Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200297
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815200297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX/W., XXX XX H.., 2. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XXA, XXX XX H., o zaplatenie
3.674,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 21.12.2015, č.k. 3C/22/2015-43, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 990,19 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 940,68 eur od 01.01.2015 do zaplatenia a to
všetko v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho
ktoréhomesiacanaadresežalobcupodnásledkamistratyvýhodysplátok,počnúcprávoplatnosťoutohto
rozsudku až do zaplatenia. Žalobu žalobcu, čo do zvyšku, zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 48 ods. 2, § 52 ods.1 až 3, § 53 odsek 1, 2, 3 a 5,
§ 54 ods. 1, § 457, § 517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); §
497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“); § 10c nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili v júni 2006 zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany žalovaných,
žalobca od zmluvy listom zo dňa 20.01.2011 odstúpil. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje
s účinkami od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa

nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie.
Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov, napriek ich zrušeniu, popri
vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavene spotrebiteľa zhoršuje.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy dohodnuté medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie v porovnanís úpravou v Občianskom zákonníku. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá
anomália medzi právnymi poriadkami. Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane

odstúpenia v spotrebiteľskej, teda typickej občianskoprávnej veci, má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahyvzásademedzipodnikateľmi,akObčianskyzákonníkakokódexobčianskeho-súkromnéhopráva
takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Na predmetnú spotrebiteľskú vec pri odstúpení
od zmluvy dopadá teda právna úprava občianskeho práva. Dodávateľ ktorý naformuloval štandardnú
typovú zmluvu sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné

inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.
výpoveď, strata výhody splátok).

4. Hoci úver je absolútnym obchodom, pri posudzovaní tohto právneho vzťahu prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, tvoriace súčasť špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti

a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá i definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 54
ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného
práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ako to vyplýva

zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná
a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie
žalovaných. Jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa a zachováva mu všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil aj keď mal na výber iné inštitúty

súkromného práva. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovanú platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte
len nastať v budúcnosti. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len
povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, pričom celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje
netransparentným spôsobom do jednej istiny a túto ďalej úročí navýšenou sadzbou. Formulárové znenie
zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy, odporuje tiež kogentnému

ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ktoré predpokladá
presnú výšku úrokov z omeškania. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovaným poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 3.186,61 eur a z tejto čiastky žalovaní do odstúpenia uhradili sumu 2 196,42 eur.
Neuhradených tak zostalo iba 990,19 eur. Preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v
prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 990,19 eur, ako aj žalobcom uplatneného

úroku za úver od 18.02.2011 do 31.12.2014 vo výške 630,78 eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,25%

ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu súd priznal predmetný úrok
len v takej výške ako požadoval a to dňom nasledujúcom po dni, kedy sa zásielka vrátila žalobcovi, ale
len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

6. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Berúc do úvahy osobné, sociálne

a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti
výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v
jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie umožňuje
vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom
vzťahu. Podľa žalobcu nie je možné uvedené ustanovenie vykladať tak, že umožňuje vylúčiť použitie
zákonných ustanovení zmluvy o úvere podľa § 497 a § 506 v spojení s § 344 ObZ. Aplikácia ustanovení

Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy vyplýva priamo z § 261 ods. 6 písm. d) ObZ, podľa
ktorého sa na právnu úpravu zmluvy o úvere použijú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Daný inštitút nezrušuje zmluvu s účinkami ex tunc, ale ex nunc.
Podľa jeho názoru je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplnýmvrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Poukázal na rozhodnutie NSSR zo dňa 27.03.2013,
sp. zn. 6MCdo 4/2012. Mal za to, že doterajšia právna úprava jasne neupravovala, že ustanovenia OZ
upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy vylučujú ustanovenia ObZ. Je to zrejmé až z novely OZ - zákon

č. 102/2014 Z.z. čl II, ktoré nadobudlo účinnosť až 1.4.2015. Nakoľko v uvedenej novele absentujú
intertemporálne ustanovenia, má za to, že nie je možné predmetnú právnu úpravu použiť spätne.
Požiadal priznať náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku.

8. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť podľa
ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

12. Podľa ustanovenia § 52 tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a priestor
pre dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny nie je vytvorený. Zmluva uzatvorená so žalovanými
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli tiež všeobecné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Odvolací súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a že sa na
úver vzťahuje tretia časť ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Predmetná vec
sa však týka spotrebiteľského úveru, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou.

16. Ustanovenie § 54 odsek 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské
zmluvy, a teda aj na zmluvu o úvere. Pokiaľ by z pôsobnosti ustanovenia § 54 odsek 1 OZ mali byť
vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné
typy upravené v ObZ.

17. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (odstúpenie od zmluvy, premlčanie) je
dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

18. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v OZ a ObZ.

Podľa ustanovenia § 349 odsek 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Ustanovenie
§ 351 odsek 1 ObZ ďalej umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebovzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného OZ s odstúpením od
zmluvy v ustanovení § 48 odsek 2 v zásade spája jej zrušenie s účinkami od začiatku (ex tunc). Zákonná
úprava odstúpenia od zmluvy v OZ je teda pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia. Napriek tomu,

že ustanovenie § 48 odsek 2 OZ umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy
než od začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu je táto možnosť obmedzená ustanovením § 54 OZ. Dohoda
presúvajúca moment zrušenia zmluvy by zhoršila postavenie žalovaných.

18. Na základe uvedeného, ak by teda zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali

následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie by bolo neplatné pre jeho
rozporsustanovením§54OZ.Ustanovenie§54OZniejezaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti
v zmysle § 40a OZ, išlo by teda o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 OZ.

19. Možnosť použitia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka na právny vzťah vzniknutý
medzi zmluvnými stranami priamo vyplýva z čl. VIII. bod 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tak Obchodného zákonníka, ako
aj Občianskeho zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení od zmluvy
vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprijateľné.

20. Okrem toho ustanovenia ObZ o odstúpení od zmluvy nemožno, ako to už bolo skôr konštatované,

aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia §497 a nasl. ObZ, ale majúcu charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nebolo
by totiž logické, aby pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa OZ účinného v čase uzatvorenia
zmluvy sa odstúpenie od zmluvy riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách
uzatvorených podľa § 497 a nasl. ObZ, Obchodným zákonníkom.

21. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou
druhou.

22. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ bolo zrušenie

zmluvy s účinkami od začiatku, zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 OZ. Pri zrušenej zmluve je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Žalovaní na základe
zrušenej zmluvy získali finančné prostriedky v sume 3.186,61 eur a z tejto čiastky žalobcovi vrátili sumu
2 196,42 eur. Zostatok vo výške 990,19 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných,

ktoré sú povinní vydať.

23. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať i na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal
sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a

považoval ho za ústavne konformný a preto sťažnosť odmietol.

24. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8
MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval,
že „aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie

práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by

tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú
obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v

prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval
plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak,
ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť“.25. Ustanovenie § 48 OZ upravujúce odstúpenie od zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené
pred 1.4.2015, čo nepochybne vyplýva z už skôr spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vydaného vo veci 8MCdo 13/2014, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

2MCdo 5/2015 zo dňa 30.5.2016.

26. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek
1 CSP tak, že žalovaným, ktorí by mali s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).