Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/28/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408200897
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1408200897.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: W.

O., O. H. V. P., K. X, proti odporcovi: Q.. Q. O., O. O., Q. Q. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: P. O., K.. XX.X.XXXX U. J. O.,
K.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletého P. O., K.. XX.X.XXXX, ktorý bol na čas po rozvode manželstva jeho rodičov zverený do
osobnej starostlivosti odporcu, budú na čas po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja
rodičia.

II. Maloletú J. O., K.. X.X.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode manželstva jej rodičov zverená do osobnej
starostlivostinavrhovateľky,budúnačasporozvodezastupovaťaspravovaťjejmajetokobidvajarodičia.

III. Navrhovateľka je povinná prispievať na výživu maloletého P. O., K.. XX.X.XXXX výživným vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona s
účinnosťou od 29.12.2014 mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám odporcu.

IV. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej J. O., K.. X.X.XXXX výživným vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou
od 29.12.2014 mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky.

V. Zročné výživné na výživu mal. P. O., K.. XX.X.XXXX za obdobie od 29.12.2014 do 1.12.2015 v sume

301,05 eur súd povoľuje navrhovateľke splácať v splátkach po 20 eur mesačne, splatných vždy do 15.
dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

VI. Zročné výživné na výživu mal. J. O., K.. X.X.XXXX za obdobie od 29.12.2014 do 1.12.2015 v sume
301,05 eur súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa
v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

VII. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

VIII. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresnému súdu Bratislava IV sumu 192,57 eur titulom
náhrady trov štátu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14.5.2013 č.k. 9C 28/2008- 397 manželstvo navrhovateľky
a odporcu rozviedol, mal. P., K.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že tento bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a mal. J., K.. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti

matky s tým, že táto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Vyživovaciu povinnosť rodičov
voči maloletým deťom neurčil, styk otca s maloletou J. a styk matky s maloletým P. nechal neobmedzený
a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca považujúc návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a

povinností k deťom za v rozpore so záujmami maloletých detí, poškodzujúci ich osobný stav a ohrozujúci
integritu jeho osoby. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a nevykonal ním
navrhnuté dôkazy, tvoriace obsah spisu, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mal za to,
že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj čo sa týka zverenia maloletej dcéry
do osobnej starostlivosti aj nesprávne a navrhol aj túto zveriť do jeho osobnej starostlivosti.

Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, prípadne v časti
zverenia maloletého P. rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zveriť ho do jej osobnej starostlivosti.

Krajský súd v Bratislave rozsudok tunajšieho súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.3.2013,
č.k. 9C 28/2008-423, v časti rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu, ako aj v časti zverenia

mal. P. O., K.. XX.X.XXXX do starostlivosti otca a mal. J. O., K.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky a v časti úpravy styku rodičov s maloletými deťmi potvrdil. V častiach týkajúcich sa zastupovania
maloletých detí a spravovania ich majetku a v časti výživného na maloleté deti, ako aj v časti trov konania
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd
v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súčasťou rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností

je nielen rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti, resp. striedavej starostlivosti
rodičov, ale aj rozhodnutie o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode. Zmyslom výživného je
zabezpečiť prispievanie druhého z rodičov (ktorý sa o dieťa osobne nestará) na zabezpečenie potrieb
dieťaťa. Výživné ako opakujúce sa peňažné plnenie je povinný platiť dieťaťu rodič, ktorému toto dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti a okrem bežného výživného môže ísť podľa schopností a

možností rodiča aj o prispievanie na sporenie pre dieťa (tezauračný charakter), teda výživné na tvorbu
úspor. O výške výživného sa môžu rodičia aj dohodnúť a ich dohoda podlieha schváleniu súdom, keďže
povinnosť vyživovať svoje dieťa je zakomponovaná ako jedna zo zložiek povinnosti ust. § 28 ods. 1
Zákona o rodine, ktorá trvá do toho času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pokiaľ by dohoda
rodičov bola v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa súd ju neschváli a výživné určí sám podľa zásad

uvedených v § 62 až 65 a § 75 až 81 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa v zmysle zásad Zákona
o rodine pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti nerozhodoval a svoje rozhodnutie o neurčení
výživného odôvodnil tým, že maloleté deti J. U. P. sú približne v rovnakom veku a mal. J. zostane na čas
po rozvode v starostlivosti matky a mal. P. v starostlivosti otca, čo nemožno považovať za postačujúce
pre to, aby súd o výživnom na deti nerozhodol a svoje rozhodnutie v tomto smere aj po vyhodnotení

všetkých hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného , t.j. odôvodnených potrieb maloletých detí a
možností a schopností a majetkových pomerov rodičov aj vyčerpávajúco odôvodnil.

Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí tiež uviedol, že ďalšou otázkou výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode, ktorú musí súd obligatórne uviesť vo výroku rozsudku, je časť týkajúca

sa zastupovania maloletého a správy jeho majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za
dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom je potrebné
rešpektovať ustanovenia § 28, § 38 a § 39 Zákona o rodine, podľa ktorých sú nositeľmi práva zastupovať
dieťaaspravovaťichmajetokobajarodičia.Zasiahnuťdovýkonurodičovskýchprávapovinnostírodičovi
môže súd výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením

výkonu, obmedzením výkonu, alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto
jepotrebnéprirozhodovaníoúpravevýkonurodičovských právapovinnostíponechaťprávozastupovať
dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom aj na čas po rozvode. Súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí nevysvetlil, čo ho viedlo k tomu, aby vylúčil matku zo zastupovania maloletého a spravovania
jeho majetku a otca zo zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, naopak jeho rozhodnutie v

tejto otázke neobsahuje žiadne odôvodnenie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v častiach výživného a úpravy zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku ako
nepreskúmateľné zrušil, ako aj v časti trov konania a vec mu vrátil v týchto častiach na ďalšie konanie,
v ktorom opätovne rozhodne aj o trovách konania a trovách odvolacieho konania.Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu v častiach výživného a úpravy zastupovania maloletých detí a
spravovania ich majetku ako aj v časti trov konania súd určil termín pojednávania na deň 27.1.2015.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť žiadal ospravedlniť s odôvodnením, že z obavy
o svoj život, keď má indície o tom, že otec navrhovateľky pripravuje zavraždenie jeho i syna P.Á. a
je preňho nebezpečné nachádzať sa s takouto závadnou osobou v uzavretom priestore. Ďalší termín
pojednávaniasúdurčilnadeň10.3.2015.Odporcasaaninatotopojednávanienedostavil.Svojuneúčasť
opätovne žiadal ospravedlniť. Keď nepominuli dôvody, pre ktoré žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na

pojednávaní konanom dňa 27.1.2015. Ďalší termín pojednávania súd určil na deň 28.4.2015. Ani na
toto pojednávanie sa odporca nedostavil, svoju neúčasť žiadal ospravedlniť s odôvodnením, že naďalej
pretrvávajú dôvody, pre ktoré sa nemôže zúčastniť súdneho pojednávania, žiadal, aby súd rozhodol i v
jeho neprítomnosti. Súd pojednávanie odročil na deň 26.6.2015. Ani na toto pojednávanie sa odporca
nedostavil. Svoju neprítomnosť opätovne žiadal ospravedlniť argumentujúc tými istými dôvodmi, žiadal,
aby súd vo veci rozhodol i v jeho neprítomnosti. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie nariadené

na deň 26.6.2015 a súdom uloženej poriadkovej pokute. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie
určené na deň 29.9.2015. Svoju neúčasť žiadal ospravedlniť. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol i v
jeho neprítomnosti. A, keďže odporca sa nedostavil ani na pojednávanie konané dňa 1.12.2015, svoju
neúčasť aj na tomto pojednávaní žiadal ospravedlniť, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec rozhodol už
i v jeho neprítomnosti, keď ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti

účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný nedostavil sa na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie. Odporca sa svojim nedostavovaním na pojednávanie zriekol svojho práva
účasti na pojednávaní. Postupom súdu nebol vylúčený z realizácie procesných práv priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ale z tejto
realizácie sa svojim dobrovoľným rozhodnutím o neúčasti a o nepredložení dôkazov vylúčil sám.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že naďalej trvá na tom, aby súd opätovne rozhodol tak, že právo
zastupovať maloletú J. a spravovať jej majetok má len ona sama, keď iné rozhodnutie súdu o týchto
rodičovských právach považuje za nemožné. Syna P. ako v minulosti, tak aj teraz žiada zveriť do jej
osobnej starostlivosti s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ sa jedná o výživné na

deti, navrhuje, aby súd znovu rozhodol tak, ako rozhodol, keď deti sú v rovnakom veku a je neprirodzené,
aby na výživu mal. P. posielala peniaze odporcovi a na výživu mal. J., aby odporca posielal peniaze jej.
K tvrdeniu odporcu, že mal. P. údajne navštevuje súkromnú základnú školu uviedla, že keď na to majú
peniaze, nech to platia. Je absurdné, aby ona participovala na nejakých nadštandardných výdavkoch
odporcu na maloletého na úkor dcéry J.. Maloletej J. nie je schopná a nemôže si dovoliť jej platiť

ani len krúžky, už vôbec nie nejakú dovolenku. S priateľom a mal. J. bývajú v podnájme. Jej príjem
predstavuje sumu cca 500 eur netto, z ktorej musí náklady na stravu, drogériu, účty, spláca hypotekárny
úver, ktorý čerpala pre mal. J. na zubný strojček, len za vrchný zaplatila 350 eur. Náklady na bývanie
uhrádza jej priateľ. Nedokáže si predstaviť, že by aj tento výdavok mala uhrádzať ona. Priateľ zarába
cca 500 eur mesačne. Za podnájom platia 500 eur mesačne. Naturálne im pomáhajú priateľovi rodičia.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že je pravdou, že so synom P. sa nestretáva a nestretáva sa s ním ani dcéra
J.. Je to pre ňu obrovská bolesť, ale, nemá na výber. Čo ho má k sebe dotiahnuť nasilu? To predsa nejde.
Keďže v tomto smere nemá inú možnosť, stiahla sa do úzadia. Rozhodnutie súdu o neurčení výživného
na výživu detí považuje za rozumné a správne. Tak, ako odporca prezentuje, že je nezamestnaný a nie
je schopný prispievať na výživu mal. J., ani ona nie je schopná prispievať na výživu mal. P.. Hoci by

chcela, objektívne na to nemá finančné prostriedky, každé euro má rozpočítané.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že maloletý P. je žiakom ôsmej triedy súkromnej základnej školy
v Devínskej Novej Vsi. Venuje sa mnohým mimoškolským aktivitám, ako plávanie, tanečná, výtvarná,
počítačové programy, detský redaktor, detský kuchárik. Bolo potrebné zabezpečiť mu zubný vyrovnávací

strojček, uhradiť poplatky za ortopedické, logopedické, očné a iné vyšetrenia. Odporca mesačne
vynakladá náklady vo výške cca 500 eur (bývanie, strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, školské
potreby, zdravotné potreby a ďalšie). Odporca ďalej uviedol, že prostriedky na živobytie si zabezpečuje
sám. Jeho nevyhnutné a opodstatnené mesačné výdavky predstavujú sumu 900 eur (strava, bývanie,
osobné potreby, zdravotná starostlivosť a ďalšie). Žiadal, zaviazať navrhovateľku prispievať na výživu

mal. P. sumou 400 eur mesačne. Žiadal tiež, aby súd neurčil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. J., keď
zaplatením akejkoľvek peňažnej čiastky na výživu mal. J. by boli ohrozené jeho a synove základné
životné potreby. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že mal. J. bude zastúpená obomi rodičmi a taktiež
majetok dcéry bude spravovaný obidvomi rodičmi a mal. P. aby bol oprávnený zastupovať a spravovaťjeho majetok len on sám samostatne. Odporca ďalej uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne
príspevky ani dávky.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje
sumu 685,20 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu Ministerstva obrany SR súd zistil, že priemerný čistý mesačný
príjem odporcu za obdobie od februára do júla 2014 bol 794,63 eur.

Súd zistil, že odporca bol od 16.12.2013 do 31.1.2014 zamestnaný v spoločnosti Retail Value Stores,
a.s., od 1.2.2014 do 31.7.2014 bol zamestnancom Ministerstva obrany SR s príjmom 794,63 eur.

Predmetom posúdenia tak opätovne bolo rozhodnutie o výživnom na maloleté deti, o práve rodičov
zastupovať ich deti a spravovať ich majetok na čas po rozvode a rozhodnutie o trovách konania.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
z rodičov nežijem je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj
v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo
zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda
aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona
o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o
rodine , spočívajúcich v pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu

rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti
podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine , teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú
obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Podľa § 38 ods. 1 Zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv
a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí

výkon ich rodičovských práv ak,
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku
2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým

dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.Podľa § 39 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských
práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva
rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

Podľa § 39 ods. 2 Zákona o rodine ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z
rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi,
ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.

Podľa § 39 ods. 3 Zákona o rodine ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žujúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí
maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.

Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu nezaniká.

Podľa § 62 ods.2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa 62 ods. 5 cit. zák. ustanovenia výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného

sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je
oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Po doplnení dokazovania a v intenciách rozhodnutia krajského súdu tunajší súd rozhodol tak, že
zastupovať maloletého P. O., K.. XX.X.XXXX a spravovať jeho majetok na čas po rozvode manželstva a
rovnako zastupovať maloletú J. O., K.. X.X.XXXX a spravovať jej majetok na čas po rozvode manželstva
budú obidvaja rodičia, keď zastupovanie dieťaťa navonok je právom konať za dieťa s právnymi účinkami,ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len
k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Obsahom rodičovských práv a
povinností je najmä, sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj

maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské
práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa
manželmi, alebo nie. V prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine vykonáva len jeden z
rodičov. Ide o prípady, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, takisto ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol

výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. S poukazom na uvedené,
nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok majú obidvaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností môže súd výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o
rodine. V posudzovanej veci bolo a je preto potrebné pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností ponechať právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obidvom rodičom aj na
čas po rozvode.

Súd považoval za potrebné tiež uviesť, že základné pravidlo, podľa ktorého rodičia rozhodujú vo
veciach mal. dieťaťa je také, že v bežných veciach rozhoduje každý z rodičov samostatne a vo veciach
podstatných rozhodujú rodičia dieťaťa vždy spoločne, a ak sa nedohodnú, môže o podstatnej otázke
na návrh niektorého z nich rozhodnúť súd. Uvedené základné pravidlo je upravené v § 35 Zákona o

rodine. Bežnou treba rozumieť takú otázku výchovy dieťaťa, ktorá sa týka každodenného bežného života
mal. dieťaťa a ktorá nemôže byť spôsobilá podstatným spôsobom ovplyvniť výchovu mal. dieťaťa. Ide
o všetky bežné veci, o ktorých rodič každodenne rozhoduje, ako napr. spôsob a charakter každodennej
prípravy dieťaťa do školy, zabezpečovanie voľného času dieťaťa, či aj bežné kontroly u lekára alebo
návšteva pohotovosti v prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa. Podstatnou vecou treba

rozumieť takú otázku výchovy dieťaťa, ktorá sa týka najdôležitejších a kľúčových vecí v živote a výchove
mal. dieťaťa a ktorej rozhodnutie o tejto otázke bude mať podstatný dopad na ďalší vývoj a výchovu mal.
dieťaťa. Ide napr. o rozhodovanie rodičov o druhu a charaktere školy, ktorú bude dieťa navštevovať, o
trvalom vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o zmene priezviska mal. dieťaťa, ale pôjde aj o rozhodnutia
týkajúce sa dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

V ďalšom bolo predmetom konania rozhodnutie o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa § 132 O.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí od decembra 2007 žijú
oddelene. Odporca sám zabezpečuje starostlivosť o maloletého P., navrhovateľka sama zabezpečuje
starostlivosť maloletej J.. Obidve maloleté deti sú zdravé. V školách prospievajú veľmi dobre. Deti majú
množstvo záujmov a aktivít. Otec sa maloletému a matka maloletej maximálne venujú. Taktiež obidvaja
rodičia sú zdraví. Navrhovateľka je zamestnaná v Č.A. R. O., U..W.. Jej priemerný mesačný príjem v roku

2013 bol 654,35 eur v roku 2014 to bolo 685,20 eur. S maloletou J.u a priateľom býva v prenajatom byte
v H. V. P.. Odporca bol zamestnaný od 16.12.2013 do 31.1.2014 v spoločnosti Retail Value Stores, a.s. a
od 1.2.2014 do 31.7.2014 bol zamestnancom Ministerstva obrany SR s čistým priemerným mesačným
príjmom 794,63 eur. Odvtedy je nezamestnaný. Nepoberá príspevok v hmotnej núdzi ani žiadne dávky. S
maloletým P. býva v byte v P. K. B.. Starostlivosť navrhovateľky o maloletú J. a odporcu o maloletého P.a

bola hodnotená ako veľmi dobrá tak zo strany sociálneho orgánu, ako aj zo strany školských zariadení
a ošetrujúcej lekárky. Obidvaja rodičia majú nepochybne k obidvom deťom silná citový vzťah.

Súd považuje za primerané výživné v sume 30% životného minima, ktoré je od 1.7.2013 vo výške
27,13 eur mesačne na výživu maloletého Dáriusa, ktoré výživné je vzhľadom na potreby maloletého

nepochybne nízke, takéto výživné však určil s prihliadnutím na príjem navrhovateľky, skutočnosť, že
odporca je dlhodobo nezamestnaný, ďalej na to, že navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči maloletej dcére J., ktorej základné potreby, ako je strava, oblečenie, obuv uspokojuje len ona sama.
Na uspokojovanie jej záujmov a aktivít, ako sama uviedla, jej žiaľ už nezostávajú finančné prostriedky,
z ktorého dôvodu maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, nechodia na dovolenky, dokonca si nemôžu

dovoliť ísť ani na kúpalisko. Pričom je faktom, že všetky záujmy maloletej by prispievali k rozvoju jej
osobnosti. Tvrdenie odporcu v tom smere, že navrhovateľka dostala od rodičov veľký objem peňazí, a
teda, že jej pomery sú iné ako tvrdila, v konaní preukázané nebolo. Odporca napokon tvrdené výdavky
na výživu maloletého P. okrem vlastného tvrdenia ani ničím nepreukázal. S poukazom na uvedené, súdnadobudol presvedčenie, že navrhovateľka nie je schopná a nemá možnosť na výživu syna P. prispievať
vyššou sumou ako určil. V konaní nebolo preukázané, že by možnosti, schopnosti a majetkové pomery
navrhovateľky odôvodňovali určiť výživné na výživu maloletého P. vo väčšom rozsahu ako vo výške

30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je v súčasnosti podľa platných právnych
predpisov od 1.7.2013 vo výške 27,13 eur mesačne, ktorým je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery.

Súd považuje za primerané výživné v sume 30% životného minima, ktoré je od 1.7.2013 vo výške

27,13 eur mesačne na výživu maloletej J., ktoré výživné je vzhľadom na potreby maloletej takisto
nepochybne nízke, takéto výživné však určil s prihliadnutím na príjem navrhovateľky, skutočnosť, že
odporca je dlhodobo nezamestnaný, ďalej na to, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému synovi P.i. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že negatívne hodnotí fakt,
že odporca je nezamestnaný, keď pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je pre súd rozhodujúci
príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý

fakticky dosahuje preto, že tieto schopnosti riadne nevyužíva. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv.
zásada potencionality zárobku, a teda je na odporcovi, ktorý počas konania tvrdil, že jeho finančná
situácia je taká aká je, aby si zabezpečil také zamestnanie, ktoré bude zodpovedať jeho schopnostiam
a možnostiam a životným skúsenostiam, ale na druhej strane umožňujúce mu plniť si jeho zákonné
povinnosti voči osobám odkázaným na jeho výživu. Bez zamestnania môže zostať len ten, kto nemá

vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje len na hradenie svojich potrieb. Neušlo
pozornosti súdu ani tvrdenie odporcu, že údajne mesačne uhrádza výdavky na výživu maloletého P. v
sume 1.200 eur a na svoje výdavky mesačne vynakladá sumu 900 eur, čo je spolu suma 2.100 eur. Je
potom diskutabilné, či skutočne je nezamestnaný, keď nepreukázal také osobné a majetkové pomery,
ktoré by mu umožňovali aj napriek tomu, že je nezamestnaný mesačne uhrádzať výdavky v tvrdenej

sume 2.100 eur (podanie zo dňa 29.12.2014).

V zmysle § 5 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa novo upravujú vždy
k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

Keďže rodičia na výživu maloletých detí neprispievali, dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, tzn.
dňom29.12.2014imvznikoldlhnavýživnomzaobdobieod29.12.2014do1.12.2015každému zrodičov
v sume 301,05 eur ( za mesiac december 2014 sumu 2,62 eur a za obdobie od 1.1.2015 do 30.11.2015
sumu 298,43 eur). Dlžné výživné súd povolil navrhovateľke i odporcovi splácať v splátkach po 20 eur
mesačne, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania splátok, pod stratou výhody splátok.

Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že pokiaľ ide o výživné maloletých detí, žiadna forma započítania
nie je možná. Znenie druhej vety odseku 2 (na rozdiel od prvej vety, že len ,,proti“ pohľadávke
na výživné nie je započítanie možné“, ale všeobecne, ,,započítanie nie je možné“) naznačuje, že
ani zo strany dieťaťa disponujúceho takouto pohľadávkou nie je možné jej započítanie voči inej

pohľadávke, odhliadnuc od posudzovania spôsobilosti dieťaťa na takýto právny úkon. Rodič v rámci
práva zastupovať dieťa nemôže započítať pohľadávku dieťaťa na výživné proti druhému rodičovi s
akoukoľvek pohľadávkou druhého rodiča. Napriek tomu, ak súd zverí jedno z detí do starostlivosti
jedného z rodičov a druhé dieťa do starostlivosti druhého rodiča a zaviaže ich na plnenie vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k druhému dieťaťu, rodičia si tieto sumy navzájom fyzicky neuhrádzajú v sume,

v ktorej sa kryjú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. kedy účastníci v konaní o rozvod nemajú
právo na náhradu trov konania. Pre priznanie náhrady súd nezistil pomery účastníkov ani okolnosti
prípadu.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C
28/2008-395 zo dňa 14.6.2013 bolo priznané PhDr. Štefanovi Matulovi znalečné vo výške 385,14 eur,
kdebolasuma192,57eur vyplatenázpreddavkuzloženéhonavrhovateľkoupodpoložkoudenníkaD14
pol. reg. 66/09 a zvyšok odmeny suma 192,57 eur bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov.

Trovy štátu predstavujú takto predstavujú sumu 192,57 eur, na náhradu ktorej súd zaviazal odporcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré
musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.