Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010261
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916010261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného Z. K. nar. XX.XX.XXXX v T. B., pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. novembra 2016 samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. K., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvale bytom T. B., Č. J. F., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Banská Bystrica,

j e v i n n ý, ž e

-od presne nezisteného dňa letných mesiacov roku 2012 do 24.08.2012, následne od 21.02.2013 do
27.05.2013, od 01.12.2013 do 20.02.2014 a od 17.07.2014 do 06.09.2014 v byte na V. č. XXXX/XX
M. T. B. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej matke V. K., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvalým
bydliskom T. B., V. XXXX/XX, tým, že ju skoro každý deň pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal, fackal
ju, kopal a udieral do celého tela, vykrúcal jej nohy, vyhrážal sa zabitím a odseknutím hlavy, v dôsledku
čoho poškodená v noci nemohla spávať, nakoľko mala obavu, že jej obvinený ublíži,
-od presne nezisteného dňa v mesiaci september 2015 do 18.02.2016 v byte na V. XXXX/XX v T. B.

spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej matke V. K., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvalým bydliskom
T. B., V. XXXX/XX, tak, že zakaždým, keď prišiel k bytu poškodenej s úmyslom vypýtať si od nej peniaze,
dobíjalsadobytutýmspôsobom,žezvonildovtedy,kýmhodobytunevpustila,alebomunedalapeniaze,
v niektorých prípadoch v presne nezistených dňoch uvedeného obdobia sa poškodenej s nožom v ruke
vyhrážal zabitím a v presne nezistený deň v mesiaci december 2015 po príchode do bytu poškodenej
v nočných hodinách do očí nastriekal slzný plyn, pričom naposledy dňa 18.02.2016 v čase o 02,00 h
prišiel pred byt poškodenej, ktorá v domnení, že si obvinený ľahne a zaspí, ho vpustila do bytu, obvinený
však búchal dverami, začal kričať:“ Veď Vy všetci uvidíte, všetko mi spôsobujete Vy!“, následne chytil

stojan od lampy a udrel poškodenú do hlavy, pričom jej kričal, že ich všetkých vyvraždí, že im ešte ukáže
a následne zobral do ruky šnúru, ktorú si omotal okolo ruky a naznačoval poškodenej, že ju zaškrtí, čím
u nej takto svojím konaním vyvolával strach, spôsoboval jej denne psychickú traumu,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a iným
správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie.
t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie formou ústavnou.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryRimavskáSobotapodalnasúdobžalobunaobvinenéhoZ.K.prezločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

SamosudcanahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovanéhoZ.K.,ktorýuviedol,

že obžalobe porozumel, zo žalovaného skutku sa necíti byť vinný, lebo žalovaný skutok nespáchal takým
spôsobom ako je to uvedené v obžalobe a pokiaľ jeho matka V. K. vypovedá odlišne, tak nehovorí
pravdu, ani stará matka A. K., ani ostatní svedkovia, lebo on sa nikomu nevyhrážal zabitím, ani nikoho
neobťažoval. Na záver dodal toľko, že svoju matku v živote netýral a ďalej už nič podstatného na svoju
obranu nevypovedal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov a svedkýň, vypočul W..
S. A., A. B., J.. C. A., znalca V.. Q. M., znalkyňu V.. P. C., svedkyňu A. K..

Ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej V. K., ktorá na hlavnom pojednávaní

využila svoje právo a odmietla vypovedať v trestnej veci svojho syna, a preto podľa § 263 ods. 4
Trestného poriadku boli prečítané všetky výpovede poškodenej z prípravného konania.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli prečítané znalecké posudky , a to z čl. 82-97, ďalej z čl.
105-123 a ďalší znalecký posudok z čl. 133-134.

Podľa § 269 Tr. por. samosudca prečítal na hlavnom pojednávaní všetky listinné dôkazy, a to
zápisnicu o ohliadke tela, fotodokumentáciu, rozsudky okresného a krajského súdu, lekárske správy,
oznámenie z liečebni Predná Hora, oznámenia z Psychiatrickej nemocnice Kremnica, správy o povesti
na obžalovaného, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, nové odpisy registra trestov, všetky

ostatné listinné dôkazy a oboznámil s obsahom pripojených spisov 3T/2/2015 a 11T/17/2015 Okresného
súdu Rimavská Sobota.

Poškodená V. K. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní bola viackrát vypočutá a uviedla, že
obžalovaný sa k nej začal správať násilnícky agresívne niekedy v lete 2012 vždy vtedy, keď bol pod

vplyvom alkoholických nápojov. Keď bol pod vplyvom toluénu tak bol kľudný a nič zlé nerobil. Stalo sa,
že niekedy útočil aj na jej rodičov, ale väčšinou sa správal agresívne a útočil len na ňu. Obžalovaný
si počas obdobia od r. 2012 do 2014 si od nej viackrát pýtal peniaze na alkohol, ktoré mu napokon
vždy dala, aby mala od neho konečne pokoj. Toto jeho správanie nepovažovala za týranie, nakoľko syn
si pýtal peniaze od nej dovtedy, kým mu ich nedala. Žije z príjmu 340 Eur a preto si nemohla dovoliť

rozhadzovať peniaze, ďalej vypovedala, že po celý život mu kupuje cigarety, oblečenie, stravu a lieky,
ale pritom jej pomáhajú veľmi jej rodičia. Celé toto konanie obžalovaného bolo pre ňu značne stresujúce,
lebo syn im robí zo života peklo, nakoľko v noci nespí, lebo bdie, kým obžalovaný nezaspí, nakoľko je
v neustálom strese, čo vyvedie a stávalo sa tak, že syn prišiel k nej k posteli a pýtal si od nej cigarety.
V ďalších svojich výpovediach poškodená podrobne vypovedala, akým spôsobom a v akých obdobiach

jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a keď mu nechcela dať peniaze, vyhrážal sa jej zabitím a
podrobne opísala aj tú poslednú skutočnosť, keď syn prišiel 18.02.2016 v nočných hodinách pred jej
byt a keď ho pustila dovnútra napriek dohováraniu svojej matky, s tým, že predpokladala, že si pôjde
ľahnúť, a nebude robiť zle, čo však nebolo pravdou, lebo on začal vrieskať, vystrájal, búchal dverami
a vykrikoval, že všetkých vyvraždí a robil ďalšie neprístojné konanie a preto ho potom oznámila aj na

políciu. Vo svojich výpovediach v prípravnom konaní podrobne rozpísala konanie obžalovaného, ako sasprával voči nej. Na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať v tejto trestnej veci,
a preto boli prečítané všetky jej výpovede z prípravného konania.

Svedkyňa A. K. tiež aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala, akým
spôsobom sa obžalovaný vyhrážal hlavne svojej matke, lebo väčšinou útočil len na svoju matku a
ostatným sa vyhrážal, len keď bol silne pod vplyvom alkoholu.

Svedkyňa W.. S. A., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní, že

býva v T. B. na ul. V. č. XX v susedstve bývajú K., a to priamo nad nimi. Svedkyňa vypovedala, že za
uvedené obdobie vídala obžalovaného, že bol pod vplyvom alkoholu a že sa choval hlučnejšie a bolo
počuť od nich aj krik. Svedkyňa si myslí, že obžalovaný vyvoláva konflikty a počula ho hovoriť a kričať,
že „zabijem ťa“, „zdochni“, ale komu to bolo adresované, nevedela uviesť. V noci, keď bol obžalovaný K.
zadržaný policajtami, 18.02.2016 sa zobudila na strašný rachot, ale nevedela, čo sa tam robilo, následne
prišla polícia a obžalovaného zobrala preč. Na záver svedkyňa dodala, že krik a buchot od K. bolo počuť

len vtedy, keď sa obžalovaný nachádzal doma a keď nebol doma, vtedy nebolo počuť žiaden krik ani
buchot. Na svedkyni V. K. nikdy nevidela žiadne známky fyzického násilia.

Svedkyňa A. B. zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že býva v T. B. na Ul. V. č. XX na X. poschodí a oproti býva obžalovaný aj s matkou. V

uvedenom byte býva tak okolo 4,5 roka, pracuje ako učiteľka na základnej škole, ale odkedy sa tam
nasťahovali, tak už viackrát vo večerných hodinách, keď bol obžalovaný doma, bolo počuť krik a hlavne
keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu, tak sa dostával do konfliktu so svojou matkou V. K., táto ho
väčšinou ukľudňovala, ale konflikty nevyvolávala. Naposledy, keď ho zobrali policajti, tak počula, že
hovoril, že „zabijem ťa“, ale komu to hovoril, nevedela uviesť. Aj táto svedkyňa zotrvala na tom, že

obžalovaný robil krik v nočných hodinách vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ nebol doma, tak
žiadny krik ani hluk z bytu K. nezaznamenala.

Svedok J.. C. A. vypovedal, že keď zobrali policajti obžalovaného, tak nebol doma a čo sa dialo, to vedel
len z toho, čo mu povedala manželka. S obžalovaným nemal žiadne konflikty, ale v minulosti aj tento

svedok zaznamenal, že obžalovaný viackrát vyvolal konflikty a do bytu K. bola viackrát volaná polícia.
Viac nič podstatného tento svedok vo veci neuviedol.

Znalec V.. Q. M. na hlavnom pojednávaní zotrval na podanom znaleckom posudku, u obžalovaného
nezistil duševné ochorenie v pravom zmysle slova, zistil abnormnú štruktúru osobnosti obžalovaného,

hlavne s rysmi nezdržanlivosti, impulzivity a disociality, čo je považované za trvalú duševnú poruchu
osobnosti a stavy po prekonanej schizoformnej psychóze toxickej genézy. V čase posudzovaného
skutku znalec u obžalovaného zistil stav neprekračujúci hranicu simplexnej prostej opilosti stredného
stupňa, ktorá viedla k nepodstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností v čase skutku, rozpoznávacie
schopnosti obžalovaného boli zachované. Znalec u obžalovaného diagnostikoval závislosť od alkoholu,

ako aj prchavých látok v nedostatočnej remisii, z dôvodu nekompenzovanej závislosti znalec odporučil
obžalovanému uložiť ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie. Na záver znalec zotrval na
podanom znaleckom posudku, že obžalovaný je v súčasnej dobe schopný v plnej miere chápať zmysel
a účel trestného konania a jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska relatívne nebezpečný.

Znalkyňa V.. P. C. vo svojom znaleckom posudku uviedla a zotrvala na záveroch tohto znaleckého
posudku, že osobnosť poškodenej V. K. je intelektovo priemerná, primerane diferencovaná, afektivita
je labilná, sýtená zvýšeným úzkostným a agresívnym napätím z počiatočnej agresivity a naznačené
sú pocity viny. Znalkyňa ďalej uviedla, že u poškodenej je prítomná strata záujmov a tendencia

uzavretosti a introvertnej stiahnutosti pri prítomnej úzkostnej a depresívnej symptomatike. V súčasnosti
je v ambulantnej psychiatrickej liečbe pre depresívnu poruchu. U poškodenej znaleckým vyšetrením
neboli zistené také psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali vnímanie a kognitívne
schopnosti, vrátane pamäťových schopností, teda poškodená si dokáže prežité udalosti zapamätať
a reprodukovať ich aj s odstupom času, pričom neboli zistené sklony ku skresľovaniu výpovedí. U

poškodenejsaneprejavujesklonkukonfabuláciiakonfabuláciesanevyskytlianiprivyšetreníverbálneja
vizuálnej pamäte ani pri administrácii projektívnych testov a škála vierohodnosti výpovede o sebe v škále
psychopatologických príznakov je u poškodenej podľa znalkyne signifikantne pozitívna, čo znamená,
že sa prejavuje ochota vypovedať pravdivo, teda nemožno predpokladať, že nemá sklon k vedomejnepravde. Podľa znalkyne udalosť, ktorú poškodená prežila, reprodukovala opakovane pri výsluchoch
ako aj pri znaleckej explorácii vo svojej podstate identicky, primeraným a vierohodným spôsobom.

V záveroch znaleckého posudku znalkyňa poukázala na prítomné poruchy spánku u poškodenej, stavy
napätia a úzkosti, so somatickými korelátmi úzkosti, reminiscencie prežitých udalostí, ktoré sa vynárajú
na miestach spätých s inkriminovanými udalosťami, pokles až strata záujmov s ochudobnením aj
sociálnych aj interpersonálnych interesov, pričom uvedené príznaky zapadajú do obrazu depresívnej
poruchy,ktorájevpriamomsúvisesprežitýmiudalosťamiavyžiadalasiambulantnúpsychiatrickúliečbu,

ktorá pretrváva aj v súčasnosti, poškodená je v liečbe antidepresívami a anxiolytikami.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov, a to výpovedí svedkov a
znalcov, znaleckých posudkov a všetkých ostatných listinných dôkazov súd mal za preukázané, že
obžalovaný Z. K. od presne nezisteného dňa letných mesiacov roku 2012 do 24.08.2012, následne od
21.02.2013 do 27.05.2013, od 01.12.2013 do 20.02.2014 a od 17.07.2014 do 06.09.2014 v byte na V.
č. XXXX/XX v T. B. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej matke V. K., nar. XX.XX.XXXX v

T. B., trvalým bydliskom T. B., V. XXXX/XX, tým, že ju skoro každý deň pod vplyvom alkoholu fyzicky
napádal, fackal ju, kopal a udieral do celého tela, vykrúcal jej nohy, vyhrážal sa zabitím a odseknutím
hlavy, v dôsledku čoho poškodená v noci nemohla spávať, nakoľko mala obavu, že jej obvinený ublíži,
a od presne nezisteného dňa v mesiaci september 2015 do 18.02.2016 v byte na V. XXXX/XX v T. B.
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej matke V. K., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvalým bydliskom

T. B., V. XXXX/XX, tak, že zakaždým, keď prišiel k bytu poškodenej s úmyslom vypýtať si od nej peniaze,
dobíjalsadobytutýmspôsobom,žezvonildovtedy,kýmhodobytunevpustila,alebomunedalapeniaze,
v niektorých prípadoch v presne nezistených dňoch uvedeného obdobia sa poškodenej s nožom v ruke
vyhrážal zabitím a v presne nezistený deň v mesiaci december 2015 po príchode do bytu poškodenej
v nočných hodinách do očí nastriekal slzný plyn, pričom naposledy dňa 18.02.2016 v čase o 02,00 h

prišiel pred byt poškodenej, ktorá v domnení, že si obvinený ľahne a zaspí, ho vpustila do bytu, obvinený
však búchal dverami, začal kričať:“ Veď Vy všetci uvidíte, všetko mi spôsobujete Vy!“, následne chytil
stojan od lampy a udrel poškodenú do hlavy, pričom jej kričal, že ich všetkých vyvraždí, že im ešte ukáže
a následne zobral do ruky šnúru, ktorú si omotal okolo ruky a naznačoval poškodenej, že ju zaškrtí, čím
u nej takto svojím konaním vyvolával strach, spôsoboval jej denne psychickú traumu.

Tieto skutočnosti boli preukázané výpovede svedkyne a poškodenej V. K., ktorá jednoznačne
usvedčovala vo svojich svedeckých výpovediach obžalovaného zo spáchania uvedenej trestnej činnosti
a táto svedkyňa a poškodená podrobne popísala v prípravnom konaní, akým spôsobom jej obžalovaný
spôsobilfyzickéapsychickéutrpenieakoajrôzneinéveci,ktorésúpodrobnepopísanévjejvýsluchochz
prípravného konania. Poškodená pri svojom výsluchu v prípravnom konaní vypovedala, že si je vedomá,

aký trest hrozí jej synovi za týranie, ale napriek tomu zotrvala na svojom podaní a nechcela ho stiahnuť,
lebo chcela, aby to peklo, ktoré jej spôsoboval obžalovaný, už skončilo, aby sa išiel liečiť a dal jej
pokoj a ďalej vypovedala, že má obavu z toho, že keď obžalovaný príde domov, že by ju opätovne
zbil a takto už nevládala žiť, lebo z toho celého bola zúfalá a vyčerpaná. V minulosti si myslela, že
s obžalovaný zmení k lepšiemu, ale toto sa nestalo, ale jeho konanie sa len vystupňovalo, keď sa

vrátil v septembri 2015 z basy. Obžalovaný bol viackrát liečený na psychiatrii v Rimavskej Sobote,
opakovane bol viackrát hospitalizovaný v dôsledku nadmerného užívania návykových látok, tiež bol
trikrát po šiestich mesiacoch liečený v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici aj na iných liečebniach, ale
toto liečenie prinieslo len čiastočné zlepšenie a neskoršie sa opätovne dostal späť do svojich zlýchkoľají a pokračoval v útokoch na svedkyňu. Svedkyňa A. K. taktiež potvrdila tie skutočnosti, ktoré tvrdila
jej dcéra V. K. a v plnom rozsahu potvrdila tú skutočnosť, že obžalovaný dlhšiu dobu pod vplyvom
alkoholu a pod vplyvom ostatných látok sa choval agresívne voči svojej matke a dopustil sa takého

konania ako to bolo podrobne popísané v skutku obžaloby. Aj nepriami svedkovia W.. S. A., A. B. potvrdili
tvrdeniapoškodenejasčastitietoskutočnostipotvrdilajsvedokJ..C.A.vosvojejvýpovedizprípravného
konania a na hlavnom pojednávaní. Znalec V.. Q. M. v znaleckom posudku aj pri svojom výsluchu na
hlavnom pojednávaní potvrdil tú skutočnosť, že obžalovaný v súčasnej dobe v plnej miere je schopný
chápať zmysel a účel trestného konania a jeho pobyt na slobode len relatívne nebezpečný a navrhol mu

uložiť ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré by malo prispieť k tomu, aby nepokračoval v
páchaní takejto trestnej činnosti. Znalkyňa V.. P. C. potvrdila, že výpoveď poškodenej V. K. je vieryhodná,
neprejavuje sa u nej sklon ku konfabulácii, hodnoverne opisuje tie skutočnosti, ktoré skutočne prežila,
vo svojich výpovediach vypovedá pravdivo, nemá sklon k tomu, aby vypovedala vedome nepravdivo,
čiže jej výpovede sú pravdivé tak ako sa skutočne odohrali, ako ich poškodená prežila, ako si ich aj
zapamätala a zaznamenala a tiež aj táto znalkyňa potvrdila tú skutočnosť, že poškodená na základe

konania obžalovaného sa dostala do takého stavu, kde bolo nutné, aby sa podrobila tiež ambulantnej
psychiatrickej liečby, aby sa zbavila príznakov depresívnej poruchy, ktorá priamo súvisí s prežitými
udalosťami s obžalovaným.

Uvedenými svedeckými výpoveďami a hlavne výpoveďou poškodenej, znaleckými posudkami a

ostatnými listinnými dôkazmi bola trestná činnosť obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná a súd
neuveril jeho tvrdeniu, že on nikoho netýral, ani sa nikomu nevyhrážal, ani jeho vyhláseniu, že svoju
matkuvživotenetýral.Vyššieuvedenýmidôkazmibolajehotrestnáčinnosťvplnomrozsahupreukázaná
a súd jeho obranu hodnotil ako neopodstatnenú a nedôveryhodnú.

Súd konanie obžalovaného Z. K. právne kvalifikoval vychádzajúc z daného záveru ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b) Trestného zákona, lebo blízkej osobe
spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a iným správaním, ktoré
ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty uvedeného zločinu a tým, že obžalovaný týral svoju matku, jej spôsobil fyzické
a psychické utrpenie, ktoré je podrobne špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Konanie
obžalovaného súd právne kvalifikoval odlišne ako prokurátor vo svojom rozšírenom záverečnom
návrhu záverečnej reči, kde sa domáhal, aby jeho konanie bolo kvalifikované aj podľa § 208 ods.
3 písm. d) Trestného zákona, lebo vykonaným dokazovaním a dôkazmi, ktoré boli zabezpečené

v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že by obžalovaný naplnil svojím konaním všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty uvedeného zločinu podľa odseku 3 písmeno d) Trestného zákona, a preto samosudca túto
právnu kvalifikáciu aj neuznal.

Obžalovaný Z. K. je čiastočným invalidným dôchodcom, je pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
V mieste bydliska ho nevedeli zhodnotiť. V tejto trestnej veci mu bol ustanovený za opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota. Naposledy je obvinený prihlásený k trvalému pobytu
na adrese T. B. bez udania presnej ulice a miesta bydliska, nakoľko sa s matkou nezhodol, a táto
nesúhlasila, aby býval u nej na Ul. V. č. XX. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva,

že obžalovaný bol aj postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku a to pokutou vo výške 30 €
dňa 25.08.2011. Z odpisu registra trestov súd zistil, že bol doteraz 4-krát súdne trestaný za rôznu
trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/17/2015 zo dňa
12.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením pre výkon

trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 06.09.2015, ďalej
mu bol uložený trest prepadnutia veci a ochranné psychiatrické liečenie a ochranné protitoxikomanické
liečenie formou ústavnou a tieto liečenia boli zmenené na ambulantnú formu 28.07.2015. Zo správy
z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica vyplýva, že
obžalovaný bol predvedený na výkon väzby dňa 20.02.2016 a jeho správanie doteraz bolo v súlade s

ústavnýmporiadkomadennýmrežimom,doprácenebolzaradený,nakoľkootonepožiadal.Obžalovaný
nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený, kontakt s vonkajším svetom nadviazal prostredníctvom
korešpondencie ale právo na prijatie balíka, vykonanie návštevy alebo telefonických hovorov do dňa
podania správy nevyužil.Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. súd vychádzal u obžalovaného zo základných zásad pre ukladanie trestov,
že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu má zabrániť v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvoriť podmienky k tomu, aby viedol riadny život a súčasne ho odradí od páchania
trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zák. pri určení druhu trestov a ich výmery, súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa a jeho pomery a možnosti nápravy

Podľa § 36 Tr. zákona súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Podľa § 37 písm. m) Tr. zákona súd vzhliadol u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že bol
už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je
0:1, čiže prevažujú priťažujúce okolnosti.

Súd sa uvedenými základnými zásadami pri ukladaní trestov riadil tak, že obžalovanému na účinnú
ochranu spoločnosti uložil vzhľadom na jeho opakovanú trestnú činnosť prísny nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 6 rokov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, lebo tento bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Ďalej mu súd podľa § 73 ods. 2
písm. d) Trestného zákona uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie formou ústavnou, aby mu bolo
zabránené v páchaní takejto trestnej činnosti pod vplyvom návykových látok. Jedine tento trest spolu aj

s ochranným opatrením dáva dostatočnú záruku, že pomôže v prevýchove a náprave obžalovaného.
blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a iným
správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.