Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204677
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716204677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: D.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., ul. E. č. X/X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Henrietou
Hirjakovou, advokátkou so sídlom D., P. A. č. X, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
ul. H.. W. a D. č. X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so
sídlom D., ul. E. B. O. č. X, o zaplatenie sumy 900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/144/2016-41 zo dňa 07. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 21C/144/2016-41 zo dňa 07.07.2016 žalobu žalobkyne zo
dňa 21.04.2016 o zaplatenie sumy 900 eur s príslušenstvom zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že
žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania (výrok II.).
Súd akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovaným (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ak
žalovaná (správne žalobkyňa - poznámka odvolacieho súdu) tvrdila, že kúpnu cenu mal protiprávne
prevziať žalovaný dňa 25.04.2013, právo na zaplatenie tejto sumy si mohla uplatniť vo všeobecnej 3-

ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňa 26.04.2013 a skončila dňa 26.04.2016. Žalobkyňa
žalobu o zaplatenie spornej sumy 900 eur s príslušenstvom podala na súd dňa 27.04.2016, teda po
uplynutí premlčacej lehoty. Skutočnosť, že žalovaný mal prevziať kúpnu cenu práve dňa 25.04.2013,
keď si G. Y. prevzal 3 prenosné garáže, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vyplýva najmä z obsahu
žaloby, tvrdení žalobkyne ako aj zo skutočnosti, že táto si uplatnila právo na zaplatenie zákonného úroku
z omeškania zo sumy 900 eur od 26.04.2013, pretože predchádzajúci deň, teda 25.04.2013 sa žalovaný
dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy. Nakoľko žalované právo bolo premlčané, súd návrh na

vykonanie dokazovania výsluchom svedkov zamietol.
Na základe ust. § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „C. s.
p.“) súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkupodalaodvolaniežalobkyňaprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcu
majúc za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené.
Vytýkala súdu, že jej nedoručil predvolanie na pojednávanie. Vyjadrenie zástupcu žalovaného bolo jej
a jej zástupkyni doručené až na pojednávaní dňa 07.07.2016. Súd teda podľa § 365 ods. 1 písm. b/
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala patriace jej procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Nemala dostatok času na prípravu procesnej obrany
proti procesnej námietke žalovaného spravidla 5 dní na prípravu pojednávania. Súd rozhodol hneď

na prvom pojednávaní. Až na základe námietky jej právneho zástupcu dal na začiatku pojednávania
vyjadrenie žalovaného k žalobe. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplývali nové právne skutočnosti,
ktorými sa tento obhajoval a tým bolo potrebné preukázať iné skutočnosti a doložiť nové listinné dôkazy.
Keďže žalovaný (správne žalobkyňa - poznámka odvolacieho súdu) v tom čase nedisponovala všetkými
dôkazmi, nemohla ich bez svojej viny použiť, nakoľko nedisponovala všetkými dôkazmi, ktoré mali byť

po uplynutí zákonnej lehoty od ukončenia podnikania skartované. Žalovaná strana sa vyjadrila, že išlo
o konanie medzi podnikateľmi a súd sa touto otázkou ďalej nezaoberal.
V ďalšej časti odvolania žalobkyňa uviedla, že ona a žalovaný boli likvidátormi spoločnosti Klimchlad,
s.r.o. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že dňa 25.04.2013 bol na základe telefonického
rozhovoru požiadaný ňou, aby zabezpečil predaj predmetných garáží len otvorením brány a s predajom
nemal nič spoločné a ani nebol poverený prevzatím kúpnej ceny. Ona a žalovaný, ktorí ako spoločníci

uzatvorili dňa 13.07.2005 zmluvu o nájme medzi spoločnosťou Klimchlad, s.r.o. v zmysle uzatvorenej
nájomnej zmluvy mal hmotnoprávnu zodpovednosť voči prenajímateľovi za prenajaté nehnuteľné a
hnuteľné veci štatutárny orgán spoločnosti, teda aj žalovaný. Keďže počas nájmu nedošlo k jeho
ukončeniu alebo vráteniu predmetu nájmu prenajímateľom, nájomná zmluva stratila platnosť až
výmazom spoločnosti z obchodného registra dňa 12.07.2013. Ona v tom čase bola taktiež zapísaná

ako likvidátor spoločnosti a z dôvodu jej choroby, pre ktorú sa nemohla osobne zúčastniť predaja
garáží, preto sa telefonicky dohodla so žalovaným, aby predaj garáží zabezpečil on. Žalovaný nekonal
v súlade s právnymi a účtovnými predpismi, nevyhotovil kúpnu zmluvu, nevystavil príjmový doklad na
prevzatú hotovosť. V konaní ona preukáže na základe svedeckých výpovedí kupujúcich, že žalovaný
kúpnu cenu za garáže v hotovosti 900 eur prevzal v deň predaja a že konal s úmyslom poškodiť

ju. Ďalej žalobkyňa uviedla, že zmluva medzi likvidátorom spoločnosti a spoločnosťou sa spravuje
ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa ustanovení Obchodného zákonníka aj na práva a povinnosti
vyplývajúceztejtozmluvy,naprávapremlčaniaauplatňovanianárokovsavzťahujeObchodnýzákonník.
Na vzťah medzi likvidátormi a spoločnosťou sa vzťahuje ustanovenie Obchodného zákonníka. Medzi
ňou a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol hnuteľný majetok, zásoby a

materiálslúžiacinapodnikanie,tedaajpredmetsporu.Zmluvuonájmeuzatvorilistranyakopodnikatelia.
Ďalej podľa žalobkyne súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, aj keď ich ona
navrhovala s odôvodnením, že nárok je premlčaný.
Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom splnomocneného zástupcu
navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
V súvislosti s námietkou žalobkyne, že jej nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, poukázal na
to, že zo spisu je nepochybné, že táto bola zastúpená právnou zástupkyňou už pri podaní žaloby. Z

uvedeného dôvodu súd doručoval predvolanie na pojednávanie priamo jej právnej zástupkyni v súlade
s ust. § 92 ods. 2 veta prvá a § 110 ods. 1 veta prvá a druhá C. s. p., ktorá predvolanie na pojednávanie
na deň 07.07.2016 osobne prevzala 29.06.2016, to znamená v dostatočnom časovom predstihu tak, že
bola zachovaná lehota 5 dní na prípravu pojednávania.
Čo sa týka písomného vyjadrenia na pojednávaní dňa 07.07.2016, jeho právna zástupkyňa stručne

zhrnula skutočnosti uvádzané v tomto vyjadrení a na jeho obranu uplatnila hmotnoprávnu námietku, a to
námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne, ktorá v rámci procesnej obrany tvrdila, že žalobu
podala na pošte dňa 25.04.2016. Ako je nepochybné z prezenčnej pečiatky súdu, žaloba žalobkyne
bola doručená súdu dňa 27.04.2016, to znamená po uplynutí premlčacej doby, s čím sa stotožnil
aj súd a žalobu žalobkyne zamietol. Podľa žalovaného ak mala žalobkyňa za to, že jej postupom

súdu bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, mohla priamo na pojednávaní požiadať z
dôvodu skoršieho nedoručenia jeho písomného vyjadrenia o odročenie pojednávania, resp. prerušenie
pojednávania na čas, počas ktorého sa mohla s písomným vyjadrením oboznámiť. Ďalej žalovaný tiež
uviedol, že písomné vyjadrenie neobsahovalo také závažné skutočnosti, na ktoré by nemohla reagovať
už v priebehu pojednávania, pretože podľa jeho názoru tam boli opísané skutočnosti, o ktorých vedela.

O nič také však súd nepožiadala ani nenamietala, že jej bolo toto vyjadrenie doručené krátkou cestou
na pojednávaní, čo umožňuje súdu § 105 ods. 1 prvá veta do bodkočiarky C. s. p., podľa ktorého
súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. Podľa žalovaného súd v priebehu
konania vyslovil aj svoj predbežný právny názor na vec, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňaúspešná v spore nebude a umožnil stranám sporu vyriešiť vec mimosúdne, keď prerušil pojednávanie
na 5 minút. K dohode strany sporu však nedospeli, súd v konaní pokračoval a rozhodol tak, že žalobu
žalobkyne zamietol.

K argumentácii žalobkyne, že išlo o konanie medzi podnikateľmi a súd sa tým nezaoberal, žalovaný
uviedol, že nie je si vedomý toho, že by táto a jej právna zástupkyňa toto v priebehu pojednávania
uvádzali.Niejetozrejméanizozápisnicezpojednávaniaanevyplývatoanizosamotnejžaloby.Vďalšej
časti reagoval na tvrdenia žalobkyne o tom, že ide o obchodnoprávny vzťah, ohľadom zodpovednosti
štatutárneho orgánu spoločnosti a nájomnej zmluvy uzatvorenej ako podnikatelia. Podľa neho celá

obrana žalobkyne obsiahnutá v odvolaní je účelová v snahe dosiahnuť, aby súd posúdil daný vzťah
medzi stranami sporu ako vzťah obchodno-právny a nie občianskoprávny s tým, že premlčacia doba
podľa Obchodného zákonníka je 4-ročná a v tomto prípade by sa on nemohol brániť námietkou
premlčania.

4. Žalobkyňa v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne

zotrvala na tom, že boli porušené jej procesné práva podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Uviedla, že súd
tým, že jej nedal možnosť na vyjadrenie - na podanie repliky, postupoval v rozpore s § 167 C. s. p. a
porušil tak procesné práva strán konania. Jej tým, že jej nedal priestor na repliku, t. j. keď jej neposkytol
dostatočnú primeranú spravidla 10-dňovú lehotu na vyjadrenie. Zároveň porušil aj práva žalovaného,
keď mu odoprel právo na jeho vyjadrenie, t. j. dupliku. Súd nedodržal zákonom stanovený procesný

postup, na základe čoho rozhodol v jej neprospech. Nemohla patrične v danej veci argumentovať a
poskytnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Zároveň bola názoru, že otázky premlčania nároku
a príslušnosti právnej normy by mali byť predmetom dokazovania na súde, po daní možnosti strán na
vyjadrenie a na predloženie dôkazov.

5. Žalovaný v duplike prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zotrval na svojej argumentácii
uvedenej vo vyjadrení. Opakovane zdôraznil, že žalobkyňa mala možnosť požiadať o odročenie
pojednávania, čo však nenamietala, keď jej písomné vyjadrenie žalovaného súd doručoval priamo
na pojednávaní dňa 07.07.2016. Poukázal aj na základný princíp článku 17 C. s. p., podľa ktorého
súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzalo sa

zbytočným prieťahom, konalo sa hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán
sporu a iných osôb.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, 379 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z
nasledovných dôvodov:

7. Dňom 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. Z. C. s. p., ktorým bol zrušený zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti toho zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení proti strany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli

v neprospech strany.

10. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom a to nedoručením
predvolania na pojednávanie a vyjadrenia žalovaného znemožnil, aby uskutočňovala patriace jej
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1

písm. b/ C. s. p.) a tým súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) Znemožnil jej, aby uplatnila prostriedky procesnej obrany.11. S prihliadnutím na odvolacie dôvody uvedené žalobkyňou odvolací súd teda skúmal, či súd prvej
inštancie v čase rozhodovania doručil jej predvolanie a vyjadrenie v súlade s ustanoveniami O. s. p.
(účinnými do 30.06.2016) a C. s. p. (účinnými od 01.07.2016).

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd zistené, že predvolanie bolo doručené
žalobkyni prostredníctvom jej splnomocnenej zástupkyni (advokátke) dňa 29.06.2016 a to v súlade s
ust. § 49 ods. 1 vety prvej a druhej O. s. p. účinného do 30.06.2016, podľa ktorého ak má účastník
zástupcusplnomocenstvomprecelékonanie,doručujesapísomnosťlentomutozástupcovi.Akmávšak

účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Nakoľko
žalobkyňa bola zastúpená zástupkyňou na celé konanie (č.l. 12, 106 spisu), bola súdom správne len
táto predvolávaná a bola zachovaná aj najmenej päťdňová lehota na prípravu pojednávania (§ 115 ods.
2 O. s. p., § 178 ods. 2 C. s. p.). Námietku žalobkyne tak považoval odvolací súd za nedôvodnú.

13. V súvislosti s nedoručením vyjadrenia žalovaného žalobkyňa poukazovala na to, že vyjadrenie

zástupcu žalovaného bolo jej ako i jej zástupkyni doručené až na pojednávaní dňa 07.07.2016, pričom
z tohto vyplývali nové právne skutočnosti, ktorými sa obhajoval a tým bolo potrebné preukázať iné
skutočnosti a doložiť nové listinné dôkazy, ktoré nemohla bez svojej viny použiť.

14. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.06.2016 z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva,

že došlo súdu dňa 07.06.2016. Žalobkyni nebolo zo strany súdu prvej inštancie do dňa pojednávania
(07.07.2016) doručené a to v zmysle ust. § 114 ods. 2 vety tretej O. s. p. podľa ktorého vyjadrenie
žalovaného súd bezodkladne odošle žalobcovi ani v zmysle ust. § 167 ods. 2 vety prvej C. s. p.,
podľa ktorého ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné
opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote

určenej súdom. Súd doručil vyjadrenie žalovaného splnomocnenej zástupkyni žalobu na pojednávaní
dňa 07.07.2016. Napriek nedoručeniu vyjadrenia žalovaného žalobkyni odvolací súd na túto skutočnosť
neprihliadol. Poukazuje totiž na to, že námietka premlčania vznesená žalovaným nebola obsahom
písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa
07.07.2016 bola prednesená splnomocneným zástupcom žalovaného na pojednávaní. Splnomocnená

zástupkyňa žalobkyne v rámci obrany na túto aj reagovala preukazovaním podacieho lístka, že
žalobu podala na pošte dňa 25.04.2016. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalobkyňa
nepožiadala o odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 C. s. p.). Súd napadnutým rozhodnutím vznesenú
námietku premlčania akceptoval a len na tomto dôvode založil rozhodnutie, ktorým žalobu žalobkyne
zamietol. Podľa odvolacieho súdu preto nesprávny postup súdu spočívajúci v nedoručení písomného

vyjadrenia žalobkyni nemal za následok porušenie jej procesných práv v súvislosti s rozhodnutím súdu.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Ďalšími odvolacími
dôvodmi súvisiacimi s vecou samou sa už preto nezaoberal a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách účastníkov konania, ktorý nebol zo strany žalobkyne

osobitne napadnutý odvolaním.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).