Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/28/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408200897
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1408200897.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: W. O.,

bytom K. 1, H. pri P., proti odporcovi: Q.. Q. O., bytom Q. Q. 8, O., o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom: P. O., nar. XX.X.XXXX a J. O., nar. X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A Bratislava, pracovisko Karloveská
2, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo Q.. Q. O., nar. XX.X.XXXX a W. O., rod. S., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX
pred R. úradom O. I, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod
poradovým číslom XX sa r o z v á d z a .

Maloletý P. O., nar. XX.X.XXXX s a na čas po rozvode z v e r u j e
do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Maloletá J. O., nar. X.X.XXXX s a na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Vyživovacia povinnosť rodičov sa neurčuje.

Styk odporcu s maloletou J. O. zostáva neobmedzený.

Styk navrhovateľky s maloletým P. O. zostáva neobmedzený.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.1.2008 domáhala rozvodu manželstva z

dôvodu, že toto si neplní spoločenský účel. Maloleté deti P., nar. XX.X.XXXX a J., nar. X.X.XXXX
navrhovala zveriť do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazať prispievať na výživu detí po 5.000,- Sk
mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2009 navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu prispievať
na výživu maloletých detí
po 135 eur mesačne na každé dieťa. Styk odporcu s deťmi navrhla upraviť tak, že odporca bude mať
právo s deťmi sa stretávať neobmedzene, avšak vzhľadom na jeho správanie sa, len v jej prítomnosti.
Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2011 navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu prispievať na výživu

detí sumou 250 eur mesačne na každé dieťa. Napokon podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
22.5.2012 navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na dĺžku súdneho konania, keď plynie už piaty rok od
podania návrhu, odporca nespolupracuje, všetko odmieta, nedá sa s ním dohodnúť na ničom, navrhlamaloletého P., za predpokladu, že syn chce dobrovoľne zostať u svojho otca, aby súd maloletého zveril
do jeho osobnej starostlivosti, maloletú J. žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Návrh žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami
maloletých detí, vyjadrením Úradu práce soc. vecí a rodiny zo dňa 11.9.2008 a 6.11.2008, znaleckým
posudkom znalca V.. Štefana Matulu č. 10/12, doručeným súdu 17.10.2012, oznámením Úradu práce

soc. vecí a rodiny Bratislava zo dňa 18.4.2012, správou MUDr. Lívie Baumannovej doručenej súdu
8.11.2012, oznámením ZŠ Dubová 1, Bratislava zo dňa 6.11.2012, oznámením ZŠ I. Bukovčana 3,
Bratislava zo dňa 20.11.2012, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, ako aj s ostatným obsahom spisu,
vypočul účastníkov a po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, ktoré

uzavreli dňa XX.X.XXXX v O.. V manželstve sa narodili dve deti, maloletí P., nar. XX.X.XXXX a J., nar.
X.X.XXXX.

Navrhovateľka za príčinu rozvratu manželstva označila násilné správanie sa odporcu voči nej, fyzické
a psychické týranie, ponižovanie, a jeho chorobnú žiarlivosť. Trápilo ju, keď odporca sústavne urážal

jej rodičov. Uviedla, že ako manželia spolu nežijú
od 15.12.2007. Od septembra 2007 udržiava známosť s iným mužom.

Odporca vypovedal, že zásadným problémom v ich manželstve bol majetok, a ten napokon spôsobil aj
rozvrat ich manželstva. Keď sa sústavne porovnávalo a rozoberalo, ktorý z ich rodičov im, ako mladým

manželom dal viac. Navrhovateľka bola vždy veľmi citovo viazaná na svojich rodičov a jej rodinu, pričom
jej rodičia mali nevedno z akého dôvodu voči nemu i jeho rodičom vážne výhrady. Má vedomosť o
tom, že navrhovateľka
od decembra 2007 žije s iným mužom. On známosť s inom ženou neudržiava.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zákonné podmienky

pre rozvod manželstva v posudzovanej veci sú splnené. Navrhovateľka a odporca spolu ako manželia
nežijú viac ako 5 rokov. Intenzita rozvratu ich manželstva je silná. Nie je reálny predpoklad, aby došlo
k obnoveniu manželského spolužitia. Za tohto stavu je ich manželstvo len formálnym zväzkom, ktorý
si neplní žiadnu zo svojich funkcií, účel ani poslanie.

Príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd videl v správaní sa odporcu, v dôsledku ktorého k
nemu navrhovateľka úplne stratila citový vzťah. Taktiež v rozdielnych povahách, názoroch, predstavách
účastníkov o manželskom spolužití, no v neposlednom rade i v nevere navrhovateľky.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa
nazachovaniejehovzťahukobidvomrodičomavždyprihliadnenazáujemmaloletéhodieťaťa,najmäna
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodičov

dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa 62 ods. 5 cit. zák. ustanovenia výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode súd sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť, najmä
vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Ďalej súd prihliadne
najmä na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, na výchovné schopnosti a zodpovednosť rodiča, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na

citové väzby dieťaťa na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných a tiež na hmotné zabezpečenie
zo strany rodiča vrátane bytových pomerov.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie. Odporca sa však ani
napriek poriadkovým opatreniam súdu na psychologické vyšetrenie k znalcovi nedostavil. Znalec na

základe úpravy súdu znalecké dokazovanie uzavrel a znalecký posudok súdu podal aj bez vyšetrenia
odporcu.

Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že matka má všetky osobnostné predpoklady pre výchovu
svojich detí. Otca detí nemohli psychologicky vyšetriť, pretože sa napriek opakovaným pozvaniam na

vyšetrenie nedostavil. Znalec v posudku uviedol, že vzťah Ley k matke je jednoznačne pozitívny, matka
preňuznamenázákladnéživotnéistoty. J.vzťahkotcovijeodmietavý. Matkamájednoznačnepozitívny
citový vzťah rovnakej intenzity k obom svojim maloletým deťom. Maloletého P. nemohli vyšetriť, pretože
otec ho nepriviedol ani na opakované pozvania. Znalec ďalej uviedol, že výchovné prostredie matky
je vhodným prostredím pre spoločnú výchovu oboch maloletých detí. Maloletá J. má k súčasnému

partnerovi matky jednoznačne pozitívny vzťah a je ním plne akceptovaná.

Znalec na pojednávaní vypovedal, že aj za predpokladu, že by maloleté deti P. a J. boli formálne
rozdelené, za najdôležitejšie považuje to, aby sa deti, súrodenci spolučo najčastejšie stretávali, aby sa medzi nimi budoval súrodenecký vzťah. Za predpokladu,
že súd ponechá styk rodičov s maloletými deťmi neobmedzený, odporučil by rodičom,
aby vyhľadali odbornú pomoc - inštitúciu, ktorá sa zaoberá riešením partnerských vzťahov.

Zosprávydetskejlekárky maloletýchdetí súdzistil,žemaloletáJ.navštevujejejambulanciuvsprievode
matky, maloletý P. v sprievode otca. Deti netrpia žiadnym závažným ochorením.

Z oznámenia Základnej školy na Dubovej ul. 1 v Bratislave súd zistil, že maloletá J. má v klasifikačnom

zázname zapísané známky len výborný a chválitebný. Do školy chodí čisto a vkusne oblečená. Na
vyučovanie sa doma pripravuje. Vyučovacie hodiny nevymeškáva. O dieťa sa stará matka, pravidelne
sa zúčastňuje triednych aktívov, zaujíma sa o vyučovacie výsledky dcéry.

Zo správy Základnej školy, ul. I. Bukovčana č.3 v Bratislave súd zistil, že maloletý P. prospieva veľmi
dobre. Na vyučovanie chodí včas, nevymeškáva a do školy sa pripravuje. Počas hodín je aktívny. O

P. sa stará otec. Takisto sa zúčastňuje aj rodičovských združení. Žiak je vždy čistý a upravený. Otec
maloletého má o syna záujem a je ochotný vždy pomôcť.

Navrhovateľka vypovedala, že od 22.2.2008 maloletá J. žije v domácnosti s ňou, maloletý P. žije s
odporcom. Takýto pretrvávajúci stav spočiatku považovala za stav, ktorý môže deti negatívne ovplyvniť.

Na pojednávaní konanom dňa 14.5.2013 uviedla,
že vzhľadom na všetky okolnosti a pomerne dlhý čas, ktorý je maloletý P.
vo výchovnom prostredí odporcu, súhlasí s tým, aby maloletý na čas po rozvode bol zverený do jeho
osobnej starostlivosti.

Odporca vypovedal, že od decembra 2007 sa o maloletého P. stará sám. Stará sa oňho najlepšie, ako
vie.

Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 14.5.2013 navrhol, v prípade rozvodu manželstva
účastníkov maloletú J. zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, maloletého P. do osobnej

starostlivosti odporcu. Výživné na maloleté deti neurčiť. Taktiež styk navrhovateľky s maloletým P. a
odporcu s maloletou J. navrhol ponechať neobmedzený, ktoré riešenie za danej situácie považuje za
najoptimálnejšie.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonával, keď doposiaľ vykonané dôkazy považoval

za dostatočné.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa § 132 O.s.p., každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k nasledovným záverom:

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí od decembra
2007 žijú oddelene. Odporca sám zabezpečuje starostlivosť maloletého P., navrhovateľka sama
zabezpečuje starostlivosť maloletej J.. Obidve maloleté deti sú zdravé. V školách prospievajú veľmi
dobre. Deti majú množstvo záujmov a aktivít. Matka sa maloletej a otec maloletému maximálne venujú.
Taktiež obidvaja rodičia sú zdraví. Navrhovateľka je zamestnaná v E. obchodnej banke. Jej priemerný

mesačný príjem predstavuje sumu 654,35 eur. S maloletou J. býva v prenajatom byte v H.
pri P.. Odporca s maloletým P. býva v byte v P. K. B.. Starostlivosť navrhovateľky o maloletú J. a
odporcu o maloletého P. bola hodnotená ako veľmi dobrá tak zo strany sociálneho orgánu, ako aj zo
strany školských zariadení i ošetrujúcej lekárky. Obidvaja rodičia majú nepochybne k obidvom deťom
silný citový vzťah.

Pri posudzovaní, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady, schopnosti a možnosti k tomu, aby zabezpečil
čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj maloletých detí vychádzal súd predovšetkým z
aktuálneho stavu, keď maloletá J. žije už viac ako 5 rokov
vo výchovnom prostredí len matky, maloletý P. vo výchovnom prostredí len otca. Deti sú na výchovné

prostredie toho, ktorého rodiča zvyknuté, nepochybne v ňom majú pocit lásky, bezpečia, ako aj
materiálneho zabezpečenia.Napriek tomu, že nepochybne je ideálne nepretŕhať súrodenecké väzby, práve naopak, v predmetnej
veci sa súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania priklonil práve k takejto alternatíve, keď za
najracionálnejšie a najprijateľnejšie za daného stavu považoval zachovať status quo tak, ako tomu bolo

doteraz, tzn. maloletú J. ponechať v osobnej starostlivosti matky a mal. P. v osobnej starostlivosti otca,
keď v starostlivosti matky o maloletú a otca o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky.

Vzhľadom k tomu, že maloleté deti P. a J. sú približne v rovnakom veku, a mal. J. na čas po rozvode
zostane v starostlivosti matky a mal. P. v starostlivosti otca, rozhodol súd, že sa výživné rodičom

neurčuje.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Obidvaja zodpovedajú za jeho všestranný vývoj (§ 28

ods. 1 ZoR). Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti
ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa
vo svojej výchove má. Napriek tomu, však nie je zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv
na maloleté dieťa môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním, na ktorý má zásadné právo. Je i v
záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja rodičia a aby si, hoci rodičia žijú oddelene,

vytvoril citové vzťahy k obidvom.

Súd sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka, za daného stavu možnosť rodičov stretávať sa s
maloletými deťmi ponechať neobmedzenú, keď vzhľadom na faktický stav sa takáto úprava súdu javila
byť najoptimálnejšia, keď zásah štátnej moci do rodinných vzťahov by mal prichádzať do úvahy až v

prípade nemožnosti dohody účastníkov. Za predpokladu,
že by sa rodičia na možnosti stretávania sa s maloletým dieťaťom, ktorý je v starostlivosti druhého z
rodičov dohodnúť nevedeli, majú možnosť kedykoľvek sa s návrhom na úpravu styku s maloletými deťmi
obrátiť na súd.

Súd je toho názoru, že neupravený, neobmedzený styk je i v súlade so záujmami maloletých detí,
umožňujerodičomkedykoľvek,popredchádzajúcejdohodesdruhýmrodičom podieľaťsaaparticipovať
na výchove dieťaťa, ktoré nebolo zverené do jeho starostlivosti Je nesporne v záujme maloletých detí,
aby mali citové väzby k obidvom svojim rodičom, aby sa obidvaja rodičia podieľali na ich výchove,
aby sa ich vzájomný vzťah prehlboval, rozvíjal a bol čo najintenzívnejší. No predovšetkým, a to súd

zvýrazňuje, je nesmierne dôležité, v rámci styku s mal. dieťaťom rozvíjať súrodenecké vzťahy medzi
maloletými. Obidvaja rodičia sú si nepochybne vedomí svojej spoločnej rodičovskej zodpovednosti za
zdravý a všestranný vývoj všetkých svojich detí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. kedy účastníci v konaní o rozvod nemajú

právo na náhradu trov konania. Pre priznanie náhrady súd nezistil pomery účastníkov ani okolnosti
prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované
a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov
a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia po rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.