Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/75/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205010
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514205010.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovaným: 1. C. K., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v E. F., na ul. XXXX/
X,, 2. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. F., na ul. XXXX/X, 3. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
v L. č. XXX, právne zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom v Starej Ľubovni, na ul.
Jarmočnej č. 79, o zaplatenie 6 239,36 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 20.1.2016 č.k. 3C/22/2015 - 182 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanýmv1.a2.radespoločneanerozdielnetrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpenia
vo výške 1.534,59 Eur. Žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 17.2.2006 bola medzi
právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľa a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade uzavretá zmluva
o splátkovom úvere. Na jej základe bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 215.000
Sk, ktorí sa žalovaní zaviazali splácať splátkami vo výške 2.937,-Sk mesačne vždy do 20.teho dňa v
mesiaci. Toho istého dňa bola so žalovanou v 3. rade uzavretá dohoda o ručení. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľa a.s. postúpil na žalobcu
aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní.
3. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdaťpostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
4. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.9.2012 od právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok
vyplývajúcichprekvalifikovanépostúpeniepohľadávky,ktorévyplývajúz §92ods.8zákonač.483/2001
Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej
legitimácie v tomto konaní. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 18.3.2009 adresovanú žalovanému v
1. rade, v ktorej mu právny predchodca žalobcu oznamuje, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky
z úverovej zmluvy, a to vo výške 389,57 eur, avšak nepreukázal, že žalovanému táto výzva bola aj
skutočne odoslaná, a to poštovým podacím lístkom, doručenkou alebo podobne. Výzva podľa žalobcu
mala byť doručená v zmysle bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, teda tretí deň po jej
odoslaní. Skutočné doručenie uvedenej výzvy však žalobca nepreukázal, podobne ako nepreukázal, že
satátovýzvadostaladodispozičnejsféryžalovaných.Fikciudoručeniaspôsobomupravenýmvcit.bode
10.3 Všeobecných obchodných podmienok, v právnych vzťahoch so spotrebiteľom možno považovať
za podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov vzťahu v
neprospech spotrebiteľa, pričom je tiež v rozpore s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Doručenie
takouto fikciou nie je akceptovateľné. Za uvedeného stavu súd prvej inštancie nemal preukázanú jednu
z podmienok pre postúpenie pohľadávok zo strany banky na žalobcu, a to doručenie písomnej výzvy
dlžníkovi na zaplatenie dlhu. Preto Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 považoval s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko je v rozpore so zákonom.
5. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní, žaloba žalobcu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie bola zamietnutá.
6. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o
postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným,
ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Z
týchto oznámení sa malo vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálna otázka sa skúmala existencia a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie.
8. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Okrem toho v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1164 dní,
teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke presiahol jeden rok. Právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu omeškaných splátok
výzvou zo dňa 18.03.2009 a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v
súlade s ust, § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Zmluvné
strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov
splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu
predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V konaní bolo zo
strany právneho predchodcu žalobcu tvrdené, že ku dňu 24.09.2012 došlo z jeho strany k vyhláseniumimoriadnej splatnosti úveru. Keďže zo spisovej dokumentácie, ktorú žalobca po postúpení pohľadávky
obdržal od svojho právneho predchodcu nevyplývalo, že by právny predchodca žalobcu v období pred
postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pristúpil k jej vyhláseniu aj žalobca, a
to listom zo dňa 15.10.2012. Oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postúpením pohľadávky
prešlo na žalobcu, ktorý bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť. Postúpením pohľadávky sa stal
sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho
zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že
dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa
stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku
dlhu dlžníka a týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
9. Čo sa týka trov konania prvoinštančný súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade
náhradu trov právneho zastúpenia duplicitne za úkon právnej služby označený ako príprava a prevzatie
právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného v 1. rade bol pri prevzatí a príprave právneho
zastúpenia žalovanej v 2. rade už oboznámený s prípadom, s jeho skutkovým a právnym základom, a to
z pozície právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Za úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia
žalovanej v 2. rade preto právnemu zástupcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide
o neúčelne vykonaný úkon právnej služby.
10. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorejprávnypredchodcažalobcuSlovenskásporiteľňaa.s.dňa17.2.2006uzatvorilsožalovanýmiv1.a
2. rade zmluvu o splátkovom úvere. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy
bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v
časeuzatvoreniazmluvyvustanovení§2písm.a/definovalspotrebiteľskýúverakodočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli bez
akýchkoľvek pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade ovplyvniť
nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
15. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vzhľadom na námietky žalovaných, bolo potrebné
zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva ( povinnosti), ktoré je
predmetom konania.
16. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie
pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanejveci postupcom bola banka a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia
pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách.
17. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie
so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
19. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a
doručiť dlžníkovi.
20. Žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu zo
dňa 18.03.2009 ( č.l. 112 spisu) bola žalovanému v 1. rade čo i len odoslaná. Ak zo strany právneho
predchodcu žalobcu neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách k platnému postúpeniu pohľadávky na
žalobcu dôjsť nemohlo. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 je tak neplatná pre rozpor
so zákonom ( § 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie preto správne postupoval , ak žalobu
z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
21. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. Prevzatie a príprava zastúpenia žalovanej v 2. rade
sa týkala iba tejto účastníčky, a preto pri tomto úkone právnej služby nemožno hovoriť o spoločnom
úkone pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny tak
neprichádza do úvahy.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech a preto im bolo
potrebné priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia §
262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.