Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112201665
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112201665.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Emil Krajčík, s. r. o., so

sídlom Senica, Dlhá 1424/47, IČO 36 246 204, zast. Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom so sídlom
Senica, V. Paulínyho - Tótha 30 proti žalovanej K. A., štátnej občianske SR, bytom L. nad V., C. II XX/
XX-XX práv. zast. JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP
143/58 o zaplatenie 593,80 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Svedok Bc. F. F. má voči žalobcovi právo na svedočné v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu 593,80 Eur a nahradiť

trovy súdneho konania. V návrhu uviedol, že žalovaná pracovala u žalobcu od 01.01.2002 a následne
od 19.03.2007 ako vedúca predajne v predajni MO XXX L. nad V.. Dňa 01.01.2002 uzatvorila tiež
so žalobcom Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 20.12.2010 bola vykonaná inventúra platobný
poukážok v predajni MO XXX v L. nad V., pri ktorej boli zistené chýbajúce platobné poukážky "Vaša
Slovensko" v celkovej hodnote 27,- Eur, "TICKET MULTI" v celkovej výške 91,- Eur a "CADHOC" v
celkovej výške 475,80 Eur, spolu v celkovej hodnote 593,80 Eur, ktoré boli predtým uložené v zásuvke
stolíka v kancelárii vedúcej predajne. Za zverené hodnoty zodpovedala vedúca predajne, ktorá platobné

poukážky uložila do neuzamykateľnej zásuvky stolíka, pričom v kancelárii bola umiestnená plechová
uzamykateľná skrinka pri krádeži neporušená. Žalovaná bola na zaplatenie náhrady škody vyzvaná
listom zo dňa 16.08.2011. Vo svojej odpovedi odmietla škodu uhradiť.

2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor,
ktorým bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
3. V odpore žalovaná uviedla, že nespochybňuje, že bola so žalobcom v pracovno-právnom vzťahu a

uzatvorila tiež Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Nevie sa vyjadriť k žalovanej suma, nakoľko žalobca
pôvodne od nej požadoval za odcudzené platobné poukážky sumu 195,17 Eur, pričom teraz sa domáha
sumy 593,80 Eur. Dodala, že žalobca "pozabudol" do návrhu uviesť skutočnosť, že v noci z 19.12.2010
na 20.12.2010 bolo násilné vniknutie dosiaľ neznámou osobou do predajne, ktorá odcudzila jednak
tovar, hotovosť zo zásuvky registračnej pokladne a platobné poukážky. Trestné stíhanie bolo vedené
na OR PZ Trenčín, Oddelenie skráteného vyšetrovania Dubnica nad Váhom, pod ČVS: ORP-XXXX/X-
OSV-TN-XXXX. Dňa 19.12.2010 mala zmenu na predajni žalobcu v L. nad V. žalovaná a jej kolegyne

F. Z. a P. A.. V uvedený deň bola nedeľa a predajňa bola otvorená do 13.00 hod. Po skončení
pracovnej zmeny žalovaná spolu s kolegyňami predajňu riadne spoločne zabezpečili, t.j. zakódovali
a uzamkli oba zámky zadného vchodu a oba zámky predného vchodu. Má za to, že dňa 19.12.2010
po skončení svojej pracovnej zmeny splnila všetky svoje pracovné povinnosti, ktoré jej vyplývali jednakz pracovnej zmluvy a náplne práce. Zverený tovar riadne zabezpečili zakódovaním a uzamknutím
predajne, čím si počínala tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu.
Neporušila žiadnu povinnosť a teda ani len sčasti neumožnila neznámemu páchateľovi odcudziť majetok

zamestnávateľa. Má za to, že jednoznačne vyvinula všetko potrebné úsilie na zabezpečenie majetku
zamestnávateľa a teda prichádza do úvahy celkové zbavenie sa zodpovednosti za škodu tak, ako to
má na mysli už spomínané ustanovenie § 182 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca podal na Okresnom
súde Trenčín dňa 02.12.2011 proti nej a ostatným spoločne hmotne zodpovedným kolegyniam návrh o
zaplatenie 2.428,33 Eur z titulu schodu na tovare (konanie vedené pod sp.zn. 27 C./X/XXXX), pričom

žalobný petit bol formulovaný ako spoločný delený záväzok jednotlivých žalovaných. Uvedený schodok
bol zistený tou istou inventúrou po vykradnutí predajne v noci z 19.12.2010 na 20.12.2010, pričom pri
tejto inventúre boli zistené aj chýbajúce platobné poukážky, ktoré sú predmetom tohto konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že pôvodná výzva žalovanej znela na úhradu škody
vo výške 195,17 Eur, avšak túto sumu žalovaná odmietla zaplatiť. Táto výzva bola zasielaná v čase, keď

neboli zrejmé bližšie okolnosti tzv. "krádeže" platobných poukážok a bolo pravdepodobné vymáhanie
škody od celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnankýň. Žalovanej nebola zasielaná
opakovaná výzva na uhradenie sumy 593,80 Eur, nakoľko z predošlej korešpondencie bolo zrejmé, že
ani túto dobrovoľne neuhradí. Tvrdenie žalovanej, že neporušila žiadnu povinnosť a preto ani sčasti
nezodpovedá za škodu, je zatiaľ nepreukázanou a neodôvodnenou účelovou obranou.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako účastníčky konania, svedkov I. J., oboznámením
pracovnej zmluvy žalovanej, dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, inventúrneho súpisu
odcudzených platobných poukážok, výzvy na zaplatenie náhrady škody, rozsudku tunajšieho súdu č.k.
XXCpr/X/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.02.2014 a obsahu

tohto spisu, výdavkového pokladničného dokladu, oznámenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. o
výplate poistného plnenia, usmernení zamestnávateľa - vybrané zásady a podmienky poistenia, príkazu
č. 2 pre vystavovanie a kontrolu storno - bločkov, príkazu č. 3 pre odvod tržby, vyšetrovacieho spisu OO
PZ L. nad V. G.: H.-XX/DC-TN-XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

6. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná bola v rozhodnom období ( 19.12.2010
- 20.12.2010, t. j. v období krádeže ) zamestnankyňou žalobcu, vedúcou predajne s podpísanou
dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce. Na základe inventúry

platobných poukážok zo dňa 20.12.2010 vykonanej po vlámaní do predajne a krádeži, bolo zistené
odcudzenie poukážok v hodnote 593,80 Eur.

7. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že pracovala u žalobcu od r. 1996 ako predavačka, v rokoch 1997-
2006 ako zástupkyňa vedúcej predajne a v r. 2006-2010 ako vedúca predajne. Pracovný pomer ukončila

27.02.2011 dohodou. Trezor v kancelárii bol nainštalovaný do predajne v súvislosti s prechodom na
euro, bola v ňom uschovávaná rezerva mincí. Keď sa vydávala hotovosť, stalo sa že v pokladni nebolo
dostatok drobných mincí, vtedy si pokladníčky vybrali drobné z trezoru. Má za to, že konala podľa
zákona, nemala žiadne pokyny, ani nepodpísala, že do tohto trezoru mala ukladať platobné poukážky.
Predajňa bola zabezpečená a kancelária bola uzamknutá. Zamykala sa na konci dňa jedným kľúčom,

vedúcou alebo jej zástupkyňou, ktorá končila zmenu, kľúč sa uschovával za tovarom, na preberacom
stole, pričom o tom vedeli len oni. Na trezore nebolo žiadne heslo, žiadny kód bol tam len kľúč,
ktorý odkladali do zásuvky. Aj v čase, keď v trezore bola umiestnená väčšia hotovosť bol tento trezor
zabezpečený len týmto spôsobom. Pri kontrolách svedkom Magátom nebola ním žiadnym spôsobom
upozornená na to, že platobné poukážky majú byť uložené v trezore, pričom videl, kam sú ukladané.

Písomný pokyn na uschovávanie cenín prišiel po krádeži, v decembri alebo januári nasledujúceho roka,
ústne tento pokyn oznámil p. F. až po krádeži. Platobné poukážky typov ako boli ukradnuté, fungovali
len príležitostne posledné dva mesiace koncom kalendárneho roka. Zákazník ich mohol použiť, ak
hodnota poukážky bola nižšia, ako hodnota zakúpeného tovaru a zostatok ceny doplatil. Večer sa vždy
spočítali poukážky s tržbou, uviedlo sa to na súpisku, a súčet musel zodpovedať tomu, čo prešlo cez

pokladňu. Okrem nich fungovali platobné poukážky, ktoré si vydával sám žalobca typu "101" pri ktorých
sa platba aktualizovala cez pokladňu.8. Z výpovede svedkyne I. J., zástupkyne vedúcej predajne vyplynulo, že pred krádežou sa platobné
poukážky ukladali v plastovom obale, krabičke do drevenej uzamykateľnej skrinky v kancelárii. Po
krádeži podľa oznámenia vedúcej a aj podľa nejakého prípisu zamestnávateľa sa ukladali do trezoru.

Z akého dôvodu sa tak nedialo aj pred krádežou uviesť nevie. K skrinke existoval jeden kľúč, ktorý mala
buď vedúca alebo bol uložený v zásuvke. Pri odchode z predajne sa skrinka zamkla, kľúč sa dával
do zásuvky vedľa stojaceho písacieho stolíka. Trezor sa sprístupňoval jedným kľúčom, nekódoval sa,
nemal číselný kód. Kedy a v akej súvislosti bol namontovaný si nespomína. Pri platení poukážkami
ju pokladníčka zavolala, spolu platbu zrealizovali. Potom poukážky zostali v pokladni a po skončení

zmeny sa odložili v kancelárii. Následne sa posielali na centrálu alebo si ich zobral manažér spolu s
pokladničným bločkom. Činnosť zamestnankýň v predajni bola usmerňovaná tak, že komunikácia
prebiehala mailom alebo telefonicky, ak sa manažér dostavil na prevádzku ústne. Pokyn sa zasielal
mailom, vytlačil sa a vyvesil na nástenku. Mailom s vyobrazením poukážky im bolo oznamované ktorú
môžu prijať.

9. Z výpovede svedka Bc. F. F., od r. 2005 do roku 2012 obchodného manažéra žalobcu bolo zistené,
že majiteľom spoločnosti bol stanovený postup, že darčekové poukážky sa zapisovali do účtovnej knihy
ako každá hotovosť a mali byť uschovávané v trezore. Aj na tento postup existovala interná smernica, ale
nespomína si už, či tieto boli označované číslom. Na prevádzku sa dostávali prostredníctvom mailovej
pošty. Interné smernice, nariadenie, ktoré prišlo na prevádzku, vedúca, príp. zástupkyňa a pracovníčka

úseku, ktorej sa smernica týkala, museli podpísať a potom niektoré zostávali na predajni, niektoré sa
posielali na centrálu. Nespomína si či tento postup bol zavedený pred alebo po krádeži, myslí, že pred
ňou, ale každá vedúca predajne aj jej zástupkyňa mala tento postup pre prácu s hotovosťou uvedený
v pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o konkr. prevádzku, ktorej bola vedúca žalovaná v tejto prevádzke bol k
dispozícii denný trezor, do ktorého sa ukladala hotovosť. Max. limit bol 5.000,- Eur a hotovosť nad tento

limit, bola uložená do kasičky, ktorá bola odovzdaná do príslušného peňažného ústavu, VÚB, a.s. do tzv.
nočného trezoru. Poukážky sa začiatkom nasledujúceho kalendárneho mesiaca odosielali na centrálu
žalobcu prostredníctvom preberacieho protokolu cez interných šoférov, ktoré vozili tovar na prevádzku.
V čase keď došlo ku krádeži v r. 2010, bol v tejto prevádzke namontovaný trezor, zabudovaný do
podlahy dvoma hrubými železnými skrutkami. Počas jeho návštev v predajni sa robili kontroly v predajni,

inventúry, bol kontrolovaný fyzický stav predajne s pokladničnou knihou. Kontrolovalo sa, či sa denne
odvádza tržba do banky, a to porovnaním údajov na príjmovej a výdajovej časti pokladničnej knihy.
Kontroloval aj či sa platobné poukážky ukladajú do trezoru a ukladali sa, nedostatky čo sa týka ukladania
do určeného priestoru zistené neboli. Prečo tieto neboli uložené v trezore si nevie vysvetliť.

10. Z Dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty zo dňa 19.03.2007(č.l. 48) predloženej
žalobcom v tomto konaní vyplynulo, že žalovaná ako vedúca predajne preberá touto dohodou hmotnú
zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a zásoby materiálu, ktoré sa v predajni spíšu pri
inventarizácii, ako i za hodnoty, ktoré počas trvania pracovného pomeru na pracovisku prevezme
kedykoľvek neskoršie. Hodnotami zverenýmik vyúčtovaniu sa rozumejú všetky hospodárske prostriedky

prevzaté zamestnancom alebo spoločne zodpovednými spolupracovníkmi na pracovisku na podklade
inventúrneho zoznamu na začiatku hospodárenia a prevzaté k vyúčtovaniu kedykoľvek v priebehu
hospodárenia.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 27Cpr/3/2011-165 zo dňa 18.09.2012 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6 CoPr/4/2012 zo dňa 25.02.2014 vyplynulo, že návrh, ktorým sa žalobca
domáhal od žalovanej a spoluzamestnankýň ako hmotne zodpovedných zaplatenia celkovej čiastky
2.428,33 eur bol zamietnutý s tým, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd dospel k názoru, že z vykonaného dokazovania absolútne
nevyplýva žalobcom tvrdené správanie niektorej zo žalovaných, že by páchateľovi krádeže v predajni

poskytla kľúč od predajne alebo údaj o kóde od alarmu. To, že žalované sa žiadnou mierou nepodieľali
na vlámaní a krádeži vyplýva tiež z psychofyzických vyšetrení, ako i zo samotného vyšetrovacieho spisu,
keď trestné stíhanie vo veci bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa.
Preto okresnému súdu nezostávalo iné, ako konštatovať, že v prejednávanej veci ide práve o prípad,
kedysažalovanéakohmotnezodpovednízamestnanciúspešnezbavilisvojejzodpovednostivdôsledku

toho, že do predajne sa vlámala tretia osoba, ktorá svojím protiprávnym konaním vytvorila stav, kedy
žalované nemohli riadne opatrovať hodnoty, ktoré im boli zverené. Na základe uvedeného dospel k
záveru, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 182 ods. 3 Zákonníka práce, z ktorého
dôvodu zamietol návrh vo veci samej ako nedôvodný v celom rozsahu. Odvolací súd skonštatoval, žeprávny záver okresného súdu, vyvodený z aplikácie ustanovenia § 182 ods. 3 Zákonníka o zbavení
sa zodpovednosti odporkýň za zistený schodok na zverených hodnotách, ktoré boli povinné vyúčtovať
podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, považuje za správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného

dokazovania.

12. Z obsahu spisu tunajšieho súdu spis. zn. 27Cpr 3/2011 vyplynulo, že dňa 19.12.2010 , "v zlatú
nedeľu" bola predajňa otvorená od 8.00 do 13.00 hod. Službu v uvedený deň mala žalovaná s dvoma
kolegyňami. Po uzatvorení predajne sa riadne zrátala tržba, pri odchode z predajne sa uzamkli zadné

dvere s mrežou a rovnako aj predné dvere, kde boli dva zámky. Okrem toho pri odchode z predajne
naťukala žalovaná bezpečnostný kód na poplašnom zariadení. Pri odchode z predajne, teda bola
predajňa riadne zabezpečená. Predmetná drogéria 101 v Dubnici nad Váhom bola napojená na pult
centrálnej ochrany, ktorá sa nachádza v Bojnicicach, Jesenského 33. Podľa záznamu z "detektora lži"
žalovaná vypovedala na detektore pravdu a nebolo teda potvrdené, že by mala vopred vedomosť o
vlámaní sa do predajne, že by niekomu poskytla kľúč alebo vstupný kód od poplašného zariadenia.

13. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Dubnica nad Váhom G.: H.-XX/DC-TN-XXXX vyplýva,
že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu "Krádež" podľa § 212 ods. 2
písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona spáchaného neznámym páchateľom tým, že v čase od
13.15 hod. dňa 19.12.2010do06.30hod.dňa20.12.2010nezistenýmpredmetomaspôsobompoškodil

FAB vložku uzamykacieho mechanizmu vstupných dverí predajne 101 Drogérie, ktorá sa nachádza
v L. nad V., Z. F. slovenskej č. XXX/XX, následne vošiel do predajne, kde nezisteným predmetom
a spôsobom poškodil a otvoril zásuvku registračnej pokladne, odkiaľ odcudzil finančnú hotovosť vo
výške 40,- Eur, prešiel do kancelárie vedúcej predajne, kde z neuzamknutého stolíka odcudzil finančnú
hotovosťvovýške307,-Eurazpredajnejplochyodcudzilrôznykozmetickýtovarvhodnote3.651,90Eur

a poškodením zámku krádežou tovaru a finančnej hotovosti škodu vo výške 3.651,90 Eur a poškodením
zámku dverí a zásuvky registračnej pokladne škodu vo výške 80,- Eur, teda celkovú škodu vo výške
3.731,90 Eur, bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči konkrétnej osobe. Páchateľ do predmetnej predajne násilne vnikol tak, že jednu vložku
zámku zlomil a druhú otvoril tzv. planžetou. Taktiež z vyššie uvedeného vyšetrovacieho spisu vyplýva,

že dňa 20.12.2012 v čase o 2.28 hod. bol odkódovaný alarm nezistenou osobou.

14. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

15. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,

inak je neplatná.

16. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

17. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý
zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

18. Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti je upravená v ôsmej časti Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z. v znení noviel.
Je v ňom upravená všeobecná zodpovednosť zamestnanca (§ 179), ako aj zvláštne (osobitné)
druhy zodpovednosti (§ 182, § 185). Rozdiel medzi osobitnými druhmi zodpovednosti a všeobecnou

zodpovednosťou spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu a tiež v stanovenom
rozsahu náhrady škody. So zreteľom na obsah žaloby, obranu žalovanej je zrejmé, že ťažisko spočíva v
riešeníotázky,čibolisplnenépredpokladyvznikuzodpovednostižalovanejpodľaustanovenia§182ods.
1, 3 Zákonníka práce. Konštrukcia tejto osobitnej zodpovednosti je založená na tom, že zamestnanec, sktorým sa uzavrela dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty mu zverené na základe tejto
dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané
zavinenie,spočívajúcevtom,žezamestnanecnesplnilpovinnosťvyúčtovaťzverenéhodnoty.Základnou

právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať,
chýbajú. Inventarizačný rozdiel medzi vyšším stavom majetku a záväzkov v účtovníctve zamestnávateľa
a zistenou skutočnosťou je schodkom aj vtedy, ak existencia škody vzniknutej odcudzením zverených
hodnôt bola zrejmá už pred vykonaním inventarizácie.

19. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci súd sa zaoberal otázkou či sa
žalovanej podarilo zbaviť zodpovednosti podľa ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce. V prejednávanej
veci je nesporné, že schodok vznikol v dôsledku vlámania sa neznámej osoby, príp. osôb do predajne
a následným odcudzením hodnôt, ktoré boli žalovanej a jej kolegyniam na prevádzke zverené.
V zásade platí a súdna prax dospela k záveru, že vlámaním do predajne dochádza k úplnému
zbaveniu zodpovednosti hmotne zodpovedných zamestnancov a nastupuje zodpovednosť páchateľov,

ktorí sa vlámali do predajne. Škoda z vlámania do predajne v takomto prípade podľa judikátu R
40/1971 nespočíva len v hodnote páchateľom vlámania odcudzeného alebo poškodeného tovaru a
zariadenia predajne, ale spočíva aj v majetkovej ujme, ktorá vznikla tým, že zamestnávateľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie nároku na vyúčtovanie majetkových hodnôt, ktoré zveril hmotne zodpovedným
zamestnancom, keď v takomto prípade sa zamestnanec zbavuje zodpovednosti za zverené hodnoty

práve z toho dôvodu, že páchateľ vlámania preukázateľne vytvoril svojím protiprávnym konaním takú
situáciu v predajni, ktorá hmotne zodpovednému zamestnancovi bránila riadne hospodáriť zo zverenými
hodnotami a opatrovať ich. Uvedené pravidlo (že v prípade vlámania sa do predajne sa hmotne
zodpovedný zamestnanec zbaví svojej zodpovednosti) však neplatí bezvýhradne.

20. Ako bolo judikované v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 123/2009 v prípade stretu
zodpovedností neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa
a zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či
zamestnanec konanie páchateľa neumožnil (neuľahčil) porušením svojej pracovnej povinnosti napr. tým,
že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o ne riadne nestaral. Zamestnanec sa nemôže zbaviť

zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a
počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178
ods. 1 Zákonníka práce) vznik schodku umožnil. Ak je nedbanlivostné porušenie povinnosti hmotne
zodpovedným zamestnancom takého rozsahu, že bez neho by k vzniku schodku úmyselným konaním
tretejosobyvôbecnemohlodôjsť,potomneprichádzadoúvahyaničiastočnézbaveniesazodpovednosti

podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce.

21. V zmysle uvedeného žalobca tvrdil, že žalovaná (či už sama alebo s kolegyňou) poskytla neznámej
osobe údajovstupnomkódeodalarmu,čímtejtoosobepodstatneuľahčiliprístupkzverenýmhodnotám

a , že zverené platobné poukážky neuložila, ako mohla urobiť, do plechovej skrine - trezoru a tým
umožnila páchateľovi, aby sa ich zmocnil. Je pravdou, že pokiaľ by sa potvrdilo tvrdenie žalobcu o
"spoluúčasti" žalovanej na vlámaní a krádeži, nezbavila by sa svojej zodpovednosti, a to ani čiastočne.
Súd má však za to, že z vykonaného dokazovania absolútne nevyplýva, že by sa žalovaná páchateľovi
poskytla kľúč od predajne alebo údaj o kóde od alarmu. To, že ako vedúca predajne oznámila ostatným

kolegyniam kód od alarmu, ktorý jej bol pridelený, nemožno dávať na roveň prípadu, žeby tento kód
oznámila páchateľovi, ktorý sa vlámal do predajne. Preto ani túto skutočnosť (oznámenie kódu zo strany
žalovanej spolupracovníčkam nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by bránila žalovanej sa zbaviť
ich hmotnej zodpovednosti. Navyše z pripojeného vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplynulo, že
žiaden zo zámkov nebol otvorený kľúčom (jeden zámok bol vylomený a druhý otvorený tzv. planžetou).

To, že žalovaná žiadnou mierou nepodieľala na vlámaní a krádeži vyplýva taktiež z "detektora lži" ako i zo
samotného vyšetrovacieho spisu, keď trestné stíhanie vo veci bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo
zistiť konkrétneho páchateľa.

22. Žalobca oprel predmetnú žalobu o tvrdenie, že v prípade odcudzených, resp. nezúčtovaných

platobných poukážok zamestnávateľ vytvoril žalovanej osobitné podmienky na ich úschovu, ktoré
svojvoľne nevyužila a tak sa stala spoluzodpovednou za ich stratu resp. odcudzenie. V konaní nebolo
preukázané, že žalovaná a ostatné hmotne zodpovedné zamestnankyne boli usmernené, inštruované
zo strany zamestnávateľa kde a ako ich treba odkladať resp. o tom čo je do kovového trezoraokrem finančnej hotovosti nutné uschovávať. Pritom išlo o poukážky využívané len príležitostne, v
určitých ročných obdobiach. Žalobca síce predložil usmernenia zamestnávateľa ako treba postupovať
pri zabezpečení predajne v pracovnej dobe, pri odvode tržieb a pod., ale v žiadnom z predloženého

nie je nakladanie s platobnými poukážkami upravené. Naviac z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že v
čase ohliadky bolo pod kovovou skrinkou v jej pravej časti medzi podlahou a skrinkou vopchaté kovové
páčidlo (z ktorého bola zaistená pachová stopa) nesporne svedčiace o úmysle páchateľa. Súd mal
za preukázané, že nebolo relevantne spochybnené, že žalovaná zverený tovar riadne zabezpečila
zakódovaním a uzamknutím predajne spôsobom, aby zabránila a znemožnila poškodenie, zničenie a

odcudzenie majetku zamestnávateľa. Nemožno tak bez pochybností ustáliť že bez žalobcom tvrdeného
nedbanlivostného porušenia povinnosti žalovanou nevyužitím kovovej skrinky na úschovu poukážok by
k vzniku schodku úmyselným konaním tretej osoby vôbec nemohlo dôjsť. Žalovaná sa tak nemohla stať
spoluzodpovednou za ich odcudzenie resp. nezúčtovanie.

23. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v tom zmysle, že nemala so žalobcom podpísanú hmotnú

zodpovednosť, nakoľko zmluvu predloženú žalobcom v tomto konaní považuje za neurčitú z pohľadu
obsahu, teda v konečnom dôsledku za neplatnú, súd sa s ňou stotožnil. V dohoda o hmotnej
zodpovednosti (zo dňa 19.03.2007 , č.l. 48) nie je presne špecifikovaný jej predmet, nie je možné
určiť, za čo konkrétne preberá žalovaná hmotnú zodpovednosť, keďže nie je konkretizované pri ktorej
inventarizácii majú byť zverené hodnoty spísané. Táto Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená so

žalovanou je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti. Je nutné však pripomenúť, že uvedený deň
žalovaná uzavrela i platnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. (ako vyplýva z pripojeného
spisu 27Cpr3/2011).

24. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v predmetnej veci ide práve o prípad, kedy

sa žalovaná ako spoločne hmotne zodpovedná úspešne zbavila svojej zodpovednosti v dôsledku
toho, že do predajne sa vlámala tretia osoba, ktorá svojím protiprávnym konaním vytvorila stav, kedy
žalovaná spolu s ostatnými spoločne hmotne zodpovednými nemohla riadne opatrovať hodnoty, i
platobné poukážky, ktoré im boli zverené. Súd je tak toho názoru, že na daný prípad je potrebné
aplikovať ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce, z ktorého dôvodu bol žalobný návrh ako nedôvodný v

celom rozsahu zamietnutý.

25. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. V konaní bola žalovaná plne úspešná a preto má voči žalobcovi nárok na 100%-nú náhradu trov
konania. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

28. Podľa § 258 ods.1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

29. Nakoľko svedkovi vypočutému v konaní vzniklo právo na náhradu trov, svedočné súd mu toto právo
proti neúspešnému žalobcovi v zmysle čl. 4 CSP a citovaných ustanovení priznal v celom rozsahu. O
výške svedčného súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecná náležitosti; ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

rovnakým počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjektdostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie odania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a.) neboli splnené procesné podmienky,
b.) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c.) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d.) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e.) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f.) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g.) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h.) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.