Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201259
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114201259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36
613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorého koná ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš
Kušnír, proti žalovaným 1/ H.. F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L., H. XX, 2/ H.. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. L., H. XX, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ján Segeč, s. r. o.,
so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 26, IČO: 47 258 039, o zaplatenie 4 858,70 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/257/2014-168 zo dňa 14.

10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu (v rozsudku súdu prvej inštancie označeného
ako ,,navrhovateľ“) zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť žalovaným (v rozsudku súdu prvej inštancie
označených ako ,,odporcom“) trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 538,08
€ na účet ich právneho zástupcu, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o žalobe žalobcu, ktorý sa svojím návrhom na začatie
konania (žalobou) domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom na základe plnenia zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovanými 1/, 2/ s tým, že pohľadávka na
žalobcu bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012. Súd v súdenej
veci sa preto zaoberal otázkou, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore vzhľadom ku spornému
výkladu znenia ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB“). Výkladom

predmetného ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky
mohla banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj banke, ktorá
nie je bankou, aj bez súhlasu klienta, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 19 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal zo skutočností, že žalobca v konaní
nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klientom (žalovaným

1/, 2/), a preto v konaní nie je vecne aktívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu zmluva nemohla byť
uzavretáplatne,keďkjejuzavretiudošlovrozporesozákonnýmustanovením§92ods.8ZoB(§39OZ).3.Onáhradetrovkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaust.§142ods.1OSP,tedapodľazásadyúspechu
v konaní.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa jeho názoru
ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu

bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.
04.2014sp.zn.19Co/34/2012,akoajrozhodnutieOkresnéhosúduPrievidzazodňa12.10.2015sp.zn.
8C/67/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 11. 2015 sp. zn. 7Co/540/2015. Zároveň

žalobca poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s
podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, alebo zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania v konaní pred súdom prvej
inštancie i v odvolacom konaní, ktoré, pokiaľ ide o odvolacie trovy, zároveň aj vyčíslil.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že okresný

súd vec nesprávne právne posúdil, ak ho nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v konaní.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.

9. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávkaalebojejčasťzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvybankyaskutočnosti,žeklient
banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.11. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v

priebehu trvania úverového vzťahu.

12. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky banky však zo strany
žalobcu nebolo preukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom nebolo preukázané naplnenie

všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, preto odvolací súd v zhode
so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia a žalovaným uplatnené v tomto konaní. Keďže žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu,
žalobu bolo potrebné zamietnuť.

13. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní spočíva na žalobcovi. Súdu
neprináleží zaobstarávať si z vlastnej iniciatívy dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby. Zároveň nie je
zrejmé, prečo by mal výzvu predkladať súdu právny predchodca žalobcu, ak z ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách vyplýva povinnosť banky pri postúpení pohľadávky odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, čo znamená, že ak banka

klientov vyzývala na splnenie splatného dlhu, dôkazné prostriedky súvisiace s touto skutočnosťou by sa
mali nachádzať v dispozičnej sfére žalobcu.

14. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo
týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní, a pod.. Povinnosť

označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalobcu.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného

z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil
alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne iné, aj iné,

než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.
j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správnym bol záver súdu prvého stupňa o tom, že právny
predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči odporkyni len po tom, ak bola
odporkyňa napriek jej písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu odporkyne. V prípade,
že takéto predpoklady splnené neboli, príp. z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo, bolo

potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by
bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by teda samotná zmluva o postúpení pohľadávky
v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na
ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky odporkyne prihliadnuť. Pokiaľ ustálená
súdna prax (R 4/2008) už v minulosti ustálila, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s

ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne
neplatným právnym úkonom, tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje
zákonu, na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku
spoliehali.

16. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom táto otázka posúdenia zákonných
podmienok pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru na iný subjekt bez bankového oprávnenia nie
je otázkou, ktorá by bola odlišným spôsobom riešená v rozhodnutiach súdov. Zákonné podmienky pre
postúpeniepohľadávkyzplatnejzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvyvzmysleust.§92ods.8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Z dôvodu,
že tieto skutočnosti v predmetnej veci preukázané neboli, správne súd prvého stupňa dospel k záveru,
že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ani oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru, lebo nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane odporcu), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (viď aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

17. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že podací hárok, ktorým žalobca preukazuje doručenie
predmetnej výzvy na plnenie žalovaným 1/, 2/, teda, podací hárok s dátumom podania 16. 10. 2012
(č. l. 182 spisu) a zo dňa 17. 10. 2012 (č. l. 184 spisu) je dôkazom tej skutočnosti, že oznámenie o
postúpení pohľadávky bolo žalovaným 1/, 2/ doručované, ale nie je dôkazom toho, že v skutočnosti sa
im aj doručilo.

18. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca nesúhlasil s priznaním trov konania žalovaným 1/, 2/ z
dôvodu odvolania vo veci samej, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny aj
vo výroku o náhrade trov konania ako výrok závisiaci od rozhodnutia vo veci samej, a to z tých istých
dôvodov ako rozhodol okresný súd. S dôvodmi rozhodnutia sa v tomto smere odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje.

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, o tomto nároku odvolací
súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaným 1/, 2/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal vzhľadom k tej skutočnosti, že v odvolacom
konaní im žiadne nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
§ 428 CSP.

Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne
príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne
príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená,
súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a

prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to
aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).