Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/545/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203758
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813203758.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.SilviouŠviderskouvprávnejvecižalobcu:W.W.H..Z..A..,

E. J. XXXX/XX, P. D., XXX XX E. X, Č. Z., M.: XXX XX XXX, zastúpený: B. E., H..Z..A.., C. X, XXX XX Y.,
M.: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. I., P.. XX.XX.XXXX, V. XX, o zaplatenie 207,12 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 207,12 eur od 18. 12.
2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 207,12 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne
zo sumy 207,12 eur od 18.12.2009 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy
207,12 eur od 03.03.2010 zaplatenia. Okrem toho žiadal priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny
percenta zmenkovej sumy teda 0,69 eur a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 03.12.2008 na zmenkovú sumu

207,12 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.12.2009.
V texte bol uvedený záväzok žalovaného, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad zmenkovému
veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.

2. Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby
zaplatil0,-eur,kdenazmenkovúsumuuhradil0,-euranaúrokyuhradil0,-eur.Keďžezmenkováistinaje

opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.

4. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z

vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov
sú príslušné tieto súdy - Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove.

5. Tunajší súd postúpil vec Okresnému súdu Prešov z dôvodu vecnej a miestnej nepríslušnosti.6. Postúpenie veci žalobca namietal písomným podaním, v ktorom uviedol, že príslušnými súdmi na
vydanie rozsudku v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú v Slovenskej republike

okresné súdy. Podľa názoru žalobcu výnimku z uvedeného pravidla netvoria ani prípady, ak sa uplatňuje
právo zo zmenky.

7. O námietke žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1Ncb/29/2013-24 zo dňa
22.07.2013 a určil, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou. V odôvodnení

uviedol, že v predmetnej veci ide o cezhraničný spor v zmysle ustanovenia článku 3 ods. 1 Nariadenia
ES číslo 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Príslušnosť súdu na konanie uvedené Nariadenie rieši v článku 25 ods. 1 a v nadväznosti
na to SR oznámila, že na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú príslušné okresné súdy.
V tomto oznámení sa nenachádza žiadna zmienka o osobitnej kauzálnej miestnej príslušnosti aká
vo vnútroštátnych sporoch, či v sporoch mimo alternatívneho konania by prichádzala do úvahy aj

s prípadným použitím ustanovenia § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona číslo 371/2004 Z. z. Aj keď
žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, treba mať na zreteli osobitosti Európskeho konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, upravené právnymi predpismi EÚ, ktoré podľa článku 7 odsek 2 Ústavy
SR majú prednosť pred vnútroštátnymi normami, a nemožno na ujmu základných cieľov Nariadením
poskytnutého alternatívneho nástroja riešiť ani miestnu príslušnosť na konanie. Ak SR oznámila podľa

článku 25 Nariadenia príslušnosť všeobecných okresných súdov a nie súdov s kauzálnou príslušnosťou
a žaloba bola podaná na súd príslušný podľa bydliska žalovaného, ani pri závere o uplatňovaní nároku
zo zmenky, nemôže byť miestne príslušným súd určený podľa § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona číslo
371/2004 Z. z.

8. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že nevie čo je to zmenka. Podpis na zmenke sa nepodobá jej
podpisu. Zmenku nepodpísala. Je pravdou, že od spoločnosti Pohotovosť brala pôžičku, výšku si už
nepamätá, celú pôžičku nesplatila.

9. Po začatí pojednávania žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne zo sumy 207,12 eur od 18. 12. 2009 do zaplatenia .

10. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Výzvou zo dňa 08.01.2016 vyzval súd žalovanú, aby sa písomne vyjadrila, či súhlasí s čiastočným
späťvzatím návrhu. Zároveň jej súd oznámil, že v prípade ak sa v lehote 10 dní nevyjadrí, bude mať súd
za to, že s čiastočným späťvzatím súhlasí.

13. Žalovaná súdu neoznámila vážne dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím, preto mal súd za to,
že s týmto späťvzatím súhlasila.

14. Keďže žalobca zobral svoj návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 207,12
eur od 18. 12. 2009 do zaplatenia späť po začatí pojednávania a žalovaná nevyjadrila svoj nesúhlas s

čiastočným späťvzatím, súd podľa citovaného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil.

15. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že podanie je označené aj ako úprava petitu
žaloby, žalobca okrem čiastočného späťvzatia žaloby iným spôsobom petit žaloby neupravil. Preto súd
o zmene petitu nerozhodoval.

16. Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje v občianskycha obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä

na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci.

17. V článku 3 odsek 1 Nariadenia sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom
taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako

v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

18. Podľa článku 5 odsek 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

19.Vzmyslečlánku5odsek2citovanéhoNariadenia,podoručenísprávnevyplnenéhotlačivanávrhuna
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené

v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

20. V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke súd považoval
za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie a to aj bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán.

Je to výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca
poukazuje na článok 5 bod 1 príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie
aj vtedy, ak to považuje za potrebné. Nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním
vyplňovacieho práva zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu, ktorý
vznikol medzi pôvodným veriteľom žalovaného (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako aj

v súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmenková odmena prekračuje jej maximálnu výšku ustanovenú zákonom, táto skutočnosť je tiež
dôvodom, pre ktorý súd vo veci nariadil pojednávanie.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úplným výpisom z obchodného registra

žalobcu, písomnými vyjadreniami a stanoviskami žalobcu, zmenkou, ktorú k návrhu pripojil žalobca,
zmluvou o úvere číslo XXXXXXX uzavretou na jednej strane medzi žalovaným ako dlžníkom a na druhej
strane ako veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, uzavretou dňa 03.12.2008, ktorej číslo je uvádzané vo vyššie uvedenej zmenke a zistil tento
skutkový a právny stav:

22. Žalovaný vystavil dňa 03.12.2008 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, obsahom
ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XX XXX
XXX, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 6.239,70 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 18.
12. 2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami

„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

23. Zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX vyplýva, že dňa 03.12.2008 bola uzatvorená medzi dlžníkom
- odporcom a veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluva o úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť

dlžníkovi úver v sume 398,33 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 382,39 eur t. j. celkove čiastku 780,72 eur, ktorú sa zaviazal tento uhradiť v 12-tich
mesačných splátkach splatných po 65,06 eur, začínajúc dňom 13.01.2009 na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 03.12.2008 a opatrená
podpismi mandatára ako aj podpisom odporcu ako dlžníka.

24. Zmenka, ktorú navrhovateľ pripojil k návrhu, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok
z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickúosobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú
povahu.

25. Na posúdenie spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval
slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne
ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo
861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v
kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade

postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona číslo 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom na to, že pôvodným
majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a

prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

26. Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

27. V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom) s tým, že podľa

článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
kto je odporca zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka.

28. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

30. V § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 sa uvádza, že neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona vneprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

33. V § 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa uvádza, že na

účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme;
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

34. V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

35. S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že dňa 03.12.2008 uzavrel žalovaný ako dlžník
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 398,33 eur. V ten istý deň bola vystavená a podpísaná zmenka
ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nasvedčuje tomu aj rovnaké

číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. Žalobou si žalobca na súde uplatnil právo na
zaplatenie sumy 207,12 eur.

36. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za potvrdené, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako

dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral
žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený
text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to
osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa
dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj začínajúci deň splatnosti, pričom

v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu
úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré obsahovali dohodu o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany
dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

37. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiacho obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

38. V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a

žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných zmluvných podmienok, do tejto
zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal
tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami a druhá strana ako spotrebiteľ
obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

39. Zmluva o úvere zo dňa 03.12.2008 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným bola spotrebiteľskou

zmluvou.

40. Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením

(indosovaním) zmenky. Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

41. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal
jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v

spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.
marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému

rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú
ochranu spotrebiteľa.

42. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s.
proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako cenného papiera, je

povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

43. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für
das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische

Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

44. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (anielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

45. V bode 37 tohto rozhodnutia proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza
z účelu právnej úpravy Smernice číslo 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

46. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú
pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

47. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona
číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01. 01. 2008.
Posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného

vzťahuzozmenky,súdbynemoholvtomtoprípadeaplikovaťustanoveniaoochranespotrebiteľa,čímby
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébyvšaksúdnemoholskúmať,čímbybolospotrebiteľoviodopreté
jeho právo na právnu ochranu.

48.Ustanovenie§53ods.4OZdemonštratívneurčuje,čojemožnévyhodnotiťakoneprijateľnézmluvné
podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny výpočet nekalých
podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné doplniť ustanovením § 4 ods. 6 zákona
číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo

šekom.

49. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky:
1. ide o zabezpečovaciu zmenku;
2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

50. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, istina
poskytnutého úveru bola 398,33 eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 200,17 eur.

51. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

52. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od
dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava
bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa
pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny
a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje

vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medziúčastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,
že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o)
Občianskeho zákonníka.

53. Pre úplnosť súd dodáva, že na to, aby bola zmluva platne uzavretá je potrebné, aby bola vôľa

zmluvných strán slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné
dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu
boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky.
Pokiaľ právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol navrhovateľom
preukázanýlistinamipripojenýmiknávrhunazačatiekonania,súdmusíkonštatovaťneplatnosťtakéhoto

dojednania z dôvodu nedostatku vôle žalovaného.

54. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné

dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s
právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred právny predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho

postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový
úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za úrok v rozpore s dobrými mravmi
a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.

55. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou
mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
Žalobcaakonadobúdateľzmenkyzabezpečujúcejzáväzokspotrebiteľamuselpočítaťstým,ženárokom
majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

56.Vzhľadomnataktozistenýskutkovýstavdospelknázoru,žezmenka,titulomktorejžalobcauplatňuje
žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd mal aj za to, že
vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemôže byť
považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. V závere považuje
súd za potrebné uviesť, že dohodu o vyplňovacom práve zmenky a tým aj samotnú zmenku možno

považovaťzaneplatnúajpreobchádzaniezákona(§39OZ).Oobchádzaniezákonaide,akprávnyúkon
síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby dodržaný
nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu
platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaný
by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ). Pretože
žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu
zamietnuť a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy.

57. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na Stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa

20. 10. 2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah ipovahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

58. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v plnom rozsahu v konaní
úspešný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.