Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222714
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114222714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q., K. XXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Michal Antala, so sídlom Trnava, Hlavná 13, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
27C/195/2014-105 zo dňa 2.11.2015 - v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/195/2014-119 zo dňa 21.1.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy, včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti určenia, neplatnosti Zmluvy o
úvere č. 2390264 zo dňa 2.12.2008 zastavil, ďalej určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi účastníkmi dňa 2.12.2008 a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, § 37
ods. 1, § 39, § 3 ods. 1,§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a napokon § 80 písm. c), § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne
argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva uzatvorenie Zmluvy o

úvere zo dňa 2.12.2008, podľa ktorej žalobcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa
zaviazal zaplatiť v splácať v 10. mesačných splátkach vo výške 83,65 Eur, spolu 836,59 Eur, počnúc
dňom 13.12.2008. Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, výšku úrokov, RPMN ani rozpis
splátok. V zmysle uzatvorenej zmluvy bol úver splatný splatnosťou poslednej splátky dňa 13.9.2009. Z
dohody o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa uzavretej medzi účastníkmi bolo zistené, že účastníci
uzatvorili Zmluvu o úvere č. 2390265, na základe ktorej poskytol žalovaný úver 464,71 Eur a žalobca sa
zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 371,77 Eur, celkovo 836,59 Eur. Pre prípad neuhradenia

4 po sebe idúcich splátok sa účastníci zmluvy dohodli na strate výhody splátok, čím sa stane celý dlh
splatný naraz. Pre prípad omeškania sa žalobca zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania o výške
0,25% z dlžnej sumy denne. V čl. I. písm. b) sa celková výška pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi sa pri
podpise Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplňovala. V čl. II. dlžník súhlasil s tým, aby sa pohľadávkaveriteľa zabezpečila vykonaním pravidelných zrážok zo mzdy vo výške 314,51 Eur až do celkovej výšky
pohľadávky uvedenej v čl. I. písm. b). Žalovaný dňa 16.7.2014 zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť
o výkon zrážok zo mzdy žalobcu z titulu uzatvorenej Dohody o zrážkach až do úplného splatenia dlhu

vo výške 4.987,13 Eur s tým, že výšku úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vzniknú oznámia po
splatnosti istiny.

3. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal

zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia
neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené
právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou. Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere ako aj uzavretej
Dohode o zrážkach ďalej dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko Zmluva o
úvere ako aj Dohoda o zrážkach mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná

jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa článku I. takejto dohody žalovanému
vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru 464,71 Eur zvýšeného o poplatok na
celkovú sumu 836,59 Eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy
vrátane úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne. Takto špecifikovaná
pohľadávka s príslušenstvom je v rozpore s právnymi predpismi a teda absolútne neplatná v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia
z titulu úveru (§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere) a na úroky z omeškania maximálne do výšky určenej v § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný svojim postupom, keď sa domáha na základe tejto dohody zaplatenia sumy,
ktorá ku dňu jej predloženia zamestnávateľovi viac ako desaťnásobne prekračuje vyplatenú sumu z titulu

úveru (a v budúcnosti by sa zvýšila o úroky z omeškania) obchádza zákon a zároveň je jeho konanie aj
v rozpore s dobrými mravmi. Naviac sa žalovaný predložením Dohody o zrážkach domáhal zaplatenia
premlčanejpohľadávky(splatnábola18.3.2009adohodupredložilzamestnávateľovi16.7.2014),pričom
žalobca sa proti takémuto postupu žalovaného nemohol brániť vznesením námietky premlčania. Z týchto
dôvodov je neplatná celá Dohoda o zrážkach. Súd považuje za potrebné poukázať i na skutočnosť, ktorá

nebola sporná a to, že žalobca z titulu úveru zaplatil žalovanému 817,69 Eur, t.j., viac ako mu žalovaný
z titulu úveru vyplatil.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s § 146
ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a podľa pomeru úspechu v konaní nepriznal žiadnemu

z účastníkov náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkom mal 50%-ný úspech v konaní. Žalobca
bol úspešný v časti, kde súd návrhu vyhovel a žalovaný v časti, kde súd konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu žalobcom (v časti žiadaného určenia neplatnosti úverovej zmluvy - pozn. odvolacieho
súdu), ktorý tým zavinil zastavenie konania.

5.Uznesenímč.k.27C/195/2014-119zodňa21.1.2016napadnutýmodvolanímsúdprvejinštancieuložil
žalovanému, aby v lehote 3 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok 6,- Eur za vyhotovenie
rovnopisu podaní a príloh, odvolania zo dňa 7.12.2015 proti rozsudku č. k. 27C/195/2014-105, odvolania
zo dňa 7.12.2015 proti uzneseniu č. k. 27C/195/2014-109 s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote
nezaplatí, bude ho súd prvej inštancie vymáhať.

6. Uznesenie napadnuté odvolaním súd prvej inštancie odôvodnil právne odkazom na položku 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podal

písomne odvolanie žalovaný z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní uviedol, že dohoda o zrážkach zo

mzdy predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov,
ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju
pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že dohoda o zrážkach
zo mzdy predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa.Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia
tejto dohody osobitne poučený. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť
väčšie ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia, predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť
platiteľamzdynevykonávaťzrážkypodľaúčastníkmidohodnutejdohodyozrážkachzomzdy(R47/1974)
a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť,
tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a preto by musel

tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. druhý diel.3. a prepracované vydanie.
Bratislava. IURA EDITION 2006, s.79). Naviac zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého
právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
právaknehnuteľnostijeprispotrebiteľskejzmluveneprípustné.Aktedazákonodarcavtomistomzákone
zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí,

použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských
vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ten istý záver platí aj v prípade zák.
č. 129/2010 Z.z., pokiaľ by bolo možné uvažovať o tom, že žalobca je spotrebiteľom, čo žalovaný rázne
popiera. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K doručenému odvolaniu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, v ktorom
vyjadrení uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné, odvolacia argumentácia žalovaného
nie je správna a odvolaciemu súdu navrhuje rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 74,58 Eur.

9.Žalovanýkdoručenémuvyjadreniužalobcukjehoodvolaniupísomneuviedol,ževovšeobecnostisas
názormi žalobcu nestotožňuje, odkazuje na svoje odvolanie ako i na to, že sa ku všetkým skutočnostiam

uvedené v duplike žalobcu už vyjadril a preto považuje opakované tvrdenia žalobcu za nedôvodné.
Zároveň žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 27C/195/2014-119 zo dňa 21.1.2016 podal písomne
odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktoré mu ukladá povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 6,- Eur za vyhotovenie rovnopisu podaní (položka č. 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.). V zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov položka 20a sa v poznámke uvádza nasledovne: „V prípade podaní urobených
elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom sa vyhotoví potrebný
počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku“. Na základe uvedeného má preto za to, že súd ho zaviazal k úhrade
súdneho poplatku bez právneho dôvodu a opory v zákonných normách. Navrhuje preto, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného Občianskeho

súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení,
že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného OSP, aktuálne § 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 201
v čase podania odvolaní účinného OSP, aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie,
proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa / pripúšťal (§ 201 a § 202 v čase podania odvolaní účinného

OSP, aktuálne § 355 ods. 1, § 355 ods. 2 CSP s použitím § 470 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného OSP,
aktuálne § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
a), písm. b), písm. d), písm. f), § 221 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) v čase podania odvolaníúčinného OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. f), písm. g), písm. h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
a odvolaniu žalovaného proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie nie je možné priznať úspech,

keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy vecne správny a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti žalovaného je
rovnako vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

13. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.12.2008 je
neplatná. Už právoplatným výrokom preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 CSP) súd prvej inštancie

konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2390264 zo dňa 2.12.2008
zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
2.12.2008. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a či právne správne posúdil nárok žalobcu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, či súd

prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a či
súd prvej inštancie správne a zákonne vyrubil žalovanému súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov
podaní.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo
vzťahu k nároku na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keď vec i správne právne posúdil,

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v tejto jeho napadnutej časti. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto
nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených
v rozsudku napadnutom odvolaním sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Žalovaný v odvolaní namietal predovšetkým to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatný
dokument umožňujúci veriteľovi zabezpečiť pohľadávku majúcu spotrebiteľský charakter, je v súlade so
zákonom o ochrane spotrebiteľa, spĺňa zákonné náležitosti. Uvedené odvolacie námietky žalovaného
sú úplne irelevantné z hľadiska dôvodov neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedených v rozsudku

napadnutom jeho odvolaním, pretože v dôvodoch rozsudku sa takéto závery nenachádzajú. Tieto
odvolacie námietky uvádzané žalovaným nekorešpondujú s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie
žalobe v časti neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel, keďže súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezaložil na týchto záveroch.

16. Súd prvej inštancie žalobe v časti o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel z dôvodu,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon, nakoľko dohoda
umožňuje obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, keďže žalovaný má právo len na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže úver je
bez úročný a bez poplatkov pre chýbajúce zákonné náležitosti úverovej zmluvy), pričom žalovaný

sa svojim postupom domáha na základe tejto dohody zaplatenia sumy, ktorá ku dňu predloženia
dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi viac ako desaťnásobne prekračovala výšku poskytnutého
úveru. Žalobca sa pritom voči takémuto postupu žalovaného nemal ako brániť. Pokiaľ žalovaný
argumentuje vo vzťahu k uvedenému právnemu záveru len tým, že zmluva nepredstavuje bez úročný
a bez poplatku spotrebiteľský úver a žalobca nemá status spotrebiteľa, keď žiadnym spôsobom

to ďalej nerozvádza, takáto argumentácia nie je spôsobilá stať sa predmetom prieskumu. Pritom
absenciou náležitosti úverovej zmluvy, ktorými sú konečná splatnosť úveru, výška úroku a RPMN
(ktoré náležitosti v úverovej zmluve strán skutočne absentujú) sa zmluva skutočne stáva bez úročnou
a bez poplatku od jej počiatku, preto dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v čase uzatvoreniaúverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka má byť týmto zabezpečovacím inštitútom zaistená, nemôžu byť
poplatky, ktorých zabezpečenie z dohody vyplýva, čím sa táto dohoda skutočne dostáva do rozporu so
zákonom. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či je žalobca spotrebiteľom

má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ -
žalovaný). Pochybnosti musí odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, nespotrebiteľský
charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na
výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aká je to činnosť a aký konkrétny súvis

s ňou či s predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Takýmto spôsobom
však odvolateľa nepostupoval, naznačenie nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy naznačil až
v odvolacom konaní, bez náležitej konkretizácie.

17. Ďalším odvolacím argumentom žalovaného bolo, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže
dôjsť k nekontrolovateľnému konaniu zo strany veriteľa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na

judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy
usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so Smernicou Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „ smernica“)
tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade
majú priamy účinok. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva

tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry
vychádza systém ochrany zavedený smernici z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou

smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých okolností ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo
obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie
smernice jej úžitku. Žalovaný v tomto smere opäť neuviedol žiadne relevantné protiargumenty, keďže

v prípade určenia neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu sa prestanú realizovať samotné zrážky
zo mzdy žalobcu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy dohody o zrážkach zo mzdy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ.
Dohodu o zrážkach zo mzdy preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako postihnutú sankciou

absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

18. Žalovaný poukazoval i na to, že právny predpis obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok.
K tomuto odvolaciemu argumentu odvolací súd uvádza, že právny predpis však neustanovuje zákonný
limit pre celkovú výšku zrážok zo mzdy, čo by mohlo viesť k opakovaným zrážkam zo mzdy. Pokiaľ

ďalej žalovaný dôvodil, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať
zrážky podľa dohody o zrážkach zo mzdy a v prípade, že by platiteľ zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než
bol oprávnený a povinný zraziť, musel by veriteľ bezdôvodné obohatenie vrátiť, je aj táto odvolacia
argumentácia nenáležitá. V oboch prípadoch by bol dlžník totiž nútený domáhať sa ochrany svojich
porušených práv súdnou cestou, kým v prípade vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

sa odstráni prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy
takpovediac raz a navždy.

19. V súvislosti s vyššie uvedeným je napokon aj neopodstatnená odvolacia argumentácia žalovaného,
že žalobca nepreukázal na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny záujem. Z

dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že žalovaný túto dohodu o zrážkach zo
mzdy už v minulosti uplatnil u platiteľa mzdy žalobcu (viď zaslanie zamestnávateľovi žalobcu žiadosť
o výkon zrážok zo mzdy žalobcu zo dňa 16.7.2014 z titulu uzatvorenej Dohody o zrážkach, ktorá
bola zamestnávateľovi doručená dňa 24.7.2014). Žalobca považuje túto dohodu za neplatnú, naopakžalovaný za plne v súlade s právom. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto
dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného pravomocného orgánu o povinnosti na
peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemá žalobca inú možnosť, ako namietať

platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom civilnom sporovom konaní, ktoré vyvolá svojou
žalobou na začatie konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu
o takomto požadovanom určení nebráni žalovanému nič, aby naďalej požadoval od zamestnávateľa
žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom pri požadovanom určení sa odstráni spornosť medzi
stranamioplatnostidohodyozrážkachzomzdy.Žalobcaakospotrebiteľvpozíciislabšejzmluvnejstrany

má preto naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil protiprávny stav spočívajúci v uskutočňovaní
zrážok zo mzdy žalobcu, majúci základ v dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami, na
podklade ktorej by sa do dispozičnej sféry žalovaného mohlo dostať aj beznárokové plnenie.

20. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, včítane závislého výroku

o náhrade trov konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

21. Nakoniec je potrebné uviesť, že odvolací súd považuje za správne aj napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov popísaných

podaní a príloh tvoriace súdny spis.

22. Podľa § 42 ods. 1 veta druhá OSP podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice, najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným

elektronickým podpisom, doplniť netreba.

23. Podľa § 42 ods. 3 veta druhá a tretia OSP podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

24. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony
vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v Sadzobníku výslovne uvedené.

25. Podľa položky 20a Sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich

príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo
podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona, za každú stranu 0,10 Eur najmenej 10,- Eur za podanie, ktoré je návrhom na
začatie konania s prílohami, najmenej 3,- Eur za ostatné podania s prílohami. Podľa poznámky k tejto
položke, v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom

súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov
podľa § 42 ods. 3 OSP.

26. Zmyslom súdnych poplatkov je aj aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním
zo strany účastníkov sporu - sporových strán. Povinnosť strán sporu zaplatiť súdny poplatok podľa

Zákona o súdnych poplatkoch ale nemožno stotožňovať s jeho prípadnou povinnosťou vyplývajúcou z §
42 ods. 3 veta tretia OSP nahradiť trovy (vecné náklady), ktoré vznikli štátu vyhotovením kópií podania a
príloh v dôsledku nesplnenia si tejto povinnosti. Pokiaľ teda štát vynaloží vecné náklady na vyhotovenie
kópií podania a príloh, hoci tak mala urobiť strana, má právo podľa tohto zákonného ustanovenia na
náhradu týchto nákladov bez ohľadu na výsledok konania a o povinnosti strany nahradiť tieto trovy

rozhoduje súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

27. Naproti tomu poplatkovú povinnosť za úkon súdu uvedený v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým
je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami, jetreba posudzovať podľa ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok
a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti.

28.Pokiaľpotomodvolateľvpodanomodvolanínamieta,žepodanímspoplatnenýchúkonovpopísaných
v napadnutom uznesení tieto nemožno spoplatniť v zmysle pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov len
preto, že boli urobené elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom, odvolací súd
zdôrazňuje, že uvádzané nič nemení na jeho poplatkovej povinnosti ako strany za úkon súdu uvedený
v sadzobníku súdnych poplatkov - vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré vytvorilo súdny spis a bolo

urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Žalovanému bola
napadnutým uznesením uložená poplatková povinnosť podľa Zákona o súdnych poplatkoch s odkazom
na citovanú položku 20a sadzobníka súdnych poplatkov, nešlo o náhradu vecných nákladov podľa §
42 ods. 3 OSP.

29. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd potom i napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, keď vyrubenie súdneho poplatku je v súlade s položkou 20a Sadzobníka zákona o súdnych
poplatkoch, ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

30. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad

rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú
argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396

ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť
súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnom
skončení veci.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).