Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615205856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615205856.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v exekučnej veci oprávneného: E.
W. H., H..Z..A.., E. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LLM, advokátkou,
Stropkovská 3, Bratislava, proti povinným 1. M. U. nar. XX.X.XXXX bytom G. XX/XX D.Š. a 2. Y. U.
nar. XX.XX.XXXX bytom G. Č.. XX/XX D. o vymoženie 1.157,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjakom Exekútorský úrad so sídlom Murgašova č. 3 Košice pod EX
303/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 23.4.2015 č.k.
11Er/273/2015-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa §

205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, písm. d/ a písm. f/
o. s. p. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda
v prípade sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na
všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučneprávomocrozhodovaťsporibavrozhodcovskomkonaní,nemátozanásledokzrušenieplatnosti

celej rozhodcovskej doložky. Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne
zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového
stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu,
ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej

zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14
kalendárnych dní od jej uzavretia. Povinný teda mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát -
pred a po jej uzavretí. Povinný bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím
podpisom aj potvrdil. Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom posudzoval
aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 22.11.2012. sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Rozhodcovská zmluva
nebolasúčasťounepodpísanýchvšeobecnýchpodmienokinejzmluvy,pričompovinnýmalpriodmietnutí

možnosť ju uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Vtejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov SR, podľa ktorých bola rozhodcovská zmluva
individuálne dojednaná a založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

4. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

6. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

7. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého

rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

8.V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov konania je zmluvou
spotrebiteľskou.

9.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(tzv. neprijateľné podmienky).

10. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).

11.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho
zákonníka).

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve považuje aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy vyžadujúcej od
spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý

nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkouna posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

14. Z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa 4.4.2014 vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa 4.4.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

a) Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení
rozhodců, a.s., IČ: 63 49 66 58, so sídlom v Českej republike, Brno, Příkop 8, zapísaná v obchodnom
registri vedenom Krajským súdom v Brne, spisová značka B 5825, b) Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, c) Victoria rozhodcovský
súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,
010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro,

vložka č.: 55026/B, d) Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., so
sídlom Pribinova 30, 811 09 Bratislava, IČO: 44 455 453, zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 55026/B. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

15. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto
prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je

preto platná, je nedôvodná.

16. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci

pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

17. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade

koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o

formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

18. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako dlžníka
o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že spory z
revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní. Z tohto
poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto

konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským
a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z
revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda povinného ako
dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to deklaruje v bode 3

rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť riešené súdom alebo v
rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského) závisí od žalobcu. Dôsledky
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.19. Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy,
podľa ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej

uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov
všeobecnépodmienkyzmluvy,prípadneinélistinysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvou,vtomtoprípade
rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na
to, že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy zaniklo medzi ostatným textom zmluvy,

nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej
zmluvy bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve. Odvolací súd má za
to, že ak povinnému ako spotrebiteľovi nebolo dané dostatočné poučenie o rozhodcovskom konaní, s
ktorým podpísaním rozhodcovskej zmluvy súhlasil pre prípad riešenia sporov z úverovej zmluvy, nemal
ani dôvod od rozhodcovskej zmluvy odstupovať, lebo jej dôsledky mu neboli známe.

20. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na
uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej
odstúpiť nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia
povinnosť v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v
rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, preto

malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj

napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade
povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či

už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

22. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie

neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie teda
správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).