Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201397
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201397.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne Základná škola

P. O. Hviezdoslava Snina, Hviezdoslavova 985/20, Snina, IČO: 37 873 354, zastúpenej JUDr. Jankou
Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné, proti žalovanému I.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
Č.. XX, zastúpenému JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Valaškovská 21, Humenné, o určenie, že
žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému odstupné vo výške 1 240 eur a o zaplatenie 1 240 eur zo
strany žalovaného žalobkyni takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 12.2.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že nie je povinná zaplatiť
žalovanému odstupné vo výške 1 240 eur a zároveň žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť jej 1
240 eur a nahradiť trovy konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že Mestské zastupiteľstvo v Snine uznesením č. 34/2015 z 26.2.2015
schválilo v bode 1. vyradenie Základnej školy ul. 1. mája 12 Snina a školského klubu detí, ul. 1. mája 12,
Snina, zo sieteškôl a školských zariadení k 31.8.2015, v bode 2. prechod práv a povinností zo zrušeného

subjektu na Základnú školu P. O. Hviezdoslava, Snina a v bode 3. zriadenie elokovaného pracoviska
na ul. 1. mája 12, Snina, ako súčasť Základnej školy P. O. Hviezdoslava. Na základe rozhodnutia
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. XXXX-XXXX/XXXXX:X-XXCO z 10.6.2015 bola zo
sieteškôlaškolskýchzariadenívyradenáZákladnáškolaul.1.mája12vSnineazároveňsazmenilasieť
škôl a školských zariadení zriadením elokovaného pracoviska 1. mája 12, Snina, ako súčasť Základnej
školy P. O. Hviezdoslava 985/20, Snina, s účinnosťou od 1.9.2015.

Dňa 30.7.2015 boli zamestnanci ZŠ ul. 1. mája 12, Snina, informovaní o prechode práv a povinností
zamestnancov na nového zamestnávateľa a na pracovnej porade dňa 16.8.2015 boli oboznámení s
návrhom ich týždenných úväzkov v školskom roku 2015/2016. Podľa tohto návrhu týždenný úväzok
žalovaného bol určený na 11 hodín týždenne. Dňa 26.8.2015 doručil žalovaný ZŠ ul. 1. mája 12, Snina,
oznámenie o skončení pracovného pomeru dohodou, postupom podľa § 29a Zákonníka práce (ďalej
len ZP), s nárokom na vyplatenie odstupného. Na základe toho pôvodný zamestnávateľ prehodnotil
týždenný úväzok žalovaného tak, že tento by mal byť 23 hodín. O tejto skutočnosti bola informovaná

zástupkyňa riaditeľa školy I.. Y. a to dňa 28.8.2015 na Mestskom úrade Snina, ktorý bol zriaďovateľom
školy. Táto skutočnosť bola oznámená listom z 27.8.2015 ZŠ ul. 1. mája 12, Snina a 31.8.2015 sa
zriaďovateľ prostredníctvom príslušníkov Mestskej polície v Snine snažil žalovanému doručiť písomné
oznámenie o nesúhlase so skončením jeho pracovného pomeru z dôvodu, že nedôjde k zásadnémupoklesu počtu vyučovacích hodín. Pokus o doručenie zásielky zostal bezvýsledný, rovnako aj dňa
3.9.2015 na Mestskom úrade Snina.

Napriek tomu žalovaný dňa 31.8.2015 uzatvoril so svojim zamestnávateľom dohodu o skončení
pracovného pomeru k 31.8.2015, z dôvodov podľa § 29a v nadväznosti na § 63 ods. 1 písm. b) ZP, s
nárokom na odstupné podľa § 76 ZP. Túto dohodu za zamestnávateľa podpísala zástupkyňa riaditeľa
školy, ktorá na to nebola oprávnená. Zriaďovateľ preto dal podnet na OO PZ Snina o podozrenie zo
spáchania prečinu podvodu a toto oznámenie bolo vybavené odmietnutím.

Žalobkyňa má za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru žalovaného uzatvorená dňa 31.8.2015
je právnym úkonom, ktorý ju nezaväzuje a to s poukazom na ustanovenie § 9 a § 10 ods. 2 ZP, lebo
zástupkyňa riaditeľa školy prekročila právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie
a zamestnanec, teda žalovaný o tom musel vedieť. Poukázala na to, že školu a školské zariadenie riadi
riaditeľ a v čase jeho neprítomnosti zástupca a to v rozsahu stanovenom organizačným poriadkom. V

organizačnom poriadku ZŠ 1. mája 12, Snina, nie je upravený rozsahu oprávnenia zástupcu riaditeľa
školy a preto spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa je priznaná len štatutárnemu orgánu. Keďže
dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala zástupkyňa riaditeľa školy, ide o právny úkon, ktorý
urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený a nebol tým ani poverený. Zároveň
žalovaný musel vedieť, že zástupkyňa riaditeľa školy nie je oprávnená konať za zamestnávateľa v

pracovnoprávnych vzťahoch a nemôže s ním uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. Preto
táto dohoda nezaväzuje žalobkyňu ako preberajúceho zamestnávateľa po zrušenej ZŠ 1. mája 12,
Snina. Keďže na základe uzatvorenej dohody bolo žalovanému vyplatené odstupné vo výške 1 240
eur, žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu a preto ho
musí vrátiť. Žalobkyňa ako nástupkyňa zrušeného zamestnávateľa žalovaného súhlasí so skončením

pracovného pomeru podľa § 60 ZP, ale bez nároku na odstupné. Z konania žalovaného je zrejmé,
že jeho skutočným motívom skončenia pracovného pomeru bolo získanie odstupného, pričom nikdy
nemal v úmysle vykonávať prácu u preberajúceho zamestnávateľa, ktorým je žalobkyňa. Za situácie,
že u žalovaného nedošlo k 31.8.2015 k podstatnej zmene jeho pracovných podmienok, nemá nárok
vyplatenie odstupného. Preto žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa nie je povinná uhradiť

žalovanému odstupné a zároveň žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť jej sumu 1 240 eur, ktorá
mu bola vyplatená ako odstupné.

3.Žalovanýsavyjadriltak,žežiadapodanúžalobuzamietnuťvcelomrozsahuakonedôvodnú.Poukázal
na ustanovenie § 29a ZP, podľa ktorého ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné

podmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou,
z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu, teda ex lege priamo zo zákona. Zamestnávateľ
vydá zamestnancovi písomný doklad o skončení pracovného pomeru a vyplatí mu odstupné podľa §
76 ZP. Uviedol, že zo záznamu z rokovania predsedníčky ZO OZ pri ZŠ 1. mája 12 bolo zrejmé, že
dôsledkom zmien bude zníženie úväzku pracovníkov a žalovaný ako zamestnanec s takouto zmenou

nesúhlasil, preto oznámil skončenie pracovného pomeru a zároveň požiadal zamestnávateľa o vydanie
písomného dokladu o skončení pracovného pomeru.

Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že nie je povinná
vyplatiť žalovanému odstupné, s čím je spojená otázka aktívnej legitimácie. Dôkazné bremeno

spočívajúce v preukázaní naliehavého právneho záujmu zaťažuje pritom žalobkyňu. Takýto naliehavý
právny záujem žalobkyňa nepreukázala, lebo podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru
môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu a dvojmesačná lehota má prekluzívny
charakter. Jej márnym uplynutím už nemožno na súde napadnúť neplatnosť skončenia pracovného

pomeru. V danom prípade lehota uplynula dňom 31.10.2015. Teda súd v danom prípade už nemôže
rozhodovať o platnosti skončenia pracovného pomeru a nemôže to riešiť ani ako predbežnú otázku.
Zmeškanie takejto lehoty nemožno obchádzať napríklad žalobou o určenie, že žalobkyňa nemá
povinnosť uhradiť odstupné. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že nie je
povinná vyplatiť žalovanému odstupné, keď sa ochrany svojho práva môže domáhať žalobou na plnenie.

Je nesporné, že žalobkyňa mohla v minulosti využiť právny inštitút, na základe ktorého bola oprávnená
domáhať sa práva aj inými právnymi prostriedkami, ktoré jej zákon umožňoval a podanou žalobou
nedôjde ku konečnému vysporiadaniu nárokov medzi stranami sporu. Žalovaný považoval podanúžalobu v prvom výroku za zmätočnú, nelogickú a účelovú, lebo k vyplateniu odstupného už došlo a to
pred podaním žaloby na súd.

Žalovaný poukázal na § 3 ods. 1 OZ a považoval postup žalobkyne za tzv. šikanózny výkon práva,
v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Otázka
existencie naliehavého právneho záujmu je otázkou zásadného významu, bez posúdenia ktorej súd
nemôže ďalej v konaní pokračovať. Preto žiadal, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä
s jeho pracovnou zmluvou a dodatkom, s dohodou o skončení pracovného pomeru, s oznámením
zamestnanca o skončení pracovného pomeru, vyjadrením zamestnávateľa, s organizačným poriadkom
školy a štatútom školy, s listinnými dôkazmi o určení týždenného pracovného času, s listom zriaďovateľa,
so záznamom z rokovania ZO OZ, so zápisnicami z trestného konania, s oznámením o vyplatení

odstupného, vypočul svedkyňu I. G. a zistil nasledovné.

5. Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalovaného so
zamestnávateľom Základná škola Snina, ul. 1. mája, vznikol dňa 16.3.2015 a bol uzatvorenú na dobu
neurčitú. Miesto výkonu práce bola Základná škola, ul. 1. mája, Snina. Dohodou o zmene pracovnej

zmluvy zo 16.3.2015 bol zmenený týždenný úväzok z 23 vyučovacích hodín na 18 vyučovacích hodín.

Z listu žalovaného z 25.8.2015, označeného ako „Oznámenie zamestnanca podľa § 29a Zákonníka
práce“ , doručeného dňa 26.8.2015 Základne škole Snine, ul. mája vyplýva, že došlo k zrušeniu jeho
zamestnávateľa a zriadeniu elokovaného pracoviska. V súvislosti s plánovaným prechodom práv a

povinností v pracovnoprávnej oblasti bude zníženie úväzkov pracovníkov, z dôvodu zníženého počtu
aprobačných predmetov tak, ako to vyplynulo zo záznamu z rokovania s predsedníčkou ZO OZ pri ZŠ
1. mája 12, Snina, zo dňa 6.8.2015. Žalovaný ako zamestnanec právneho subjektu, ktorý sa zrušuje,
nesúhlasí so zmenou a preto sa jeho pracovný pomer považuje za skončený, na základe ustanovenia
§ 29a ZP, s poukazom na § 63 ods. 1 b) ZP. Zároveň týmto listom požiadal zamestnávateľa o vydanie

písomného dokladu o skončení pracovného pomeru týmto spôsobom.

Dňa 31.8.2015 bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru medzi zamestnancom I.. I. R. a
zamestnávateľom Základná škola, ul. 1. mája 12, Snina, v ktorej sa poukazuje na ustanovenie § 29a ZP
a konštatuje, že zamestnanec podaním z 26.8.2015 písomne oznámil svojmu zamestnávateľovi, že ako

zamestnanec právneho subjektu, ktorý sa zrušuje, nesúhlasí so zmenou, keďže v dôsledku nej dôjde
k zásadnej zmene pracovných podmienok. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že vzhľadom na
vyššie uvedené pracovný pomer zamestnanca sa končí 31.8.2015. Za Základnú školu, ul. 1. mája Snina
túto dohodu podpísala I.. N. Y..

Súčasná žalobkyňa sa listom z 27.8.2015 vyjadrila k oznámeniu zamestnancov podľa § 29a ZP tak, že
u žalovaného nedochádza k takej zmene pracovných podmienok, ktoré by mali za následok skončenie
pracovného pomeru podľa § 29a ZP, lebo jeho týždenný pracovný úväzok bude 23 hodín a nedochádza
k zníženiu jeho týždenného pracovného úväzku. Uviedla, že jeho pracovný pomer trvá aj po dni
prevodu a ak sa žalovaný bez náležitého ospravedlnenia nedostaví na pracovisko, bude to chápané

ako neospravedlnená absencia so všetkými právnymi dôsledkami. Prílohou tohto listu je aj určenie
týždenného pracovného úväzku v rozsahu 23 vyučovacích hodín, s účinnosťou od 1.9.2015, ktoré
podpísal I.. N. G., riaditeľ ZŠ P.O. Hviezdoslava Snina.

6. Organizačným poriadkom školy a štatútom školy žalobkyňa preukazovala, že na čele školy je riaditeľ,

ktorého v čase jeho neprítomnosti zastupuje zástupca riaditeľa v rozsahu stanovenom organizačným
poriadkom. V organizačnom poriadku nemá zástupca riaditeľa školy kompetencie v pracovnoprávnej
oblasti zamestnancov. Žalobkyňa fotokópiou listu z 31.8.2015 označeného ako „Súpis pečiatok“
preukázala, že riaditeľ ZŠ ul. 1. mája Snina v tejto deň odovzdal pečiatky školy a to Mestskému úradu
Snina. Zároveň knihou dochádzky preukazovala, že žalovaný dňa 31.8.2015 nebol v práci.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol zamestnancom ZŠ ul. 1. mája 12, Snina
a dozvedel sa, že táto škola sa bude rušiť. Táto informácia negatívne zasiahla do jeho osobného,
rodinného, aj psychického života, lebo dôsledkom mala byť strata zamestnania a teda aj príjmu,pričom žalovaný má hypotéku a malé dieťa. Jeho zamestnávateľ si nesplnil povinnosť, lebo 30 dní
pred zrušením školy zamestnancov neinformoval o ich ďalšej budúcnosti. Zo zápisnice z rokovania
predsedníčky ZO OZ sa žalovaný dozvedel, že jeho týždenný úväzok v novej škole bude 11 hodín a

preto sa rozhodol, že prestane vykonávať prácu učiteľa a finančné prostriedky pre rodinu zabezpečí
podnikaním. Tak ako viacerí zamestnanci, aj on svojmu zamestnávateľovi oznámil, že pracovný pomer
končí podľa § 29a ZP. Písomne toto oznámenie doručil škole a chcel sa prihlásiť ako uchádzať o
zamestnanie na úrade práce. Tam nestačilo jeho oznámenie o skončení pracovného pomeru a bolo mu
povedané, že musí predložiť dohodu o skončení pracovného pomeru. Preto podpísal dňa 31.8.2015 so

zástupkyňou riaditeľa školy dohodu o skončení pracovného pomeru a to len ako doklad pre úrad práce.
Postup súčasnej žalobkyne považoval za šikanózny, vyplývajúci len z toho, že keď mu nebolo vyplatené
odstupné v lehote 15 dní, tak navštívil riaditeľa školy a povedal mu, že ak odstupné nebude vyplatené,
tak podá trestné oznámenie. Takéto trestné oznámenie podal, bolo odmietnuté a následkom je podľa
neho žaloba súčasného žalobcu. Pokiaľ ide o zníženie pracovného úväzku na 11 hodín, jednoznačne
uviedol, že takéto oznámenie mu oficiálne nebolo doručené, ale dozvedel sa to z rokovania odborov.

Zamestnávateľ si nesplnil povinnosť informovať ho 30 dní pred zrušením školy o jeho ďalšom pracovnom
zaradení a on nechcel čakať až do 31.8.2015 a preto sa rozhodol skončiť pracovný pomer oznámením
z 25.8.2015. O možnosti zvýšenia úväzku sa vôbec nedozvedel, lebo všetku košpondenciu mal dostať
písomne na adresu trvalého bydliska a to v obci M.. Dňa 29. alebo 30.8.2015 mu telefonovala manželka,
že ho hľadá Mestská polícia v Snine s nejakou obálkou, ale keďže sa tam nezdržiaval, táto obálka

mu nebola doručená. Rovnako poštou mu nebola doručená žiadna zásielka od starého, alebo nového
zamestnávateľa, obsahom ktorej by bolo oznámenie o zvýšení pracovného úväzku. Dohodu o skočení
pracovného pomeru podpísala zástupkyňa riaditeľa školy, lebo on bol v tom čase práceneschopný a
žalovaný to považoval za správne.

8. Žalovaný predložil do konania záznam z rokovania s predsedníčkou ZO OZ pri ZŠ 1. mája,
Snina zo 6.8.2015, v ktorom sa uvádza, že dôsledkom plánovaného prechodu práv a povinností
v pracovnoprávnych vzťahoch bude zníženie úväzkov pracovníkov, z dôvodu zníženého počtu
aprobačných predmetov. Zo zápisnice z pracovnej porady konanej dňa 25.8.2015 vyplýva, že pracovný
úväzok žalovaného u súčasnej žalobkyne mal byť 11 hodín týždenne. Žalovaný tiež predložil oznámenie

o prechode práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu z 29.6.2015, ktorým mu bolo
oznámené, že dôjde k zrušeniu jeho pôvodného pracoviska a zriadeniu elokovaného pracoviska. Tiež
predložil do konania list súčasnej žalobkyne zo 4.2.2016, ktorým mu oznámila vyplatenie odstupného.

9.SvedkyňaI.G.Á.uviedla,žesavievyjadriťlenkokolnosti,ktorásaudialadňa3.9.2015,kedyžalovaný

doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru riaditeľovi žalobkyne, ktorá je právnym nástupcom
pôvodného zamestnávateľa žalovaného. Vtedy riaditeľ ponúkol žalovanému plný pracovný úväzok, t.
j. 23 hodín týždenne s odôvodnením, že potrebuje telocvikára. Žalovaný na to povedal, že on sa už
rozhodol. Svedkyňa ďalej ozrejmila dôvody, pre ktoré žalovanému nebolo vyplatené odstupné včas a
to pre nedostatok peňazí a aj z dôvodu, že Mesto Snina dalo pokyn nevyplatiť žalovanému odstupné,

lebo bol daný podnet na trestné stíhanie. Keďže toto bolo odmietnuté a prišli peniaze na rok 2016,
žalovanému bolo vyplatené odstupné.

10. V priebehu sporu sa žalobkyňa písomne vyjadrila tak, že popiera tvrdenie žalovaného, že
jeho pracovný pomer skončil podľa § 29a ZP a dohoda o skončení pracovného pomeru má

len deklaratórny charakter. Poukázala na to, že po doručení oznámenia žalovaného z 26.8.2015
nastupujúci zamestnávateľ prehodnotil pracovný úväzok a ponúkol žalovanému možnosť vyučovať
23 hodín týždenne. Preto od 1.9.2015 nedošlo u žalovaného k podstatnej zmene jeho pracovných
podmienok a teda postup podľa § 29a ZP je neodôvodnený. Zároveň žalobkyňa potvrdila, že zvýšenie
pracovného úväzku nebolo žalovanému oficiálne oznámené, pretože zriaďovateľ, Mesto Snina, o tom

informoval zástupkyňu riaditeľa školy dňa 28.8.2015 a žiadal ju, aby zabezpečila oznámenie tejto
informácie žalovanému. Zároveň súčasná žalobkyňa túto skutočnosť oznámila žalovanému listom z
27.8.2015, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť. Napriek tomu žalovaný uzatvoril so svojim
zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, hoci neboli splnené zákonné podmienky pre
uplatnenie fikcie skončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Táto dohoda

nemôže mať iba deklaratórny charakter, lebo nemôže deklarovať neexistujúci právny stav. Dohoda o
skončení pracovného pomeru z 31.8.2015 je neúčinným právnym úkonom, ktorý žalobkyňu nezaväzuje.
Žalovanému teda nevznikol nárok na vyplatenie odstupného podľa § 76 ZP. Aj napriek tomu žalobkyňa
vyplatila žalovanému odstupné z dôvodu skončenia trestného konania a z dôvodu, že získala finančnéprostriedky od zriaďovateľa. Žalobkyňa preto považovala svoju žalobu v obidvoch výrokoch za dôvodnú
a žiadala, aby jej súd vyhovel.

11. Žalovaný sa v priebehu sporu písomne vyjadril tak, že k skončeniu jeho pracovného pomeru u
právneho predchodcu súčasnej žalobkyne došlo zo zákona, dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, v
spojení s § 29a ZP, lebo sa mali zásadne zmeniť jeho pracovné podmienky u nového zamestnávateľa
a on s tým nesúhlasil. K skončeniu pracovného pomeru došlo priamo zo zákona. Zníženie jeho úväzku
vyplynulo priamo zo zápisnice ZO OZ zo 6.8.2015. Jeho zamestnávateľ pochybil, ak mu nevydal

potvrdenie o skončení pracovného pomeru a preto bola uzatvorená dohoda dňa 31.8.2015, v ktorej sa
len konštatujú skutočnosti o skončení pracovného pomeru zo zákona. Žalovaný zároveň poukázal na
skutočnosť, že tak dovtedajší, ako aj preberajúci zamestnávateľ, mu žiadnym spôsobom nepreukázali
a neoznámili zmenu pracovných podmienok a to nárast pracovného úväzku na 23 hodín týždenne.
Zároveňuviedol,ževzmysle§29aZPsanerozlišuje,čiideozníženiealebozvýšeniepočtuvyučovacích
hodín, podstatné je, že by išlo o podstatnú zmenu pracovných podmienok. Poukázal na to, že odstupné

mu bolo vyplatené a samotná žalobkyňa v liste zo 4.2.2016 uviedla, že si dodatočne splnila svoju
zákonnú povinnosť.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná.
V prvom výroku petitu žaloby žiadala žalobkyňa určiť, že nie je povinná zaplatiť žalovanému odstupné

vo výške 1 240 eur.

13. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

Žalobkyňa podala žalobu dňa 12.2.2016, teda pred 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový
poriadok. Podľa horeuvedeného ustanovenia však právne účinky úkonov pred nadobudnutím tohto
procesného poriadku zostávajú zachované. Keďže žalobkyňa žiadala určiť, že nie je povinná uhradiť

žalovanému odstupné, súd skúmal, či na takomto určení má naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.
c) O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je vtedy, ak je

tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto
neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Z charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca

možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu
neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania
súdu má naliehavý právny záujem.

V danom prípade žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že nie je povinná uhradiť
žalovanému odstupné, lebo v konaní bolo nesporne preukázané, že k vyplateniu odstupného už došlo
a prípadným určovacím výrokom by sa jej právne postavenie nijako nezmenilo. Navyše žalobkyňa v
druhom výroku petitu žaloby žiadala zaviazať žalovaného na vyplatenie odstupného a teda už súčasťousamotnej žaloby bol aj výrok na plnenie. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na určení
nie je daný, ak je možné žalovať o plnenie. Preto súd žalobu v prvom výroku petitu žaloby zamietol ako
neopodstatnenú.

14. V druhom výroku petitu žaloby žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť jej sumu 1
240 eur a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa § 222 ods. 1 ZP, ak sa zamestnanec bezdôvodne
obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca,
musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodné obohatenie na účely tohto

zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

15. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ale nešpecifikovala, či k nemu malo
dôjsť bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol alebo že bol získaný z nepoctivých zdrojov. Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či u
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu z niektorého z horeuvedených dôvodov.

Medzi stranami sporu bolo spornou skutočnosťou, či žalovanému bolo vyplatené odstupné pri skončení
pracovného pomeru v súlade so zákonom, alebo nie. Žalobkyňa tvrdila, že k skončeniu pracovného
pomeru žalovaného došlo na základe dohody, ktorá ju právne nezaväzuje a teda došlo k vyplateniu
odstupného bez právneho dôvodu.

16. Súd mal za preukázané, že uznesením Mestského zastupiteľstva v Snine a následne rozhodnutím
Ministerstva školstva SR, došlo k vyradeniu Základnej školy ul. 1. mája 12 v Snine zo siete škôl a
školských zariadení, s účinnosťou k 31.8.2015. Táto základná škola bola zamestnávateľom žalovaného
a v súvislosti s jej vyradením zo systému škôl jej vyplynuli určité povinnosti vo vzťahu k zamestnancom.

17. Podľa § 27 ZP, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a
povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 29 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac predtým, ako dôjde k prechodu
práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak

u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o: a) dátume alebo
navrhovanom dátume prechodu, b) dôvodu prechodu, c) pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych
dôsledkoch prechodu na zamestnancov, d) plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na
zamestnancov.

18. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR svojim rozhodnutím z 10.6.2015 nielen že vyradilo
Základnú školu 1. mája 12 v Snine zo siete škôl, ale zároveň zriadilo elokované pracovisko 1. mája
12, Snina, ako súčasť Základnej školy P. O. Hviezdoslava Snina, s účinnosťou od 1.9.2015. Teda určilo
aj právneho nástupcu, na ktorého prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov. Pôvodný
zamestnávateľ však mal informovať svojich zamestnancov najneskôr jeden mesiac pred prechodom ich

práv a povinností na iného zamestnávateľa o všetkých skutočnostiach uvedených v § 29 ZP. Listom
z 29.6.2015 pôvodný zamestnávateľ oznámil žalovanému, že na základe jeho pracovnej zmluvy z
13.3.2015 prechádzajú práva a povinnosti ZŠ 1. mája na preberajúceho zamestnávateľa ZŠ P. O.
Hviezdoslava a to dňom 1.9.2015. Žalovaný tvrdil, že rozsah jeho týždenného pracovného času vyplynul
len zo zápisnice z pracovnej porady dňa 25.8.2015, kedy zástupkyňa riaditeľa školy informovala o

rozsahu týždenného úväzku u preberajúceho zamestnávateľa tak, že konkrétne u žalovaného mal byť
rozsah 11 hodín týždenne. Žalobkyňa nepreukázala, aby či už ona alebo jej právna predchodkyňa
oboznámili žalovaného s týždenným úväzkom inak, než to vyplynulo zo záverov porady. Na základe
tejto skutočnosti sa žalovaný rozhodol skončiť pracovný pomer podľa § 29a ZP.

19. Podľa § 29a ZP, ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné podmienky a
zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou z dôvodov
podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad oskončení pracovného pomeru podľa prvej vety. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné podľa
§ 76.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, ajak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na dobu určitú.

Podľa § 76 ods. 2 ZP, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu odstupné.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný písomným oznámením z 25.8.2015, ktoré
bolo jeho zamestnávateľovi doručené 26.8.2015, oznámil skončenie pracovného pomeru podľa § 29a
ZP. V tomto oznámení uviedol, že zo záznamu z rokovania s predsedníčkou ZO OZ pri ZŠ 1. mája
12, Snina vyplýva, že v súvislosti s plánovaným prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych

vzťahov dôsledkom zmien, bude zníženie úväzkov pracovníkov z dôvodu zníženého počtu aprobačných
predmetov. Teda dôjde k zásadnej zmene pracovných podmienok a ako zamestnanec právneho
subjektu, ktorý sa zrušuje, nesúhlasí s takouto zmenou a v zmysle podaného oznámenia sa jeho
pracovný pomer považuje za skončený dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

Súd má za to, že týmto oznámením došlo k skončeniu pracovného pomeru žalovaného priamo zo
zákona a to ku dňu zániku jeho zamestnávateľa, t. j. k 31.8.2015. Žiadne iné právne skutočnosti k zániku
pracovného pomeru už neboli potrebné.

21. Žalobkyňa tvrdila, že následne uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru je neúčinný

právny úkon, lebo túto dohodou podpísala zástupkyňa riaditeľa školy, ktorá na to nemala oprávnenie
a preto táto dohoda žalobkyňu nezaväzuje a pracovný pomer žalovaného mal trvať u nastupujúceho
zamestnávateľa.

22. S týmto tvrdením žalobkyne nie je možné súhlasiť, pretože k skončeniu pracovného pomeru

žalovaného nedošlo uzatvorením dohody dňa 31.8.2016, ale oznámením podľa § 29a ZP z 25.8.2015.
Dohodu o skončení pracovného pomeru z 31.8.2015, tak ako každý iný právny úkon, je potrebné
posúdiť nie podľa jej názvu, ale podľa obsahu. Z obsahu dohody jednoznačne vyplýva, že zamestnanec
podaním z 26.8.2015 písomne oznámil svojmu zamestnávateľovi, že nesúhlasí so zmenou pracovných
podmienok a preto končí pracovný pomer dňom 31.8.2015 s nárokom na vyplatenie odstupného. V

danom konaní nebolo potrebné preukazovať, či zástupkyňa riaditeľa školy prekročila svoju právomoc
a kompetenciu, ak so žalovaným dňa 31.8.2015 danú dohodu podpísala, lebo na základe tejto dohody
nedošlo k skončeniu pracovného pomeru žalovaného a teda táto dohoda nemala žiadne právne účinky.
Ak žalobkyňa tvrdí, že táto dohoda ju nijako nezaväzuje, tak je nutné konštatovať, že na základe nej
nedošlo k skončeniu pracovného pomeru a teda z hľadiska posúdenia platnosti skončenia pracovného

pomeru žalovaného nemá žiadne opodstatnenie. Preto súd nevykonával v tomto smere žiadne ďalšie
dokazovanie. Bolo preto bezvýznamné skúmať, či riaditeľ školy bol dňa 31.8.2015 práceneschopný, či
odovzdával pečiatky školy a či mohol sám dohodu podpísať. Nešlo o dvojstranný právny úkon, ktorého
následkom by bolo skončenie pracovného pomeru žalovaného, ale len o deklarovanie toho, že pracovný
pomer žalovaného sa skončil, ale je nutné poznamenať, že takýto právny úkon nebol potrebný a podľa

tvrdenia žalovaného bol vydaný len pre potreby úradu práce.

23. Rovnako bolo právne bezvýznamné dokazovanie o tom, či zriaďovateľ, pôvodný zamestnávateľ,
alebo nastupujúci zamestnávateľ ponúkli žalovanému zvýšenie týždenného pracovného úväzku na 23
hodín po tom, čo žalovaný oznámil skončenie pracovného pomeru. Mohlo by to mať taký následok, že by

bola uzatvorená nová pracovná zmluva, o čo však žalovaný nemal záujem. Nesporne bolo preukázané
len to, že žalovaný do zaslania oznámenia o skončení pracovného pomeru mal vedomosť len o tom, že
jeho pracovný úväzok bude znížený na 11 hodín týždenne.24. Teda súd právne vec uzatvoril tak, že pracovný pomer žalovaného skončil podľa § 29a ZP, ktorý
slúži na ochranu zamestnanca, u ktorého bez vlastného zavinenia dochádza k tomu, že jeho pôvodný
pracovný pomer sa mení. Takémuto zamestnancovi sa dáva na výber, či so zmenou bude súhlasiť alebo

nie a satisfakciou pri nútenom skončení pracovného pomeru, ak so zmenou nesúhlasí, je vyplatenie
odstupného. Zamestnanec pri zrušení jeho pôvodného zamestnávateľa prichádza o istoty z pracovného
pomeru a preto má nárok na vyplatenie odstupného.

25. Ak pôvodná žalobkyňa alebo jej právna nástupkyňa nesúhlasili so skončením pracovného pomeru

žalovaného oznámením podľa § 29a ZP, mali možnosť podať žalobu o neplatnosť takéhoto skončenia
pracovného pomeru podľa § 77 ZP a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
mal pracovný pomer skončiť. Takáto žaloba na súd nebola podaná a pre uplynutie prekluzívnej
lehoty súd ani ako predbežnú otázku v inom konaní už nemôže skúmať platnosť, či neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Musí vychádzať zo záveru, že pracovný pomer žalovaného skončil
oznámením podľa § 29a ZP a to k 31.8.2015. Dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru je daná z dôvodu právnej istoty oboch strán pracovnej zmluvy o tom,
či pracovný pomer zamestnanca bol skončený platne, alebo nie. Zamestnanec musí mať právnu istotu
v tom, že zamestnávateľ akceptuje skončenie pracovného pomeru a nebude mať povinnosť u tohto
zamestnávateľaďalejpracovaťazamestnávateľmusímaťprávnuistotu,žeakskončilsozamestnancom
pracovný pomer, nebude mať voči tomuto zamestnancovi žiadne ďalšie povinnosti. Preto neplatnosť

skončenia pracovného pomeru nie je možné skúmať po uplynutí dvojmesačnej lehoty a to ani v
inom konaní ako predbežnú otázku, lebo by sa tým narušil princíp právnej istoty v pracovnoprávnych
vzťahoch.

26. Súd považuje nárok žalobkyne na vyplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške odstupného zo

strany žalovaného za neopodstatnené, lebo nebolo preukázané, aby sa žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodneobohatil.Súdmuselskonštatovať,žejehopracovnýpomerbolplatneskončenýoznámením
podľa § 29a ZP, s čím je spojený aj nárok na vyplatenie odstupného. Toto odstupné mu bolo žalobkyňou
už vyplatené a nemá povinnosť ho vrátiť. Preto súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, boli mu
priznané trovy konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.