Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/452/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218116
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614218116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu C. Q., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX Y., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Elenou
Matulovou, advokátkou, Advokátska kancelária Poltár, Železničná 7, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlom81109Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
9C/162/2014-55 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 zo dňa
28. 07. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 zo
dňa 28. 07. 2016 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 1036/14 zo dňa
31. 10. 2014 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 331,50
€, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 zo dňa

28. 07. 2016 označeným len ako rozsudok, okresný súd rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu
trov konania.

2. Okresný súd o žalobe rozhodol na základe nasledovne zisteného skutkového stavu:
Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere č. 615602574 zo dňa
19. 09. 2012, na základe ktorej žalobcovi žalovaný poskytol úver vo výške 600 €, ktorý mal splácať v 12
mesačných splátkach po 94 € počnúc dňom 16. 10. 2012. Celkom mal žalobca zaplatiť sumu 1 128 €.

Žalobcazaplatillensumu708€,tohoistéhodňabolamedziúčastníkmizmluvyuzavretáajrozhodcovská
zmluva, z ktorej je zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje, a
do ktorej sa dopisujú len údaje o účastníkoch konania. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., konal na základe návrhu žalovaného a rozhodol rozsudkom 31. 10. 2014 sp. z.n
SR 10360/14 tak, že zaviazal žalovaného (v konaní sp. zn. 9C/162/2014 žalobca) zaplatiť žalobcovi
známy úrok vo výške 84,32 €, známy úrok z omeškania vo výške 10,95 €, poplatok vo výške 251,04 €
a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 251,04 € počnúc dňom 04. 02. 2014 do zaplatenia.

Zároveň v tomto konaní žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., trovy
mediačného konania 150,21 € a poplatok za upomienky vo výške 48 €, trovy rozhodcovského konania
vo výške 196,08 € s tým, že rozhodcovský súd povolil žalobcovi splácať dlh v splátkach. Rozhodcovskýrozsudok bol žalobcovi Romanovi Halgašovi doručený 07. 11. 2014 a žaloba na okresnom súde bola
podaná dňa 28. 11. 2014.

3. Okresný súd mal v konaní za zistené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. Zmluvné strany si
dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre prípad podania žaloby
ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého zo zmluvy o úvere na

všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, podpísaná bola
v ten istý deň ako zmluva o úvere na samostatnej listine. Rozhodcovská zmluva bola pripravená vopred
žalovaným, mandatár tam vpísal meno, priezvisko žalobcu, ostatné generálie, č. zmluvy o úvere, dátum
a deň podpisu zmluvy.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53

ods. 4 písm. a), r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ust. § 1 ods. 2, § 40 ods. 1 písm.
c) a písm. h), § 43 ods. 1, 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ako aj podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, a dospel k nasledovnému právnemu záveru: rozhodcovská zmluva, ktorá
bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj keď tvorí samostatný dokument, bola

vopred pripravená žalovaným a žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V rozhodcovskej zmluve
je len formálne zakotvený alternatívny spôsob riešenia sporov všeobecnými súdmi, ale nepredstavuje
skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní.
Riešenie sporu zo zmluvy iniciuje predovšetkým veriteľ, pretože všetky spory z obdobných úverových
zmlúv sú riešené na návrh poskytovateľa úveru na príslušnom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ sa

dostáva do takého istého postavenia, ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa
má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Do rozhodcovskej zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi boli doplnené len údaje týkajúce sa mena, priezviska, bydliska žalobcu, všetky
ostatné zmluvné dojednania boli vopred pripravené žalovaným a bezprostredne súviseli so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 19. 09. 2012 medzi účastníkmi konania. Podľa názoru okresného
súdu je nesporné, že bolo potrebné zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z. z., keďže žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd

zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a neplatné a v predmetnej veci bola porušená zásada
rovnosti účastníkov [§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.] minimálne pri výbere rozhodcu
rozhodcovského súdu, keď už samotná táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v prospech nespotrebiteľa a neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

5. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok okresný súd rozhodol z toho dôvodu, že žalobca
bol v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a bol v
konaní úspešný, preto podľa § 2 ods. 2 prvej vety uvedeného zákona prešla poplatková povinnosť na
neúspešného žalovaného.

6. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/162/2014-116 okresný súd rozhodol, že žalobca má právo na plnú

náhradu trov konania, a to podľa pomeru úspechu žalobcu v konaní podľa ust.
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v tejto právnej veci plný úspech, pretože
súd jeho žalobe vyhovel, žalovaný je potom povinný nahradiť žalobcovi plnú náhradu trov konania,o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

7. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej 15 dňovej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP, teda, pretože okresný súd neúplne zistil skutkový
stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Nakoľko argumentácia súdu sa odvoláva na smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, žalobca zdôraznil, že smernica nemá v zásade priamy účinok na
území členského štátu, je záväzná len pre členské štáty a nie aj pre jednotlivcov. V spore medzi
osobami súkromného práva nie je možné sa účinne domáhať ustanovení smernice. Pokiaľ ide o
rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku dohodnutú medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich

práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu
rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.VdanomprípademározhodcovskékonanieplneoporuvZákoneorozhodcovskomkonaní,ktorý
arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania
vyplývaajzprávnejúpravytýkajúcejsaspotrebiteľskýchúverov.Platnéaúčinnéustanoveniatýkajúcesa

spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku
nie len lex specialis, ale aj lex posterior, a teda, jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Medzi
žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom
liste papiera oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade,
teda, nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, jedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 OZ nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Žalovaný nesúhlasil
s rozhodnutím súdu, ktoré mu ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 € z dôvodu,
že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy
konaniarozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Vočirozsudkužalovaný
podal v zákonnej lehote odvolanie, to znamená, že vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, konanie

nemožno považovať za právoplatne ukončené, a teda, nie je vylúčený ani plný úspech žalovaného vo
veci samej. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Najmä poukázal na ust. § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Rozhodcovská doložka má neprimeraný charakter, keďže spôsobuje v právach
a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v prospech spotrebiteľa. Ide o nekalú praktiku
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 OZ.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako ,,CSP“), prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd predovšetkým konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie
vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pri rozhodovaní vychádzal
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a svoje rozhodnutie aj náležite právne odôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo
strán sporu na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 36/2010).

12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, nesúhlasí s
námietkami žalovaného, že okresný súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami smernice Rady 93/13/
EHS. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd predmetnú smernicu neaplikoval a priori, ale na
podporu právnych predpisov vnútroštátneho práva, ktoré v súdenej veci skutočne aplikoval, konkrétne
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 OZ. Okresný súd

obšírne, dostatočne, jasne a zrozumiteľne uviedol v napadnutom rozsudku, z akých dôvodov považuje
dojednanie o rozhodcovskej zmluve (rozhodcovskú doložku) v súdenej veci za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pričom navyše odvolací súd poukazuje na to, že len tá skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva je vyhotovená na samostatnej listine, neznamená sama o sebe, že rozhodcovská zmluva bola
individuálne dojednaná. Aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení aj s jeho dopĺňacím

rozsudkom ako vecne správny potvrdil, pričom nepovažoval za správny právny záver odvolateľa ani
pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, pretože rozsudok okresného súdu
rozhodnutie vo veci samej, je ho treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, napriek
tej skutočnosti, že proti rozsudku okresného súdu je možné podať odvolanie. Keby sa za rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí, malo považovať len rozhodnutie odvolacieho súdu, v tom prípade by musel

vo všetkých prípadoch o náhrade trov konania rozhodovať len odvolací súd za stavu, keď súd prvej
inštancie nemá vedomosť o tom, či vo veci bude vôbec podané odvolanie alebo nie. Ani tá skutočnosť,
že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe,
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, neznamená, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského

rozsudku nie je rozhodnutím vo veci samej vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

14. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má na základe úspechu v konaní podľa ust.
§ 255 ods. 2 právo na náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na ich v plnom rozsahu. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
§ 428 CSP.

Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne
príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne

príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená,
súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a
prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to
aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).