Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916010111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich

Vladimíra Ferika a Jána Babiča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.6.2016 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
X. Z. T. Z. Á. J. , nar. XX.X.XXXX v Trebišove, trvale bytom E., F. XXX/X,
nezamestnaný,

je v i n n ý , ž e

- dňa 22.11.2014 okolo 16.30 hod. na ceste za železničným priecestím z obce F. smerom na obec E.
dobehol poškodenú mladistvú L. G.., nar. X.X.XXXX, ktorú zozadu sotil oboma rukami tak, že spadla do
priekopy pri ceste, rukami jej prikryl ústa, aby nekričala, zároveň ju chytil za bundu a ťahal ju z priekopy
cez železničné koľaje, pričom ju slovne vyzýval, aby nekričala a nebránila sa a takto ju dotiahol až do
trávy, kde ju sotil na zem s úmyslom vykonať na nej pohlavný styk, čomu sa poškodená aktívne a po
celý čas bránila, preto ju viackrát udrel rukou do hlavy nad ľavým uchom a na zemi ju otočil na chrbát a
sadol si na ňu, chytil jej obe ruky a svojimi nohami ich pritlačil k jej telu, aby sa nemohla brániť, potom

jej jednou rukou držal tvár a druhou si rozopol nohavice, vyhrnul jej bundu povyše pása, ohmatával ju
po prsiach, pričom sa jej snažil stiahnuť nohavice, čo sa mu však pre jej odpor nepodarilo a hovoril jej
pritom, že teraz prišiel z basy a že už niekoho zabil a že zabije aj ju a vo vrecku vraj má nožík, nech mu
dá aspoň pusu, pričom jej olizoval tvár a snažil sa ju pobozkať, kedy ho poškodená počas bránenia sa
udrela do oblasti obličiek a kedy obžalovaný dobrovoľne upustil od svojho úmyslu a ďalšieho konania,

t e d a

dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu
k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,
4 Tr. zákona (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol /sedem

a pol/ roka.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 3 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trebišov zo
dňa 8.3.2016 sp. zn. 7T/194/2015, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, a výrok o
treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 14.3.2016 sp. zn. 7T/14/2016, ktorým bol
obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. Z., poškodenej L. G.,
svedkov L. G., X. A., V. K. a F. F., čítaním výpovede obžalovaného a svedka F. F. z prípravného konania,
znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný X. Z. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že v čase, keď malo
dôjsť k spáchaniu skutku, nebol doma, nakoľko šiel vlakom o 10.30 hod. spolu s F. F. zo stanice v E.
do O., kde sa potom na železničnej stanici stretol so svojou vtedajšou priateľkou a terajšou manželkou

V. K.. Keď sa vrátil z O. domov sám okolo deviatej večer, tak nikto nebol doma, pretože jeho mama s
bratom Š. bola na policajnej stanici, keďže policajti najskôr tvrdili, že poškodenú sa mal pokúsiť znásilniť
jeho brat Š. a potom to hodili na neho, on ale poškodenú nikdy nevidel.

Oproti tomu obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že v O. bol za svojou priateľkou E., k čomu sa na

hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že sa jedná o tú istú osobu, ktorá sa mu najskôr predstavila ako E..
Preto si myslel, že sa jedná o E., v skutočnosti však šlo o V. (K.). O tom, ako sa v skutočnosti volá jeho
vtedajšia priateľka a súčasná manželka, sa dozvedel až po ich spoločnej svadbe.

Z výpovede poškodenej L. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 23.11.2014 bola poobede u

svojho priateľa v obci A.. Domov šla autobusom o 16.05 hod., ktorý chodí len do F.T.. V Michaľanoch
vystúpila pri železničnej stanici a chcela ísť domov vlakom, avšak vlak už nestihla, a preto šla domov
peši po ceste z F. do E.. Išla po ceste, čo vedie okolo železnice a okolo sila, ktoré je za F. pri závorách.
Keď bola pri sile, tak cez bránu vyšiel vonku strážnik, ktorého pozná a vie, že sa volá X.. Porozprávali sa
a potom pokračovala po ceste domov do E.. Prešla cez závory a keď bola za nimi asi tak 100 metrov, tak

počula, ako za ňou niekto beží. Otočila sa a neďaleko od nej bol chlapec v tmavej vetrovke s kapucňou
na hlave. Len tam stál, tak ona sa otočila a išla ďalej. Ako išla, tak zozadu pocítila, že ju niekto sotil do
ramena, na čo spadla na zem a páchateľ spadol na ňu. Ona hneď začala kričať o pomoc. Keď ležala na
zemi, tak sa páchateľ postavil, chytil ju za bundu, postavil ju na nohy a začal ju ťahať hore cez koľajnice.
Ako ju ťahal, tak ona stále kričala a chcela sa mu vytrhnúť. Keď prešli cez koľajnice, tak ju sotil na zem,

ona spadla na chrbát a páchateľ sa posadil na ňu. Ona neustále kričala, pričom on jej povedal, aby
bola ticho a udrel ju rukou do hlavy. Páchateľ na nej sedel a ona sa snažila brániť, udierať ho rukami
a odtláčať, popritom ho aj poškrabala niekde v oblasti pásu. On jej potom chytil ruky, sadol vyššie na
hrudník a nohami jej zatlačil ruky k telu. Povedala mu, že má okuliare, nech jej ich nepoláme, na čo on jej
uvoľnil ruku a ona si dala okuliare do vrecka bundy. Aj tak ho potom chcela zo seba zhodiť na zem, ale

páchateľ bol silnejší a nedarilo sa jej to. Potom začula, ako keď sa rozopína pracka na opasku. Na to jej
páchateľ začal vyhŕňať bundu smerom hore a sťahovať jej nohavice. Trochu jej ich stiahol, ale nedarilo
sa mu to, lebo ona si jednou rukou nohavice držala. Na to jej páchateľ povedal, že nie je odtiaľ, že prišiel
z basy a že má vo vrecku nožík. Ona ďalej kričala a bránila sa rukami. Taktiež sa ho spýtala, prečo to
robí a povedala mu, že nech si nájde nejakú frajerku. Keďže sa mu nedarilo stiahnuť jej nohavice, tak

páchateľ potom prestal a povedal jej, nech mu dá aspoň pusu. Ona sa od neho odťahovala a on jej
olízal svojím jazykom líce. Keďže kričala, tak sa jej páchateľ snažil rukou zakryť ústa. Keď jej olízal líce,
tak jej uvoľnil ruky, na čo mu povedala, že nech ju nechá. Vtedy sa páchateľ postavil, ona si vytiahla
nohavice a opravila bundu, pričom stále ležala na zemi. Všimla si, že keď páchateľ stál nad ňou, tak si
sťahoval šnúrku na kapucni. Povedal jej, že nech ide domov, na čo mu odpovedala, že nech ide preč.

On povedal, že nech ide ona prvá, tak sa chcela postaviť. On jej na to dal ruku, aby sa postavila. Keďvstala, tak cez koľaje zišla na cestu a bežala domov. Páchateľ tam ostal stáť a za ňou nebežal. Po celý
čas bežala až do E., medzitým jej dvakrát volala mama, ktorej povedala, že o chvíľu je doma. Hneď
ako došla domov, tak povedala mame, čo sa stalo. K opisu páchateľa uviedla, že mal na sebe tmavú

šušťákovú bundu s kapucňou, ktorú mal stále na hlave, a tmavé nohavice. Bol od nej vyšší, mohol mať
okolo 170 cm, pričom jeho výška mohla zodpovedať výške obžalovaného. Je si istá, že to bol Róm, a
to podľa typického rómskeho pachu, navyše páchateľ rozprával s takým akcentom, z ktorého sa taktiež
dá usúdiť, že išlo o Róma. Do tváre páchateľovi nevidela, lebo mal stále na hlave kapucňu.

Z výpovede svedkyne L. G., matky poškodenej, súd zistil, že jej dcéra bola v ten večer najskôr za
priateľom a keďže nechcela čakať na vlak, tak jej telefonicky oznámila, že príde domov pešo. Dcéru
najskôr čakala, potom jej zavolala, nakoľko sa jej zdalo, že ide dosť dlho, na čo jej dcéra povedala, že
za chvíľočku je doma. Keďže sa jej následne opäť zdalo, že tá chvíľka trvá nejako dlho, zavolala dcére
ešte raz a tá jej vtedy oznámila, že ju niekto prepadol a pokúsil sa ju znásilniť. Tým, že páchateľ mal
na sebe kapucňu, mu dcéra nevidela do tváre, ale podľa pachu vedela, že sa jedná o Róma - fajčiara.

Dcéra jej povedala, že páchateľ s ňou chvíľku zápasil a potom, keď nedosiahol to, čo chcel, ju pustil s
tým, že nech ide domov. Dcéra prišla domov ubitá, poškriabaná, celá špinavá a s plačom, že ju prepadol
nejaký Róm, ktorý ju chcel znásilniť.

Svedok X. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pracovníkom strážnej služby a že v ten deň

strážil objekt sila K., ktorý sa nachádza za F.. V čase, ktorý už nevedel celkom presne konkretizovať,
išiel k bráne, lebo počul brechať psa. Vyšiel pred bránu a po ceste z F. do E., ktorá ide okolo sila, zbadal
ísť poškodenú, ktorú pozná z videnia, nakoľko po tejto ceste chodí skoro každý deň. Tak sa jej prihovoril
a rozprávali sa spolu. Počas toho, ako spolu hovorili, tak asi 20 metrov stála na ceste jedna osoba,
ktorá bola oblečená celá v tmavom oblečení - tmavá bunda s kapucňou na hlave a tmavé nohavice. Tá

osoba tam len stála. Po tom, čo sa spolu dorozprávali, šiel cez bránu dnu do sila a poškodená šla k
železničným závorám a potom po ceste do E.. Ako šiel do vnútra, tak si všimol, že sa pohla aj tá osoba v
tmavom oblečení, a to tiež po ceste do E.. Po uplynutí určitého času sa mu zdalo, že počuje nejaký krik,
pričom sa jednalo o ženský krik. Na to prišiel k bráne a začal kričať, že čo sa deje, ale keďže nepočul
žiadnu spätnú väzbu, tak tomu ďalej nevenoval pozornosť. Neskôr za ním prišli príslušníci polície, ktorí

sa pýtali, či niekoho nevidel, pretože niekto chcel znásilniť nejaké dievča.

Svedkyňa V. K., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným
pozná približne 2 až 3 roky, pričom keď sa s obžalovaným spoznali, tak sa mu predstavila ako E..
To, aby sa predstavila vtedy obžalovanému ako E., jej poradili kamarátky a ani ona nechcela povedať

obžalovanému, ako sa v skutočnosti volá. To, že sa volá V., povedala obžalovanému asi tak 2 až 3 dni
po ich spoločnej svadbe, pričom obžalovaný si dovtedy stále myslel, že sa volá E.. Spolu s obžalovaným
sa ešte pred svadbou stretávali v O. asi tak raz za týždeň. Obžalovaný za ňou chodil do O. obvykle sám,
ale raz alebo dvakrát tam bol so svojim kamarátom F. F.. Kedy ju spolu s menovaným v O. navštívil si
už presne nepamätá a nevie uviesť, či to bolo v lete alebo v zime, ale mohlo to byť asi niekedy minulého

roku.

Svedok F. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v posledných dvoch rokoch bol v O. celkovo raz,
avšakneviesipresnespomenúťnato,kedytobolo.Bolsatamvtedyprejsťsobžalovaným,ktorýtamšiel
za svojou priateľkou, on ich vtedy v O. nechal a sám sa vrátil domov. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že

sobžalovanýmsanaposledystretolasipreddvomamesiacmi/t.j.asivmesiaciapríl/,kedyobžalovaného
navštívil v mieste jeho bydliska, pretože obžalovaný mu zavolal, aby za ním prišiel. Obžalovaný mu
síce vtedy nepovedal, ako má na súde vypovedať, ale povedal mu, ako na súde vypovedal on, teda že
obžalovaný vypovedal tak, že boli spolu vtedy v O..

Z prečítanej výpovede svedka F. F. urobenej v prípravnom konaní dňa 23.2.2016 zároveň vyplynulo, že
menovaný pri výsluchu na polícii ako svedok vypovedal, že s obžalovaným nikdy v O. nebol a že ani
nevie, že tam obžalovaný mal mať nejakú frajerku. Keď sa s obžalovaným stretával, tak s ním chodil
vonku len do E. alebo do F.. Prečo vypovedal na hlavnom pojednávaní inak ako na polícii, sa vyjadriť
nevedel.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie,
ktorý bol vypracovaný za účelom zistenia a porovnania DNA obžalovaného a materiálu, ktorý bol po
skutku zaistený spod nechtov poškodenej, je zrejmé, že nositeľom DNA materiálu, ktorý bol zaistenýspod nechtov poškodenej, je obžalovaný X. Z.. Zistené výsledky DNA analýzy boli overené opätovnou
DNA analýzou zaistenej stopy a porovnávacieho materiálu.

Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že v rámci vyšetrovania bola vykonaná rekognícia hlasových
prejavov (z výpovede poškodenej L. G. v prípravnom konaní vyplynulo, že by páchateľa spoznala podľa
hlasu) za prítomnosti poškodenej, v rámci ktorej celkovo päť opoznávaných osôb povedalo poškodenej
vety, ktoré mal uviesť páchateľ, pričom poškodená jednoznačne a opakovane opoznala hlas patriaci
obžalovanému X. Z..

Bližšie okolnosti súvisiace s miestom spáchania prejednávaného trestného činu sú zrejmé zo zápisnice
o ohliadke miesta činu a súvisiacej fotodokumentácie.

Zistený skutkový stav je objektivizovaný aj hlásením o použití služobného psa, lekárskou správou a
správami polície.

Zo spisov Okresného súdu Trebišov sp.zn. 7T/194/2015 a 7T/14/2016 súd okrem iného zistil, že
obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti mal dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za jeho iné trestné činy, za ktoré už bol právoplatne odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za
preukázané, že páchateľom prejednávaného skutku je obžalovaný X. Z.. Obžalovaný bol spoľahlivo
usvedčený predovšetkým závermi znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že z biologickej stopy -
nečistôt spod nechtov zaistených z ľavej ruky poškodenej L. G. - bola vykonaná úspešná DNA analýza,
pričom porovnaním s DNA profilom porovnávacej vzorky odobratej od obžalovaného bola zistená

zhoda, čo nepochybne dokazuje, že pôvodcom tejto biologickej stopy je obžalovaný X. Z.. Závery
znaleckého skúmania zapadajú aj do rámca výsledkov vykonanej rekognície hlasových prejavov a
zodpovedajú i ďalším zisteným skutočnostiam, a to popisu páchateľa, ako ho uviedla poškodená na
hlavnom pojednávaní, ako aj tvrdeniu poškodenej, že počas toho, ako na nej páchateľ sedel a ona sa
snažila brániť, páchateľa poškrabala niekde v oblasti pásu.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že použitie DNA analýzy v kriminalistickej praxi
umožňuje jednoznačné určenie pôvodcu spornej biologickej stopy, keďže pravdepodobnosť nájdenia
dvoch osôb s rovnakým DNA profilom je vzhľadom na obrovskú variabilitu jednotlivých DNA profilov v
ľudskej populácii prakticky nulová, výnimku tu tvoria iba jednovaječné dvojčatá, u ktorých súčasnými

analytickými metódami nie je možné genetické profily rozlíšiť.

Uvedenými dôkazmi tak bola vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý sa v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní snažil preukázať, že poškodenú L. G. nikdy nevidel a že v čase, keď došlo k
pokusu o jej znásilnenie, sa mal nachádzať v O.. Tvrdenia obžalovaného v tomto smere sú zjavne

účelové a nezodpovedajúce skutočnosti aj z dôvodu, že obžalovaný nevedel presvedčivo vysvetliť,
prečo v prípravnom konaní uvádzal, že v O. bol za priateľkou E. a na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že bol za priateľkou V.. Podľa tvrdení obžalovaného sa síce má jednať o tú istú osobu (V. K.), čo
na hlavnom pojednávaní potvrdila aj samotná V. K., ktorú súd vypočul ako svedka, je však potrebné
poznamenať,žeuvedenásvedkyňavypovedalaažpotom,akobolaprítomnáprivýsluchuobžalovaného

na hlavnom pojednávaní, ktorého sa dovtedy zúčastňovala ako verejnosť. Tvrdenia oboch menovaných,
že obžalovaný sa dozvedel o skutočnom mene svojej priateľky a neskôr svojej manželky až niekoľko
dní po ich spoločnej svadbe sú evidentne vymyslené a bezpochyby nemajú žiaden reálny základ.

K výpovedi svedkyne V. K. možno uviesť aj to, že celá jej výpoveď na hlavnom pojednávaní vyznela

zmätočne a nepresvedčivo, navyše si vôbec nevedela spomenúť, kedy ju mal obžalovaný v spoločnosti
F. F. v O. navštíviť, a to ani približne (či to bolo v lete alebo v zime).

Uvedené platí rovnako aj pre výpoveď svedka F. F., ktorý síce na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bol
v O. raz spolu s obžalovaným, ktorý tam mal vtedy ísť za svojou priateľkou, avšak ani on si nevedel

presne spomenúť na to, kedy to bolo. Taktiež nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní vypovedal,
že s obžalovaným nikdy v O. nebol a že ani nevie, že tam mal mať nejakú priateľku. Navyše súd zistil, že
s obžalovaným sa stretol asi dva mesiace pred hlavným pojednávaním, a to na podnet obžalovaného,
ktorý mu zavolal, aby za ním prišiel a povedal mu, ako na súde vypovedal, teda že vypovedal tak, žeobaja boli vtedy spolu v O.. Výpoveď svedka F. F. na hlavnom pojednávaní preto nie je možné hodnotiť
inak ako nevierohodnú a účelovú, motivovanú snahou napomôcť obžalovanému a vytvoriť mu aliby,
ktoré by potvrdzovali, že v čase, keď malo dôjsť k pokusu o znásilnenie poškodenej, sa mal obžalovaný

nachádzať v O..
Konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku tak obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky
skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1
Tr. zákona, pričom je zrejmé, že obžalovaný od ďalšieho konania upustil a k dokonaniu trestného činu
nakoniec nedošlo v dôsledku aktívnej obrany poškodenej. Subjektívna stránka trestného činu je daná

priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.
Svojim konaním obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o svojom
pohlavnom živote.
Obžalovaný je bez pracovného pomeru a doposiaľ nikde nepracoval. Z miesta bydliska nie je bližšie
hodnotený, v obci doposiaľ nebol riešený pre žiadnu priestupkovú činnosť. Doposiaľ bol dvakrát súdne
trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.3.2016 sp.zn. 7T/194/2015, ktorým mu bol

preprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.f/Tr.zákonauloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok a trestným rozkazom Okresného súdu
Trebišov zo dňa 14.3.2016 sp.zn. 7T/14/2016, ktorým mu bol pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,akoajnaosobuobžalovaného,jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň súd prihliadol aj na to, do akej miery sa konanie obžalovaného
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu

nedošlo. Ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súd pri ukladaní trestu skutočnosť, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť spáchanú v súbehu (celkovo za štyri trestné činy). Poľahčujúce okolnosti
u obžalovaného zistené neboli.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona

bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej
hranici, upravenej podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona (t.j. zvýšenej o jednu tretinu), keďže u
obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností. Nakoľko trest súd ukladal za súbeh zločinu a
prečinu (prečinov), bolo potrebné zohľadniť aj zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu
podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovanému tak bol ukladaný trest odňatia slobody v rámci trestnej

sadzby 6 rokov 8 mesiacov (dolná hranica) a 13 rokov 4 mesiace (horná hranica), a to ako trest
súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol obžalovaný právoplatne odsúdený vo
vyššie konkretizovaných konaniach vedených na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 7T/194/2015 a
7T/14/2016.
Súd zároveň spolu s uložením súhrnného trestu obligatórne zrušil výrok o treste uloženom

obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.3.2016 sp.zn. 7T/194/2015
a právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 14.3.2016 sp.zn. 7T/14/2016, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre účely výkonu

trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest zodpovedá kritériám účelu trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a
mal by byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.
dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu

k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť.Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.