Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221595
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116221595.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu Ing. P. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XX, právne zastúpeného MM Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Koceľova 25, proti žalovaným
1/ KS Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská 37, IČO: 35 706 511, 2/ NH group, s.r.o., so
sídlom Bratislava - mestská časť Vajnory, Šuty 24, IČO: 47 583 215, právne zastúpenému Advokátska

kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, 3/ VOICE, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Dolný Šianec 1, IČO: 31 611 231, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš,
spol. s r.o., so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, o nariadenie neodkladného opatrenia, na
základe odvolania žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/195/2016-53 zo
dňa 12.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu

k žalovanému v 2. rade.

Uznesenie okresného súdu m e n í vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k
žalovanému v 3. rade tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e vo výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom
a žalovanými v 1. a 2. rade.

Žalovaný v 3. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému 2/ zakázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie P. odplatne alebo
bezodplatne previesť na inú osobu, navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností, vložiť
ich do základného imania akejkoľvek obchodnej spoločnosti, zriadiť k nim záložné právo v prospech
akýchkoľvek tretích osôb a tiež zriadiť k nim akékoľvek vecné bremeno v prospech akýchkoľvek tretích
osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Mal osvedčené, že žalobca disponuje
exekučným titulom na peňažnú pohľadávku voči žalovanému 1/, ktorý však aktuálne nevlastní žiaden

exekvovateľný majetok, a preto je dôvodná obava, že exekúcia bude neúspešná. Jediný svoj majetok
žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ kúpnou zmluvou, ktorej platnosť žalobca namieta v konaní
vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 41C/335/2016. V prípade úspechu žalobcu v označenom
konaní by tak došlo k navráteniu právneho stavu pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy, t.j. vlastníkom
dotknutých nehnuteľností by sa stal opäť žalovaný 1/. Následne by na predmetný majetok mohla byť
za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vedená exekúcia, prípadne by mohol byť žalobca zapísaný

ako záložný veriteľ v druhom poradí - po žalovanom 3/. Na základe popísaných okolností považoval
okresný súd nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ za dôvodné.2. Za dôvodný považoval návrh žalobcu aj vo vzťahu k žalovanému 3/, ktorému zakázal vykonať záložné
právo k daným nehnuteľnostiam, či už ich predajom spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo na
dobrovoľnejdražbeaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej.Vychádzalztoho,žeakdôjde

k výkonu záložného práva predajom dotknutých nehnuteľností na dražbe skôr, než bude právoplatne
skončené vyššie definované konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy (sp. zn. 41C/335/2016), nebude sa
môcť žalobca úspešne domáhať voči žalovanému 3/ v zmysle § 151ma ods. 3 Obč. zák. vydania časti
výťažku z predaja a ani súdny exekútor nebude môcť túto časť postihnúť vydaním exekučného príkazu
v prospech žalobcu. Prípadným vydaním tejto časti výťažku žalovanému 2/ by teda žalobca definitívne

stratil možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému 1/. Okresný súd dodal, že ide o rozhodnutie
dočasné, ktoré výrazne nezasiahne do práv žalovaného 3/; nič nezmení na jeho postavení prednostného
záložného veriteľa, ktorého pohľadávka bude v každom prípade uspokojená prioritne.
3. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu
100 %, keďže mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech. Voči žalovanému 3/
žalobcovi nárok na náhradu trov okresný súd nepriznal, keď len všeobecne konštatoval danosť dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote samostatné odvolania žalovaný 2/ a
žalovaný 3/.
5. Žalovaný 2/ sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že krajský súd návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietal, že neboli splnené predpoklady a podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Skutočnosti uvádzané v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil odvolateľ za zavádzajúce a nezodpovedajúce
stavu veci; okresný súd ich však prevzal bez overenia pravdivosti. Žalovaný 2/ poukázal tiež na § 324

ods. 3 CSP, v zmysle ktorého má zabezpečovacie opatrenie prednosť pred neodkladným opatrením.
6.Ďalejnamietal,ženemávedomosťorozhodcovskomkonaníaaniorozhodnutírozhodcovskéhosúdu,
ktoré je exekučným titulom priznávajúcim žalobcovi jeho pohľadávku. Naopak, má vedomosť o tom, že
zmluva o pôžičke zo dňa 3.7.2012 nemohla byť medzi zmluvnými stranami uzavretá, lebo osoby, ktoré
ju podpísali, „nemali v čase jej údajného uzatvorenia o vzájomnej existencii žiadnu vedomosť“. Preto

sa žalovaný 2/ domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke a aj súd by mal prednostne
riešiť túto otázku. Od jej zodpovedania sa totiž odvíjajú ďalšie okolnosti, na základe ktorých sa žalobca
domáha svojho nároku.

7. Žalovaný 3/ sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na rozhodnutie okresnému

súdu. Poukázal na podstatu zmluvných vzťahov so žalovaným 1/, vrátane zmluvy o záložnom práve k
dotknutým nehnuteľnostiam zo dňa 16.7.2014. Nakoľko žalovaný 1/ svoj záväzok nesplnil, žalovaný 3/
oznámil žalovaným 1/a 2/ začatie výkonu záložného práva predajom zálohu.
8. Žalovaný 3/ zdôraznil, že zmluva o zriadení záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam medzi
žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá už 1.9.2014 a hoci priamo z jej obsahu vyplývalo, že návrh

na vklad záložného práva bude podaný bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, žalobca návrh
podal až 26.3.2015. Žalovaný 1/ pritom už v čase uzavretia tejto zmluvy o zriadení záložného
práva bol v omeškaní s úhradou dlhu žalobcovi viac ako 2 roky. Podľa odvolateľa sa žalobca sa
nestaral o zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky so starostlivosťou riadneho hospodára a ohrozenie
vymožiteľnosti tejto pohľadávky bolo/je v značnej miere spôsobené jeho nečinnosťou. V danej spojitosti

poukazoval na zásadu, že práva patria bdelým.
9. Žalovaný 3/ tvrdil, že v dôsledku zákazu výkonu záložného práva sa v súvislosti s výškou svojej
pohľadávky (ku dňu podania odvolania vo výške 529.948,47 eur) dostáva do veľmi zlej hospodárskej
situácie spôsobilej mu privodiť dlhotrvajúcu platobnú neschopnosť. Okresný súd sa - podľa neho -
nezaoberal vzájomným nepomerom práv žalobcu a záujmov žalovaného 3/, ktorý bude neodkladným

opatrením poškodený. Osobitne, ak v súčasnosti dochádza k rýchlemu znehodnocovaniu zálohu z
dôvodu, že jeho vlastníci nepostupovali a nepostupujú pri jeho správe s odbornou starostlivosťou, čo
dokumentoval priloženými fotografiami. Bol toho názoru, že v čase právoplatného skončenia konania
vo veci samej bude záloh znehodnotený a výťažok z neho nebude postačovať ani na uspokojenie jeho
pohľadávky. Taktiež žalovaný 3/ považoval zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 1/

za neplatnú, keďže v mene žalovaného 1/ vystupovala osoba, ktorá na to nebola splnomocnená.

10. Žalobca (a ani žalovaný 1/) sa k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ nevyjadril.11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie vo vzťahu k žalovanému 2/ potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo vzťahu k žalovanému 3/

zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Žalovaný 2/ len pomerne všeobecne tvrdil, že žalobca neosvedčil pravdepodobnosť nároku,
ktorémusamáposkytnúťochranaformouneodkladnéhoopatrenia,resp.ženeosvedčilnebezpečenstvo
hroziacej ujmy. Žalobcova argumentácia v danom smere bola pritom dostatočne konkrétna; uviedol,

že sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ týkajúcej sa
dotknutých nehnuteľností, vymedzil dôvody (tvrdenej) neplatnosti a čo predmetnou žalobou sleduje
(zápis pôvodného právneho stavu do katastra nehnuteľností, ukončenie konania o vklade záložného
práva v prospech žalobcu); ktoré tvrdenia dokladoval konkrétnymi písomnosťami. Spochybňovanie
žalovaným 2/ samotnej zmluvy o pôžičke len tým, že on nemá vedomosť o rozhodcovskom konaní a že
zmluva o pôžičke nemohla byť medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená, lebo „nemali o vzájomnej

existencii žiadnu vedomosť“, vyznieva maximálne účelovo. Je nepochybné, že ide o vzťah subjektov
odlišných od žalovaného 2/ a na jeho relevantné spochybnenie určite nepostačuje len všeobecné
tvrdenie o „nevedomosti“ o takomto právnom úkone.
13. Nadväzne krajský súd s odkazom na viazanosť konkrétnymi odvolacími dôvodmi nemohol odvolaniu
žalovaného 2/ vyhovieť. Inými slovami, obsah odvolacej argumentácie žalovaného 2/ nebol spôsobilý

podmieniť vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa tohto odvolateľa.

14. Pokiaľ žalovaný 2/ argumentoval prednosťou zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd pre úplnosť
dodáva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). V súdenej veci je však dlžníkom žalovaný 1/, pričom v
zmysle zistení súdneho exekútora žalovaný 1/ nedisponuje potenciálne exekvovateľným majetkom, z
ktorého by mohla byť uspokojená vymáhaná pohľadávky žalobcu. Preto nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neprichádzalo do úvahy.

15. Žalobca nenamietal prednostné záložné právo na dotknuté nehnuteľnosti svedčiace v prospech
žalovaného 3/. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 3/ odôvodňoval
tým, že ak by došlo aktuálne k výkonu tohto prednostného záložného práva, nemohol by žalobca byť
uspokojený ako v poradí druhý záložný veriteľ (práve za žalovaným 3/), pokiaľ by výťažok z predaja
prevýšil (prednostným záložným právom) zabezpečenú pohľadávku žalovaného 3/. Prípadným vydaním

zvyšku výťažku z predaja zálohu záložcovi (žalovaný 2/) by tak žalobca „definitívne stratil“ možnosť
uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému 1/.
16. Hoci predmetná právna konštrukcia vyznieva racionálne, na (minimálne) osvedčenie jej dôvodnosti
by bolo potrebné aspoň uviesť predpokladanú hodnotu dotknutých nehnuteľností a výšku zabezpečenej
pohľadávky žalovaného 3/, aby bolo možné čo i len rámcovo konštatovať opodstatnenosť predpokladu

„zvyšku výťažku“ po jej uspokojení a zaplatení ďalších nevyhnutných platieb spojených s predajom/
výkonom záložného práva. V tomto smere žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, a to ani v rámci
reakcie na odvolanie žalovaného 3/, v ktorom opravnom prostriedku práve otázka proporcionality (aj) vo
vzťahu k zabezpečenej pohľadávke žalovaného 3/ výrazne rezonuje.

17. Primeranosť, resp. nevyhnutná miera obmedzení je pritom jednou zo základných podmienok
nariadenia neodkladného opatrenia; najmä, ak ide o uloženie obmedzení tretej osobe, t.j. subjektu, ktorý
nie je stranou konania vo veci samej, ako je tomu vo vzťahu k žalovanému 3/ v súdenom prípade.
Vzhľadom na dôvod definovaný žalobcom (aby sa mohol uspokojiť z prípadného zvyšku výťažku) nie
je nevyhnutné vo svojej podstate zakázať žalovanému 3/ výkon záložného práva. Na dosiahnutie účelu

sledovaného žalobcom postačuje iné obmedzenie, eventuálne i smerujúce proti inému subjektu. Keďže
súdenávecpredstavuještandardnécivilnésporovékonanie,jeneprípustné,aby(odvolací)súdnamiesto
žalobcu a porušujúc ústavné princípy rovnosti účastníkov a nestrannosti súdu konkretizoval, o návrh
akého neodkladného opatrenia má ísť.
18. Z konštatovaného je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k

žalovanému 3/ nebol opodstatnený, z ktorého titulu odvolací súd v tejto časti zmenil napadnuté
uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.19. Bez ohľadu na rozoberaný zásadný záver odvolacieho súdu vedúci k zmene napadnutého
rozhodnutia krajský súd dodáva, že plne dôvodným je i poukaz žalovaného 3/ na nedôslednosť žalobcu
pri uplatňovaní jeho (hmotných) práv a oprávnených záujmov. Tento uzavrel so žalobcom 1/ záložnú

zmluvu už 1.9.2014 a mal dostatok času na podanie návrhu na jej zápis do katastra nehnuteľnosti,
resp. na zápis záložného práva. Pokiaľ tak učinil až 30.3.2015, t.j. v štádiu po prevode nehnuteľností
zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ (24.2.2015), v nemalej miere nesie zodpovednosť za súčasný stav
(ne)vymožiteľnosti jeho pohľadávky voči žalovanému 1/.
20. Čiastočne je opodstatnenou i argumentácia odvolateľa - žalovaného 3/ ohľadne stavu dotknutých

nehnuteľností. Hoci práve z fotografií ním predložených je zrejmé, že chátranie a znehodnocovanie
predmetného komplexu nie je otázkou niekoľkých týždňov, či mesiacov, ale rokov (s veľkou
pravdepodobnosťou presahujúcou i časový rámec právnych vzťahov medzi zainteresovanými
subjektmi), odďaľovanie speňaženia bude neustále podstatným spôsobom znižovať ich hodnotu.

21. Nakoľko žalovaný 3/ nie je účastníkom/stranou sporu vo veci samej o náhrade trov konania o

nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ním a žalobcom bolo potrebné rozhodnúť bezprostredne
v rámci rozhodovania o dotknutom návrhu. Vzhľadom na zamietnutie návrhu smerujúceho voči
žalovanému 3/ má tento v zmysle § 354 v spojení s § 262 a § 251 ods. 1 CSP nárok voči žalobcovi
na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
22. Naopak, konanie/spor medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ pokračuje naďalej konaním vo veci

samej (sp. zn. Okresného súdu Žilina 41C/335/2016) a o trovách celého konania bude rozhodnuté
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Aktuálne účinný procesný predpis - Civilný sporový poriadok
síce neobsahuje ekvivalent predchádzajúceho ustanovenia § 145 O.s.p., ale z celkovej štruktúry právnej
úpravy rozhodovania o trovách konania je zrejmé, že nielen o výdavkoch strán vynaložených v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva, ale aj o trovách iných subjektov, rozhoduje súd až v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. To znamená, že predmetné štádium je priestorom i na rozhodnutie o náhrade
trov strán súvisiacich s časťou konania/sporu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.