Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201093
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., Ružová dolina
25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová
dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, F., o zaplatenie
sumy 1.102,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
27C/32/2015-39 zo dňa 10.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 203,85
Eur p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalobu zamietol, druhým
odsekom výroku žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, § 48, § 52 ods. 1, § 451 ods. 1, § 457, § 458 ods. 1, § 100
ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 122 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Vecne argumentoval tým, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej zaplatenie sumy 1.102,96
Eur s príslušenstvom z titulu uzatvorených Zmlúv o pripojení, pričom žalovaná záväzky z týchto zmlúv
neplnila, neuhradila splatné faktúry za poskytnuté služby od 01.01.2012 do 30.04.2012 v celkovej výške
203,85 Eur. Právny predchodca žalobcu od zmluvy platne odstúpil podaním zo dňa 03.05.2012. Sám
naformuloval zmluvu a všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušiasúčinkamiodmomentujejuzavretia(napr.výpoveď,stratavýhodysplátok).Podľa Občianskeho

zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva
a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už
vykonané plnenia (§ 457 OZ). Žalobca sa domáha vydania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k
premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Návrh bol podaný na súd
dňa 26.01.2015. Nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil a táto od počiatku zanikla, má právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške odplaty za poskytnuté služby. Súd dospel k záveru, že návrh bol v
celom rozsahu podaný po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty, ktorá začala plynúť od nasledujúceho
dňa po splatnosti jednotlivých faktúr a uplynula dňa 17.02.2014, 17.03.2014, 17.04.2014, 18.05.2014
a 18.06.2014, preto súd návrh zamietol a to aj v časti uplatnených zmluvných pokút spolu vo výške899,11 Eur, nakoľko nárok na ich zaplatenie zanikol odstúpením od zmlúv v zmysle § 48 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Plne úspešná žalovaná má nárok
na náhradu trov konania, avšak v konaní si k náhrade žiadne trovy konania neuplatnila, preto jej súd

náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku, výslovne proti zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 203,85 Eur za
vyfakturovanú cenu služieb, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v odvolaním

napadnutej časti vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie v zmysle § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na to, že povinnosťou žalovanej bolo riadne a včas uhrádzať mesačné faktúry. Namietal nesprávnu
aplikáciu ust. § 48 ods. 2 OZ a poukázal na to, že právny predchodca žalobcu využil zákonnú možnosť
a deň zániku zmluvy dohodol so žalovanou inak priamo v bode 13.12. VOP, podľa ktorého odstúpenie

nadobúda účinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od
zmluvy je doručený druhej strane. Poskytovateľ služby teda neprejavil vôľu, aby zmluva zanikla od
začiatku, ale až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, preto všetky
nároky vzniknuté pred zánikom zmluvy, nie sú dotknuté. Odstúpenie od zmluvy bolo dourčené do konca
mája 2012, zmluva teda zanikla 31.05.2012, preto všetky faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, nie sú

nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale peňažným nárokom, ktorý bol riadne uplatnený v 3-ročnej
premlčacej dobe. Všetky faktúry za poskytnuté služby vo výške 203,85 Eur boli žalobou uplatnené v
lehote.

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Z obsahu a rozsahu podaného odvolania je jednoznačné, že odvolateľ napadol odvolaním rozsudok
súduprvejinštancievýslovnelenvzamietajúcejčastiozaplateniesumy203,85Eur(t.j.včasti,vktorejsa
domáhal ceny poskytnutých služieb), preto vo zvyšnej zamietajúcej časti (týkajúcej sa zmluvnej pokuty
vo výške 899,11 Eur a úrokov z omeškania) v dôsledku nedostatku podaného odvolania rozsudok súdu

prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádzadôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení uzatvorenou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bol ukončený odstúpením od zmluvy zo dňa
03.05.2012. Sporným zostalo, či v dôsledku tohto odstúpenia došlo v zmysle ust. § 48 OZ k zrušeniu
zmluvy od začiatku (ex tunc) alebo až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené
účastníkovi, tak ako argumentuje žalobca poukazujúc na odchylnú zmluvnú úpravu vo VOP.

12. Medzi účastníkmi konania boli v zmluve o úvere dohodnuté odchylne právne následky odstúpenia
od zmluvy ako sú upravené v § 48 ods. 2 a § 457 OZ a to v čl. 7 predmetnej zmluvy, čo znamená, že
takéto zmluvné dojednanie sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a preto s poukazom na
ust. § 54 ods. 1 a § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka dojednanie v čl. 7 bod 5, 6 zmluvy uzatvorenej
medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.

13. Vzhľadom na to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a k jej zrušeniu od počiatku, plnenie, ktoré má
žalovaná vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvej
inštancie. V prípade premlčania povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je potrebné aplikovať § 107
ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, a teda posúdiť 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

Žalobný návrh bol na súd podaný až dňa 26.01.2015, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej
doby, a preto ho bolo potrebné z dôvodu premlčania, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo (ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014), ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

14. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na odchylnú zmluvnú úpravu vo VOP, v zmysle ktorej odstúpením od
zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy už od začiatku (ex tunc), ale až posledným dňom mesiaca,
v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, na takúto zmluvnú úpravu nebolo možné prihliadnuť
v dôsledku nevyhnutnosti aplikácie ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre
neho priaznivejšej zákonnej právnej úpravy. Preto je neprípustné a v rozpore so základnými princípmi
ochrany spotrebiteľa, aby bolo pre spotrebiteľa záväzné zmluvné dojednanie, odchylné od zákonnej
úpravy, ktoré je pre neho nevýhodnejšie. V danom prípade teda nemohlo platne dôjsť k odchýleniu sa
od zákonnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy v podobe zrušenia zmluvy od počiatku v zmysle §

48 OZ tak, že by sa okamih účinkov zrušenia zmluvy posunul až na čas doručenia odstúpenia od zmluvy
druhejzmluvnejstrane,nakoľkotakátozmluvnáúpravajeprežalovanúakospotrebiteľkunevýhodnejšia,
a to práve v súvislosti s otázkou premlčania.

15. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil.17. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).