Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Bergerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/292/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221245
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513221245.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: B.. D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX R., zastúpený advokátskou kanceláriou, Legal Partner
Wengová, s.r.o., IČO: 47 237 112, so sídlom Dostojevského rad 20, 811 09 Bratislava, proti žalovanej:
C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 4, XXX XX R., adresa na doručovanie K. 6, XXX XX R., o
zaplatenie 3.500 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3.500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 11.500 € od 19.09.2011 do 13.10.2011 a úrokom z omeškania zo sumy 3.500 € od 14.10.2011
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18.06.2013, opraveným podaním doručeným súdu dňa
15.07.2013 domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom vrátenia pôžičky spolu so zmluvnou pokutou vo
výške 5% mesačne zo sumy 11.500 € od 19.09.2011 do 13.10.2011 a zmluvnou pokutou vo výške 5%
mesačne zo sumy 3.500 € od 14.10.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 11.500 € od 19.09.2011 do 13.10.2011 a úrokom z omeškania zo sumy 3.500 € od 14.10.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci dňa 14.03.2011 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
Žalobca poskytol Žalovanej sumu vo výške 11.500 €, ktorú sa zaviazala splatiť do 18.09.2011. Žalovaná
dňa13.10.2011čiastočneuhradilasvojdlhvovýške8.000€.Neuhradenázostalasuma3.500€.Žalobca
vzhľadom na omeškanie žalovanej s vrátením pôžičky uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania
podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s n.v. SR č. 87/1995 Z.z. Uplatnenie nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty nezdôvodňoval.
Na návrh žalobcu súd vydal dňa 05.09.2013 platobný rozkaz pod sp.zn. 27Ro/2316/2013, ktorý nebolo
možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 12.02.2014 podľa § 173 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 22.03.2014.
Žalovaná sa k návrhu s prílohami na výzvu súdu, napriek poučeniu účastníka konania podľa § 120
ods. 4 OSP, doručeným žalovanej uložením na pošte 19.09.2014 žiadnym spôsobom nevyjadrila. Napojednávanie nariadené na 20.02.2015 sa nedostavila, predvolanie mala riadne doručené uložením na
pošte, svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti žalovanej vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, vypočutím právneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi založenými žalobcom do
spisu a to predovšetkým: Zmluvou o pôžičke zo dňa 14.03.2011 (č.l. 4); Upomienkou z 18.09.2012 (č.l.6);
Predsúdnou upomienkou z 08.11.2012 (č.l. 8); Poslednou predsúdnou upomienkou z 02.01.2013 (č.l.
10); Výzvou právneho zástupcu žalobcu z 26.04.2013, doručenou žalovanej dňa 06.05.2013 (č.l. 13-14).
Zmluvu o pôžičke uzatvárali žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník písomne s notárskym osvedčením
o pravosti podpisu žalovanej dňa 14.03.2011. Žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej
hotovostnú bezúročnú pôžičku vo výške 11.500 € a žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť do 18.09.2011
(do 6 mesiacov) na bankový účet veriteľa. Žalovaná podpisom zmluvy súčasne potvrdila prevzatie
čiastky 11.500 € pri podpise zmluvy. V prípade nesplatenia dlhu do dohodnutého termínu splatnosti v čl.
II. bod 7. bolo stanovené oprávnenie žalobcu ako veriteľa požadovať zaplatenie celej svojej pohľadávky
vrátane 5% úroku za každý začatý mesiac omeškania, t.j. bezúročná pôžička sa zmenila na pôžičku s
úrokom z pôžičky vo výške 60% ročne.
Podľa§657zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(OZ)-Zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ má reálnu (nie iba konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky
predpokladá nie iba dohodu zmluvných strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Akonáhle je zmluva o pôžičke uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého
sú dojednané práva a povinnosti, ale až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva
právnym vzťahom z pôžičky. Ide o tzv. reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je
potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda nie iba zmluvným dojednaním,
ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané
a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
Podľa § 658 ods. 1 OZ - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Dohoda o výške úrokov však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Takáto dohoda by bola
neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky
predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy
neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri pôžičke peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno
vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym
obmedzeniam, aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými
mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich
dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú. Dohodnuté úroky sú odplatou
za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými
mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška
úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou
dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s
dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania,
stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania
v zmluve o pôžičke uzavretej v roku 2011 takmer 4-násobne až 5,5-násobne (teda podstatne) prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke jezrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a teda
neplatná.
Súd ale bližšie neposudzoval výšku dohodnutého úroku z pôžičky v prípade jej nesplatenia v dohodnutej
dobe, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom konaní neuplatňuje úrok z pôžičky v zmysle
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvedený v zmluve, ale zmluvnú pokutu podľa § 544 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške 5 % mesačne z dlžnej sumy do zaplatenia. Uplatňovanie
zmluvnej pokuty v návrhu žiadnym spôsobom nepreukazoval a k návrhu nebola pripojená písomná
dohoda účastníkov o zmluvnej pokute. Že sa jedná o zmluvnú pokutu uviedol žalobca prostredníctvom
advokátskej kancelárie až výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 26.04.2013, v ktorej vyčíslil dlžnú
sumu spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou) v celkovej v sume 6.865,75
€ (3.500 € istina + 3.365,75 € iné bližšie nešpecifikované nároky). Prepočtom ku dňu 26.04.2013, t.j.
ku dňu výzvy, predstavoval úrok z pôžičky 3.700,27 € (60% ročne) a zákonný úrok z omeškania sumu
585,86 € (9,5% ročne) spolu 4.286,13 (69,50% ročne).
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ - Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Žalobca nepreukázal, že si účastníci dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvy o pôžičke.
Zo znenia zmluvy jednoznačne vyplýva, že bezúročná pôžička sa mení v prípade omeškania s jej
splatením v stanovenom termíne na úročenú pôžičku, ktorej výška úrokov je neprimeraná a v rozpore
s dobrými mravmi a v zmysle § 39 OZ neplatná. Súd preto návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 5 % mesačne (60% ročne) zo sumy 11.500 € od 19.09.2011 do 13.10.2011 (v sume 472,60
€) a zmluvnej pokuty vo výške 5% mesačne (60% ročne) zo sumy 3.500 € od 14.10.2011 do zaplatenia,
resp. do 20.02.2015 (v celkovej sume ku dňu rozhodnutia 7.053,69 € + 472,60 € = 7.526,29 €) ako
nedôvodný zamietol.
Vykonaným dokazovaním je preukázané, že medzi účastníkmi zmluvou o pôžičke vznikol
občianskoprávny záväzok, z ktorého žalobca plnil odovzdaním peňazí žalovanej, ktorá svoj záväzok
vrátiť pôžičku v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesplnila v dohodnutej dobe, preto súd
návrhu žalobcu v časti vrátenia pôžičky ako dôvodne podanému vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatením
žalovanej istiny. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
z dlžnej sumy vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti pôžičky do zaplatenia celého dlhu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 2 OSP. Žalobca náhradu trov konania nevyčíslil,
súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.