Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317010005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4317010005.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr.ŠtefanaHrvoluaJUDr.PetraKaňu,vtrestnejveciodsúdenéhoR.H.,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24.01.2017, sp.zn. 2Pp/1/2017, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 28. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného R. H., narodeného

XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno b/,
odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného R. H. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Levice z 24.11.2014, sp.zn.
3T/212/2014, právoplatným dňa 24.11.2014 vo výmere 4 rokov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne
odôvodnil vlastným písomným podaním doručeným súdu I. stupňa 20.02.2017.
V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že hoci bol trikrát disciplinárne potrestaný a preradený do
ústavu so stredným stupňom stráženia, v tomto ústave si uvedomil nesprávnosť svojho správania a
začal si svedomito plniť svoje povinnosti a nariadenia ústavu. Svoje tresty si vymazal pochvalami z
pracoviska a dostal navyše ďalšie disciplinárne odmenenie. Je evidentné, že prišlo k veľkej zmene

jeho správania. Chcel by sa vrátiť späť k svojim príbuzným, ku ktorým má veľký citový vzťah a žiť
plnohodnotným životom. Taktiež sa chce urýchlene zamestnať, aby bol schopný splácať škodu, ktorú
svojim konaním spôsobil. Ubezpečuje súd, že zo svojej minulosti sa poučil a už sa to nebude nikdy
opakovať.
Žiada preto nadriadený súd, aby opätovne zvážil jeho žiadosť a posúdil ju kladne. Je ochotný prijať
akékoľvek nariadenia súdu a rešpektovať ich.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a k ide o osobu odsúdenúza zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v prípade výkonu trestu odňatia slobody uloženého
odsúdenému za zločin, ako je tomu v posudzovanom prípade, výkon dvoch tretín takéhoto trestu je len

jednou, avšak nie jedinou podmienkou, pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu. Ďalšími
dvomi (tzv. materiálnymi) podmienkami pre taký postup, ktoré musia byť splnené súčasne, je
- že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a
- stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri posudzovaní týchto podmienok je súd povinný skúmať nielen správanie odsúdeného počas výkonu

trestu, ale v prípade, že už v minulosti bol odsúdený pre trestnú činnosť, aj to, či skôr uložené tresty
splnili svoj účel, ako aj ďalšie osobné pomery odsúdeného rozhodujúce pre dôvodný predpoklad, že
na slobode (po podmienečnom prepustení) bude viesť riadny život.

Neodporúčajúci záver z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce

(v ktorom odsúdený trest aktuálne vykonáva), hoci správanie odsúdeného v režime výkonu
trestu je aktuálne v komplexe hodnotené pozitívne, korešponduje tak s jeho trestnou minulosťou, jeho
prechádzajúcim spôsobom vedenia života, avšak aj s problematickou adaptáciou na režim výkonu trestu
odňatia slobody, o čom svedčia aj tri disciplinárne postihy aj následné preradenie z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia, t.j.

sprísnenie režimu výkonu pôvodne uloženého trestu práve s ohľadom na jeho adaptačné problémy.

Nemožno prehliadať, že odsúdený sa doposiaľ dostal v pomerne mladom veku dostal do konfliktu
s Trestným zákonom už v 5 prípadoch, keď sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti
násilnej, majetkovej i drogovej. Aktuálne vykonáva trest pre 3 skutky, z ktorých dva boli právne

posúdené v odsudzujúcom rozsudku ako zločiny (lúpeže a subvenčného podvodu) a jeden ako prečin
(krádeže). Pred výkonom aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody v jeho výkone bol i v minulosti
(naposledy 21.12.2013). Predchádzajúce odsúdenia a opakovane ukladané tak podmienečné, ako aj
jeden nepodmienečný trest odňatia slobody teda na neho zjavne nemali požadovaný preventívny ani
resocializačný účinok, v dôsledku čoho existuje dôvodný predpoklad zvýšeného rizika jeho recidívy.

Pokiaľ ide o jeho pôsobenie v režime výkonu trestu, z hodnotiacej správy je zrejmé, že odsúdený sa
tomuto režimu prispôsoboval len postupne, jeho správanie po nástupe nebolo vždy na požadovanej
úrovni. I keď sa jeho správanie následne stabilizovalo, nevybočuje mimo rámca priemerného väzňa o
čomsvedčíifakt,žeod24.11.2014,kedytrestvykonáva,sivytvorilpodmienkylenprejednudisciplinárnu

odmenu (08.07.2016 - pochvala za vzorné plnenie pracovných povinností). Nie je taktiež poverený
funkciou z radov väzňov.

Dôvodný je preto záver Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce aj súdu I. stupňa o
nepriaznivej resocializačnej prognóze a vysokom riziku sociálneho zlyhania u odsúdeného.

Je zrejmé, že v prípade posudzovania podmienok pre podmienečné prepustenie nemožno „predpovedať
budúcnosť“ ohľadne správania sa podmienečne prepusteného na slobode, avšak súd je
povinný skúmať aj zákonnú podmienku pre taký postup, ktorou je stav, kedy možno od
odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Túto podmienku možno vždy hodnotiť len

s ohľadom na jeho správanie sa počas výkonu trestu, ako aj pred začatím jeho výkonu, a to obzvlášť
v prípade skoršej recidívy trestnej činnosti.

Hodnotenie odsúdeného príslušným ústavom na výkon trestu odňatia slobody je len jedným, nie jediným
podkladom (listinným dôkazom) pre rozhodovanie o žiadosti odsúdeného o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Jednu z materiálnych zákonných podmienok (stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život) nemožno posudzovať bez zreteľa na kriminálnu minulosť odsúdeného.Navyše aj ustanovenie § 66 odsek 2 Trestného zákona núti konajúci súd prihliadať na ústav na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený trest vykonáva.

Súladné so zákonom pri posudzovaní už vyššie uvedenej materiálnej podmienky pre podmienečné
prepustenie je prihliadanie aj na kriminálnu minulosť posudzovaného odsúdeného a po jeho
mnohonásobnej recidíve je tak na mieste prísnejší náhľad na jeho osobu, ktorý odsúdený môže zvrátiť
len vyššou participáciou na svojej prevýchove s väzenským personálom v rámci plnenie programu jeho
resocializácie než je len riadny a uspokojivý výkon jeho pracovných povinností. Nadriadený súd však

žiadnu takúto zvýšenú aktivitu u odsúdeného nezistil.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí preto nepochybil pri hodnotení splnenia
(resp. nesplnenia) podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody.

Na tom základe nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia
materiálnych podmienok na taký postup uvedených v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona pri
zohľadnení aj ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva (§ 66 odsek 2 Trestného

zákona).

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.