Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010324

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916010324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22. 12. 2016 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. P., L.. XX. X. XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom
B. Č.. XXX, prechodne bez prihlásenia bytom B. Č..

XXX, bez pracovného pomeru, t.č. vo väzbe v ÚVV Košice,

j e v i n n ý, ž e

dňa 21. 4. 2016 okolo 21.15 hod. po predchádzajúcom rozhovore na chodníku pred budovou Železničnej
stanice v Čierne nad Tisou využil nepozornosť a neopatrnosť poškodeného W.. C.. V. T. a z náprsného
vrecka košele mu vybral peňaženku, pričom poškodený stratil stabilitu, spadol na zem, v dôsledku

čoho utrpel drobné poranenia s dobou liečenia do 7 dní a obžalovaný vybral z odcudzenej peňaženky
bankovku v nominálnej hodnote 10,- Eur, pričom peňaženku poškodenému hodil a obžalovaný odišiel
z miesta činu preč, čím takto poškodenému W.. C.. V. T. odcudzením finančnej hotovosti spôsobil škodu
vo výške 10,-Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§287ods. 1Trestnéhoporiadkuobžalovanýjepovinnýnahradiťspôsobenúškodupoškodenému:
W.. C.. V. T., L.. X. X. XXXX E. L., P. J. J., A.. Y. XXXX, vo výške 10,- (desať) Eur.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného: Ing. Mgr. František Kováč, nar. 1. 3. 1951 v
Nosiciach, trvale bytom Beluša, ul. Hloža 1263, so zvyškom jeho nároku na náhrady škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 29. 7. 2016 obžalobu na obvineného pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Samosudca v súlade s § 238 ods. 3 Trestného poriadku nariadil výsluch na deň 9. 8. 2016 za účelom
rozhodnutia o väzbe prednostne a urýchlene, pričom ponechal obvineného vo väzbe, nakoľko dôvod

väzby trval aj naďalej. Súčasne nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a
keďže sa obvinený a prokurátor vzdali práva podať sťažnosť proti tomuto uzneseniu, bol určený termín
hlavného pojednávania na deň 6. 9. 2016.

Na uvedenom hlavnom pojednávaní prokurátor nemienil uzavrieť dohodu o vine a treste, nakoľko

takáto snaha v danom prípade už bola, ale k samotnej dohode nedošlo, keďže obvinený nesúhlasil
s navrhovaným trestom. Preto prokurátor predniesol obžalobu, s ktorou sa obhajca obžalovaného
nestotožnil, pokiaľ ide o priebeh skutkového deja tak, ako je uvedený v obžalobe a nesúhlasil taktiež
s uvedenou právnou kvalifikáciou, pričom v zásade neodmietol, že by sa jeho klient nedopustil trestnej
činnosti, avšak odmietol, že by sa dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Nakoľko sa poškodený na hlavné pojednávanie neustanovil, bol prečítaný jeho návrh na náhradu škody
z prípravného konania, kde si uplatnil škodu vo výške 1040,- Eur.

Obžalovaný bol poučený o jeho práve v zmysle § 257 Trestného poriadku, teda aby učinil jedno z
vyhlásení, či sa cíti byť vinným, nevinným alebo nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

pričom obžalovaný uviedol, že zločinu lúpeže sa nedopustil, skutok sa nestal tak, ako je opísaný v
obžalobe prokurátora, nepoužil žiadne násilie a podľa jeho slov sa dopustil maximálne prečinu krádeže.
Z uvedeného dôvodu súd vykonával dokazovanie v tejto trestnej veci.

Z výsluchu obžalovaného bolo zistené, že dňa 21. 4. 2016 vo večerných hodinách cestoval spolu so

svojou manželkou vlakom do Čiernej nad Tisou a ešte vo vlaku sa dal do reči s poškodeným, vypili
spoločne jedno pivo a po vystúpení na stanici v Čiernej nad Tisou sa s ním dal do reči a keďže poškodený
v dôsledku opitosti mal problém vôbec chodiť, tak ho obžalovaný chytil okolo ramien a všimol si, že
v náprsnom vrecku mal peňaženku, ktorú mu obžalovaný vytiahol, čo zacítil poškodený, zodvihol ruky
a v dôsledku straty stability spadol na zem. Obžalovaný doplnil, že z peňaženky vybral bankovku v

nominálnej hodnote 10,- Eur, nakoľko viac tam ani nebolo, peňaženku vrátil poškodenému a šiel k svojej
manželke, s ktorou spoločne odišli do obce Malé Trakany. Spresnil, že poškodený sa žiadnym spôsobom
nebránil a že nepoužil žiadne násilie voči osobe poškodeného. Zásadne odmietol, že by mal pri sebe
nejaký sprej a určite mu do očí nič nenastriekal tak, ako to tvrdí poškodený. Zároveň doplnil, že je si
vedomý toho, že je 16-krát súdne trestaný, no takmer vo všetkých prípadoch sa jednalo o majetkovú

trestnú činnosť a podľa tvrdení obžalovaného, nie je násilným typom človeka.

Prokurátor navrhol vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného prečítať zápisnicu o skoršej
výpovedi obžalovaného z prípravného konania, kde sa v podstate priznal ku skutku tak, ako je opísané
v obžalobe a z tohto dôvodu mal prokurátor snahu uzavrieť s obžalovaným dohodu o vine a treste.

Obžalovaný vysvetlil rozpory v jeho výpovediach s tým, že je pravdou, že sa v prípravnom konaní priznal
aj k niečomu čo v podstate ani nespáchal, no to len preto, že počítal s tým, že mu bude uložený trest
maximálne vo výmere 2 rokov, no v rámci konania o dohode o vine a treste prokurátorom navrhovaný
trest vo výmere 4 rokov je neprimerane vysoký za niečo, čo v podstate ani neurobil.

Následne súd vypočul svedkyňu Y. P., manželku obžalovaného, ktorá pred súdom uviedla, že v daný
večer cestovala so svojim manželom vlakom do Čiernej nad Tisou, pričom po vystúpení na stanici sa
pristavili pri miestnom parku, kde si chceli zafajčiť. Vzápätí jej manžel nič nehovoril, len sa otočil a odišiel
niekam preč smerom k železničnej stanici. Ona ostala stáť na mieste pri parku a čakala ho, pričom
nevedela uviesť ako dlho bol jej manžel preč, no za tú dobu vyfajčila asi 3 - 4 cigarety, následne sa jej

manžel vrátil a išli peši do obce Malé Trakany. Svedkyňa sa obžalovaného nepýtala kde bol a keď prišlido Trakan a boli pri cintoríne, tak jej manžel vybral z nohavíc peniaze a ukázal jej, že má desať eurovú
bankovku a okrem týchto mal aj ďalších 10,- Eur, pričom jej povedal, že sú od toho staršieho pána, ktorý
s nimi cestoval vo vlaku. Dodala, že toho staršieho pána videla prvýkrát v živote a ani po samotnom

skutku ho už viackrát nevidela. Čo sa týka samotného incidentu, tento vôbec nevidela a nevidela taktiež,
že by jej manžel mal pri sebe nejaký sprej.

Prokurátor, obhajca ako aj obžalovaní zhodne uviedli, že je potrebné osobne vypočuť samotného
poškodeného a za týmto účelom bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 13. 10. 2016 s tým, že účasť

poškodeného bude zabezpečená preverením jeho aktuálnej adresy a následným predvedením cestou
príslušného OO PZ. Boli zistené dve adresy poškodeného, pričom adresu, ktorú uviedol poškodený
v rámci prípravného konania ako adresu na doručovanie písomností je adresou jeho prechodného
pobytu (L. Č.. XXX), pričom trvalé bydlisko poškodeného je stále J., Y. Č.. XXXX. V deň hlavného
pojednávania bolo zo strany OO PZ Púchov telefonicky oznámené, že poškodený nebude na hlavné
pojednávanie predvedení, nakoľko ani na jednej z adries nebol menovaný zastihnutý, nezdržiava sa

na týchto adresách a podľa tvrdenia jeho manželky, s ktorou nežije už 25 rokov, jeho pobyt nie je
známy. Nakoľko tak prokurátor, ako aj obhajca a obžalovaný zotrvali na potrebe osobného výsluchu
poškodeného, bolo uvedené hlavné pojednávanie odročené na neurčito, za účelom vydania uznesenia
podľa § 88 Trestného poriadku, teda za účelom obmedzenia osobnej slobody poškodeného a jeho
následne predvedenie pred predsedu senátu. Uvedené uznesenie bolo vydané dňa 17. 10. 2016.

Keďže od vydania vyššie uvedeného uznesenia uplynula dlhšia doba, dospel samosudca k záveru, že
nakoľko ide o väzobnú vec je nevyhnutné, aby po uplynutí dlhšej doby od vydania uznesenia podľa § 88
Trestného poriadku, bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, a to aj napriek tomu, že sa nepodarilo
orgánom polície obmedziť osobnú slobodu poškodeného a preto dňa 12. 12. 2016 bol určený termín

hlavného pojednávania na deň 22. 12. 2016. Na tomto hlavnom pojednávaní prokurátor naďalej trval na
osobnom výsluchu poškodeného, no obhajca vzhľadom na skutočnosť, že poškodeného sa nepodarilo
zabezpečiť na hlavné pojednávanie žiadnym z dostupných prostriedkov, navrhol, aby bola prečítaná
zápisnica o výpovedi poškodeného z prípravného konania.

Boli prečítané obe zápisnice o výsluchu poškodeného z prípravného konania, a to tak zo dňa 22. 4. 2016,
ako aj zo dňa 4. 5. 2016. Po ich prečítaní obžalovaný uviedol, že je mu ľúto čo spravil, teda, že okradol
tohto staršieho pána o 10,- Eur, no odmietol, že by sa dopustil trestného činu lúpeže, nakoľko skutok
sa nestal tak, ako to opisuje poškodený vo svojich výpovediach, resp. prokurátor v podanej obžalobe.
Zotrval na svojom tvrdení, že poškodenému do očí nič nenastriekal, ani ho nesotil, ani neudrel a už

vôbec mu nestúpil na hrudník a neprehľadával ho. Obhajca obžalovaného sa k prečítaným zápisniciam
vyjadril v tom smere, že poškodený nevedel ani ustáliť konečnú výšku spôsobenej škody, nakoľko raz
uvádza sumu 110,- Eur, následne 1.010,- Eur. V prvom výsluchu si mobilný telefón, ktorý si cenil na
30,- Eur tvrdil, že ho má 10 rokov, pri druhom výsluchu tvrdil, že ho má 2 roky. Preto navrhol, aby súd
vyhodnotil tieto výpovede poškodeného z prípravného konania ako nevierohodné a naďalej trvá na tom,

že jeho klient sa zločinu lúpeže nedopustil a pravdou je to, k čomu sa priznal, a to ku krádeži na osobe.

Súd následne vykonal ďalšie dokazovanie a to oboznámením a prečítaním podstatného obsahu
spisového materiálu. Bola oboznámená zápisnica o konfrontácii z prípravného konania medzi
poškodeným a obžalovaným, kde poškodený tvrdil, že bol na ňom spáchaný zločin lúpeže, no toto

obžalovaný zásadne odmietol a zotrval na svojom tvrdení, že sa dopustil len prečinu krádeže.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice bolo zistené, že chemická
stopa - gáza so sterom, zaistená z očí a tváre poškodeného bola podrobená chemickému rozboru,
pričom nebola zistená prítomnosť slzotvorných látok, ako ani iných dráždivých látok nebezpečných pre
zdravie a život človeka.

Z odborného vyjadrenia - pokiaľ ide o vyčíslenie škody - bolo konštatované, že mobilný telefón zn. Nokia
3310 bol ocenený na sumu 30,- Eur.
Súd oboznámil taktiež zápisnicu o ohliadke miesta činu, z ktorej vyplýva, že na mieste skutku neboli
zaistené žiadne stopy a nebol použitý ani služobný pes.

Zo zápisu o dychovej skúške poškodeného Františka Kováča v čase 23.34 hod. dňa 21. 4. 2016 bolo
konštatované, že nameraná hodnota bola 0,59 mg/l vydychovaného vzduchu. Bola oboznámená taktiež
fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že zo Železničnej stanice v Čiernej nad Tisou vychádza obžalovaný
spoločne so svojou manželkou. Z úradného záznamu na čl. 107 vyplýva, že boli vykonané previerky uI. Q., P. J. B., u P.L. P., trvale bytom C. P., ako aj v rodine obžalovaného, za účelom zaistenia slzného
plynu, avšak s negatívnym výsledkom.

SúdoboznámiltaktiežrozsudokKrajskéhosúduvKošiciachzodňa1.4.2008,sp.zn.Ntc6/2008,ktorým
boluznanýnaúzemíSlovenskejrepublikyrozsudokOkresnéhosúduvChomutove,sp.zn.6T/158/2007,
kde bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného
zákona, trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona a trestného činu
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona Českej republiky, za čo mu

bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne.

Z odpisu registra trestov bolo konštatované, že obžalovaný bol doposiaľ šestnásťkrát súdom trestaný,
pričom jedná sa o odsúdenia slovenských súdov, českých súdov, ako aj nemeckých súdov a v prevažnej
časti týchto odsúdení ide o majetkový charakter trestnej činnosti, pričom obžalovanému boli ukladané
aj nepodmienečne tresty odňatia slobody.

Z charakteristiky Obce Leles vyplynulo, že obžalovaný býva so svojou manželkou a spolu vychovávajú
tri maloleté deti, je bezmajetný a nezamestnaný a podľa vedomostí obce bol viackrát súdne trestaný a
jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/
Trestného zákona, a teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal
iný pri sebe. K tomuto záveru dospel súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním v rámci hlavného pojednávania nebolo
dostatočne preukázané, že by sa obžalovaný dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona, tak ako to tvrdí prokurátor v podanej obžalobe. Obžalovaný od samého začiatku, teda ešte
v rámci úkonov prípravného konania, nikdy nepoprel, že prišiel do kontaktu s poškodeným a že
ho okradol. No už v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie dňa 6.5.2016, kde bolo

rozhodované o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, obvinený jednoznačne poprel, že
by mal poškodenému niečo nastriekať do očí, že ho mal následne sotiť a prikľaknúť ho na hrudi. Aj
vtedy sa k okradnutiu poškodeného priznal, no poprel že by použil akékoľvek násilie, čím by sa dopustil
zločinu lúpeže. Svoj postoj zmenil len pri svojom druhom výsluchu, nakoľko mal záujem uzavrieť s
prokurátorom dohodu o vine a treste a to tvrdil aj v rámci konania o dohode o vine a treste, nakoľko

nevyhnutnou podmienkou takého konania je úplné priznanie sa ku skutku s tým, že obvinený vychádzal
zo základnej sadzby za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona (3 - 8 rokov), pričom bral
do úvahy možnosť zníženia dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, čím by v danom prípade
prichádzal do úvahy trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, s ktorým obžalovaný súhlasil. Avšak
vzhľadom na prokurátorom navrhovaný trest vo výmere 4 rokov tento považoval za neprimerane prísny

za niečo, čo v konečnom dôsledku ani neurobil, nesúhlasil s takýmto trestom, keďže nepoužil násilie
voči poškodenému a nenastriekal mu žiadny sprej do očí.

Preto nie je pravdivé tvrdenie prokurátora v záverečnej reči, že obžalovaný sa prvotne k zločinu lúpeže
priznával a svoj postoj zmenil pred konaním o dohode o vine a treste, kde mu bol navrhovaný trest

odňatia slobody v trvaní 4 rokov a až vtedy začal popierať spáchanie lúpeže a priznal sa len ku
krádeži. Obžalovaný v procesnom postavení obvineného v rámci výsluchu dňa 4.5.2016 odmietol vo
veci vypovedať a ako bolo vyššie spomenuté, v rámci výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie
dňa 6.5.2016, kde bolo rozhodované o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, obvinený
jednoznačne poprel, že by mal poškodenému niečo nastriekať do očí, že ho mal následne sotiť a

prikľaknúť ho na hrudi. Aj vtedy sa k okradnutiu poškodeného priznal, no poprel že by použil akékoľvek
násilie, čím by sa dopustil zločinu lúpeže. Sčasti sa priznal aj k lúpeži pri svojom výsluchu dňa 1.6.2016
s tým, že počítal s prípadným trestom cca 2 roky v rámci konania o dohode o vine a treste, no k samotnej
dohode napokon nedošlo. Na tomto tvrdení nič nezmenil ani v rámci konania pred súdom, či už pri jeho
výsluchu zo dňa 9.8.2016, kde súd rozhodoval o väzbe po podaní obžaloby prednostne a urýchlene v

súlade s § 238 ods. 3 Trestného poriadku, ani na hlavnom pojednávaní súdu (6.9.2016, 13.10.2016,
22.12.2016). Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný od samého začiatku odmietal použitie násilia
voči osobe poškodeného, taktiež nastriekanie nejakého spreju do očí a pod. a priznal sa k tomu jedine
preto, že priznanie sa k celému skutku je nevyhnutnou podmienkou konania o dohode o vine a treste.Čo sa týka výsluchu svedkyne Y. P., manželky obžalovaného, táto jej výpoveď je všeobecná a
nekonkrétna, pričom samotný priebeh skutku a incidentu nevidela, nakoľko jej manžel odišiel niekam

preč a ona ho čakala. Keď sa vrátil tak jej oznámil, že toho staršieho pána z vlaku okradol a že mu vzal
10 Eur. Nič bližšie jej k tomu nehovoril a ona sa ho na to viac nepýtala. Teda jej výpoveď súd vyhodnotil
ako všeobecnú, o ničom bližšom nevypovedajúcu, ktorá nepreukazuje žiadne podstatné skutočnosti a
v žiadnom prípade nedokazuje vinu obžalovaného pokiaľ ide o zločin lúpeže.

Skutočnosť, že obžalovaný sa mal dopustiť zločinu lúpeže nebola zo strany orgánov činných v trestom
konaní dostatočne preukázaná. Prokurátor v skutkovej časti obžaloby udáva, že obvinený nastriekal
do očí poškodenému neznámu látku. V tejto časti je nevyhnutné poukázať na vykonané dokazovanie
na hlavnom pojednávaní, pričom zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Košice bolo konštatované, že chemická stopa - gáza so sterom, zaistená z očí a tváre poškodeného bola
podrobená chemickému rozboru, pričom nebola zistená prítomnosť slzotvorných látok, ako ani iných

dráždivých látok nebezpečných pre zdravie a život človeka (č. l. 91 - 92 spisu).

Taktiež zo zápisnice o ohliadke miesta činu nevyplýva, že by na mieste skutku boli zaistené nejaké stopy,
ktorébynasvedčovalitomu,žeobžalovanýpoužilnejakýslznýsprej.Dokoncanebolpoužitýanislužobný
pes(č.l.96-97spisu),čomožnopovažovaťzazásadnépochybenieorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,

keďže vykonanie neodkladných a neopakovateľných úkonov na mieste činu, zaistenie potrebných stôp
a dôkazov bezprostredne po incidente nie je v ďalšom štádiu trestného konania prevažne možné
zopakovať vzhľadom na časový odstup. Ak poškodený tvrdil, že obvinený mu striekol nejakú látku do
očí, bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní dbať na to, aby vykonali všetky potrebné
úkony a opatrenia k tomu, aby zabezpečili všetky nevyhnutné stopy, napr. aj použitím služobného psa,

čím by bola šanca nájdenia spreju (na základe tvrdenia poškodeného) podstatne vyššia, ako strohé
konštatovanie, že služobný pes použitý nebol.
Následné vykonanie previerok u I. Q., trvale bytom Leles, u P. P., trvale bytom C. P., ako aj v rodine
obžalovaného, za účelom zaistenia slzného plynu, mimochodom s negatívnym výsledkom, sa javí pre
dokazovanie viny zo zločinu lúpeže ako nedostatočné a povrchné.

Aj napriek týmto skutočnostiam, kedy sa nepotvrdila existencia a použitie nejakého slzného ani iného
spreja, ani prítomnosť slzotvorných látok, ako ani iných dráždivých látok nebezpečných pre zdravie a
život človeka na chemickej stope - gáza so sterom, zaistená z očí a tváre poškodeného, prokurátor aj
naďalej trval na tom, že k použitiu spreja došlo. Takýto postoj a postup sa súdu javí ako nepochopiteľný

a to aj napriek tomu, že použitie spreja a taktiež násilia udával jedine samotný poškodený. Z uvedeného
vyplýva, že prokurátor oprel priebeh skutkového deja tak, že mal byť spáchaný zločin lúpeže jedine o
výpoveď poškodeného a toto tvrdenie nepodložil žiadnymi inými dôkazmi.

Pokiaľ ide o osobu poškodeného, k tejto časti dokazovania súd uvádza: Je nepochybné, že výpoveď

poškodeného je v tejto trestnej veci veľmi podstatná, nakoľko niet iných priamych či nepriamych svedkov
celého skutku. Jeho osobný výsluch navrhol prokurátor a stotožnil sa s tým aj samotný obžalovaný
a jeho obhajca. Ako je zrejmé zo spisového materiálu, komunikácia s poškodeným a jeho potrebná
spoluprácaprivyšetrovaníbolaproblematickáužvrámciprípravnéhokonania,akotovyplývazúradných
záznamov vyšetrovateľa a ďalších listín, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil (č. l. 113 - 120).

Táto absencia spolupráce s poškodeným sa naplno prejavila po podaní obžaloby v rámci súdneho
konania. Súd hneď na prvé hlavné pojednávanie (dňa 6.9.2016) predvolával poškodeného, avšak
zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote z adresy, ktorú poškodený uviedol ako adresu
na doručovanie písomností, teda L. XXX. Preto súd podrobne preskúmal lustráciou všetky možné a
doposiaľ známe adresy poškodeného, telefonicky kontaktoval poškodeného ako aj jeho sestru, avšak

s negatívnym výsledkom.

Na hlavné pojednávanie dňa 13.10.2016 súd mal snahu zabezpečiť účasť poškodeného jeho
predvedením cestou príslušného OO PZ Púchov a to z oboch súdu známych adries, teda L. XXX,
ako aj J., A.. Y. XXXX. V deň hlavného pojednávania bolo príslušníkom OO PZ Púchov oznámené,

že poškodený nebol ani na jednej z adries zastihnutý a preto nemohol byť predvedený. Vzhľadom na
potrebu osobného výsluchu poškodeného dospel súd k záveru, že bude potrebné zabezpečiť účasť
poškodeného vydaním uznesenia podľa § 88 Trestného poriadku, teda obmedzením jeho osobnej
slobody a jeho následné predvedenie pred predsedu senátu. Citované uznesenie bolo vydané dňa17.10.2016. Od momentu vydania tohto uznesenia nebolo zo strany príslušných orgánov, po dobu
vyše dvoch mesiacov, oznámené zabezpečenie poškodeného a preto dospel súd k záveru, že nakoľko
ide o väzobnú vec, je nevyhnutné konať prednostne a urýchlene (v súlade so základnými zásadami

trestného konania podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku) a preto bol vo veci nariadený termín hlavného
pojednávania na deň 22.12.2016.

Nakoľko sa prítomnosť poškodeného na hlavnom pojednávaní nepodarilo zabezpečiť žiadnym z
dostupných prostriedkov (predvolanie z oboch adries, jeho predvedenie orgánmi polície z oboch adries,

zabezpečenie svedka podľa § 88 Trestného poriadku), boli prečítané zápisnice o jeho výsluchoch z
prípravného konania. Z týchto je zrejmé, že poškodený tvrdil, že mu mal obvinený nastriekať do očí
nejaký sprej, následne ho mal sotiť na zem, nohou mu mal šliapnuť na hrudník, vybrať mu peňaženku
z ktorej vybral 10 Eur, vzápätí mu mal prehľadávať vrecká nohavíc a ponožky so slovami, že kde
má ostatné peniaze lebo ho zabije. Uvedené skutočnosti tvrdil aj v rámci konfrontácie s obvineným.
Prokurátor sa k prečítaným zápisniciam nevyjadril a obžalovaný, ako aj jeho obhajca k tomu uviedli, že

jedinevýpoveďpoškodenéhobezďalšíchpriamych,resp.nepriamychdôkazovnemôžemaťzanásledok
usvedčenie obžalovaného z takého konania a súd sa s týmto tvrdením v celom rozsahu stotožňuje.

Navyše je potrebné uviesť, že ak by sa aj podarilo zabezpečiť osobnú účasť poškodeného na hlavnom
pojednávaní a poškodený by zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania (ktoré obžalovaný

odmieta), išlo by stále len o tvrdenie proti tvrdeniu. Obžaloba nepodložila žiadnymi ďalšími dôkazmi to,
že obžalovaný sa mal dopustiť zločinu lúpeže. Práve naopak, zabezpečené a vykonané dôkazy svedčia
o presnom opaku. Ako bolo vyššie uvedené, použitie spreja sa vôbec nepotvrdilo - nebola zistená
prítomnosť slzotvorných látok, ako ani iných dráždivých látok nebezpečných pre zdravie a život človeka,
čo vyplynulo zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice. Taktiež nebol

ani mieste činu, ani u obžalovaného a ani u osôb, s ktorými prišiel obžalovaný do kontaktu po skutku
nájdený žiadny slzný sprej.

Ak prokurátor, ako strana v konaní (s poukazom na kontradiktórnosť trestného konania) bol toho názoru,
že osobná účasť poškodeného na hlavnom pojednávaní je potrebná, nič mu nebránilo v tom, aby

zabezpečil jeho účasť sám, resp. uložením tejto povinnosti vyšetrovateľovi v súlade s § 234 ods. 4
Trestného poriadku, teda že po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz,
ktorýpotrebujevykonaťvkonanípredsúdom.Súdvykonalvšetkydostupnéprostriedkynazabezpečenie
účasti poškodeného na hlavnom pojednávaní a keďže sa jedná o väzobnú vec, nemožno čakať niekoľko
mesiacov za tým, či sa podarí zabezpečiť účasť poškodeného na hlavnom pojednávaní, pričom aj

ak by sa tak stalo a vypovedal by tak ako v prípravnom konaní, išlo by o tvrdenie proti tvrdeniu bez
ďalších dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného zo zločinu lúpeže. Súd mal snahu zabezpečiť účasť
poškodeného od samého začiatku, teda už na prvé hlavné pojednávanie dňa 6.9.2016, následne cez
jeho predvádzanie, až po vydanie uznesenia o zabezpečení svedka podľa § 88 Trestného poriadku, od
vydania ktorého do nariadenia termínu hlavného pojednávania uplynula dostatočne dlhá doba vyše 2

mesiacov, bez akéhokoľvek výsledku.

V súhrne preto možno konštatovať, že usvedčiť obžalovaného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona sa v rámci dokazovania pred súdom obžalobe nepodarilo a jednotlivé dôkazy
zabezpečené v prípravnom konaní a následne vykonané na hlavnom pojednávaní svedčia o pravom

opaku a v podstate korešpondujú s tvrdeniami obžalovaného, ktorý od samého začiatku tvrdil, že žiadne
násilie voči poškodenému nepoužil, nič mu do očí nenastriekal a len využil jeho nepozornosť ako aj jeho
ťažký stupeň opitosti a z vrecka košele mu odcudzil peňaženku z ktorej vybral 10 Eur, pričom poškodený
stratil stabilitu a spadol na zem.

Nemožno opomenúť taktiež zásadný fakt a síce stav opitosti poškodeného. Zo zápisu o dychovej
skúške vyplýva, že vyše 2 hodiny po samotnom skutku (23.34 hod.) mu bola nameraná hodnota 0,59
mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu = 1,23 promile alkoholu v krvi, z čoho vyplýva, že v
čase skutku (okolo 21.15 hod.) musela byť hladina alkoholu u poškodeného podstatne vyššia. Preto je
pravdepodobné, že tvrdenie obžalovaného, že pomáhal poškodenému pri chôdzi tým že ho podopieral,

môže byť pravdivé. Logicky je potom možné, že po tom čo mu obžalovaný vybral z vrecka peňaženku
a tým poškodeného pustil, tento stratil stabilitu a spadol na zem. Taktiež sa potom natíska otázka, či si
poškodený vzhľadom na stupeň opitosti presne pamätá priebeh skutkového deja, tak ako vypovedal vprípravnom konaní. Súd sa v tomto smere zhoduje s obhajobou, teda pokiaľ ide o zmenené výpovede
poškodeného v prípravnom konaní a uvádza k tomu nasledovné:
Pri prvom výsluchu dňa 22.4.2016 poškodený tvrdil, že odcudzením peňazí mu vznikla škoda vo výške

110,- Eur a poškodením mobilného telefónu (ktorý dostal pred 10 rokmi) škoda vo výške 30,- Eur.
Pri svojom druhom výsluchu dňa 4.5.2016 však už tvrdil, že mal mať pri sebe taktiež obálku v ktorej
malo byť 900,- Eur. Tieto mal vybrať v sporiteľni v Považskej Bystrici. Tým pádom mu odcudzením
peňazí vznikla škoda vo výške 1010,- Eur a poškodením telefónu škoda vo výške 30,- Eur, ktorý
však na rozdiel od prvého výsluchu nemal mať 10 rokov, ale iba 2 roky. Z uvedeného sa javia

výpovede poškodeného ako nevierohodné a zmätočné. Navyše, vyšetrovateľ sa v prípravnom konaní,
vzhľadom na zmenenú výpoveď poškodeného, snažil preveriť, odkiaľ bola spomínaná suma 900,-Eur
vybratá. Sestra poškodeného bola poškodeným požiadaná, aby vyšetrovateľovi odoslala SMS správu,
že „peniaze boli vybraté z Prima banky a Slovenskú sporiteľňu uviedol omylom, nakoľko má účet aj
tam“ (č. l. 116 - 117 spisu). Následne, ako to vyplýva z oboznámeného úradného záznamu zo dňa
4.7.2016 (č. l. 119 spisu), poškodený sa telefonicky skontaktoval s vyšetrovateľom, pričom mu uviedol,

že sumu 900,- Eur vyberal z bankomatovej karty a nie z účtu a že dokladom o výbere preto nedisponuje a
teda nevie tento doložiť do spisu. Táto úvaha sa javí ako nelogická až absurdná, keďže nie je podstatné,
či sa výber finančnej hotovosti realizuje priamo na pobočke banky, alebo prostredníctvom bankomatu. V
oboch prípadoch je potrebné mať v danej banke zriadený účet ku ktorému je potom pridelená platobná
(bankomatová) karta a každý pohyb na účte je preto ľahko overiteľný výpisom z účtu. Nakoľko zo strany

orgánov činných v trestom konaní nebol takýto výber sumy 900,- Eur preukázaný, nemožno ďalej brať
do úvahy jedine pozmenené tvrdenie poškodeného, že túto sumu jednoducho vybral, mal ju v daný deň
pri sebe a nevie to preukázať, nakoľko peniaze nevyberal v banke ale prostredníctvom bankomatu.
Preto možno uzavrieť, že dve diametrálne odlišné výpovede poškodeného súd vyhodnotil ako
nevierohodné a zmätočné.

Súhrnne preto možno konštatovať, že vykonaným dokazovaním v rámci hlavného pojednávania bolo
dostatočne preukázané, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil pojmové znaky skutkovej podstaty
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona tak, ako to tvrdí prokurátor v podanej obžalobe,
ale že došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného

zákona. Priebeh skutkového deja, tak ako to uvádza prokurátor v podanej obžalobe, sa nepotvrdil a
nebolvykonanýmdokazovanímpreukázaný.Právenaopak,všetkyvykonanédôkazy,naktorýchtrvalaaj
obžaloba, svedčia o tom, že k spáchaniu zločinu lúpeže nedošlo. Nepotvrdilo sa použitie spreja - nebola
zistená prítomnosť slzotvorných látok, ako ani iných dráždivých látok nebezpečných pre zdravie a život
človeka. Taktiež nebol ani mieste činu, ani u obžalovaného a ani u osôb, s ktorými prišiel obžalovaný

do kontaktu po skutku nájdený žiadny slzný sprej. Jediným usvedčujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor
oprel tvrdenie, že obžalovaný sa dopustil zločinu lúpeže, je výpoveď poškodeného v rámci prípravného
konania, ktoré však nie podložené žiadnymi ďalšími priamymi, či nepriamymi dôkazmi. Preto s použitím
zásady „in dubio pro reo“ (pri pochybnostiach v prospech páchateľa), súd prekvalifikoval zločin lúpeže
na prečin krádeže, pričom logicky došlo aj k úprave skutkovej časti s tým, že súd vypustil tú časť, ktorá

sa vykonaným dokazovaním nepreukázala (nastriekanie sprej do očí poškodeného, jeho sotenie na
zem, šliapnutie na hrudník a prehľadávanie nohavíc a ponožiek poškodeného). Napokon obžalovaný
sa k tomu, ako súd vyhlásil rozsudok (pokiaľ ide o priebeh skutku) od samého začiatku priznával a
súčasne zásadne odmietal použitie násilia voči poškodenému, ako aj nastriekanie nejakého spreja do
očí poškodeného.

Preto má súd za to, že vina obžalovaného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného
zákonaboladostatočnepreukázanávykonanýmdokazovanímapretohosúduznalzavinnéhozdaného
prečinu, teda odlišne od podanej obžaloby.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle
§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností
bola zistená okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa ku krádeži v
celom rozsahu priznal a tento trestný čin úprimne oľutoval (čo z úst obžalovaného zaznelo na hlavnom

pojednávaní viackrát, aj v jeho záverečnej reči) a na strane priťažujúcich bola konštatovaná okolnosť v
zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda že bol už v minulosti odsúdený. Z dôvodu rovnomerného
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba nemenila, teda ostala v rozpätí až dva
roky. S prihliadnutím na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného mu súd uložil trest odňatia slobodyv hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne. Keďže
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za
úmyselný trestný čin, v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého

trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o škode, preukázané bolo spôsobenie škody vo výške 10,- Eur, teda
odcudzenie tejto sumy obžalovaným, preto ho súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal k
náhrade tejto škody. Nakoľko odcudzenie sumy 900,- Eur, ako ani poškodenia mobilného telefónu sa

nepreukázalo (ide len o tvrdenie poškodeného nepodložené žiadnymi inými dôkazmi), v súlade s § 288
ods. 2 Trestného poriadku, súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odôvodnenie a citované zákonné ustanovenia rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.