Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312210242
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312210242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: ACROPOLIS SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Nitra, Rastislavova 12, IČO: 36 560 669, zast. JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom
Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. R. N. XX, zast.
JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Kpt. Rašu 4, o zaplatenie 85.581,70 eura
s prísl. a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 05. 11. 2015 č. k.
11C/144/2012-270, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

85.581,70 eura s 9 % úrokom ročne od 02. 03. 2012 do zaplatenia, do troch dní od jeho právoplatnosti.
Vzájomnú žalobu žalovaného o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení zamietol. Zároveň vyslovil, že
o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 39, § 40a, § 49a, § 517 ods.
2, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 80 písm. c/ a § 97 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP). Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 01. 2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným

ako postupníkom bolo postúpenie pohľadávok, ktoré mal postupca voči dlžníkovi, ktorým bol POLYNIT
SK spol. s r.o., so sídlom Trnava, Pekárska 11, IČO: 31 428 746, a to pohľadávok z titulu v zmluve
uvedených faktúr vystavených postupcom dlžníkovi, ktoré dlžník postupcovi ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok neuhradil, za odplatu dohodnutú v celkovej výške 174.479,37 eura. Žalovaný
sa zaviazal prvú časť odplaty zaplatiť žalobcovi vo výške 87.500 eur dňa 03. 01. 2012 a druhú časť
odplaty sa zaviazal žalobcovi zaplatiť vo výške 86.979,37 eura v lehote najneskôr do 01. 03. 2012.
Zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla platnosť a účinnosť dňom 03. 01. 2012, pričom zmluvné

strany vyhlásili, že túto zmluvu uzavreli na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni,
jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu ju podpisujú. Konštatoval, že medzi stranami sporu nie je sporné,
že časť dohodnutej odplaty vo výške 87.500 eur žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 03. 01. 2012 a druhú
časť odplaty splatnú 01. 03. 2012 v celom rozsahu neuhradil, keď žalobcu zaplatil len faktúru č. 2011317
v sume 1.397,67 eura, z ktorého dôvodu si žalobca v konaní uplatňuje proti žalovanému nárok na
zaplatenie sumy 85.581,70 eura. Z uznania záväzku z 18. 02. 2011 mal za preukázané, že spoločnosť
POLYNIT SK spol. s r.o., so sídlom Nitra, Rastislavova 12, IČO: 31 428 746 v zastúpení žalovaným

ako konateľom uznala svoj záväzok voči žalobcovi, pričom okrem iného z uznania vyplýva, že išlo o
záväzok z dôvodu vystavených faktúr na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 12. 2005
uzavretej medzi POLYNIT SK spol. s r.o. ako odberateľom a žalobcom ako dodávateľom, predmetom
ktorej je úprava vzájomných práv a povinností pri poskytovaní služieb - zabezpečovaní a poskytovanídodávky elektrickej energie od spoločnosti Západoslovenská energetika cez vlastnú trafostanicu a sieť.
Z e-mailovej komunikácie zistil, že dňa 21. 12. 2011 a 02. 01. 2012 bol zaslaný okrem iných návrh zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi stranami sporu. Poukázal na Obchodný vestník pod č. OV 2011/250,

deň vydania 30. 12. 2011, kde bolo zverejnené, pod K014774 sp. zn. 36R/4/2011, že Okresný súd
Trnava v právnej veci navrhovateľa - dlžníka POLYNIT SK spol. s r.o., IČO: 31 428 746, Pekárska
11, 917 01 Trnava, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi POLYNIT SK spol. s r.o., IČO: 31
428 746, Pekárska 11, 917 01 Trnava a že v Obchodnom vestníku pod č. OV 2012/13, deň vydania
19. 01. 2012 bolo zverejnené povolenie reštrukturalizácie dlžníka s tým, že do funkcie správcu bol

ustanovený JUDr. G., so sídlom kancelárie Pekárska 11, 917 01 Trnava. Zo Zmluvy o poskytovaní
služieb, uzatvorenej 01. 12. 2005, medzi žalobcom ako dodávateľom a TATRAS spol. s r.o., M. R.
Štefánika 3512, Topoľčany, IČO: 31428746 ako odberateľom zistil, že jej účelom bolo upraviť vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní služieb - Zabezpečovať a poskytovať dodávku
elektrickej energie od firmy Západoslovenská energetika cez vlastnú trafostanicu a sieť, zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú a jeden zo spôsobov skončenia nájmu bolo aj odstúpenie od zmluvy. Žalobca

dňa 29. 12. 2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 12. 2005, ktoré
bolo dňa 03. 01. 2012 doručené POLYNIT SK spol. s r.o., Pekárska 1, Trnava. Podľa oznámenia
POLYNIT SK spol. s r.o., táto neodoberala v roku 2012 elektrickú energiu od žalobcu a ani ju neodoberá.
Ďalej uviedol, že z oznámenia správcu JUDr. G. C. vyplýva, že po jeho ustanovení do funkcie a po
obhliadnutí výrobných priestorov dlžníka POLYNIT SK spol. s r.o., nachádzajúcich sa v priemyselnom

areáli v Nitre - Mlynárce, Rastislavova 12 u dlžníka, nebola realizovaná výroba alebo spracovanie
materiálov na výrobu polystyrénu a táto výroba bola ukončená ešte v roku 2011 a že neuzatvoril
novú zmluvu o dodávke elektrickej energie so žalobcom, ktorý ju dodával len do konca januára 2012.
Vychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovaniakonštatoval,žesporomdotknutázmluvaopostúpení
pohľadávok obsahuje všetky podstatné náležitosti nevyhnutné pre uzavretie platnej zmluvy o postúpení

pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ, keď jej účastníci sú riadne označení, postupované pohľadávky
sú dostatočne určite identifikované ich výškou a číslami faktúr, pričom je riadne označený aj dlžník
postupcu a zároveň účastníci zmluvy sa dohodli na odplate za postúpenie pohľadávok v konkrétnej
výške 174.479,37 eura. Zmluva o postúpení má písomnú formu a stala sa tak platnou a účinnou dňa
03. 01. 2012. K žalovaným tvrdenej relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 49a OZ uviedol, že tejto sa

dovoláva jednak vo forme procesnej obrany proti žalobe žalobcu na plnenie a jednak podaním vzájomnej
žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti zhrnul, že žalovaný
tvrdil, že v rámci rokovaní, ktoré prebiehali opakovane v decembri 2011, prejavil záujem o odkúpenie
pohľadávok od žalobcu za výlučného splnenia podmienky, že žalobca po uzatvorení zmluvy prestane
dodávať elektrickú energiu dlžníkovi - POLYNIT SK spol. s r.o. a zo strany právneho zástupcu žalobcu

bolo potvrdené, že bezprostredne po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok bude dlžník odpojený
od dodávky elektrickej energie, ktorú pre neho zabezpečoval žalobca. Po podpise zmluvy dňa 03. 01.
2012 a uhradení prvej časti odplaty za postúpené pohľadávky v sume 87.500 eur však žalobca svoj
záväzok nedodržal, dlžníka od dodávky elektrickej energie neodpojil a naďalej mu ju dodával. Bol tak
uvedený do omylu, ktorý žalobca vyvolal, pričom s ohľadom na jeho kategorický postoj k tejto otázke

muselžalobcavedieť,žebyinaknaodkúpenípohľadávoknemalzáujem.Ktýmtotvrdeniamžalovaného,
opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania argumentoval, že že samotnému uzavretiu zmluvy o
postúpení pohľadávok predchádzali rokovania strán sporu, tak postupca, ako aj postupník mali možnosť
oboznámiťsasobsahomnávrhuzmluvyaobidvajavyužiliajodbornúprávnupomoc,keďprirokovaniach
boli právne zastúpení, pričom bol to žalovaný, ktorý mal v prvom rade záujem o postúpenie pohľadávok

žalobcu voči dlžníkovi POLYNIT SK spol. s r.o. Odvolal sa na výpovede svedkov, kedy z výpovede
svedka JUDr. N. H., ktorý zastupoval pri rokovaniach žalovaného, vyplynulo, že podmienkou odkúpenia
týchto pohľadávok bolo, aby žalobca odpojil dodávku elektriny pre POLYNIT SK spol. s r.o., pretože
žalovaný sa obával, aby ním zakúpený materiál pre POLYNIT SK spol. s r.o. nevyužila táto spoločnosť
a nepoužila ho na výrobu, pričom súhlas za dal ústne JUDr. N., a teda žalovaný netrval na tom, aby

táto podmienka bola zahrnutá do zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa výpovede svedka JUDr. R.
N., ktorý bol poradcom žalovaného pri rokovaniach, žalovaný chcel, aby došlo k odpojeniu elektrickej
energie zo strany žalobcu pre POLYNIT SK spol. s r.o. a JUDr. N. sľúbil, že zabezpečí odpojenie
elektrickej energie, akonáhle bude platba prevedená na účet spoločnosti. Dospel k záveru, že žalovaný
považoval za rozhodujúce pre uzavretie zmluvy o postúpení so žalobcom podmienku, že žalobca odpojí

dodávku elektrickej energie pre spoločnosť POLYNIT SK spol. s r.o., pričom táto podmienka mala
byť splnená až po uzavretí zmluvy o postúpení a po tom, čo žalovaný uhradí platbu žalobcovi. Za
situácie, že táto podmienka nebola zahrnutá do písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok žiadnym
právne relevantným spôsobom vyvodil, že na platnosť uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok, na jejúčinnosť a na práva a povinnosti z nej vyplývajúce nemalo splnenie, či nesplnenie podmienky žiadny
právny význam. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok
konal v omyle, že by mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych následkoch zmluvy o

postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel. Akcentoval, že žalovaný si bol vedomý toho, že písomnú zmluvu
o postúpení pohľadávok uzaviera bez toho, aby podmienku odpojenia dlžníka o dodávke elektrickej
energie zahrnul do zmluvy o postúpení pohľadávok. V prípade, že dohoda o odpojení elektrickej energie
mala byť podmienkou pre uzavretie zmluvy o postúpení, pre svoju platnosť si vyžadovala písomnú formu
tak, ako si ju pre svoju platnosť vyžadovala i samotná zmluva o postúpení pohľadávok. Dodal, že z

vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že došlo k úplnému odpojeniu dlžníka od elektrickej
energiehneďpouzavretízmluvyopostúpenípohľadávokapouhradeníprvejčastiodplatyzapostúpenie
pohľadávok a v tomto smere presný dátum odpojenia nevedeli uviesť ani svedkovia, stalo sa tak niekedy
v januári 2012. K obrane žalovaného, že ak by bol vedel, že spoločnosť POLYNIT SK spol. s r.o.,
je v reštrukturalizácii v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, nebol by túto zmluvu uzavrel,
pričom ho žalobca podviedol, lebo túto vedomosť mal, uviedol, že žalovaný túto okolnosť nepreukázal.

Poukázal tiež na ust. na § 49a OZ, ktoré nezbavuje konajúcu osobu, teda aj žalovaného, povinnosti
zabezpečiť si objektívnu informáciu o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Žalovaný mal možnosť zabezpečiť si o tom, že došlo u
dlžníka k začatiu reštrukturalizácie, objektívnu informáciu, keďže informácia o tom bola zverejnená v
Obchodnom vestníku. Uzavrel, že žalovaný tak nepreukázal neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 03. 01. 2012, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu za postúpenie
pohľadávok v sume uplatnenej v žalobe, t.j. vo výške 85.581,70 eura. Nakoľko tak žalovaný neučinil v
lehote platnosti, t.j. do 01. 03. 2012, preto ho zaviazal túto sumu zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom z
omeškania9%ročnezosumy85.581,70euraododňa,kedysažalovanýdostaldoomeškaniasplnením
peňažného dlhu, teda od 02. 03. 2012 do zaplatenia. Vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú

zamietol, keď žalovaný nepreukázal, že Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi účastníkmi
konania dňa 03. 01. 2012 je neplatná. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. §
151 ods. 3 OSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny,

zamietnutia žaloby a určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Dôvodil, že samotný súd prvej
inštancie skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že jeho podmienka odpojiť od elektrickej energie
POLYNITSKspol.sr.o.preodkúpeniepohľadávokbolaprenehorozhodujúca,žedošloksľubužalobcu,
že tak učiní hneď po obdržaní prvej platby a že nedošlo k odpojeniu elektrickej energie podľa dohody.
Nestotožnil sa s právnym názorom prvoinštančného súdu, že na túto podmienku nemohol prihliadnuť,

keď nebola písomne zahrnutá v zmluve o postúpení pohľadávok a ani z nej vyvodiť záver, že konal v
omyle. V tejto súvislosti uviedol, že vychádzal zo svojich skúseností z minulosti, keď žalobca svoje ústne
sľuby riadne plnil a ich obchodný styk bol bezproblémový, a preto nepovažoval za potrebné podmienku
odpojenia aj písomne zakotviť v zmluve o postúpení pohľadávok. Vychádzal z ústnej dohody a pred
podpisomzmluvymužalobcadeklaroval,žedňa29.12.2011odstúpilodZmluvyododávkachelektrickej

energie pre POLYNIT SK. Poukazujúc na ust. § 49a OZ zdôraznil, že omyl spôsobujúci neplatnosť
právneho úkonu musí byť podstatný, za ktorý možno označiť omyl ohľadne takej skutočnosti, bez ktorej
by konajúca osoba právny úkon neurobila. Akcentoval, že by nikdy neuzatvoril zmluvu o postúpení
pohľadávok, keby vedel, že žalobca nedodrží svoj sľub a dlžníka po uzatvorení zmluvy od elektrickej
energie neodpojí. V opačnom prípade by pre neho nemalo význam od žalobcu kupovať pohľadávky.

Ďalej argumentoval, že kumulatívnym znakom spôsobujúcim neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a
OZ je subjektívna stránka druhého účastníka konania, že omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Žalobca vyslovene omyl u neho vyvolal, pretože tvrdil, že dlžníka od dodávky elektrickej energie odpojí
a na podporu dôveryhodnosti predložil odstúpenie od zmluvy o dodávkach elektrickej energie zo dňa
29. 11. 2011, pričom vzhľadom na jeho kategorický postoj k tejto otázke musel vedieť, že by inak na

odkúpení pohľadávok nemal záujem. Mal za to, že s ohľadom na skutkové okolnosti bolo potrebné
zmluvu o postúpení pohľadávok posúdiť ako relatívne neplatný právny úkon a žalobu žalobcu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle

dokazovanie a vyzdvihol, že ak podmienka odpojenia dlžníka od dodávky elektrickej energie mala byť
podmienkou uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, mala byť písomne v tejto zmluve dojednaná.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný si postúpené pohľadávky neprihlásil ani v dražbe vedenej na
dlžníka a ani v reštrukturalizačnom konaní dlžníka. Toto konanie žalovaného považoval za rozporné sdobrými mravmi, pretože právo nemôže poskytnúť ochranu žalovanému, ktorý svojim konaním zmaril
akúkoľvek možnosť domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky od dlžníka, nakoľko už došlo
k schváleniu reštrukturalizačného plánu a ďalšie prihlásenie pohľadávok v rámci reštrukturalizácie je

neprípustné. Vyzdvihol, že zmluva o postúpení pohľadávok spĺňa zákonom požadované náležitosti.
Dodal, že dňa 29. 11. 2011 odstúpil od Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 12. 2005 a elektrickú
energiu dlžníkovi dodával len do konca januára 2012.

5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.

07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného

sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
85.581,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 85.581,70 eura od 02. 03. 2012

do zaplatenia z titulu neuhradenia časti odplaty podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi
žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom dňa 03. 01. 2012. V priebehu konania jeho
predmetomsastalaivzájomnážalobažalovanéhoourčenieneplatnostiZmluvyopostúpenípohľadávok
zo dňa 03. 01. 2012 v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) z dôvodu, že ju uzatvoril
v omyle.

8. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané,
že strany sporu dňa 03. 01. 2012 uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo
postúpenie pohľadávok, ktoré mal postupca (žalobca) voči dlžníkovi POLYNIT SK spol. s r.o., so sídlom
Trnava, Pekárska 11, IČO: 31 428 746. Postúpené pohľadávky sú v zmluve uvedené faktúry vystavené

postupcom dlžníkovi, ktoré dlžník postupcovi ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
neuhradil.Zozmluvyjezrejmé,žekpostúpeniupohľadávokdošlozaodplatudohodnutúvcelkovejvýške
174.479,37 eura, pričom žalovaný sa zaviazal prvú časť odplaty zaplatiť žalobcovi vo výške 87.500 eur
dňa 03. 01. 2012 a druhú časť odplaty sa zaviazal žalobcovi zaplatiť vo výške 86.979,37 eura v lehote
najneskôr do 01. 03. 2012. Je bezosporu, že časť dohodnutej odplaty vo výške 87.500 eur žalovaný

zaplatil žalobcovi dňa 03. 01. 2012 a že z druhej časti odplaty splatnej 01. 03. 2012 v sume 86.979,37
eura žalovaný žalobcovi uhradil len sumu 1.397,67 eura, z ktorého dôvodu žalobca si v konaní uplatňuje
proti žalovanému nárok na zaplatenie zvyšnej sumy 85.581,70 eura.

9. Podľa § 524 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy, uzatvorenej medzi doterajším
veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti
dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým

veriteľom. Vyžaduje sa písomná forma zmluvy o postúpení a postúpená pohľadávky musí byť v
zmluve individualizovaná. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.
Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca
stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je
už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom,

to znamená, že nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a s právami s ňou spojenými a so všetkými
námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Predmetom
zmluvy o postúpení nemôže byť pohľadávka, ktorá zanikla.11. V zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k obligatórnym obsahovým náležitostiam
zmluvy o postúpení pohľadávky vedľa vlastného označenia účastníkov (postupca a postupník) patrí
identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahrňovať riadne označenie postupiteľovho dlžníka

a popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka
musí byť identifikovaná dostatočne a určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu
s rovnakým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka,
ako a kedy bola postúpená. Za situácie, keď zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná
pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, túto identifikáciu možno previesť i

uvedením právnych skutočností, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla. Ak určia účastníci v zmluve
o postúpení pohľadávky pohľadávku s inými údajmi a táto identifikácia je z pohľadu požiadavky na
určitosť postupovanej pohľadávky dostatočná, nie je potom nutné právny dôvod vzniku postupovanej
pohľadávky v predmetnej zmluve uviesť, pretože takáto požiadavka zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že zmluva
o postúpení pohľadávok uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom
obsahuje všetky podstatné náležitosti nevyhnutné pre uzavretie platnej zmluvy o postúpení pohľadávok
podľa § 524 a nasl. OZ. Zmluva bola uzatvorená písomne, jej zmluvné strany sú riadne označené,
postupované pohľadávky sú dostatočne určite a nepochybne identifikované tak číslami faktúr, ako

i ich výškou, riadne je označený aj dlžník postupcu a tiež výška dohodnutej odplaty za postúpenie
pohľadávok, ako i čas plnenia. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku nespochybňoval ani samotný
žalovaný.

13. Žalovaný sa dovolával relatívnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 01. 2012

vzájomnoužalobouvintenciách§40avspojenís§49aObčianskehozákonníkazdôvodu,žejuuzatvoril
v omyle. Omyl podľa neho spočíval v tom, že mal záujem o odkúpenie pohľadávok špecifikovaných v
zmluve o postúpení len za výlučného splnenia podmienky, že žalobca po uzatvorení zmluvy prestane
dodávať elektrickú energiu dlžníkovi POLYNIT SK spol. s r.o., čo mu bolo zo strany právneho zástupcu
žalobcu na rokovaniach, ako aj pri podpise samotnej zmluvy potvrdené, pričom po podpise zmluvy

dňa 03. 01. 2012 a uhradení prvej časti odplaty za postúpené pohľadávky v sume 87.500 eur žalobca
svoj záväzok nedodržal a dlžníkovi naďalej elektrickú energiu dodával. Konaním žalobcu sa tak cítil
byť vyslovene oklamaný, pretože inak by zmluvu neuzavrel. Rovnako tak bol žalobcom podvedený,
keďže tento vedel o reštrukturalizácii POLYNIT SK spol. s r.o. v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok a o tom, že nebude môcť dosiahnuť uplatnenie pohľadávky.

14. Podľa § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa
ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

15. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

16. Na to, aby každý právny úkon spôsobil právne následky, musí okrem náležitostí uvedených v § 37
a nasl. OZ spĺňať ďalšie kritérium, a to, že musí byť prostý omylu. Omylom sa na účely občianskeho
práva chápe nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať a
medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Nie každý omyl konajúceho má za následok vadu vôle, a tým
aj neplatnosť právneho úkonu. Také právne účinky môže mať iba podstatný omyl, ktorý sa týka podstaty

právneho úkonu. Ide o omyl, ktorý je rozhodujúci pre urobenie právneho úkonu. Omyl pri právnom
úkone je rozhodujúci (podstatný), ak sa týka jeho právneho dôvodu (error in negotio), t.j. vôľa konajúcej
osoby smerovala k inému právnemu úkonu, jeho predmetu [a to buď totožnosti predmetu (error in
corpore) alebo podstatnej vlastnosti predmetu (error in qualitate)], osoby (error in persona), prípadne inej
skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca.

Neplatnosť právneho úkonu je v uvedených prípadoch obmedzená s ohľadom na zabezpečenie právnej
istoty občianskoprávneho styku iba na rozhodujúci (podstatný omyl).17. O právne významný omyl ide vtedy, ak konajúca osoba právny úkon urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl) a bez neho by k právnemu úkonu
nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v

dobe právneho úkonu aspoň vedieť (muselo jej to byť - objektívne posudzované - zrejmé). Otázka, či ide
o podstatný omyl sa vždy posúdi podľa okolností konkrétneho prípadu. Omyl, ktorý nie je podstatný, je
síce vadou právneho úkonu, ale tejto vade právny poriadok nepriznáva relevanciu a dôsledky takéhoto
omylu musí znášať mýliaci sa.

18. Konajúca osoba sa v zmysle § 49a prvej vety OZ môže účinne dovolávať podstatného
omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl.
Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že konajúca (mýliaca
sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať na to, aby sa takému omylu vyhol.

19. Právne účinky má len omyl vo vôli a nie omyl v pohnútke, ktorá je len vzdialenejším podnetom
utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri pohnútke ide o vnútorné ciele konania, ktoré ešte nie sú vôľou,
ale len vedú k jej utváraniu a k jej určitému obsahu, zostávajú však skryté v pozadí vôle, navonok sa
neprejavujú,takžedruhástrana,rovnakoanitretieosoby,onichnevedia.Oomylvpohnútkeidevtedy,ak
sa konajúci síce zmýlil v skutočnostiach vedúcich k vzniku vôle, nie však v skutočnostiach významných

priamo pre právne následky vznikajúce z prejavenej vôle. Preto len o omyl v pohnútke ide vtedy, ak sa
nesprávne predpoklady (pohnútka, konečný účel) konajúceho nestali obsahom prejavenej vôle (najmä
ako podmienka). Pohnútka zahŕňa tak najmä predpoklady, z ktorých konajúca osoba vychádza pri
utváraní svojej vôle. Pohnútka nemá žiadny právny význam, a to ani vtedy, ak je druhej strane známa z
úkonov prípravy právneho úkonu alebo z obsahu samotného právneho úkonu a právny význam môže

mať len vtedy, ak sa zahrnie do prejavenej vôle, a teda urobí sa zložkou prejavu vôle.

20. Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora podaných teoreticko-právnych východísk, odvolací
súdvzhodesprávnymnázoromsúduprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovanýsaúspešnenedovolal
relatívnej neplatnosti sporom dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávok, keď v konaní neuniesol jeho

zaťažujúce dôkazné bremeno na preukázanie, že predmetnú zmluvu uzatvoril v omyle za splnenia
podmienok vyžadovaných ust. § 49a OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, i v danom prípade bolo pri
posudzovaní žalovaným tvrdeného podstatného omylu pri uzatvorení zmluvy medzi stranami sporu
vychádzaťzovšetkýchskutkovýchokolností,ktorévkonanívyšlinajavoasúvtomtosmererozhodujúce.
Ako už správne konštatoval na základe výsledkov vykonaného dokazovania i súd prvej inštancie, pre

uzatvorenie zmluvy pre žalovaného bolo rozhodujúce, aby žalobca po jej podpise a uhradení prvej
platby odpojil dodávku elektrickej energie pre POLYNIT SK spol. s r.o. Rovnako tak, že k odpojeniu
dodávky elektrickej energie pre túto spoločnosť zo strany žalobcu došlo po uzatvorení zmluvy a úhrade
prvej platby za postúpené pohľadávky v súlade so zmluvným ujednaním dňa 03. 01. 2012 v priebehu
mesiaca januára 2012, pričom konkrétny deň, kedy sa tak stalo, nebol v konaní ustálený a zo strany

žalovaného preukázaný. Pokiaľ teda žalobca ubezpečil žalovaného o tom, že po uzatvorení zmluvy
a uhradení prvej platby za postúpenie pohľadávok uskutoční odpojenie danej spoločnosti od dodávky
elektrickej energie, tak aj reálne učinil, nemožno prijať záver, že by uviedol žalovaného do omylu.
Žalovaný však podstatný omyl vzhliada v skutočnosti, že žalobca ho ubezpečil výslovne o tom, že
k odpojeniu od dodávky elektrickej energie malo dôjsť hneď po obdržaní prvej platby. Znamenalo

by to potom, že žalovaného v konaní zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať toto svoje tvrdenie,
ktorú si však nesplnil a nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že zo strany žalobcu mu bolo dané
ubezpečenie o odstávke elektrickej energie pre POLYNIT SK spol. s r.o. v presne vymedzenom časovom
období (hneď, okamžite, bezprostredne po určitej udalosti, prípadne uvedením konkrétneho dátumu).
Nepreukazujú to nielen písomné a emailové podania strán sporu, ktoré v rámci kontraktácie zmluvy

predchádzali samotnému jej podpisu, ale ani výsluchy svedkov, ktorí sa bezprostredne týchto rokovaní
zúčastnili. Predovšetkým výpoveď Ing. JUDr. N. H. ako právneho zástupcu žalovaného, ktorý potvrdil len
skutočnosť, že podmienkou na odkúpenie pohľadávok a obsahom ústnej dohody medzi stranami sporu
bolo, že žalobca odpojí dlžníka od elektrickej energie, pretože bez toho by transakcia pre žalovaného
nemala význam. Za situácie, že žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, nemožno len na základe

svedeckej výpovede svedka JUDr. R. N. bezpečne ustáliť, že zo strany žalobcu došlo k ubezpečeniu
žalovaného o odpojení elektriny ihneď po úhrade prvej časti odplaty. V tejto súvislosti je významné, že
bol to práve žalovaný, ktorý inicioval postúpenie pohľadávok a ktorý si i touto formou hodlal realizovať
svoj zámer s POLYNIT SK spol. s r.o. a jej majetkom, poznajúc podrobne jej celkovú situáciu, priprocese uzatvárania zmluvy bol právne zastúpený a mal tak vytvorenú dostatočnú predstavu o právnych
následkoch zmluvy o postúpení pohľadávok, k uzatvoreniu ktorej smerovala i jeho vôľa. Pokiaľ za
najpodstatnejšie pre uzatvorenie zmluvy považoval odstávku elektriny pre dlžníka, ktorého pohľadávky

zmluvou odkupoval v deň úhrady časti odplaty, bolo by zodpovedalo elementárnej logike, zakotviť toto
ním uvádzané tvrdenie v samotnej zmluve o postúpení pohľadávok. Javí sa však, že žalovaný svojim
omylom pri uzatváraní zmluvy začal argumentovať až po tom, čo si zmluvou postúpené pohľadávky
neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní voči dlžníkovi POLYNIT SK spol. s r.o., čomu nasvedčuje i jeho
výpoveď na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10. 04. 2014. V nej žalovaný uviedol primárne,

že pokiaľ by vedel o reštrukturalizácii dlžníka, nebol by uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok. V
tejto súvislosti odvolací súd odkazuje len na konštantné závery súdnej praxe, podľa ktorých postupník,
ktorý si pred podpisom zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v konkurze
(reštrukturalizácii), neoveril skutočnosti ohľadne postupovanej pohľadávky, sa nemôže účinne dovolať
relatívnej neplatnosti postupnej zmluvy podľa § 49a OZ len preto, že postupca v ňom vyvolal skutkový
omyl o stave postupovanej pohľadávky. Takýto omyl postupníka nie je ospravedlniteľným omylom, lebo

postupník zanedbal pri uzavretí zmluvy obvyklú mieru opatrnosti (nevyvinul obvyklú starostlivosť), ktorú
možno od neho požadovať a prostredníctvom ktorej by sa vyhol tomuto omylu (porovnaj Rc 55/2010).

21. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný sa nedovolal relatívnej
neplatnostiZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa03.01.2012,pretosúdprvejinštanciejehovzájomnú

žalobu správne zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu za postúpenie
pohľadávok v nesplatenej výške 85.581,70 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s 9 %
úrokom z omeškania od 02. 03. 2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa nesplnením jeho povinnosti
vyplývajúcej mu zo zmluvy dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav
a vec i správne právne posúdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko rozhodnutie o trovách konania

si súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 OSP účinného v čase jeho rozhodovania vymienil na
rozhodnutie až po právoplatnom skončení veci samej.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).