Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/665/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415207333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4415207333.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov: 1.
Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., W. XXX/X, 2. Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., K. 1, proti
žalovaným: 1. X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX, 2. Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N.
XX, 3. V.. Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX, 4. E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX,

žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení advokátom JUDr. Jaroslavom Paták, so sídlom Štúrovo, F. Rákocziho
60, o odstránenie porastov, o odvolaní žalovaných v 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 11. októbra 2016 č. k. 13C/235/2015-55 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok 92,80
eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, Partizánska cesta 9, Banská
Bystrica, IČO: 36 631 124 po právoplatnosti tohto uznesenia a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 257 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 11 ods. 1, 3, 4, 6 zákona č. 61/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že

žalobcovia v 1. a 2. rade sa ako dedičia po pôvodnom žalobcovi svojou žalobou voči žalovaným v 1. až
4. rade domáhali odstránenia porastov - dvoch kusov brezy bradavičnatej z pozemkov č. 3874 a 3873
v kat. území M.. Podaniami zo dňa 14. 07. 2016 a zo dňa 19. 09. 2016 žalobcovia v 1. a 2. rade svoju
žalobu zobrali späť. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP na základe späťvzatia
žaloby žalobcami. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP z
dôvodu, že žalovaní si napriek výzve súdu, ktorú ich právny zástupca prevzal osobne dňa 23. 09. 2016,

tento nárok neuplatnili, resp. súdu neoznámili, či a aké trovy konania si voči žalobcom uplatňujú.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 3. a 4. rade, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý uviedol, že nie je naplnená skutková podstata ustanovenia § 257 CSP, na ktorý sa súd odvoláva,
a to jednak z dôvodu, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a tie, na ktoré sa súd

odvoláva, nimi jednoznačne nie sú. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 01. 2010
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. I. ÚS 248/2010. Mal
za to, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k nepravdivým tvrdeniam, na základe
ktorých nepriznal žalovaným v 2. rade (správne malo byť v 3. a 4. rade) oprávnenú náhradu trov konania,
ktorú si preukázateľne cestou svojho právneho zástupcu uplatnili jeho listom zo dňa 06. 10. 2016 s
podaním na pošte Štúrovo 1 dňa 07. 10. 2016, t. j. v lehote danej súdom a v súlade s ustanovením §

121 ods. 5 CSP. Predmetnú zásielku prevzal Okresný súd Nové Zámky dňa 11. 10. 2016. Z uvedeného
dôvodu nie je zrejmé, ako môže súd tvrdiť skutočnosť o neuplatnení si nároku zo strany žalovaných a nazáklade toho účelovo rozhodnúť. Uviedol, že vychádzajúc z uvedených skutočností nesúhlasia žalovaní
v 2. rade (správne malo byť v 3. a 4. rade) s vydaným uznesením v časti výroku o trovách konania, a
preto v súlade s ustanovením § 357 psím. a), m) CSP v spojitosti s ustanovením § 365 ods. 1 písm. b),

d) CSP a s ustanovením § 256 CSP podali odvolanie proti výroku o trovách konania s tým, že žiadajú
odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovaným v 2. rade (správne malo byť v
3. a 4. rade) priznal náhradu trov konania, uplatnených a špecifikovaných listom zo dňa 06. 10. 2016 v
plnom rozsahu a aby im priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 eura (za spracovanie
odvolania 66 eura, režijný paušál 8,58 eura, DPH 14,92 eura).

3. K odvolaniu žalovaných v 3. a 4. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že odstupuje od
sporu pod číslom 13C/235/2015, nakoľko odstúpila od dedičstva a nemá nič spoločné s týmto sporom.
Dodala, že jej brat Q. W., nar. XX. XX. XXXX, reprezentuje tento spor.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
prejednal odvolanie žalovaných v 3. a 4. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V prejednávanej veci sa pôvodný žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13. 04. 2015
domáhal voči žalovaným v 1. až 4. rade odstránenia porastov - dvoch kusov stromu brezy bradavičnatej
z pozemkov p. č. 3873 a 3874 v k. ú. M., ako aj zaplatenia náhrady trov konania vo výške 245,34
eura na účet právneho zástupcu pôvodného žalobcu. Podaním zo dňa 18. 08. 2015 právny zástupca
pôvodného žalobcu súdu prvej inštancie oznámil, že pôvodný žalobca Q. W. dňa XX. XX. XXXX zomrel,

následkom čoho zanikla jemu udelená plná moc. Ďalej súdu oznámil, že jedným z dedičov po nebohom
pôvodnom žalobcovi je žalobca v 1. rade. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12. 02. 2016 vydaného
notárom JUDr. Petrom Boldizsárom súd prvej inštancie zistil, že dedičmi po pôvodnom žalobcovi sú
žalobcovia v 1. a 2. rade. Dňa 22. 06. 2016 žalobca v 1. rade doručil súdu prvej inštancie podanie, v
ktorom uviedol, že so žalovaným v 1. rade a spol. sa dohodli v predmetnej veci, preto nie je potrebné

súdne pojednávanie a ani výsluch, spomínanú dohodu prijala aj jeho sestra (žalobkyňa v 2. rade) a
súhlasila s ňou. Následne podaním zo dňa 14. 07. 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 07.
2016, žalobkyňa v 2. rade podanú žalobu zobrala späť a dňa 19. 09. 2016 sa na Okresný súd Nové
Zámky dostavil žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že na žalobe netrvá a berie ju späť. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením, voči ktorému podali žalovaní v 3. a 4. rade odvolanie. Do

súdnehospisubolonáslednepozaloženíodvolania,založenéajpodanieprávnehozástupcužalovaných
v 1. až 4. rade zo dňa 06. 10. 2016, doručeného súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016, ktorým si vyčíslil
trovy konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania

do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať

ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania

len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného

súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.

Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy

žalovaného žalobca.

13. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť
neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a
rozhodnúť tak, že žiadnej z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré

z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,

ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

14. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery

oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

15. V danej veci sa súd prvej inštancie týmito všetkými podmienkami a okolnosťami významnými z
hľadiska aplikácie § 257 CSP nezaoberal, čím zaťažil konanie vadou podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď na uvedený prípadaplikoval ustanovenie § 257 CSP, nakoľko za dôvod osobitného zreteľa nemožno brať tú skutočnosť, že
žalovaní si napriek výzve súdu nárok na náhradu trov konania neuplatnili, resp. neoznámili súdu, či a
aké trovy konania si voči žalobcom uplatňujú. Okrem vyššie uvedeného, odvolací súd poukazuje i na tú

skutočnosť, že právny zástupca žalovaných v 1. až 4. rade si dokonca podaním zo dňa 06. 10. 2016,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 10. 2016, vyčíslil trovy konania jemu vzniknuté v predmetnom
konaní, a to v lehote mu určenej súdom prvej inštancie vo výzve zo dňa 20. 09. 2016.

16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Rozhodovanie o trovách podľa novej právnej úpravy prebieha v dvoch fázach. Sudca

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania,
a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania
súdny úradník samostatným uznesením. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania
a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Po tom, ako je vec
právoplatne skončená, predloží sa vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o

výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu.
Súdny úradník môže v rámci náhrady priznať len tie výdavky, ktoré sa v zmysle § 251 CSP považujú
za trovy konania, teda musí ísť o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Lehota, v rámci ktorej by mala
úspešná strana preukázať a odôvodniť svoje výdavky, a ani lehota na rozhodnutie o výške náhrady trov

konania, nie sú zákonom ustanovené.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vrátil
na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o náhrade trov

konania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

19. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).