Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211382
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1612211382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (V.), takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu
125 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 495 €, a to z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Žalobca žalobu odôvodnil nesprávnym
úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č. EX1757/2011, povinný
VM. nar. XX.XX.XXXX (v žalobe aj nesprávne uvedený údaj 09.03.1976) podľa zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel
Exekučného poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti;nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a

žiadostinavykonanieexekúciespĺňalivšetky materiálneaformálnenáležitostipredpokladanézákonom,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05.10.2011, a to rozhodnutím
o poverení, po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 9 mesiacov). Ako dôkaz
poukazuje na súdny spis Okresného súdu Malacky založený pre exekučné konanie medzi oprávneným
POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinným V. (v žalobe tiež nesprávne uvedený údaj 09.03.1976) pre vymoženie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, registrácia súdneho exekútora EX1757/2011).

2. Žalobca si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 125 €, predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti
o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvompracovných výkonov zamestnanca informačného systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a

telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15
€, pričom uviedol, že túto sumu stanovil len na základe paušalizácie nákladov, a to z dôvodu, že presnú
výšku škody by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.

3. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko postupom súdu došlo k vyvolaniu

nasledovných rizík : zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolvencii povinného, pričom ako primeranú náhradu požaduje sumu 495 € za 9 celých mesiacov,
za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie práv žalobcu, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky
cestou exekúcie spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu sumu, pričom vychádza z doktríny Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok vzťahuje satisfakcia 660 €. Poškodený uskutočnil
výpočet nároku alikvótnym pomerom 55 € za každý mesiac omeškania, keď exekučný súd bol nečinný
viac ako 275 dní.

4. Súčasne žalobca žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduMalacky,pretožetentonerozhodoložiadostiovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 102800068 dlžníkom V.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.11.2015 doručeným súdu 24.11.2015, žiadal,
aby súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre
priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na
zmätočnosť podania, ktorú videl v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného
exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátum, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaný
zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného
konania sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože kto iný ako
oprávnený má záujem sám identifikovať konanie ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie

spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo
stranyexekučnéhosúdu(tedanesplneniezákonompredpísanýchnáležitostíbolojednýmzdôvodov,pre
ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS
366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,

nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keďže
v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj
nárok. K uvádzaným prieťahom žalovaný poznamenal, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na

ich odstránenie, avšak formou „žiadostí o informáciu o stave konania“, ktoré nie je možné považovať za
riadny prostriedok ktorý by smeroval k odstráneniu prieťahov. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

6. K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa
23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom žaloba bola podaná predčasne, pred uplynutím šiestich mesiacov od prijatia žiadosti, teda
ide o predčasne uplatnený nárok. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaným
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

žalovanému bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti a
nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom povinného,jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku
žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám

požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

7. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

8. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uvádza, že pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012
Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie, pričom
žalobca dôkazy pre posúdenie tejto otázky žiadne dôkazy nepredložil. Lehota na poverenie exekútora,
je výraznou právnou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencii
dôvodov podľa na § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/2008, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Samotný žalobca uvádza znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 01.06.2011, s poukazom na ktorý akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného

postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v konaniach začatých po 01.06.2011 nemá oporu
v zákone. Pred 01.06.2011 § 44 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel: vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. § 41 ods. 2 písm. d) po 01.06.2011 sa správne
aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky pred 01.06.2011. Zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje žalovaný
tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa

nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová lehota
sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).

9. K žalobcom tvrdenej existencii prieťahov v konaní uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov, žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP
či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená

automaticky prieťahy v konaní. Žalovaný nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

10. K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej
výšku. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,

je možné považovať za hypotetické. Podľa tvrdenia žalobcu tento vyčíslil uplatnenú škodu na základu
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov.
Žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú škodu skutočnú alebo ušlý zisk.
Žalobca neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, žalovaný má za to, že žalobca ako spoločnosť,

ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti bezpochyby potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad o úveroch, tento systém využíva nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli v exekúcii, ale aj
takýchpohľadávok,priktorýchžiadneneprebiehali,respektíveprebiehalibeznámietok,požadovaťpreto
paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. V súvislosti s paušálnou sumou

na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si
žalobca uplatňuje neprimeranú čiastku. Samotný žalobca uvádza v stanovisku k žiadostiam o doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že disponuje jednotnou
a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, návrhy podával elektronicky, že návrhy bolispracované v elektronickej forme súdu, z tohto dôvodu má žalovaný sa za to, že uplatňovanie nároku
majetkovúškoduvsume125€zakaždéhodlžníkajenielennadhodnotené,alenepreukázané.Skutočnú
škodu je preto potrebné preukázať konkrétnymi listinami. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku

škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

11. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou žalovaný poukázal na skutočnosť, že požiadavka

žalobcu nie je ničím podložená a preukázaná. Žalovaný poukázal na dve skutočnosti, a to že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
ústavného súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalobca
zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené zo žalobného návrhu
nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala

poskytovať jej náhrada v peniazoch.

12. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré okolo žalobcu
v spojení s touto podnikateľskou činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej

moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie
pohľadávok z titulu týchto úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie porušenia
práva.

13. V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

14. Súd sa primárne zaoberal námietkami žalovaného poukazujúcimi na nedostatok procesných

podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu a nedostatku právomoci všeobecného
súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.

15. Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016 ( ďalej len O.s.p.)
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania).

16. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.17. Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh

musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže
pripojiť bez svojej viny.

18. Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia

konania trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 31.12.2012 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom
rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120
O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva

z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti
musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie
povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže
nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred

tým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

21. Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 28.10.2015 na doplnenie žaloby a predloženie potvrdenia o
podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a doručil žalobcovi prípisom zo

dňa 24.03.2016 vyjadrenie žalovaného s výzvou na vyjadrenie k jeho obsahu. Žalobca súdu doložil
do všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/147/2012). K
vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú spolu s procesným podaním žalovaného
prevzal 12.04.2016 nevyjadril, iné dôkazy na preukázanie svojho nároku neoznačil a ani nepredložil.

22. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

23. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na termín 31.10.2016
o14,30hod.,naktorépredvolalstrany.Žalobcaanijehoprávnyzástupcasanapojednávanienedostavili,

hoci bol riadne včas cestou splnomocneného právneho zástupcu predvolaný, predvolanie právny
zástupca žalobcu prevzal 13.09.2016, neúčasť ospravedlnil dňa 28.10.2016, nežiadal o odročenie
pojednávania a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil
dňa 28.10.2016, nežiadal o odročenie pojednávania. Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že
sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd

vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

24. Zo súdneho spisu Okresného súdu Malacky 23Er/770/2011, ktorý ako dôkaz označil žalobca,
postupom v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie
vedenej exekútorom pod sp.zn. EX1757/2011, spísaným do zápisnice súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým dňa 26.01.2011, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok na vymoženie povinnosti
zaplatiťsumu387€prísl.vočipovinnémuVeronikaPopaďáková,nar.02.06.1985,ktorápohľadávkabola
žalobcovi ako oprávnenému priznaná Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR10616/2010
zo dňa 15.11.2010, právoplatným dňom 06.12.2010, vykonateľným 09.12.2010. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 22.02.2011 a po preskúmaní exekučného

titulu bola dňa 09.05.2011 Uznesením č.k. 23Er/770/2011-10 žiadosť súdneho exekútora v časti úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty zamietnutá pre rozpor exekučného titulu so zákonom a vo zvyšku bolo dňa
05.10.2011 vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Súd teda rozhodol o žiadosti súdneho exekútora09.05.2011(žiadosťboladoručená22.02.2011),zospisunevyplývaomeškaniesrozhodnutímožiadosti
súdneho exekútora v trvaní 9 mesiacov.

25. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

d/ ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom

súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku ( § 15, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

30. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnomkonaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

33. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom

podľa § 4.

35. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

36. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne

prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr
dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

37.Podľa§16ods.2 zákonač.514/2003Z.z. účinnéhodo31.12.2012každýjepovinnýbezzbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

38. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

39. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

40. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

41. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 výška náhrady

nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovaní nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

43. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým anestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

44.Podľačlánku48ods.2prvávetaÚstavySRkaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

45. Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

46. Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

47. Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

48. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

49. Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda, vzniknutá v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č.
508/2010 Z.z., teda do 31.12.2012, rovnako nárok na náhradu škody u žalovaného, ako aj na súde,
si uplatnil v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012, súd preto na prejednávanú vec aplikoval

ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. do 31.12.2012, teda ustanovenie platné v čase vzniku nároku,
resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou. Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené do právnej úpravy až novelou zákona č.
514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013, preto súd aplikoval hmotnoprávne ustanovenie platné v čase

vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom a na súde. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku žalobcu v
prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27.09.2012
podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012.

50. Žalobca žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. ( § 214 CSP).
Súd v prejednávanej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko mal za to, že vo veci nie je potrebné
vydanie zvláštneho rozhodnutia a je možné rozhodnúť o celom predmete sporu čo do základu nároku,
ako aj jeho výšky, nakoľko v merite veci dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko
nebola splnená žiadna podmienka pre priznanie žalobou uplatneného nároku.

51. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predchádzajúce prerokovanie
nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanienároku, až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v lehote šiestich mesiacov
od doručenia žiadosti, sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu škody súdnou cestou.
Právna úprava teda umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.

neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty(pôvodnevčasepodaniažalobypodľa§43ods.1O.s.p.)Vprípadepodanianávrhunapredbežné

prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

52. V prejednávanej veci súd síce žalobca preukazoval, že podal na príslušný orgán, ktorým je
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, avšak súd nemal za preukázané tvrdenie, že žalobca podal riadnu a úplnú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Malacky. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak obdržanie žiadosti týkajúcej sa
práve prejednávanej veci pred Okresným súdom Malacky žalovaný nepotvrdil. Žalobca v žalobnom
návrhu označil ako dôkaz Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, na výzvu súdu doručil na tunajší súd v jednom vyhotovení do všetkých konaní vedených na
tunajšom súde „Sprievodný list k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“ zo
dňa 25.09.2012 (súdom bolo podanie založené do spisu sp. zn. 4C/147/2012), doručený žalovanému v
súdenej veci podľa pečiatky podateľne 25.09.2012, ktorého prílohou však bola len tabuľka so zoznamom
exekučnýchkonaní,tátoobsahujeúdaje:Okresnýsúd,číslozmluvyoúvere,menopovinného,priezvisko

povinného, dátum narodenia povinného a spisová značka súdneho exekútora. Napriek výzve súdu
konkrétnu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Malacky vo veci sp. zn. 23Er/770/2011 súdu nepredložil. Žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť na náhradu škody
uplatnenú v konaní č.k. 4C/161/2012 pred Okresným súdom Malacky bola žalovanému doručená

a zaevidovaná, sprievodný list s prehľadovou tabuľkou nepreukazuje podanie žiadosti. Možno len
vychádzať z predpokladu, že prílohou sprievodného listu boli aj konkrétne žiadosti vo veciach uvedených
v tabuľke, a že v množstve žiadostí, ktoré sú uvedené v sprievodnom liste, sa nachádzala aj predmetná
žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený. Súd dospel k záveru, že táto
podmienka na súdne konanie bola splnená, avšak žalobca nepreukázal, že nárok mohol byť aj

predbežne prerokovaný. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázaný titul ani rozsah nároku, ktorý
mal byť údajne predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko ministerstva k žiadosti poškodeného.
Pokiaľ súd vychádza z predloženého potvrdenia podateľne žalovaného, že žiadosť o prerokovanie
nároku v prejednávanej veci bola doručená 25.09.2012 a žalobca uplatnil identické právo na súde
27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo malo

uspokojiť nárok poškodeného na náhradu škody, žaloba bola podaná predčasne. Pre súdne rozhodnutie
je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu (§ 217 CSP), teda po uplynutí zákonnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, a zo obsahu spisu je nesporné, že žalovaný nároku žalobcu v
rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody nevyhovel, a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodol týmto rozsudkom.

53. Na zodpovednostný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po
účinnosti uvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

je osobitným druhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, vzniká za splnenia všetkých
zákonných podmienok vzniku tejto zodpovednosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne, pri splnení všetkých podmienok súčasne
sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je 1/ porušenie právnej

povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom
postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy (§ 3 ods. 1 písm. a ,b, §
5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3,4, § 18 zákona č. 514/2003Z.z. a všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka) a 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla, pričom uvedené podmienky musia byť splnené
kumulatívne.

54. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov podľa § 9 ods. 1 zákona, teda existenciu
nesprávneho úradného postupu súdu, ktorým mu bola spôsobená škoda. Žalobca tvrdí, že nesprávny
úradný postup v jeho exekučnej veci spočíva v postupe exekučného súdu, a to nevydanie rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej
škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky v období od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do rozhodnutia o nej, a
to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca informačného
systému v sume 70 €, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému 40 €, na administratívne
spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 €, pričom túto sumu stanovil len na základe
paušalizácie nákladov.

55. V prípade namietaného nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd poukazuje na vyššie
citované ustanovenie § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, z exekučného spisu sp.
zn. 23Er/770/2011 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu doručená
dňa 22.02.2011 (exekučné konanie bolo začaté síce 26.01.2011, avšak prípadnú nečinnosť súdu možno
hodnotiť až okamihom doručenia takejto žiadosti súdnym exekútorom) súd o žiadosti rozhodol po jej

preskúmaní vzhľadom na charakter exekučného titulu v časti zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia
dňa 09.05.2011 a v časti vydaním poverenia dňa 05.10.2011, teda súd nezistil žalobcom tvrdenú
nečinnosť 9 mesiacov. Súd dospel k záveru, že v uvedenej exekučnej veci však nebol exekučný súd
viazaný 15 dňovou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora. Podľa názoru súdu nie
je možné považovať postup súdu spočívajúci v rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie po lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora za rozporný
so zák.č. 233/1995 Z.z., súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného poukazujúcej na to, že podľa
rozhodného znenia exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania 15 dňová lehota
stanovená v § 44 ods. 2 veta druhá sa nevzťahovala na udelenie poverenia, ak prišlo k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu exekučným súdom ex offo zistenej materiálnej nesprávnosti

rozhodcovského rozhodnutia. Preto podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že exekučný súd vydal
zamietajúce rozhodnutie o časti žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia až po uplynutí 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, bez ďalšieho nepreukazuje nesprávny
úradný postup. Uvedené podľa názoru súdu platí analogicky v prípade, keď súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom aj v časti nároku oprávneného. Súd dospel k záveru,

že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Malacky v exekučnej veci sp. zn. 23Er/770/2011, a teda nie je daný základ nároku na
náhradu škody, ktorú si uplatňuje.

56. Keďže žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného

postupu a ani vznik škody, nemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a tvrdenou škodou vo výške 125 €, ktorá porušením povinnosti vznikla a tiež údajnou
nemajetkovou ujmou vyčíslenou v sume 495 € za údajnú nečinnosť súdu viac 9 mesiacov, ktorá ale
nevyplýva zo exekučného spisu.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.60. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradutrovkonaniavočižalobcovivplnejvýške.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdnyúradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).