,sadozvedelažvdedičskomkonaní.Vkontakte

s jeho rodičmi bol iba jeho syn, ktorému raz starý otec povedal, že aj tak to raz bude jeho, teda jeho
syna (vnuka). Nie je pravdou ani skutočnosť, že by sa o nich nikto nestaral, pretože ak bolo treba, tak
jeho syn mu pílil drevo na kúrenie.

Otechonikdyneoslovilstým,žepotrebujeodnehoakoodsynanejakúpomoc,taktiež honekontaktoval,

ani keď mal jeho otec narodeniny, na oslavách a narodeninách bol iba jeho syn. Čo sa týka celkového
života po tomto incidente, teda v období rokov 2006 až 2008 uviedol, že jeho otec bol vulgárny, keď k
nim prišiel nejaký kamarát navrhovateľa, postavil sa na trávnik a tiež vybehla aj matka navrhovateľa,
začala vulgárne nadávať, prečo tam stojí.

Navrhovateľ v súčasnej dobe v tomto dome nebýva, býva tam len jeho bývalá manželka so synom a
tiež jeho matka.

Čo sa týkalo starostlivosti o domácnosť, pred týmto incidentom navrhovateľ uviedol, že sa o všetko
staral, tiež čo sa týkalo opravy čerpadla, kúrenia, vody, tieto obstarával iba on. Čo sa týka skutočnosti, že

bola odstavená rodičom navrhovateľa voda, na to uviedol, že toto nie je pravda. Tvrdil, že v dome bolo
zavedené ústredné kúrenie, teda v časti, v ktorej býval navrhovateľ s rodinou, pričom jeho rodičia mali v
dome vykurovanie na pec. Staral sa, aby rodičia mali uhlie. Keď neskôr prišiel otec za navrhovateľom, či
si môže stiahnuť toto kúrenie, takže si tam potom natiahol rúry, mali také isté kúrenie ako navrhovateľ,
čo sa týkalo dreva, toto taktiež štiepal pre rodičov. Keďže jeho rodičia boli veľmi múdri, tak prišiel za

nimi, aby jeden týždeň kúrili oni a jeden týždeň bude kúriť navrhovateľ a práve v tomto období došlo k
tomu, že vznikol aj konflikt.

Navrhovateľ v roku 1985 odišiel za prácou do Dánska a v tom období mu volala jeho manželka a
povedala mu, že otec zamkol dreváreň, tak hneď na to volal kamarátovi, aby doniesol drevo na dvor

a aj ho tam poštiepal.Navrhovateľ uviedol, že v dome nemá vodomer, pretože má vlastnú studňu s vlastným čerpadlom a keď
odstaví darling, tak odstaví vodu aj sebe, pričom odstaviť sa dá, ale len vtedy, keď sa pokazí, resp. keď
je potrebné vymeniť nejakú súčiastku alebo čerpadlo, pričom rúry na tom boli menené asi trikrát.

Potvrdil, že kúrenie odstránil rodičom, pretože nechceli kúriť, tak im odpílil rúrky kúrenia, bolo to asi v
roku 2002, čo sa týkalo elektromeru, je pravdou, že do určitého obdobia mali spoločný elektromer, avšak
jeho otec negazdoval s elektrinou tak, ako mal, nakoľko tam mal žiarovky, s ktorými napr. vyhrieval kurín,
resp. svietil kurín, aby mohol predávať vajcia, ale taktiež aj skleník. Z tohto dôvodu požiadal navrhovateľ

o prerozdelenie elektromerov na dome a teda rodičia mali jeden a navrhovateľ a jeho rodina mali tiež
jeden samostatný.

Potom, čo navrhovateľ odišiel z domu, sa o rodičov už vôbec nestaral, keďže v dome ostal bývať jeho
syn, staral sa on. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti z tohto domu v roku 2008, staral sa o
nich jeho syn, ktorý tam ostal bývať. Rodičov navrhovateľ už vôbec nekontaktoval.

Navrhovateľ uviedol, že po odpílení rúr ústredného kúrenia mali jeho rodičia možnosť vykurovať
samostatne, keďže v kuchyni bol sporák, v ktorom sa dalo kúriť drevom a na poschodí mali piecku petrík.
Uviedol, že jeho otec od neho nikdy nepotreboval pomoc, nikdy ho o to nepožiadal. Taktiež nebol ani
chorý. Bol to človek, ktorý navštevoval pohostinstvo a nakoniec aj v pohostinstve zomrel.

Navrhovateľ potvrdil, že plyn odpojil, pretože keď sa robila prípojka, bola na meno navrhovateľa a jeho
rodičia mu jednoducho neplatili. Elektrika bola odpojená tak, ako už uviedol.

Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že dôvod, prečo jej manžel

vydedil svojho syna - navrhovateľa, bol ten, že hrubým spôsobom na neho zaútočil, tak ako to už
bolo povedané s kutáčom, potom napadol aj ju pri bránke, keď kŕmila sliepky, vulgárne jej nadával a to
nielen jej, ale aj na adresu jej manžela, a to rôznymi oplzlými slovami ako „k....“ atď. Problémy medzi
nimi boli od začiatku, nakoľko odporkyňa spoločne s manželom vybudovali dvojdom tak, že každý mal
samostatný vchod, len kotolňa bola spoločná. Odporkyňa s manželom sa vyhýbala navrhovateľovi a

jeho rodine a spolu vôbec nekomunikovali, avšak potom, keď došlo k problému v kotolni, vtedy sa to
všetko vyostrilo a vtedy navrhovateľ zaútočil na manžela a od tohto obdobia problémy medzi nimi boli
neustále, situácia bola veľmi vyhrotená. Ďalšia situácia bola, keď nemohli používať WC, resp. vodu vo
WC, keď sa navrhovateľa pýtala, prečo im nejde voda, tak sa zasmial a povedal, že mu tam spadol
šrubovák, následne vôbec nemohli používať vodu a je tomu tak aj v súčasnosti. Napr. sa stalo, keď prišli

k manželovi odporkyne priatelia z Maďarska na návštevu, sedeli dole v kuchyni a keď sa chceli presunúť,
zistili, že nebola elektrina, zrazu sa vypla elektrina, bola tam zima. Elektrina normálne fungovala, avšak
len navrhovateľ - ich syn, túto elektrinu im vypol. Na druhý deň ráno už elektrina fungovala opätovne.
Stalo sa, že keď šla odporkyňa s manželom do kostola a vrátili sa späť, mali jedného kohúta, a keď sa
vrátili späť, sliepky boli pozabíjané. To bolo preto, lebo syn chcel tú búdu, čo bola pre sliepky len pre

seba. Dnes tam už odporkyňa nechodí. Čo sa týkalo dreva, nie je pravdou, že by navrhovateľ im pílil
drevo, avšak iba pre seba, toto drevo vzal do drevárne. Ona spoločne s manželom vždy musela napíliť
sama a priniesli ho aj do domu.

Ďalej uviedla, že bolo aj obdobie, kedy mali v dome strašnú zimu, kedy nemohli kúriť, keď boli odpojení,

vtedy prišiel za nimi ich syn Jozef - odporca v 2. rade, ktorý im povedal, že im prinesie malú piecku a
dá ju aspoň do kuchyne, pretože si nemali ani kde a čím kúriť.

Odporkyňa ďalej uviedla, že v čase, keď sa zavádzalo nové potrubie do obce, tak jej manžel zaplatil
synovi - navrhovateľovi 25.000,- Sk s tým, že v jeden deň prišli domov a jednoducho plyn nemali, bol

odpojený. To urobil navrhovateľ. Od vtedy majú len takú plynovú rúru, do ktorej dávajú plynové bomby.
Prečo to však urobil, to odporkyňa nevedela uviesť, pričom samozrejme navrhovateľova rodina tento
plyn vo svojej časti domu má. Odporkyňa s manželom tento plyn nemali vôbec. Práve v tomto čase,
kedy navrhovateľ im odpojil plyn, mali vo svojej časti domu skutočnú zimu nielen v kuchyni, ale aj na
chodbe. Je pravdou to, že si kúrili, ale len vďaka tomu, že ich druhý syn im doniesol piecku - petríka,

lenže v skutočnosti aj napriek takémuto provizórnemu kúreniu bola zima a tak sa s manželom rozhodli,
že si kúpia vlastný kotol, a dajú si ho do kuchyne. Potom následne na to prišli ľudia, ktorí im prišli
zaviesť rúry do komína z kuchyne a odvtedy už majú svoj vlastný plyn. Navrhovateľka uviedla, že sa
stalo, keď pripravovala jedlo pre sliepky, čistila jablká a prišiel navrhovateľ a povedal jej, že zdochneš.Ona mu odvetila, že akým spôsobom sa on s ňou rozpráva, keď ona ho vychovala a vtedy prišiel aj
jej nebohý manžel a ten odporkyni povedal, aby ho nechala tak. Odporkyňa tiež uviedla, že nepožívala
alkoholické nápoje tak, ako to uviedol navrhovateľ, začal piť, lebo všetko toto bolo zo zúfalstva, keďže

sa s ním navrhovateľ nerozprával a stále mu nadával rôznymi prívlastkami ho pomenúval a toto ho veľmi
trápilo, prečo takým spôsobom syn na neho reaguje a preto si šiel vypiť. Odporkyňa to vytýkala svojmu
manželovi, prečo to všetko robí, prečo ide do krčmy, tak vtedy jej povedal, že aspoň na všetko zabudne,
tiež povedal, že všetko čo má prepije a svojmu synovi - navrhovateľovi nič nenechá a že keď sa on
pominie a ostane odporkyňa sama, nech sa neopováži mu niečo dať. Stále hovoril, že by ho najradšej

vyniesol. Na deň 25.08.2011 si odporkyňa veľmi dobre pamätá, pretože to bol deň, kedy jej manžel
zomrel. Od rána sa rozprávali, hovoril o všetkých krivdách, ktoré mu spôsoboval jeho syn, nedokázal
pochopiť, z akých dôvodov sa správal voči nemu tak, ako sa správal, taktiež spomínal na obdobie,
kedy syn chcel saxofón a že vtedy jeho dedo vlastne predal kravy, aby mu tento saxofón mohol kúpiť.
Spomínal tiež na to, ako sa chcel jeho syn vyučiť za automechanika, ako si potom musel hľadať inú
prácu, ktorú mu vybavil práve on - manžel odporkyne, aby takúto prácu dostal, nedokázal pochopiť prečo

ho syn stále častuje slovami a takými výrazmi. Manžel odporkyne pomáhal v záhrade oberať fazuľu,
následne šla pripraviť obed a keďže bolo teplo, naobedovali sa a potom jej povedal, že ide na pivo,
lebo mu je teplo, tak on teda šiel a toto bol ich posledný rozhovor, nakoľko sa späť už nevrátil, v krčme
odpadol a zomrel. Následne nasledoval pohreb, ktorého sa navrhovateľ síce zúčastnil, avšak nestál pri
otcovom hrobe, ani pri odporkyni.

Odporkyňa zároveň uviedla, že po incidente, ktorý bol v roku 2003 medzi jej manželom a navrhovateľom
nepožiadal navrhovateľa o pomoc, požiadal ho o pomoc vtedy, keď mal zlomenú ruku, aby mu prišiel
pokosiť trávu a navrhovateľ mu povedal, že „no určite túto trávu budem kosiť“. Odvtedy ho už o nič
nežiadal. Toto bolo veľmi dávno, ešte pred incidentom v roku 2003.

Odporkyňa uviedla, že čo sa týkalo osláv narodenín v čase, keď mal jej manžel oslavu 60-tin, tak si
ho pozval na narodeniny, ale odvtedy už nie, i keď je pravdou, že ona na 50-ku bola od svojho syna
pozvaná, aj jej manžel, avšak mala zdravotné problémy, a keďže nemohla ísť sama, nešla, lebo nešiel
ani jej manžel. Taktiež na otcovi 60-ku kúpil mu navrhovateľ kávovar. Uviedla, že jej manžel nebol ani

hnevlivý, ani výbušný, pil až potom, keď sa už nemohol so synom rozprávať.

Odporca v 2. rade A. C. vo svojej výpovedi uviedol, že z domu odišiel ešte v roku 1969, kedy sa oženil,
odišiel síce len o tri domy ďalej, takže aj naďalej ostať bývať v obci Šemša. Už vtedy povedal svojmu
bratovi - navrhovateľovi, že ty ostávaš v tomto dome a ty sa budeš starať o rodičov s tým, že odporca

už bude mať svoju rodinu a do tohto domu sa už nevráti, tak dom ostane navrhovateľovi. Uviedol,
že obidvaja, to znamená, že aj ich otec aj brat, mali rovnaké povahy. Obaja boli výbušní a pomerne
temperamentní, to že nie, lebo medzi nimi neklapalo, odporca zistil už v období, keď pracoval ako
automechanik, keď bol opravovať auto, a vtedy mu otec hovoril, že sa nejakým spôsobom nepohodli,
ale odporca v 2.rade túto situáciu neriešil, pretože povedal otcovi, „že ako si ho vychoval, tak ho má“,

nakoľko jeho brat bol vždy miláčikom rodiny od malička, to znamená, že keď niečo potreboval, vždy
mu bol otec poruke, vždy mu všetko vybavil, počnúc školou, ďalším zamestnaním, jednoducho stále bol
pre nich navrhovateľ ten najmilší. Neskôr, bolo to niekedy v 80-tych rokoch, to bolo prvýkrát, keď sa
dozvedel, že bol nejaký väčší konflikt medzi nimi, bol tam so svojím autom, keď mu ho brat opravoval,
neskôr kŕmil zajace vonku a počul neskutočný hluk a krik, ktorý vychádzal z ich domu, vošiel do domu a

zistil, že bol nejaký konflikt v kotolni, otec mal kutáč, tiekla mu krv z nohy a bola tam aj polícia. Vtedy som
ho chcel odviesť od nemocnice do Šace a vtedy mi znovu povedal, že spolunažívanie s jeho synom je
strašné, hovoril stále to isté, pričom odporca mu povedal len to, že ako si ho vychoval, tak ho má. Ďalej
túto situáciu neriešil, pretože pravda je taká, že vždy bol navrhovateľ najmilší v rodine. Napr. stalo sa,
bolo to asi tri roky pred smrťou ich otca, otec pracoval v lese na urbariáte, pílili tam nejaké stromy, zrezal

suchý strom, napadol ho sršeň a bol prevezený do Košíc a práve v tomto období - jeho brat - navrhovateľ
ho nebol navštíviť v nemocnici ani raz. Aj z tohto je zrejmé, aké mohli byť vzťahy medzi nimi. Odporca
však uviedol, že je šokovaný z toho, aké veci sa v priebehu tohto konania ukazujú, skutočnosti, na ktoré
poukazuje jeho brat. Navrhovateľ napr., že predložil nejaký papier, že ich otec musel odísť z práce v
Pozemných stavieb pre svoju výbušnú povahu. K tejto skutočnosti odporca uviedol, že to nie je pravda,

pretože otec v Pozemných stavbách pracoval a odišiel od nich rovno v dôchodku, v 60-ke mal problémy
s ramenom, pretože pracoval ako šofér, tak požiadal len o preloženie z Pozemných stavieb zo strediska
nákladnej dopravy na osobnú dopravu. Tak, ako už odporca v 2. rade uviedol, z tohto miesta odchádzal
už len do dôchodku. Od obdobia, kedy sa brat nasťahoval do domu rodičov, on sa o to, akým spôsobomnavrhovateľ jeho otcovi pomáhal, resp. nepomáhal, on sa do týchto vecí nestaral, bola však situácia,
keď si otec zlomil ruku, napr. v tom období bol on kosiť trávu, pretože nekosil navrhovateľ. Čo sa týkalo
plynovej prípojky, tak túto skutočnosť bral s rezervou, stále povedal aj otcovi jedno a to isté, že ako si

syna vychovali, tak ho majú, i keď je pravdivá tá skutočnosť, že keď sa v obci robil plyn, navrhovateľ ich
od tohto plynu odpojil, museli si kúpiť sporák na bomby, taktiež ich odpojil od elektriny a tieto skutočnosti
sú ozaj pravdivé. Odporca sa nechcel do týchto vecí miešať, pretože oni by sa udobrili a v podstate on
by ostal tým najhorším. Zároveň uviedol, že je pravdou, že sa nestýkaval so svojimi rodičmi, bolo to asi
9 rokov, a to z toho dôvodu, že dostal ultimátum od svojej manželky, že teda buď jeho manželka alebo

jeho rodičia. Pravdou však je, že po odpojení rodičom priniesol piecku - petrík, aby mali s čím kúriť.

V konaní bola ako svedkyňa vypočutá Z. F., ktorá uviedla, že s nebohým A. funkcionárčila v spoločenstve
lesov a pri takýchto osobných rozhovoroch, ktoré s ním viedla, sa rozoberali rôzne témy, naposledy keď
pracovali v lese pri ťažbe, prišiel nebohý a bol úplne bez nálady a vtedy povedal, že ho napadol syn,
že by to nebolo až také strašné, ale že sotil aj svoju matku, ona bola z toho veľmi nešťastná. Taktiež

hovoril aj o tom, že mu syn odpojil elektrinu a plyn, vtedy nás požiadal o pomoc, či mu vieme nejakým
spôsobom pomôcť ohľadom majstrov, tak aby si mohol zabezpečiť prípojku do svojho plynu. Potom
po čase požiadal mňa, či by som nenapísala list právnikovi s tým, že chce vydediť svojho syna, keďže
sa o neho nestará. Povedal jej, že syn ho vôbec nerešpektuje, vulgárne mu nadáva a on si toto vôbec
nezaslúži.

Poručiteľ mal rád spoločnosť, s chlapmi si vypil, avšak nebolo to nejaké vášnivé holdovanie alkoholu,
má vedomosť o tom, že žili dve rodiny pod jednou strechou, avšak vôbec spolu nekomunikovali, taktiež
má vedomosť o tom, že v čase, kedy pracoval v lese a bol uštipnutý včelami, tak mu pomáhali priatelia
z urbariátu. Keď ležal v nemocnici, povedal im, že nikto za ním nebol, iba jeho manželka. Za odporcom

chodievala z času na čas, keď boli nejaké problémy v spoločenstve, podľa potreby, niekedy dvakrát do
týždňa, niekedy raz za 14 dní. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k vzťahom, ktoré mali byť medzi nebohým
a navrhovateľom.

Svedok A. C. - vnuk poručiteľa vo svojej výpovedi uviedol, že žije v rodinnom dome od svojho narodenia.

Otec v spoločnej domácnosti nežil, pred smrťou deda, v podstate boli hádky i spory. Vyplývali z toho, že
každý má rozdielny pohľad na život. Taktiež aj on mal určité nedorozumenia a hádky so svojím otcom.
Čo sa týka nadávok, tak tie boli z jednej aj druhej strany, pričom rozhorčený človek povie aj také veci,
ktoré by povedať nechcel.

Medziotcomsvedkaastarýmotcombolvedenýsúdnysporztohodôvodu,žeotecnapadolstaréhootca.
Spoločne žijú všetci na jednom dvore a snažia si pomáhať. Samozrejme nie je možné sa bezvýhradne
prispôsobovať, pokiaľ to niekomu nevyhovuje. Toto je skutočnosť, ktorá sa týka pohľadu svedka, nevie,
ako na tieto skutočnosti reagoval jeho otec. Svedok uviedol, že toto pojednávanie je úplne zbytočné,
jemu je celá záležitosť nepríjemná, už len z toho dôvodu, že so všetkými účastníkmi sa rozpráva a

problém s nimi nemá. Pred smrťou mu starý otec povedal, že to nemá komu nechať a že to nechá
jemu, potom sa dozvedel, že najprv vydedil otca a potom aj jeho, čomu vôbec nerozumie. Uviedol, že
po odchode otca z domácnosti so starým otcom si všetky tieto veci vysvetlil a žiaden problém až do
konca jeho života nemali.

Svedok uviedol, že starý otec si rád vypil, avšak alkoholikom nebol. Podľa neho sa dali nastaviť hodinky,
tak napr. o 12-tej hodine šiel do krčmy, dal si pivo a pol deci, ale nie je to o tom, že v krčme vysedával,
okrem toho aj jeho otec si dáva pivo alebo slivovicu. Svedok nevedel posúdiť, či alkohol mal vplyv na
správanie sa starého otca. Čo sa týkalo samotného incidentu v kotolni, je pravdou, že aj svedok sa
do neho zapojil, lebo to bolo v období, keď mal 16 - 17 rokov, bol tenegerom, ale situácia bola tak

vyhrotená,žebysadonejzapojilktokoľvek.Samozrejmecelútútosituáciu,ktoránastalavtomtoobdobí,
svedok ľutuje.

Svedok sa o starých rodičov staral, kupoval naftu propán - bután, ešte pred smrťou starého otca jeho
otec starým rodičom nepomáhal, stále sa len hádali a pomáhal im jedine svedok. Jeho otec sa so starým

otcom nerozprával až do konca svojho života. Táto situácia bola už niekoľko rokov pred smrťou starého
otca. Svedok uviedol, že nie je pravdou, že by jeho otec odstavil starým rodičom vodu, pretože došlo
k tomu, že sa pokazilo čerpadlo na vodu, voda nešla asi dva dni, avšak svedok na vlastné náklady
zabezpečil čerpadlo, ktoré zabezpečilo rozvod vody do celého domu a vodu aj opravil. V čase, keďvykonával rekonštrukciu potrubia, vždy robil tak, aby bola voda zabezpečená aj pre starých rodičov. Je
pravdou to, že boli odstavení od kúrenia starí rodičia, avšak mohli si kúriť, keďže mali piecku a sú tam dva
komíny,bolotorobenéztohodôvodu,žestarírodičianechcelimaťrozvodtepla.Totoodstavenievykonal

otec svedka a už v tej dobe sa nerozprávali. Boli však aj náklady na kotol, vtedy sa teplo odstavilo,
odstrihli sa tie rúrky.

Starí rodičia mali kúrenie, kúrili sa pieckou, sporákom dole a neskôr si hore dali petrik. Svedok však
nevedel uviesť, v akom to bolo období, ako dlho boli bez ústredného kúrenia, avšak neskôr si dali urobiť

ústredné kúrenie.

Svedkyňa E. C. vo svojej výpovedi uviedla, že do domu rodičov jej bývalého manžela sa nasťahovali s
tým, že na začiatok oni budú pomáhať im a neskôr oni starým rodičom. V podstate celá situácia sa však
nalomila v čase, kedy jej bývalý manžel (navrhovateľ) sa dozvedel, že jeho brat žije s inou ženou a šiel
vlastne za svojimi rodičmi, vytkol im túto situáciu a povedal, či je toto všetko v poriadku. Svedkyňa je s

navrhovateľom rozvedená štyri roky a sedem rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia však dali za
pravdu jeho bratovi a nie navrhovateľovi a od tohto obdobia sa spolu prestali rozprávať. Na spoločnom
dvore, na ktorom žijú však vždy nejaké hádky boli aj nejaký problém, resp. tieto hádky sa nevyhľadávali,
ale z času na čas sa našiel nejaký problém, na ktorom sa bývalý manžel chytil so svojimi rodičmi. Čo sa
týkalo hádky spred 11-tich rokov, bola doma sama, ale nebola priamo pri kotolni.

Svedkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že si nebohý rád vypil, avšak nebolo to vo zvýšenej miere, avšak
jej svokor nikdy nebol agresívny, skôr bol zábavný.

Nazáversvedkyňauviedla,žebolotoasidvatýždnepredjehosmrťou,keďonabolaosobnezaním,bola

sa ho opýtať, či mu ona nejakým spôsobom ublížila a on jej povedal, že nie, že ona určite mu neublížila.

Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ môže poručiteľ vydediť potomka, ak mu v rozpore s dobrými
mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch.
Rovnako to môže poručiteľ urobiť aj vtedy, ak potom o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,

ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa ust. § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol spísaný,

podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poručiteľ A. C. zomrel XX.XX.XXXX so zanechaním závetu
a listiny o vydedení, ktorého dedičstvo je prejednávané pod sp. zn. 10D/635/2011 a dedičmi v tomto
konaní sú Z. C., rod. H. - odporkyňa v 1. rade, A. C. - navrhovateľ a A. C. - odporca v 2. rade. V
tomto dedičskom konaní odporca v 2. rade uznal závet a listinu o dedení v plnom rozsahu, nenamietal

relatívnu ani absolútnu neplatnosť závetu, avšak navrhovateľ napádol dôvody vydedenia, a preto mu
bola poskytnutá lehota za účelom podania návrhu na súd. Zápisnica bola spísaná dňa 16.03.2012 a
návrh bol podaný dňa 04.04.2012.

Je nepochybné, že poručiteľ A. C. zanechal závet a vydeďovaciu listinu spísanú na notárskom úrade

dňa 11.11.2013 notárom JUDr.Melániou Košovou pod sp. zn. N 162/2003, Nz 108420/2003, v ktorej
zápisnici uviedol, že v prípade jeho smrti jeho kdekoľvek sa nachádzajúci hnuteľný i nehnuteľný majetok
má zdediť jeho manželka Z. C., rod. H. v celosti a zároveň vydedil syna A. C., nakoľko on o poručiteľa
trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať a tento syn sa k nemu správa
nemorálne, fyzicky ho napadol tak hrubo, že utrpel vážne zranenia.

Poručiteľ zanechal i ďalší závet a vydeďovaciu listinu spísanú vo forme notárskej zápisnice dňa
11.12.2006 notárom JUDr. Melániou Košovou pod sp. zn. N 74/2006, Nz 53037/2006, NCRIS
52698/2006, NCRZa 5356/2006, v ktorom uviedol svoju poslednú vôľu týkajúcu sa hnuteľného anehnuteľného majetku, ktorý má zdediť jeho manželka Z. C. v celosti a zároveň vydedil syna A. C. ako
aj jeho potomkov, nakoľko o neho trvale neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomkovia mali
prejavovať.

Obe notárske zápisnice spĺňajú všetky náležitosti.

V prvej notárskej zápisnici spísanej dňa 21.11.2003 vydedil iba syna -A. C. a závetom prenechal všetok
hnuteľný a nehnuteľný majetok - manželke - odporkyni v 1. rade, ďalším závetom vydedil syna a taktiež

aj jeho potomkov a teda tento závet sa vzťahoval aj na vnuka nebohého A. C..

Súd má za to, že dôvody vydedenia a spísania závetu v notárskej zápisnici N 162/2003 zo dňa
21.11.2003 sú dôvodné, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi poručiteľom a jeho
synom A. C. boli v skutočnosti vyhrotené, medzi nimi často padali hanlivé a urážlivé slová, osočovanie
čo vyústilo až do fyzického kontaktu medzi navrhovateľom a nebohým poručiteľom. Obaja boli uznaní

trestným rozkazom za vinných tým, že dňa 17.11.2003 poručiteľ A. C. sa vyhrážal s nožom v ruke svojmu
synovi A. C. (navrhovateľovi), následne na to ho A. C. Z.. kovovým kutáčom udrel do pravého stehna,
čím mu spôsobil bodnú ranu s dobou liečenia 10 až 14 dní a tým spáchal A. C. K.. trestný čin násilia
proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona a navrhovateľ A. C. Z..
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Rozsudkom sp. zn. 4T/57/2004 zo dňa 11.10.2005 bol A. C. Z.. oslobodený spod obžaloby okresného
prokurátora Košice -okolie pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví,
a to z dôvodu, že nebolo možné jednoznačne vyvodiť záver o vine A. C. Z.. v zmysle obžalovaného
návrhu, nakoľko jeho obhajoba, že konal v nutnej obrane jednoznačne vyvrátená nebola. Následne po

tomto kontakte poručiteľ A. C. K.. spísal notársku zápisnicu a to dňa 21.11.2003.

Vydedenie je jednostranný výsledný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo
zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel). Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a

formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právnych úkonov je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ust. § 469a ods.
1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie
sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento
dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle, v listine o vydedení, teda existencia

dôvoduvydedeniasaposudzujevždyaobdobieprednapísanímlistinyovydedení.Zformuláciedôvodov
vydedenia uvedených v písm. a) a b) tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť
široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o
subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. O neposkytnutie
pomoci za podmienok uvedených v písm. a) tohto ustanovenia ide najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi

odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti
poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť.
Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti
uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.02.2011, č. k. IV ÚS 55/2011-19).

Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa
musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Súd posúdil túto skutočnosť z hľadiska, či
navrhovateľovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Potreba pomoci potomka závisí aj
na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci a ktorá

túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má preto lepšie podmienky, ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je len nevyhnutné, aby tento potomok
mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať.

Pri úvahe či ide o dôvod vydedenia uvedený v písm. b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie

opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom
a potomkom a najmä to, či tento vzťah má charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho.Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu. V danom prípade poručiteľ spoločne s manželkou ako aj s rodinou navrhovateľa
žili v spoločnom rodinnom dome. Je pravdou, že medzi rodinami dochádzalo k hádkam týkajúcim

sa spoločného užívania, rôznych názorov na spôsob užívania, resp. pomoci medzi nimi, avšak tieto
prejavy boli primerané daným situáciám, k zmene správania sa poručiteľa nebohého A. C. k svojmu
synovi došlo až po incidente, ktorý sa odohral v kotolni, ktorý poručiteľa hlboko zasiahol a od tohto
obdobia navrhovateľ so svojím otcom vôbec nekomunikoval, neposkytoval nielen poručiteľovi, ale ani
matke žiadnu potrebnú pomoc, jednalo sa o starších ľudí, ktorí boli odkázaní na pomoc svojho syna

- navrhovateľa, či už štiepaním alebo rúbaním dreva, kosením záhrady, poprípade inej výpomoci. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ ani v čase, keď bol poručiteľ v nemocnici ho nebol
navštíviť a teda od incidentu, ktorý bol v roku 2003, spolu vôbec nekomunikovali a nerozprávali. Súd
taktiež zistil, že navrhovateľ vykonal niektoré úkony, ktoré sa poručiteľa dotkli a hlboko ho ranili, tým, že
došlo k odpojeniu kúrenia časti domu, v ktorom bývali rodičia navrhovateľa a títo boli odkázaní len na
vykurovanie pieckou, a následne až potom, čo im odporca v 2. rade priniesol petrik, si mohli vykurovať

nielen v kuchyni, ale aj ďalšej izbe. Navrhovateľ túto skutočnosť odôvodnil tým, že jeho rodičia nemali
záujem o vykurovanie, a preto ich jednoducho od tohto ústredného vykurovania odpojil, odrezal im
tieto rúrky. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že neskôr si sami obstarali vlastný kotol, nakoľko v časti, v
ktorej bývali, mali veľkú zimu a bez tohto kotla v podstate mohli existovať len obmedzene. Zároveň bolo
preukázané, že došlo aj k odpojeniu elektriny, čo samotný navrhovateľ zdôvodnil tým, že rodičia mu

nechceli prispievať na úhradu elektriny a boli vysoké náklady, keďže jeho rodičia svietili elektrikou aj na
miestach, kde svietiť nemuseli a preto sa rozhodol to urobiť takýmto spôsobom.

Súd má za to, že takéto správanie sa navrhovateľa voči svojim rodičom je správaním, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, morálnymi zásadami, pravidlami slušného spolunažívania dvoch rodín v jednom dome.

Súd navyše dokazovaním zistil, že poručiteľ bol citovo veľmi naviazaný na navrhovateľa a preto sa
spoločne s manželkou rozhodli, že tento sa do tohto domu nasťahuje spolu so svojou rodinou, že ich
doopatruje a pomôže im v starobe a chorobe. Je pravdou, že v konaní bolo preukázané, že poručiteľ
a jeho manželka vyslovene navrhovateľa o pomoc nežiadali, avšak táto situácia vyplývala z mnohých
nezhôd a rozporov, ktoré medzi nimi vládli dlhé obdobie pred spísaním listiny o vydedení a závetu. O

skutočnostiach, že poručiteľ sa správaním navrhovateľa trápil vypovedala jeho manželka - odporkyňa
v 1. rade, vnuk poručiteľa A. C. potvrdil, že otec - navrhovateľ sa o rodičov nezaujímal, s nimi vôbec
nekomunikoval, svedkyňa F. taktiež potvrdila ako aj odporca v 2. rade, že poručiteľ bol nešťastný zo
správania sa svojho syna - navrhovateľa a taktiež to, že ho vôbec nebol navštíviť v nemocnici.

Je zrejmé, že poručiteľ žil s potomkom -teda navrhovateľom a jeho rodinou v jednom dome. Udržiavali
spolu bežné príbuzenské vzťahy, už z tohto je zrejmé, že poručiteľ o tento príbuzenský vzťah, ako vzťah
otcaasyna,stál.Malzáujemposkytnúťnavrhovateľovibývanie.Zvýpovedeúčastníkakonania-odporcu
v 2. rade súd mal za preukázané, že vzťah poručiteľa so svojím synom - navrhovateľom bol od detstva
veľmi dobrý, a poručiteľovi na tomto synovi záležalo, čo vyplývalo aj z toho, že sa mu snažil pomáhať v

čase, keď navrhovateľ bol ešte mladý a je zrejmé, že takúto pomoc od navrhovateľa poručiteľ očakával
aj v čase jeho staroby, taktiež bolo potvrdené, že aj do 60-teho veku poručiteľa títo si dávali aj dary pri
príležitosti svojich jubileí, tak navrhovateľ odporcovi ako aj odporca navrhovateľovi.

Navyše súd zistil, že navrhovateľ v roku 2008 opustil spoločnú domácnosť, ktorú viedol v rodinnom

dome so svojou rodinou ako aj so svojimi rodičmi a až do smrti poručiteľa, teda otca navrhovateľa sa
nijakým spôsobom nestaral a neprejavoval o poručiteľa žiaden záujem, vôbec ho nenavštívil, nezaujímal
sa o jeho zdravotný stav, ani o skutočnosť, či týmto ľuďom, resp. jeho rodičom nie je potrebné pomôcť.
Samotný navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa neozýval svojim rodičom a nepomáhal im práve z
dôvodu,ževtomtodomeostalbývaťjehosyn,ktorýimmoholpomáhaťatedajezrejmé,ženavrhovateľv

danom prípade neprejavoval záujem sa s poručiteľom stýkať a udržiavať s ním vzťahy, pričom poručiteľa
trápil nezáujem navrhovateľa a teda sa ho osobne citovo dotýkal.

Zuvedenéhodôvodusúdmalzato,žezákonnýdôvodvydedenia-vlistineovydedenízodňa21.11.2003
N 162/2003, ako aj ďalšej spísanej na notárskom úrade zo dňa 11.12.2006, N 74/2006, Nz 53037/2006,

NCRIS 52698/2006, NCRZa 5356/2006, bol daný, a teda návrh v plnom rozsahu zamietol.

Účinky vydedenia spočívajú v tom, že vydedený dedič nededí, namiesto neho, ktorý je poručiteľovým
dieťaťom, však dedia osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ. Poručiteľ však môže určiť, ako tomu bolo i vtomto prípade, že nededia ani ony, u týchto osôb nemusí byť splnený dôvod vydedenia, ide o rozšírenie
pôsobnosti dôvodu, ktorý súd neskúma.

Na základe takto zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách rozhodol podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. a priznal úspešným odporcom trovy konania vo výške
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinná
osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.