Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112235506
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112235506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcov: 1/
O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. č. XX, 2/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. č. XX, obaja
zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova ul. č. 6, Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Obec Horný Hričov, so sídlom
Horný Hričov č. 191, IČO: 00 321 290, zastúpený splnomocneným zástupcom AKSK, s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Nám. SNP č. 15, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 12.746,03 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/323/2012-207 zo dňa 14. apríla

2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/323/2012-207 zo dňa 14.04.2016 odporcu (ďalej
„žalovaného") zaviazal zaplatiť navrhovateľom (ďalej „žalobcom") v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
12.746,03 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne

trovy konania vo výške 764,50 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.416,25 eur a tieto zaplatiť na
účet právneho zástupcu žalobcu v 1/ a 2/ rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovia sa v konaní domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 12.746,03 eur s úrokmi z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12.746,03 eur od 28.01.2013 do zaplatenia z titulu náhrady škody keď
stavebnými úpravami došlo k zatekaniu vody do základov ich rodinného domu, ktorý postupne začal
plesnivieť a vlhnúť. Súd s poukazom na závery znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva
v Žiline v spojení so skutkovými okolnosťami zistenými z ostatného dokazovania ako aj vyjadrení

účastníkov dospel k záveru, že za škodu spôsobenú zamokaním - zvýšenou vlhkosťou rodinného domu
č. XX postavenom na KN parc. č. 381 k.ú. C. C. zodpovedá žalovaný.
S poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „škoda je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť
použili", stavebník zodpovedá za škodu spôsobenú stavbou, aj keď samotnú stavbu nezhotovoval sám.
Nemožno vylúčiť ani spoluzodpovednosť dodávateľa diela, avšak vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
objednávateľom a dodávateľom je veľmi obtiažne dokázať priamo zodpovednosť zhotoviteľa, a to aj

preto, že pokyny na vadné vykonanie diela z rôznych dôvodov mohol dať aj sám objednávateľ (napr.
úspora financií, materiálu, prác...). Podľa stavebného zákona stavebníkom je ten, v koho vlastníctve
bude stavba alebo pre ktorého je stavba zhotovovaná na rozdiel od odborne spôsobilého zhotoviteľa.
Preto ak dielo - úprava námestia Horný Hričov, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, poškodilo stavbužalobcov, zodpovedá za to vlastník stavby. popri vlastníkovi stavby môže zodpovedať aj ten, kto stavbu
zhotovoval, avšak len vtedy, ak škoda bola spôsobená jeho činnosťou a nie výsledkom - dielom.
V tomto prípade mal súd preukázané, že škoda na stavbe žalobcov 1/ a 2/ vznikla práve následkom

zhotoveného diela, ktoré nedostatočne odvádzalo dažďovú vodu, neumožňovalo jej priesak do podložia
(následkom nesprávne vykonaného diela), čo spôsobilo zmenu pomerov v časti domu žalobcov s jej
hromadením a prívodom, následkom čoho došlo k podmáčaniu stavby. Fakticky nie je významné, že
dielo bolo vykonané v rozpore s projektovou dokumentáciou, pretože žalovaný by zodpovedal za škodu
aj vtedy, ak by dielo bolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou, avšak následkom diela by

vznikla škoda na stavbe žalobcov, ibaže by škoda vznikla aj ináč, teda nech by bola úprava námestia
akákoľvek. V danom prípade záleží len na žalovanom ako stavebníkovi, či žiadal vykonať stavbu podľa
stavebného povolenia a projektovej dokumentácie ako aj či bola alebo nebola vykonaná riadne. Toto
právo musel realizovať sám vo vzťahu k stavbe alebo jej zhotoviteľovi, pričom zhotovenie diela v
rozpore s projektovou dokumentáciou mohol namietať voči zhotoviteľovi od počiatku vrátane uplatnení
práv zo zodpovednosti za vady. Jednoznačné neodstránenie asfaltovo-živicového povrchu muselo

byť zrejmé pri vykonávaní diela aj laikovi, nie to obci, ktorá má vykonávať prenesenú činnosť štátu v
oblasti stavebného zákona a musí mať pre túto činnosť zodpovedné osoby. Naopak, ani po zisteniach
žalobcov a znalcov o vadnom vykonaní diela žalovaný nežiadal odstrániť vady a nevhodnosť a vadnosť
prác obhajoval. Súd sa preto stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, ako aj zisteniami doc. Ing.
Andreja Sokolíka, že dielo tak, ako bolo vykonané spôsobilo minimálne zmenu vodných pomerov v

podloží a kumuláciu vlhkosti pri stavbe žalobcov, následkom čoho došlo k jej vlhnutiu. Súd nepovažoval
za podstatné, či stavba mala alebo nemala dostatočnú izoláciu proti takejto vlhkosti, pretože až do
zmeny pomerov takáto vlhkosť nejestvovala, nevytvorila sa prirodzeným spôsobom, ale práve umelým
spôsobom, vplyvom činnosti stavby žalovaného. Súd mal preukázané, že ak by stavba žalovaného
nebola realizovaná (nemal preukázanú faktickú nevyhnutnosť takejto stavby z hľadiska nie estetickej

ale funkčnej), k zmene pôdno-hydrologickým pomerov by nedošlo, a tým ani k vlhnutiu stavby (nedošlo
by k tomu, ani keby bola realizovaná v súlade so stavebným povolením). Súd mal teda preukázané
všetky atribúty pre priznanie náhrady škody, a to protiprávny úkon zo strany žalovaného (zhotovenie
diela, ktorým nad mieru primeranú pomerom obťažuje susedovu stavbu, zhotovenie stavby v rozpore so
stavebným povolením), škodu - zavlhnutie a zničenie stavby žalobcov, príčinnú súvislosť medzi vznikom

stavby a škody a nakoniec aj zavinením žalovaného, ktoré sa pohybuje medzi nepriamym úmyslom, cez
hrubú až vedomú nedbanlivosť.
Pokiaľ sa týka výšky škody, súd prevzal závery znalcov na základe rozpočtu, ktorý stanovili náklady
na odstránenie následkov poškodenia - navrátenie veci do pôvodného stavu a z dôvodu, že nedošlo k
oprave diela, resp. odstránenia jeho vád, aj k činnosti zlepšenej izolácie, nakoľko je veľký, takmer 100

% predpoklad, že takéto pomery zotrvajú. Teda okrem jestvujúcej vodorovnej izolácie bolo nevyhnutné
vykonať aj drenážne práce, vodorovnú a zvislú izoláciu, to všetko s navrátením veci do pôvodného
stavu. Súd považoval za nepodstatné, že žalobcovia nepredložili doklady o nadobudnutí veci na opravu
či úpravu stavby, pretože všeobecná hodnota prác bola zistená a žalovaný nepreukázal opak (hoci ako
stavebný úrad pri plnení všetkých povinností mohol tieto skutočnosti kontrolovať). Preto len z dôvodu,

že žalovaný nepreukázal doklady o obstaraní veci na opravu a údržbu, nemôže súd žalobu zamietnuť,
ak sú v konaní preukázané všeobecné náklady na takúto činnosť.
Súd preto vyhovel žalobe a priznal žalobcom 1/ a 2/ právo na zaplatenie sumy 12.746,03 eur. Nakoľko
žalovaný si povinnosť náhrady škody nesplnil a dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku,
súd priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3

Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.) vo výške 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28.01.2013 do
zaplatenia podľa zákona (nariadenia) účinného v čase zaslania výzvy na náhradu škody (09.10.2012),
hoci sa náhrada uplatňuje až od neskoršieho obdobia.
Súd zároveň priznal žalobcom náhradu trov konania v sume 764,50 eur a z titulu právneho zastupovania
advokátomvsume1.416,25eur(prípravaaprevzatieveci-287,14eur+režijnýpaušál7,63eur, podanie

žaloby 287,14 eur + každý paušál 7,63 eur, pojednávanie dňa 09.05.2013 - 287,14 eur + režijný paušál
7,81 eur, pojednávanie dňa 14.04.2016 - 287,14 eur, režijný paušál 8,58 eur, DPH 236,04 eur).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, nakoľko súd nevykonal

všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe toho dospel k
nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že pri rozhodnutí súd vychádzal najmä zo znaleckého ústavu
súdneho inžinierstva a znaleckého posudku predloženého žalobcami (vypracovaný doc. Ing. Andrejom
Sokolíkom) na stanovenie hodnoty stavebných úprav, ktoré na svojom rodinnom dome realizovaližalobcovia. Na tomto mieste rovnako ako v jeho vyjadrení pred súdom uviedol, že nemá námietok voči
záverom znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva. Z tohto posudku, ktorý
rieši mnohé sporné záležitosti však zároveň vyplýva aj to, že „nadmerná vlhkosť v obvodovom murive

domu č. XX pri námestí bola kombináciou konštrukčného a materiálového vyhotovenia spodnej stavby
domu č. XX a zmeny sklonových a výškových pomerov po stavebných úpravách námestia v blízkosti
domu vyhotovených v rozpore s projektovou dokumentáciou". Z tohto záveru je podľa neho zrejmé,
že znalec rozdelil príčiny vzniku problému domu č. XX do dvoch kategórií: a/ konštrukčné riešenie
domu č. XX, čo však nie je skutočnosť, za ktorú môže niesť akúkoľvek zodpovednosť on, keďže tento

dom nestaval a ani s tým nemal nič spoločné a b/ nesprávne zhotovenie námestia - čo on tiež priamo
nerealizoval, aj keď bol objednávateľom tejto stavby - prerábky námestia. Znalec tak jednoznačne ustálil,
že problémy domu č. XX neboli spôsobené výhradne v príčinnej súvislosti s uskutočnenou úpravou
námestia, ale že škodlivý následok vznikol kombináciou dvoch rôznych faktorov, ktorých pričinenie k
vzniku škody je nutné, pre účely posúdenia naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu na tej či
onej strane, diverzifikovať, a teda záväzne určiť ich podiel na vzniku škodlivého následku, to znamená

presne určiť, ktorý z nich mal podstatný vplyv na vznik škodlivého následku. Zodpovedanie tejto otázky je
podľa jeho právneho názoru smerodajné pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
kladeným žalobcami jemu za vinu a vznikom škodlivého následku.
Podľa žalovaného z uvedeného posudku ďalej vyplýva aj to, že činnosti, ktoré žalobcovia na svojej
nehnuteľnosti vykonali treba znova rozdeliť do dvoch skupín: a/ činnosti, ktoré zlepšili izolačné vlastnosti

domu proti zemnej vlhkosti a eliminovali nedostatky v hydroizolácii spodnej stavby vyplývajúce z veku
pôvodných častí domu a konštrukčného riešenia jeho základov - tieto práce však neboli nevyhnutné pre
odstránenie problémov, ktoré vznikli vadami námestia, ide o činnosti, ktoré zlepšili, zhodnotili stavbu
a nepredstavujú činnosti nevyhnutne potrebné pre zabránenie vlhnutia stavby a b/ činnosti, ktoré boli
nevyhnutné na odstránenie vlhkosti zo stavby. Nevyplýva z neho však a posudok sa tejto otázke vôbec

nevenuje, a teda ani neposkytuje odpoveď na otázku, aký podiel na celkových nákladoch vynaložených
na opravu domu (ak považujeme posudok predložený žalobcami za správny), predstavujú náklady
nevyhnutne vynaložené na odstránenie problémov spôsobených námestím. Podľa názoru žalovaného
ak má on znášať zodpovednosť za vynaložené náklady na opravu domu, môže sa to týkať len týchto
nevyhnutných nákladov a nie celkových nákladov, ktorými žalobcovia odstraňovali aj iné závady a

poruchy svojho domu. Ak má byť spoľahlivo zodpovedaná otázka podielu zodpovednosti (ak táto
existuje) žalovaného na nákladoch vynaložených na opravu domu, môže tak byť vykonané výlučne
odborným posúdením. Doposiaľ existujú v súdnom spise dva posudky, a to: - ohodnotenie nákladov
žalobcami vynaložených na opravu domu, z ktorého je ale zrejmá len výška týchto nákladov, nie však
otázkanevyhnutnostivynaloženýchnákladova-stanoveniepríčinyvznikuproblémovdomuarozdelenie

nákladov na jeho opravu na nevyhnutné náklady a náklady zlepšujúce vlastnosti domu, ale žiadny z
týchto posudkov nerieši otázku podielu nevyhnutných nákladov na celkových nákladoch vynaložených
na opravu, za ktoré jediné môže on niesť nejakú zodpovednosť.
Ďalej žalovaný uviedol, že v záujme zmierlivého/mimosúdneho vyriešenia sporu navrhol žalobcom
riešenie, aby si sporové strany nechali vyhotoviť posudok, ktorý by určil uvedený podiel s tým, že

v prípade, ak sa tak stane on bez ohľadu na spornosť otázky jeho zodpovednosti za vzniknuté
problémy, zaplatí im sumu, ktorá bude posudkom určená a zároveň aj tomu zodpovedajúci podiel na
nákladoch spojených s týmto sporom. Takúto možnosť však žalobcovia odmietli. Keďže on je právnickou
osobou - obcou, ktorá nakladá s verejnými prostriedkami, nemôže uzavrieť akúkoľvek dohodu bez
toho, aby suma, na ktorej sa dohodne, jednoznačne a preukázateľne vyplývala z relevantných

dokladov. To znamená, že bez stanovenia podielu nevyhnutne vynaložených nákladov na celkových
nákladov on nemôže uzavrieť žiadnu dohodu. Z popísaných dôvodov v konaní navrhol na vykonanie
znaleckého dokazovania za účelom stanovenia aký podiel na nákladoch uvedených v odbornom
posudku vyhotovenom Ing. Sokolíkom predstavujú: a/ náklady nevyhnutne vynaložené na odstránenie
vplyvuvodyznámestiaapob/nákladyvynaloženénazlepšenieizolačnýchvlastnostídomuprotizemnej

vlhkosti a eliminovanie nedostatkov hydroizolácií spodnej stavby vyplývajúce z veku pôvodných častí
domu a konštrukčného riešenia jeho základov. Keďže súd nevykonal navrhnutý dôkaz, nezistil všetky
skutočnosti potrebné pre náležité posúdenie sporného prípadu, na základe toho dospel k nesprávnemu
právnemu záveru.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k
odvolaniu považovali rozsudok súdu po právnej aj skutkovej stránke za správny a žiadali tento v celom
rozsahu potvrdiť.Mali za to, že súd sa námietkou žalovaného, že zo znaleckého dokazovania vyplýva spôsobenie
škody kombináciou konštrukčného a materiálového vybavenia spodnej stavby domu, pričom v
rámci odstraňovania následkov spôsobenej škody žalobcovia zlepšili aj izolačné vlastnosti domu,

vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na rámec názoru súdu uviedli, že
žalovaný nevykonal nič, čo by odstránilo súčasný stav námestia a chodníkov okolo ich rodinného domu,
neodstránil závadný stav, ktorým im vznikla škoda. Je preto logické, že museli pre záchranu svojho
rodinného domu vykonať aj iné činnosti, než len odstránenie vlhkosti spodnej stavby, aby tak zabránili
ďalšiemu vlhnutiu stavby, z dôvodu nesprávne vykonanej rekonštrukcie námestia. S poukazom na ust. §

415 Občianskeho zákonníka - prevenčnú povinnosť vzťahujúcu sa na každého - je zrejmé, že zo strany
žalovaného došlo k spôsobeniu škody na ich majetku a zároveň tým, že žalovaný tento stav neodstránil,
by k škode dochádzalo aj naďalej, keby práve oni nevykonali opatrenia potrebné na zamedzenie
prenikania vlhkosti do ich rodinného domu. Žalobcovia teda odvolanie žalovaného považovali za
účelové, bez podstatnej právnej argumentácie, ktorá by nebola použitá už v prvostupňovom konaní.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ písomne nereagoval.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných
dôvodov:

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2
O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje.

8. Námietky žalovaného v odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

9. Zodpovednosť za škodu sleduje ten účel, aby bola nahradená majetková ujma vzniklá následkom

porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti.

10. Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka
je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s ovjektívnym právom (s právnym poriadkom),
ďalej existencia škody (majetkovej ujmy), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (opomenutím)

škodou a vznikom škody a zavinenie, ktoré sa predpokladá. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak
vznikla škoda následkom protirpváneho konania škodcu. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.

11. Prvou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že s poukazom na záver znalca problém domu nebol

spôsobený výhradne v príčinnej súvislosti s uskutočnenou úpravou námestia, ale že škodlivý následok
vznikol kombináciou dvoch rôznych faktorov. Je preto potrebné určiť, ktorý z nich mal podstatný vplyv
na vznik škodlivého následku. Žalovaný tak namietal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
kladeným mu za vinu a vznikom škody.
Podľa odvolacieho súdu v odpovedi znalca - ústavu sa síce uvádza to na čo žalovaný poukazuje ("na

základe predložených podkladov a zistení zo strany ÚSI v Žiline, je možné konštatovať, že nadmerná
vlhkosť v obvodom murive domu č. XX pri námestí, bola kombináciou konštrukčného a materiálového
vyhotovenia spodnej stavby domu č. XX a zmeny sklonových a výškových pomerov po stavebných
úpravách námestia v blízkosti domu vyhotovených v rozpore s projektovou dokumentáciou") ale aj ďalšiezávery, ktoré prehliadol. Konkrétne to, že "konštrukčné a materiálové vyhotovenie spodnej stavby domu
č. XX spolu s vyhotovenými opatreniami a stavebnými úpravami vlastníka domu elimimovali s najväčšou
pravdepodobnosťou zabudovanú kapilárnu vlhkosť obvodového muriva na úroveň neobmedzujúcu

využívania domu na bývanie. Zmena hydrotechnických a výškových pomerov v blízkosti domu po
stavebných úpravach námestia vyhotovených v rozpore s projektovou dokumentáciou spôsobila
umožnenie zvýšeného prílevu dažďovej vody k obvodovým múrom a základovým konštrukciám domu č.
XX. Následkom týhto zmien mohlo dôjsť k zvýšenému vlhnutiu obvodového muriva, vrátane vonkajších
a vnútorných omietok až na úroveň, ktorá znemožnila využívanie niektorých miestností domu na bývanie

a vyžadovala vykonanie stavebných úprav na odstránenie vlhkosti z muriva a zabráneniu jej ďalšiemu
prenikaniu ku základom a do interiériu domu". Z uvedeného podľa odvolacieho súdu nepochybne
vyplýva, že vplyvom činnosti diela žalovaného došlo k zmene hydrologických pomerov a tým k vlhnutiu
domu žalobcov 1/ a 2/.

12. Druhá námietka žalovaného súvisela s výškou škody predstavujúcou náklady na stavebné práce

vynaložené na opravu domu. Podľa neho má znášať zodpovednosť len za nevyhnutné náklady a nie
celkové náklady, ktorými žalobcovia 1/ a 2/ odstraňovali aj iné závady a poruchy domu, pričom žiadny
z posudkov nerieši otázku podielu nevyhnutných na celkových nákladoch vynaložených na opravu,
za ktoré jediné môže on niesť nejakú zodpovednosť. Vytýkal preto súdu nevykonanie navrhnutého
znaleckého dokazovania.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu, ktorý považoval za účelné také práce, ktoré boli znaleckým
posudkomstanovenéakonevyhnutnékodstráneniuvlhkostiakoajpráceaopatreniazlepšujúcecelkové
izolačné vlastnosti spodnej stavby domu proti zemnej vlhkosti. Aj zo znaleckého posudku - ústavu
vyplýva, že oba druhy prác považuje za účelné. Okrem toho práce a opatrenia zlepšujúce celkové
izolačné vlastnosti spodnej stavby domu proti zemnej vlhkosti do značnej miery eliminujú nedostatky v

hydroizolácii spodnej stavby vyplývajúce z veku pôvodných častí domu a konštrukčného riešenie jeho
základov. Nerealizácia týchto prác by preto aj podľa odvolacieho súdu mohla viesť naďalej k vzniku
škody. Z toho dôvodu nebolo namieste žalovaným navrhované vykonanie znaleckého dokazovania. V
tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že keby k vzniku škody nedošlo, tak by
nedošlo ani k týmto nákladom.

13. Z týchto dôvodov odvolací rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku
o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ a 2/, a to v celom
rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).