Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/157/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610214791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7610214791.15

Rozhodnutie

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu SG GROUP,
s.r.o., Banícka 1628/17, Spišská Nová Ves, IČO: 36199915, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, Veľký Slavkov proti žalovaným ad1/ Bane Spišská Nová Ves, štátny
podnik v likvidácii, Štefánikovo námestie 4, Spišská Nová Ves, IČO: 31705405, právne zast. JUDr. Eva
Slavkovská, Štefánikovo námestie 4, Spišská Nová Ves, ad2/ R. E., nar. XX. XX. XXXX, F. E. XXX, T.,

právne zast. JUDr. Martin Fabián, advokát, Štúrova 20, Košice, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným ad1/ súd rozhodne osobitným uznesením.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému ad2/ vo výške 1 874,56 Eur, ktoré je povinný

zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného ad2/, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a
to pozemku parc.č. XXXX/X - W. Z. R. X XXX m2 a parcely č. X XXX - W. Z. R. XXX m2, zapísané
na LV č. XXX, k. ú. T., obec T., okres S. a žiadal priznať trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 12.
06. 2003 sa uskutočnila dražba nehnuteľností a to pozemku parc.č. X XXX/X - W. Z. R. X XXX m2 a

parcely č. X XXX - záhrady o výmere XXX m2, zapísané toho času na LV č. XXX (pôvodne X XXX),
k.ú. T., obec T., okres S., ktoré vydražil žalobca za cenu dosiahnutú v dražbe 60 000,-Sk. Vyvolávacia
cena bola 30 100,-Sk, výška dražobnej zábezpeky bola 30 100,-Sk, teda žalobca bol povinný doplatiť
sumu 29 900,-Sk. Má za to, že predmetná dražba prebehla v súlade s dražobným poriadkom. Listom
zo dňa 10. 07. 2003 žalobca oznámil žalovanému ad1/, že si započítava sumu 29 900,-Sk, ako záväzok
vyplývajúci z povinnosti doplatiť kúpnu cenu 60 000,-Sk z verejnej dražby zo dňa 12. 06. 2003 a to

vo výške doplatku rozdielu kúpnej ceny a dražobnej zábezpeky 30 100,-Sk, t. j. sumu 29 900,-Sk. Má
teda za to, že kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená a žalovaný ad1/ bol povinný vykonať kroky
smerujúce k prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu. Ako je však zrejmé
z ďalšieho postupu žalovaného ad1/, keď vykonal ďalšiu dražbu v roku 2004 ako to vyplýva z LV č.
XXX, nevykonal zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu v katastri nehnuteľností, čím zasiahol do
jeho vlastníckych práv, keďže vlastnícke právo nadobudol žalobca ešte v roku 2003 a to príklepom na

dražbe konanej dňa 12. 06. 2003 a následne zaplatením kúpnej ceny, kedy žalobca sa stal vlastníkom
nehnuteľností príklepom na dražbe. V zmysle § 27 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. „(1) Ak uhradil vydražiteľ
cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo
k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom
zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.“ V zmysle § 2 písm. a, f,
„Na účely tohto zákona sa rozumie a) dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho

práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa
licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou napodávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora
vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené
z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, f) príklepom úkon licitátora spočíva v klepnutí

kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby.“ Pokiaľ teda žalovaný ad1/ vykonal opätovne dražbu predmetných nehnuteľností, tak
žalovaný ad1/ dražil vec, ktorá mu už nepatrila a takáto dražba je absolútne neplatným právnym úkonom
v zmysle § 21 zák.č. 527/2002 Z.z., keďže žalobca sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností v roku 2003
a žalovaný mu žiadnym spôsobom neoznámil, že považuje dražbu za neplatnú ani nevykonal iné kroky,

z ktorých by sa mohol žaloba dozvedieť, že žalovaný nevykonal zápis vlastníckeho práva v prospech
žalobcu v zmysle zápisnice o verejnej dražbe zo dňa 12. 06. 2003. V zmysle § 21 zákona č. 527/2002
Z.z. Zmarenie a neplatnosť dražby 1) O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu
osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu
obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a
v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie

o zmarení dražby. 2) V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka
(§ 23). 3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnej správe
katastra nehnuteľností začatie súdneho konania. 4) účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby
podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba

podľa odseku 2. 5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu
zanikajú ku dňu príklepu. 6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia
dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na
tomistommiesteaakneumožnilvlastníkpredmetudražby,akoajosoba,ktorámákpredmetudražbyiné
ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. 7) O neplatnosti dražby dražobník bez

zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník
uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo
oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti
dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v
ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Preto považuje dražbu z roku

2003 za platnú a vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Naliehavý právny záujem vidí v
tom, že na základe vyhovenia tohto návrhu dôjde k zosúladeniu právneho stavu s faktickým vlastníckym
stavom a odstráni sa nezákonný zásah žalovaných 2, 3, proti vlastníckym právam žalobcu a zápisom
vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech žalobcu dôjde k náprave. Má právny záujem na tom,
aby sa žalobca stal vlastníkom vydražených nehnuteľností.

Podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2013 zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd určil, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parcely P. Č. XXXX - W. o výmere XXX m2 a parcely P. Č..
XXXX - W. Z. R. X XXX m2, zapísaných na LV č. X XXX P..Ú.. T., Z. T., Z. S.. Na pojednávaní dňa 29.
05. 2014 súd túto zmenu žaloby pripustil.

Právna zást. žalovaného ad1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca cituje v žalobnom návrhu
ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a vlastne celá žaloba je postavená na tomto
zákone. Cituje hlavne § 21 predmetného zákona o zmarení a neplatnosti dražby, necituje však § 26 ods.
8, ktorý výslovne uvádza, že cenu určenú vydražením nie je možné uhradiť započítaním, ani zmenkou.

Štátny podnik v likvidácii sa však riadi celkom iným zákonom a to zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku v platnom znení, prílohou ktorého je Dražobný poriadok pre dražbu vecí štátnych podnikov
v likvidácii. Dňa 12. 06. 2003 sa v priestoroch žalovaného uskutočnila dražba, ktorej predmetom boli
aj pozemky v k. ú. T. zapísané na LV č. X XXX. Dražba prebehla v zmysle dražobného poriadku.
Zúčastnili sa ho dvaja dražitelia - žalobca a pán R. E. s manželkou. Vyvolávacia cena bola 30 100,-

Sk, kúpna cena dosiahnutá dražbou sa navýšila na 60 000,-Sk. Vydražiteľom sa stal žalobca, ktorý
obdržal od dražiteľa Potvrdenie o vydražení a Zápisnicu o verejnej dražbe. V Potvrdení o vydražení je
uvedené:Zavydraženúvecjevydražiteľpovinnývlehote30dníododňakonaniaverejnejdražbyzaplatiť
rozdiel kúpnej ceny 29 900,-Sk finančným plnením na účet č. XXXXX-XXXXX-XXX/XXXX alebo priamov pokladni štátneho podniku Bane Spišská Nová Ves v likvidácii. Iné plnenie ako v peniazoch nie je
dovolené.VZápisnicioverejnejdražbevbode7.Jeuvedené:Vydražiteľjepovinnýuhradiťrozdielmedzi
kúpnou cenou dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou najneskôr do 30 dní od konania dražby. V

prípade nezaplatenia zostávajúcej sumy v stanovenom termíne je verejná dražba od začiatku neplatná
a dražobná zábezpeka prepadá v prospech štátneho podniku v likvidácii. Uvedenú sumu je vydražiteľ
povinný uhradiť finančným plnením na účet č. XXXXX-XXXXX-XXX/XXXX alebo priamo v pokladni š.p.
Bane Spišská Nová Ves v likvidácii. Iné plnenie ako v peniazoch nie je dovolené. Žalobca bol veľmi dobre
oboznámený s podmienkami dražby, najmä s tým, že ak nedoplatí v lehote kúpnu cenu, dražba bude od

začiatku neplatná a dražobná zábezpeka mu prepadne. Nakoľko žalobca kúpnu cenu v lehote neuhradil,
dňa 06. 07. 2004 sa konala opakovaná dražba a predmetné nehnuteľnosti vydražili žalovaní ad2/ a ad3/,
ktorí kúpnu cenu v lehote uhradili. Žalobca v žalobe tvrdí, že kúpna cena bola v celom rozsahu zaplatená
a to na základe jednostranného zápočtu zo dňa 10. 07. 2003, ktorý predložil súdu. Tento zápočet sa v
účtovníctve žalovaného nenachádza. Po tak dlhej dobe nevedia zistiť, či bol žalobcovi vrátený alebo či
bol vôbec žalovanému doručený. Problémom jednostranných zápočtov sa žalovaný zaoberal už v roku

1998, kedy zaslal dotaz na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Z odpovede
jednoznačne vyplýva, že akéto zápočty likvidátor nie je oprávnený akceptovať. Likvidátor štátneho
podniku v likvidácii je v zmysle zák.č. 111/1990 Zb. v platnom znení povinný speňažiť majetok podniku v
súlade s plánom likvidácie, pričom je povinný uspokojiť prednostne pohľadávky zamestnancov, zaplatiť
odvody do štátneho rozpočtu, dane a poplatky, odviesť poistné na zdravotné a nemocenské poistenie,

dôchodkové zabezpečenie a príspevok do fondu zamestnanosti a až potom vyporiadať ostatné záväzky
a pohľadávky. Na základe tohto stanoviska a ustanovení zákona č. 111/1990 Zb. je v každom Potvrdení
o vydražení a v Zápisnici o verejnej dražbe uvedené, že iné plnenie ako v peniazoch nie je dovolené.
V zmysle § 15c ods. 2 písm. a) zák.č. 111/1990 Zb. v platnom znení je likvidátor povinný zverejniť v
Obchodnom vestníku oznámenie o vstupe podniku do likvidácie s výzvou, aby všetci veritelia podniku

a iné osoby a orgány, ktoré sú vstupom podniku do likvidácie dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky
alebo iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 90 dní od vstupu do likvidácie, inak tieto práva
zanikajú. Žalovaný vstúpil do likvidácie dňom 01. 09. 1997 a v Obchodnom vestníku č. 20/1994, ktorý bol
zverejnený dňa 20. 10. 1997 likvidátor oznámil veriteľom, aby svoje pohľadávky prihlásili do 3 mesiacov
od zverejnenia tejto výzvy. Súdu predkladá zoznam prihlásených pohľadávok do 20. 01. 1998, v ktorom

sažalobcaanipostupcanenachádza.Kzapočítaniupohľadávoknemohlodôjsťanidohodou.Nazáklade
uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol
a priznal náhradu trov konania. Ďalej uviedla, že žalobca predložil súdu podacie lístky z 11. 07. 2003,
ktorými im bolo odoslané oznámenie o postúpení pohľadávky a zápočet. Po tak dlhej dobe sa k týmto
dôkazom nemôže relevantne vyjadriť. Kniha došlej pošty z roku 2003 sa už v archíve nenachádza a

v došlej pošte z roku 2003 nenašli ani oznámenie o postúpení pohľadávky, ani zápočet. Tieto im mali
byť podľa pečiatok na podacích lístkoch doručené dňa 14. 07. 2003. V plnom rozsahu sa pripája k
vyjadreniu žalovaných ad2/ a ad3/, ktorí v podaní zo dňa 08. 03. 2012 tvrdia, že predmetné listy im mali
byť doručené najneskôr dňa 12. 07. 2003. Ak by boli doručené dňa 14. 07. 2003, 30 dňová lehota na
zaplatenie kúpnej ceny by nebola dodržaná. Aj naďalej zotrváva na doterajších prednesoch a v prípade,

ak súd dospeje k záveru, že započítanie na kúpnu cenu bolo možné, namieta z opatrnosti premlčanie
postúpených a započítaných pohľadávok.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že žalobca považuje dražbu za platnú, nakoľko má za to,
že zaplatil rozdiel medzi kúpnou cenou dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou započítaním

postúpenej pohľadávky od postupcu -obchodnej spoločnosti SG Consulta, s.r.o., IČO: 36 198 536,
Banícka 1628/17, Spišská Nová Ves 052 01. V zmysle § 26 ods. 8 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v znení platnom ku dňu 12. 06. 2003, na ktorý žalobca opakovane poukazuje vo svojej žalobe
platí,žecenudosiahnutúvydraženímniejemožnézaplatiťzapočítaním.Platbazmenkoujeneprípustná.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že cenu dosiahnutú vydražením

nebolo možné a nie je možné zaplatiť započítaním a teda kúpna cena dosiahnutá dražbou nebola
žalobcom zaplatená riadne a včas. Navyše v zmysle bodu 7 Zápisnice o verejnej dražbe zo dňa 12. 06.
2003, ktorej obsah potvrdil žalobca ako vydražiteľ, likvidátor a licitátor, bolo dohodnuté, že vydražiteľ
(žalobca) je povinný uhradiť rozdiel medzi kúpnou cenou dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou
najneskôrdo30dníodkonaniadražby.Vprípadenezaplateniazostávajúcejsumyvstanovenomtermíne

je verejná dražba od začiatok neplatná a dražobná zábezpeka prepadá v prospech štátneho podniku v
likvidácii. Uvedenú sumu je vydražiteľ povinný uhradiť finančným plnením na účet, alebo priamo pokladni
š.p. Bane Spišská Nová Ves v likvidácii. Iné plnenie ako v peniazoch nie je dovolené. Podľa § 526
ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov postúpenie pohľadávkyje povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie
je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa
dlžník záväzku plnením postupcovi. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia bola povinná

obchodná spoločnosť SG Consulta, s.r.o. (ako postupca) bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému
v prvom rade (dlžníkovi) postúpenie pohľadávky žalobcovi (postupníkovi). Podľa našich vedomostí
nedošlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky zákonným spôsobom a z týchto dôvodov navrhuje, aby
žalobca predmetné právne relevantné skutočnosti v tomto konaní preukázal. V zmysle § 580 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ak veriteľ a dlžník majú vzájomné

pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak
niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom,
keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal doručenie
údajného písomného jednostranného Započítania zo dňa 10. 07. 2003 žalovanému v prvom rade a z
týchto dôvodov navrhuje, aby žalobca predmetné právne relevantné skutočnosti v tomto konaní riadne
preukázal. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia považuje

dražbu konanú dňa 12. 06. 2003 za neplatnú z dôvodu neuhradenia dražobnej ceny zo strany žalobcu,
čoho dôsledkom sa žalobca nemohol nikdy stať vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a
z týchto dôvodov navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako bezdôvodnú zamietol. Ďalej tvrdil, že podľa
bodu 7 Zápisnice o verejnej dražbe o dňa 12. 06. 2003, vydražiteľ je povinný hradiť rozdiel medzi
kúpnou cenou dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou najneskôr do 30 dní od konania dražby.

Dražba bola vykonaná dňa 12. 06. 2003, to znamená, že rozdiel medzi kúpnou cenou dosiahnutou v
dražbe a zloženou zábezpekou mal byť žalobcom vyplatený najneskôr dňa 12. 07. 2003. Podľa podacích
lístkov s doručenkou predložených žalobcom vyplýva, že listiny (oznámenie o postúpení pohľadávky
a zápočet) mali byť podané na pošte dňa 11. 07. 2003, pričom mali byť žalovanému v prvom rade
doručené až dňa 14. 07. 2003, t.j. po uplynutí lehoty na zaplatenie rozdielu medzi kúpnou cenou

dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou. Podľa bodu 7 Zápisnice o verejnej dražbe zo dňa 12.
06. 2003 v prípade nezaplatenia zostávajúcej sumy v stanovenom termíne je uverejnená dražba od
začiatku neplatná a dražobná zábezpeka prepadá prospech štátneho podniku v likvidácii. Podľa čl. II.
ods. 8 zákona č. 317/1996 Z.z. ak vydražiteľ nezaplatí cenu dosiahnutú vydražením v termíne, ktorý
je určený v oznámení, dražobná zábezpeka v plnej výške prepadá v prospech štátneho podniku v

likvidácii. Podľa prvej vety § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov vyplýva, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejavsmerujúcikzapočítaniu.Vzmyslekomentárukpredmetnémuustanoveniuzákona:„Kzapočítaniu
nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z

účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí isť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého
je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.“
Započítanie, ako jednostranný právny úkon, pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Je teda
podstatný okamih doručenia tohto jednostranného právneho úkonu. Z toho vyplýva, že ak by aj došlo k
uhradeniu rozdielu medzi kúpnou cenou dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou započítaním, čo

v danom prípade vylučovali podmienky vyhlásenej dražby, táto suma by bola zaplatená až po uplynutí
stanovenej lehoty na zaplatenie, nakoľko právny úkon započítania bol doručený až po lehote stanovenej
na zaplatenie zostávajúcej sumy a verejná dražba bola od začiatku neplatná a dražobná zábezpeka
prepadá v prospech štátneho podniku v likvidácii.

Na pojednávaní dňa 18. 01. 2012 právny zást. žalobcu uviedol, že a podanej žalobe trvá z dôvodov
uvedených v písomnom podaní. Poukázal na to, že dňa 12. 06. 2003 sa uskutočnila dražba
predmetných nehnuteľností, bola určená výška dražobnej zábezpeky, ktorú žalobca zložil, pričom
bol povinný doplatiť kúpnu cenu, čo realizoval zápočtom. Hodnovernosť, pravdivosť tohto zápočtu
už bolo predmetom konania na tomto súde a to v konaniach 6C/484/2001 a 12C/12/2008, pričom

sú ešte aj ďalšie rozhodnutia súdu. Žalobca sa teda stal vlastníkom predmetných nehnuteľností
udelením príklepu, nebolo jeho povinnosťou vykonať vklad vlastníctva, bolo to povinnosťou žalovaného
ad1/, čo neurobil, žalobcovi nevrátil zloženú zábezpeku, ani ho neupozornil na to, že dražbu
považuje za neplatnú. Žalovaný ad1/ vykonal opätovnú dražbu predmetných nehnuteľností. Prvotným
nadobúdateľom nehnuteľností je žalobca, preto žalobu považuje za dôvodnú. Neskontrolovali si, či

nehnuteľnosť je zapísaná na LV, nebol na to dôvod, platil daň z nehnuteľnosti obci. Až tesne pred
podaním žaloby a to v čase keď chcel vykonať nejakú dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami zistil,
že nie je zapísaný ako vlastník na LV.Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že zákon o štátnom podniku, ktorý je v tomto prípade potrebné
použiť a z ktorého vychádzali aj predchádzajúce konania, na ktoré poukázal žalobca, síce nezakazuje
započítanie, no v tomto konkrétnom prípade si likvidátor stanovil jasné podmienky a to, že cena musí

byť uhradená v lehote 30 dní a inú formu zaplatenia ceny ako v peniazoch, v korunách sa vylučuje.
Dražobný poriadok bol dodržaný, s jeho znením bol žalobca oboznámený, bol uverejnený aj v Národnej
obrode v súvislosti s touto dražbou. Z dôvodu, že v tomto prípade započítanie nebolo a to aj vzhľadom k
tomu, že žalobca doteraz nepreukázal doručenie započítania žalovaného ad1/ a keď bolo právnou zást.
žalovaného ad1/ zisťované, či do 12. 07. 2003 takýto zápočet prišiel, bolo istené, že neprišiel. Vzhľadom

aj k tomu, že nebol žalovaný ad1/ upovedomený o postúpení pohľadávky a tiež aj preto, že v tomto
konkrétnom prípade započítanie vôbec nebolo možné, žalovaný ad1/ tvrdí, že dražba z 12. 06. 2003 je
neplatná, preto aj o rok neskôr došlo k opätovnej dražbe. Je zvláštne, že konateľ žalobcu uviedol, že
platil daň za túto nehnuteľnosť a že nevedel, že nie je vlastníkom týchto nehnuteľností.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že pokiaľ žalobca ako uviedol v žalobe opiera svoju právnu

argumentáciu o zákon č. 527/2002 Zb. je možné túto žalobu zamietnuť hneď na tomto pojednávaní, lebo
v tomto zákone je výslovne uvedené, že nie je možné kúpnu cenu zaplatiť započítaním. V tomto prípade
je túto vec potrebné posúdiť podľa zákona o štátnom podniku, s poukázaním na to, že podmienky dražby
boli uvedené v dražobnej vyhláške a tiež aj v zápisnici o dražbe a tieto podmienky žalobca nesplnil.
Zápisnicu podpísal. Zotrvával na svojom písomnom vyjadrení, na tom, že je nevyhnutné, aby žalobca

preukázal doručenie započítacieho úkonu. Pokiaľ tak neurobí, ďalšie dokazovanie je nadbytočné. K
tvrdeným predchádzajúcim rozhodnutiam sa vyjadriť nevie, nebol účastníkom týchto konaní, no splnenie
tejto podmienky, o ktorej hovoril, považuje za nevyhnutnú a podstatnú.

Právnyzást.žalobcuuviedol,ževšetkynamietanéskutočnostizostranyprávnychzástupcovžalovaných

už boli vyriešené v iných konaniach na tomto súde, v konaniach, na ktoré poukázal. Tieto spory trvali
niekoľko rokov, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Čo sa týka doručenia započítacieho úkonu, dôkaz
sa pokúsi zabezpečiť v lehote 15 dní. Zároveň sa súdu oznámi ďalšie konania, ktoré prebehli na tomto
súde.

Konateľ žalobcu uviedol, že daň začal žalobca platiť za tieto nehnuteľnosti na základe toho, že si bol
vedomý, že tieto nehnuteľnosti vydražil. Túto daň platil až do podania žaloby a obec túto platbu dane od
neho prijímala. Nevie, či aj ďalší vydražiteľ platil daň obci na tieto isté nehnuteľnosti.

Právna zást. žalovaného ad1/ tvala na tom, aby žalobca predložil dôkaz o postúpení pohľadávky a tiež

o doručení započítania.

Na pojednávaní dňa 27. 09. 2012 právny zást. žalobcu uviedol k námietke premlčania vznesenou
právnou zást. žalovaného ad1/, že tieto pohľadávky boli v roku 2000 alebo 2001 uznané žalovaným

ad1/, teda nie sú premlčané. Okrem toho ide o pohľadávky, ktoré ani nie sú premlčateľné, pretože nie
sú vymáhateľné, sú voči štátnemu podniku v likvidácii.

Právna zást. žalovaného ad1/ na tomto pojednávaní uviedla, že nie je zrejmé, ktoré pohľadávky boli
predmetom započítania, ináč je pravda, že pohľadávky sa pri vstupe š.p. do likvidácie musia prihlásiť.

Vzhľadom k tomu, že SPP odstúpilo od zmluvy, ďalej si predmetné pohľadávky vymáhali oni a boli aj
predmetom exekúcie.

Právny zást. žalobcu uviedol, že okolnosti započítania boli v predchádzajúcich sporoch vyriešené. To,
že žalovaný ad1/ má zlú evidenciu, nemôže byť na ťarchu žalobcu.

Právny zást. žalovaného ad2/ žiadal, aby právny zást. žalobcu predložil súdu zmluvu o postúpení
pohľadávokmedziSGConsultaaSGGrouptakakojetouvádzanévžalobeatiežoznámeniepostupcuo
postúpení pohľadávky, tiež pôvodnú zmluvu, ktorou malo byť postúpené z SPP na žalobcu a odstúpenie
od tejto zmluvy. Ďalej žiadal, aby mohol nahliadnuť do originálov doručeniek, ktoré predkladal žalobca

vo fotokópiách a podacích lístkov. Ide o dohodu v zmysle súkromného práva a je možné, aby si
účastníci dohodli vylúčenie možnosti zaplatiť jednostranným započítaním. V danom prípade, keďže bola
vyhlásená dražba, kde bolo uvedené, že iné plnenie ako v peniazoch nie je dovolené, čo bolo uvedené
v podmienkach vyhlásenia dražby, na základe toho, že žalobca sa zúčastnil tejto dražby a akceptovalpodmienky dražby, došlo k dohode ohľadom toho, akým jediným možným spôsobom môže byť uhradená
cena. Tým pádom boli vylúčené iné možnosti úhrady ceny, t. j. aj jednostranným započítaním.

Na pojednávaní dňa 29. 05. 2014 právny zást. žalovaného ad2/ žiadal, aby sa právny zást. žalobcu
vyjadril k tomu, čo uviedol už aj v písomnom podaní zo dňa 17. 02. 2014, aké pohľadávky boli postúpené
medzi SG Consulta s.r.o. a SG Group s.r.o. na základe zmluvy o postúpení, pretože táto skutočnosť
nevyplýva ani zo zmluvy o postúpení z pohľadávok, ani z prílohy, ktorá bola predložená súdu.

Právny zást. žalobcu uviedol, že táto skutočnosť nebola sporná, pretože žalovaný ad1/ tieto pohľadávky
odsúhlasil ešte s postupcom, teda považuje túto skutočnosť za irelevantnú, pretože išlo o odsúhlasené
pohľadávky. Zo strany žalovaného ad1/ nedošlo k žiadnym nezrovnalostiam pri postupovaní pohľadávok
a on sám si ich na základe zmluvy a prílohy vedel priradiť.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že trvá na svojom podaní zo dňa 17. 02. 2014, kde namieta
neplatnosť právneho úkony ako zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2003 uzatvorenej medzi
SG Consulta s.r.o. a SG Group s.r.o. a to z dôvodu, že ani zo zmluvy, ani z prílohy nevyplýva, ktoré
pohľadávky boli predmetom postúpenia, či to bola istina pohľadávky, úroky a za aké obdobie, príp. aké
tieto úroky z omeškania boli. Toto má vplyv aj na otázku premlčania. Predmetom rozsudku pre uznanie

KS Košice 2Cb/5866//94 bola len istina pohľadávok a nie úroky z omeškania, pokiaľ zo započítacieho
prejavu vyplýva, že to mali byť úroky z omeškania, čo je významná skutočnosť z hľadiska premlčania
nároku a tiež poukázal na skutočnosť, ktorou sa súdy nezaoberali v predchádzajúcich konaniach, že nie
všetky faktúry, ktoré boli započítané, boli predmetom tohto súdneho konania. Túto vadu nie je možné ani
dodatočne konvalidovať nejakým vysvetlením, že to boli tie a tie pohľadávky. Uviedol, že prezrel všetky

pripojené spisy v tomto konaní a touto otázkou sa súdy v predchádzajúcich konaniach nezaoberali.

Podaním doručeným súdu dňa 18. 07. 2014 právny zást. žalobcu doručil súdu protokol z verejnej dražby
zo dňa 14. 06. 2006 príloha č. 1 zo dňa 09. 07. 2003, v neoverených fotokópiách.

Právna zást. žalovaného ad1/ sa písomne vyjadrila, že žalobca zaslal súdu Protokol z verejnej dražby
konanej dňa 14. 06. 2006. Môže potvrdiť, že originál tohto protokolu sa nachádza v ich archíve a je
zhodný s listinou zaslanou súdu. Výhrady má k prílohe č. 1 zo dňa 09. 07. 2003, ktorú žalobca teraz
predložil súdu. Pôvodne žalobca priložil k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2003 inú
prílohu č. 1, datovanú 07. 07. 2003. Až po namietaní neplatnosti právneho úkonu ako zmluvy o postúpení

pohľadávok z dôvodu nejasností predmetu postúpenia, žalobca predložil túto novú prílohu. K zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2003 patrí Príloha č. 1 zo dňa 07. 07. 2003, podpísaná za postupcu
tou istou osobou. Podľa nej Príloha č. 1 zo dňa 09. 07. 2003 je dodatočne vyrobená a podpísaná
inou osobou. Tento doklad nepovažuje za vierohodný. Dňa 19. 08. 2014 sa vyjadrila k dokladom, ktoré
žalobca zaslal súdu dňa 16. 07. 2014. Môže len zopakovať, že žalobca priložil k Zmluve o postúpení

pohľadávok medzi postupcom SG Consulta s.r.o. Spišská Nová Ves a postupníkom SG Group s.r.o.,
Spišská Nová Ves zo dňa 07. 07. 2003 prílohu č. 1 zo dňa 07. 07. 2003, ktorá tvorila neoddeliteľnú
súčasť tejto zmluvy. Teraz predložil prílohu č. 1 zo dňa 09. 07. 2003. Podľa nej sa podpis na oznámení
o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 07. 2003 a na prílohe zo dňa 09. 07. 2003 nezhoduje. Žiada, by
žalobca predložil na pojednávaní originály týchto dokumentov a objasnil, kto ich podpisoval.

Na pojednávaní dňa 05. 02. 2015 právny zást. žalobcu na dotaz súdu, či na pojednávanie priniesol
originál listinného dôkazu, ktorý súdu doručil vo fotokópii a na predloženie ktorého bol vyzvaný spolu
s doručením predvolania na pojednávanie, uviedol, že žalobca nemá ani prvopis, ani rovnopis tohto
listinného dôkazu, má len fotokópiu, ktorú doručil do spisu a tieto fotokópie súdu znova predkladá.

Originály boli doručené žalovanému ad1/.

Právny zást. žalovaného ad2/ sa plne stotožnila so stanoviskom právnej zást. žalovaného ad1/, príloha
č. 1 zo dňa 9. 7. 2003 je dokument, ktorý je dodatočne vyhotovený. Uviedol, že spochybňuje jeho
pravosť vzhľadom na nesúlad podpisu na ňom. Tento dokument bol súdu doručený následne potom ako

bola namietaná platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 7. 2003, ako aj namietaná platnosť
jednostranného úkonu započítania. Poukázal na to, že ani samotná zmluva zo dňa 7. 7. 2003 takúto
prílohu neuvádza. Tak isto oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 7. 2003 nehovorí o takejto
prílohe, rovnako ani jednostranné započítanie urobené spoločnosťou SG Group s.r.o. zo dňa 10. 7.2003 o takejto prílohe nehovorí. Z tohto dôvodu sa dôvodne domnieva, že takáto príloha bola dodatočne
vyhotovená a poukazuje na tvrdenie žalovaného ad1/, že jemu takáto príloha nikdy nebola doručená.
Ďalej uviedol, že na prílohe č. 1 je uvedené textom, že postúpená pohľadávka vo výške 29 900,-Sk

predstavuje časť vyčíslených úrokov z faktúry č. 2036, pričom tu ide o úroky z omeškania. Znovu uviedol,
že nie je ani z tejto prílohy možné špecifikovať úroky za aké obdobie sú uplatňované, ktoré mali byť
údajne postúpené. Poukázal aj na to, že táto príloha, ktorá mala byť prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávky, nie je podpísaná druhou stranou. Poukázal na to, že keď súd vyzval žalobcu, aby súdu
doručil zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohami, žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo

dňa7.7.2003.Vzniesolnámietkupremlčania,pretožeúrokyzomeškaniazfaktúryč.2036bolivyčíslené
za obdobie od 10. 1. 1997 do 22. 9. 1998, t. j. neboli nikdy predmetom žiadneho súdneho rozhodnutia,
pretože predmetom rozhodnutia KS Košice 2Cb/5866/94 bola len istina pohľadávok a teda bez ohľadu
na to, či by to bolo podľa občianskeho alebo obchodného práva, boli 22. 9. 2002 tieto úroky premlčané.
S poukazom na ust. § 581 ods. 2 OZ, ktorý hovorí, že nemožno započítať premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Na základe týchto

skutočností nebolo možné započítaním uhradiť vydraženú cenu nehnuteľností pre rozpor so zákonom.
Žiaden zákon nebránil, aby boli uplatnené pohľadávky na súde. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mala spočívať
premlčacia lehota, nech uvedie, podľa akého zákona. Pokiaľ je tvrdené, že došlo k uznaniu 12. 9. 2002,
z tohto právneho úkonu nie je možné špecifikovať, o aké úroky za aké obdobie išlo. Tu poukázal na
judikatúru, rozhodnutie NS ČR 33Odo/133/2005, ktorý sa podrobne zaoberá určitosťou právneho úkonu

čo sa týka započítania. Naďalej tvrdil, že toto uznanie je neurčité, pretože nebolo možné špecifikovať o
aké úroky z akých záväzkov ide. Žalobu je teda potrebné zamietnuť z toho dôvodu, že započítanie nie je
možné uznať, lebo bola započítavaná premlčaná pohľadávka, čo je v rozpore s právnymi predpismi
a žalobca nikdy nemal pohľadávku spôsobilú na započítanie pretože z dôvodov, ktoré uviedol bola
zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 07. 2003 neplatná a rovnako jednostranné započítanie

spoločnosti SG Group zo dňa 10. 7. 2003 bolo pre jeho neurčitosť rovnako z dôvodov, ktoré už
uviedol neplatné. Ďalej uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že listina, ktorej
fotokópiu predkladá, je pravá.

Právny zást. žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o premlčanie, nie je možné, aby ju vzniesol právny

zást. žalovaného ad2/. Tým, že z tejto pohľadávky bolo plnené zápočtami v iných veciach, nedošlo k
premlčaniu tejto pohľadávky. Existuje uznanie dlhu, ktoré žalobca predložil a tým, že bolo plnené druhou
stranou na základe tohto uznania, bolo aj pre druhú stranu jasné, ktoré pohľadávky sa plnia. Pokiaľ ide o
tvrdenú neplatnosť zmluvy o postúpení, má za to, že ide o relatívnu neplatnosť, nemôže sa jej domáhať
druhý účastník zmluvy. Ide o zrejmé započítanie, pretože žalovanému ad1/ bolo v iných konania zrejmé,

ktorá pohľadávka sa započítava. Súd akceptoval takýto spôsob zápočtu v iných konaniach a platnosť
alebo neplatnosť tohto započítania už bola vyriešená.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že nejde o relatívnu, ale absolútnu neplatnosť. Zdôraznil,
že započítanie a uznanie musí mať písomnú formu. Žalovaný ad1/ nikdy neakceptoval započítanie,

teda nemôže to byť ani tvrdené protistranou. To, že boli čiastočné plnenia, ktoré boli vždy vo forme
jednostranných zápočtov, nie je možné považovať za predlžovanie premlčacej doby. V žiadnom z
predchádzajúcich konaní nebol predložený listinný dôkaz, ktorý bol predložený tu a to príloha č. 1 zo
dňa 9. 7. 2003, prešiel všetky konania, ktoré sú pripojené k tomuto spisu.

Právny zást. žalobcu uviedol, že prílohu č. 1 zo dňa 9. 7. 2003 tak isto ako zmluvu o postúpení
pohľadávok a prílohu č. 1 zo dňa 7. 7. 2003 vyhotovoval konateľ SG Group p. Smik.

Právny zást. žalovaného ad2/ žiadal, aby právny zást. žalobcu súdu preukázal, že príloha č. 1 z 9. 7.
2003 bola žalovanému ad1/ doručená.

V podaní doručenom súdu 24. 02. 2015 právny zást. žalobcu uviedol, že rovnopis prílohy č. 1 z 09. 07.
2003 predloží na pojednávaní.

Právna zást. žalovaného ad1/ trvala na tom, že už vo vyjadrení zo dňa 03. 04. 2012 uvádza, že kniha

došlej pošty z roku 2003 sa už v archíve nenachádza a v obale došlej pošty z roku 2003 nenašli ani
oznámenie o postúpení pohľadávky, ani zápočet. Od uskutočnenia dražby sa vystriedalo vo funkcii
likvidátora už sedem ľudí. V roku 2007 sa forma sťahovala do inej budovy a vtedy sa likvidovalo veľmi
veľa písomností. Toto sú skutočnosti, s ktorými je oboznámený súd, aj účastníci konania. Napriek tomužalobca znova požaduje, aby predložili listiny súvisiace s prípadom. Toto je však jeho povinnosť. K
požiadavke žalobcu, aby oznámili, kto vydal vyhlásenie za podnik Bane š.p. v likvidácii, že mu nebola
nikdy doručená príloha č. 1 z 09. 07. 2003 môže len zopakovať, že u nich sa tieto listiny nenachádzajú,

doručil im ich súd na ich požiadanie a k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 07. 2003 bola Príloha
č. 1 zo dňa 07. 07. 2003 a nie Príloha č. 1 zo dňa 09. 07. 2003.

Právny zást. žalovaného ad2/ vzhľadom na doterajší priebeh dokazovania a vzniknuté dôvodné
pochybnosti o pravosti listín predkladaných žalobcom v tomto súdnom konaní navrhol, aby žalobca za

účelom preverenia súlade obsahu ním predkladaných kópii listinných dôkazov s originálmi listín, ako
aj preverenia ich pravosti predložil do súdneho spisu originály všetkých ním predkladaných listinných
dôkazov v tomto súdnom konaní, a najmä nasledovných listinných dôkazov: Zmluva o postúpení
pohľadávok, uzatvorenú medzi KG-invest spol. s r.o., IČO: 36 172 197 so sídlom Karpatská 4, 052 01
Spišská Nová Ves, ako postupcom SG Consulta s.r.o., ako postupníkom (ďalej len „zmluva“) vrátane
originálov jej všetkých príloh, Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávok z KG-invest spol. s r.o., IČO:

36 172 197 so sídlom Karpatská 4, 052 01 Spišská Nová Ves, ako postupcu na SG Consulta s.r.o. ako
postupníkom, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2003 uzatvorenú medzi SG Consulta s.r.o.
ako postupcom a SG Group s.r.o. ako postupníkom (ďalej len „zmluva“) vrátane originálov jej všetkých
údajných príloh, Započítanie pohľadávok a údajné uznanie záväzkov zo dňa 12. 09. 2002. Zároveň
navrhuje, aby po predložení originálov predmetných listinných dôkazov do súdneho spisu súd v konaní

vypočul konateľa žalobcu . O.. O. J., T. T. XXXX/XX, J. F. R. a predvolal ho na najbližšie pojednávanie
vo veci. V zmysle § 323 ods. 1, zák.č. 513/1991 Zb. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú
aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Právna úprava uznania
záväzku obsiahnutá v Obchodnom zákonníku je samostatnou, komplexnou právnou úpravou pre oblasť

obchodných záväzkových vzťahov. Pri uznaní záväzku v zmysle obchodného zákonníka je kritérium
určitosti dané všeobecne a treba mu rozumieť v súlade s ustanovením § 37 OZ, podľa ktorého každý
právny úkon musí byť určitý, inak je absolútne neplatný. Pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje
písomnú formu a určitosť vôle podľa § 37 OZ. Údajné uznanie záväzku likvidátorom žalovaného v prvom
rade - pánom P., na ktoré v tomto konaní poukazuje žalobca, vychádzajúc z textu predmetného údajného

uznania záväzku v zmysle ktorého likvidátor výslovne uviedol: „Potvrdzujem zostatok pohľadávok podľa
uvedeného zoznamu voči veriteľovi SG Consulta s.r.o. Uznávame zároveň pohľadávky podľa § 323 OZ
a súhlasíme s uvedeným započítaním“, v žiadnom prípade nespĺňa právne náležitosti určitosti právneho
úkonu v zmysle vyššie uvedeného § 37 OZ, a to jednak z dôvodu, že predmetné vyhlásenie potvrdzuje
zostatok pohľadávok podľa uvedeného zoznamu voči veriteľovi SG Consulta s.r.o. a nie zostatok

záväzkovvočipredmetnémuveriteľovi,alenajmäskutočnosť,žepredmetnálistinaneobsahovalažiaden
bližšie špecifikovaný zoznam ani pohľadávok a ani zoznam záväzkov, ale len bez ďalšej špecifikácie
vedenú sumu neuhradeného zostatku 775 571,90 Sk, t. j. nebolo špecifikované, či sa jedná o istinu
pohľadávky alebo úroky z omeškania a v prípade pokiaľ sa jednalo o úroky z omeškania, o úroky z
omeškania z ktorých faktúr a za ktoré obdobie omeškania a z týchto dôvodov aj predmetné údajné

uznanie záväzku považuje z dôvodu jeho neurčitosti za absolútne neplatné. V ďalšom texte sa opätovne
hovorí o uznaní pohľadávky podľa § 323 OZ a nie o uznaní záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že
zákon vyžaduje pre uznanie záväzku písomnú formu, nie je možné vyššie uvedené vady právneho
úkonu dodatočne konvalidovať výkladom úmyslu zmluvných strán a predmetné údajné uznanie záväzku
považuje z dôvodu jeho neurčitosti za absolútne neplatné.

Na pojednávaní dňa 05. 04. 2016 právny zást. žalobcu uviedol, že nesplnil povinnosť uloženú mu
súdom predložiť súdu listinné dôkazy, ktorými dokazovanie navrhuje vykonať právny zást. žalovaného
ad2/, je to uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 08. 2015 s tým, že ako sa už vyjadril, žalobca týmito
dôkazmi nedisponuje, originály týchto listinných dôkazov musí mať žalovaný ad1/, zároveň predložil

súdu dôkazy o tom, že tieto listinné dôkazy boli žalovanému ad1/ zasielané.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že pokiaľ žalobca nedisponuje originálmi listinných dôkazov, o
ktoré opiera svoj nárok, je potrebné žalobu zamietnuť, takýto postup vyplýva aj z ustálenia súdnej praxe.
Zvlášť v tomto prípade, keď je spochybňovaný listinný dôkaz predložený žalobcom vo fotokópii, originály

týchto listinných dôkazov predkladané neboli, nebol účastníkom v iných súdnych konaniach. Žalobca je v
dôkaznej núdzi, teda je na mieste žalobu zamietnuť. Bez toho, aby boli posúdené pravosti predložených
listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené vo fotokópii, nie je možné žalobe vyhovieť a to zvlášťkvôli dodatočne predloženému listinnému dôkazu a to prílohy č. 1 zo dňa 09. 07. 2003, ktorá bola
predložená až po námietkach zo strany žalovaných, pôvodne predloženej prílohe č. 1.

Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že žalovaný ad1/ nemá tieto listinné dôkazy. Prešla listiny, ktorými
ešte disponuje aj ona, aj pracovníčka. Nikto nepredpokladal, že listiny z roku 2003 ešte budú potrebné a
to ani v čase, keď bolo začaté toto konanie a to v roku 2010, žalovaný má len jednu miestnosť, kde má
nejaké listiny. Keď bol ešte žalovaný ad1/ na starom mieste, tak tam v suteréne boli archivované listiny,
no keď sa podnik sťahoval, tak sa nepredpokladalo, že tieto listiny budú ešte potrebné. Sú veci, ktoré

sa musia držať 10 rokov, aj viac, ale tieto listiny k nim nepatria.

Právny zást. žalobcu uviedol, že ide o účelovú obranu, nárok žalobcu nie je postavený na týchto
listinných dôkazoch, teda absencia originálu listinného dôkazu by mohla byť dôvodom na zamietnutie
iba ak by žaloba bola postavená na týchto dôkazoch, čo v tomto prípade tak nie je, ide iba o podporné

dôkazy. Podstatou je dražba, zápisnica dražby a o príklepe, ktoré boli doložené žalobcom v origináloch.

Konateľ žalobcu O.. O. J. po nahliadnutí do listinného dôkazu na čl. 208 prílohy č. 1 zo dňa 09.
07. 2003 a započítania zo dňa 11. 09. 2002 uviedol, že tieto podpisy sú jeho, podpísal tieto listinné
dôkazy on, všetko, čo sa týka firmy podpisuje on. Nič dodatočne nepodpisoval, prehľadal spolu s

právnym zástupcom archív a prílohu č. 1 zo dňa 09. 07. 2003 našiel dodatočne. Postupovalo sa najprv
tak, že doniesli žalovanému ad1/ originály listín a dali si na kópii potvrdiť prijatie, no potom sa to
spochybňovalo, tak zasielali originály listín poštou na doručenku. Originály listín mali len v jednom
vyhotovení, nenechávali si ich. Ďalšie vyhotovenie nemali.

Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že podľa jej názoru započítanie podpísal brat konateľa Z.
J., pretože tento podpis sa zhoduje s podpisom napr. na vyúčtovaní pre plynárov, ktoré vo fotokópii
predkložila súdu do spisu. Uviedla, že konateľ sa má podpisovať rovnako. Z toho dôvodu spochybňuje
podpis konateľa žalobcu na započítaní zo dňa 11. 09. 2002.

Konateľ žalobcu po nahliadnutí do týchto listinných dôkazov uviedol, že podľa neho tieto podpisy nie
sú podobné a naďalej zotrváva na tom, že podpísal započítanie zo dňa 11. 09. 2002 on, nie jeho
brat Z. J..

Na otázku právneho zást. žalovaného ad2/, aby sa vyjadril po nahliadnutí do prílohy č. 1, ktorá bola

predložená k postúpeniu pohľadávok zo dňa 07. 07. 2003, čo bolo obsahom tejto prílohy č. 1, konateľ
žalobcu uviedol, že nevie to momentálne povedať, lebo po 10 rokoch si nemôže všetko pamätať. Na
otázku, z ktorej pohľadávky boli postúpené úroky z omeškania, vypovedal, že sa nevie vyjadriť, môže si
to naštudovať a potom to bude vedieť povedať. Tak isto sa nevie vyjadriť, čo bolo obsahom prílohy č. 1
k započítaniu zo dňa 10. 07. 2003. Listinu pripravoval právnik, on ju podpisoval.

Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že tvrdený postup žalobcu o tom, že im bol doručený originál,
pričomonsioriginálvjednomvyhotovení nenechal,nepovažujezalogické,lebotaktoniktonepostupuje.

Právny zást. žalobcu uviedol, že išlo o jednostranné právne úkony, preto nemal žalobca dôvod si

nechávať originál týchto listinných dôkazov. Nakoniec, nikto ani nenamietal z druhej strany neplatnosť
dražby alebo neplatnosť týchto úkonov doteraz, presnejšie, nikto mu neoznámil, že neakceptujú takýto
spôsob.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že tento spôsob nebol akceptovaný, preto bola aj druhá dražba,

na základe ktorej sa stal vlastníkom právny predchodca žalovaného.

Právnyzást.žalobcuuviedol,ženemá návrhynaďalšiedokazovanie,predložilvšetkydôkazy,ktorémal,
aj o spôsobe zaplatenia ceny a žalovaný ad1/ doteraz nespochybnil toto zaplatenie a nijakým spôsobom
mu neoznámil, ani nedal na vedomie, že nereflektuje takýto spôsob zaplatenia, resp., že odstupuje od

dražby. Vo vzťahu k tejto dražbe neexistuje žiadna spätná komunikácia so žalovaným ad1/.Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že nemá návrhy na dokazovanie. Konateľ žalobcu, keď bol
predvolaný na pojednávanie, vedel o čo ide v konaní, nie je potrebné odročovať pojednávanie, aby si
niečo mal naštudovať.

Právny zást. žalovaného ad2/ uviedol, že v tomto štádiu konania, za tejto dôkaznej situácie tvrdí, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil originály listinných dôkazov, pokiaľ by bol originál
listinných dôkazov, navrhol by znalecké dokazovanie, čo za tejto situácie nie je možné. Žiadal teda
žalobu zamietnuť, nemal návrhy na ďalšie dokazovanie.

Právny zást. žalobcu uviedol, že pokiaľ by to žalobca chcel, nebol by problém vyhotoviť originál listín
predkladaných vo fotokópii, keďže na týchto listinách je jedine podpis O.. O. J.. Ide o žijúcu osobu, takže
kedykoľvek mohol vyhotoviť originál listinného dôkazu.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 O.s.p.

1) Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina
bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.

2) Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju
predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

Podľa rozsudku NS ČR sp.zn. 3 Cdou 1031/96 (SJ 3/1997): ak účastník poprie pravosť alebo správnosť
obsahu súkromnej listiny, potom platí, že na účastníka, ktorý takú listinu súdu predložil ako dôkaz,

dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tento účastník tiež nesie procesné nepriaznivé
dôsledky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť alebo správnosť obsahu súkromnej listiny.

Súd preto v odôvodnení rozsudku uvádza podrobne stanoviská najmä právneho zástupcu žalobcu a
následne reakciu (obranu) žalovaných ad1/ a d2/, pretože tieto stanoviská sa počas konania vyvíjali

podľa toho, ako sa súdu objasňoval skutkový stav.

V tomto prípade ani nie je najpodstatnejšia tá okolnosť, že žalobca nepredložil originál spornej listiny
- prílohy č. 1 zo dňa 09. 07. 2003, iba jej neoverenú fotokópiu, ale správne namietané skutočnosti
protistranou k tejto listine. Súd preto považuje tento dôkaz za nedôveryhodný, teda skutočnosti, ktoré

mali byť potvrdené týmto dôkazom za nepreukázané.

Zo strany žalovaných bolo namietané uplynutie premlčacej doby, keď rozdiel medzi kúpnou cenou
dosiahnutou v dražbe a zloženou zábezpekou mal byť vyplatený žalobcovi najneskôr dňa 12. 07. 2003.

Podľa § 122 ods. 3, OZ ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pretože 12. 07. 2003 bola sobota, najbližší pracovný deň bol 14. 07. 2003 (pondelok), to znamená, že
lehota na zaplatenie rozdielu uplynula 14. 07. 2003, teda úkon zápočtu bol vykonaný včas.

Súd ale nepovažuje za dostatočne preukázané, aké pohľadávky boli predmetom zápočtu.

Právny zást. žalovaného ad2/ tvrdil, že právny úkon - Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 07.
2003, uzatvorená medzi SG Consulta s.r.o. ako postupcom a SG Group s.r.o. ako postupníkom je

absolútne neplatný.

Podľa § 37 ods. 1, OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Súdjetiežtohonázoru,žezaskutkovéhostavu,akobolpreukázaný,možnourobiťzáver,žetentoprávny
úkon je neplatný. Z prílohy č. 1 zo dňa 07. 07. 2003 (ktorá bola pôvodne predložená ako listinný dôkaz k

žalobe) nie je možné určiť, či na postupcu bola postúpená istina pohľadávky, alebo úroky z omeškania a
nie jemožné určiť, z ktorej faktúry bola postúpená istina pohľadávky, alebo z ktorej faktúry boli postúpené
úroky z omeškania a za ktoré obdobie omeškania. To spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto
právneho úkonu.

Tak isto nezrozumiteľný je aj samotný započítací jednostranný prejav žalobcu (zo dňa 10. 07. 2003),
z ktorého nie je možné určiť, akú pohľadávku (t. j. či istinu pohľadávky, či úroky z omeškania, z ktorej
faktúry) a pokiaľ by aj išlo o úroky omeškania, za aké obdobie omeškania.

Súd preto považuje tieto právne úkony za absolútne neplatné, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca dodatočne našiel inú prílohu č. 1 k tejto zmluve, kde už
tieto nedostatky vytýkané žalovanou stranou nie sú, resp. by boli odstránené. Súdu nepripadá logické,
aby k jednej zmluve o postúpení pohľadávky (s dátumom 07. 07. 2003) bola urobená príloha č. 1 (s
nedostatkami vytýkanými v obrane žalovaných) s dátumom 07. 07. 2003 a vyhotovená aj ďalšia príloha
č.1sdátumom09.07.2003,kdetietonedostatkyniesú.Súdvtomutvrdzujeajto,žetentolistinnýdôkaz,

pretože bol predložený len vo fotokópii, (ako napokon všetky listinné dôkazy predložené žalobcom) nie
je z toho dôvodu možné podrobiť znaleckému skúmaniu pravosti (najmä času jeho vyhotovenia).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zást. žalovaného ad2/ vyčíslil trovy konania sumou 1 874,56 Eur. Trovy konania pozostávajú: 1
úkon vo veci od 01. 01. 2011 57,-Eur, 1 úkon vo veci od 01. 10. 2011 57,-Eur + 20 % DPH je 68,40 Eur, 1
úkon vo veci od 01. 01. 2012 58,69 Eur + 20 % DPH je 70,43 Eur, 1 úkon vo veci od 01. 01. 2013 60,07
Eur + 20 % DPH je 72,08 Eur, 1 úkon vo veci od 01. 01. 2014 61,87 Eur + 20 % DPH je 74,24 Eur, 1

úkon vo veci od 01. 01. 2015 64,53 Eur + 20 % DPH je 77,40 Eur, 1 úkon vo veci od 01. 01. 2016 66,-Eur
+ 20 % DPH je 79,20 Eur, režijný paušál od 01. 01. 2011 7,41 Eur, režijný paušál od 01. 10. 2011 7,41
Eur + 20 % DPH je 8,90 Eur, režijný paušál od 01. 01. 2012 7,63 Eur + 20 % DPH je 9,15 Eur, režijný
paušál od 01. 01. 2013 7,81 Eur + 20 % DPH je 9,37 Eur, režijný paušál od 01. 01. 2014 8,04 Eur + 20
% DPH je 9,65 Eur, režijný paušál od 01. 01. 2015 8,39 Eur + 20 % DPH je 10,07 Eur režijný paušál

od 01. 01. 2016 8,58 Eur + 20 % DPH je 10,30 Eur. Dňa 21. 03. 2011 prevzatie a príprava právneho
zastúpenia 57,-Eur, 12. 04. 2011 vyjadrenie k žalobe 57,-Eur, 11. 11. 2011 podanie vo veci 68,40 Eur, 18.
01. 2012 zastupovanie na pojednávaní OS Rožňava 70,43 Eur, cestovné Košice-OS Rožňava - Košice
(2 x 70 km) 48,31 Eur, náhrada za stratu času-cesta na pojednávanie KE-Rožňava-KE spolu 2 hod.,
t.j. 12,71 + 20 % DPH je 15,25 Eur x 4 (1/2 hodín) 61,-Eur, dňa 08. 03. 2012 podanie vo veci 70,43

Eur, 26. 09. 2012 podanie vo veci 70,43 Eur, 27. 09. 2012 zastupovanie na pojednávaní OS Rožňava
70,43 Eur, cestovné Košice-OS Rožňava-Košice ( 2 x 70 km) 49,48 Eur, náhrada za stratu času-cesta
na pojednávanie KE-Rožňava-KE spolu 2 hod. t.j. 12,71 + 20 % DPH je 15,25 Eur x 4 (1/2 hodín) je 61,-
Eur, 28. 01. 2013 podanie vo veci 72,08 Eur, 17. 02. 2014 podanie vo veci - vyjadrenie 74,24 Eur, 10. 03.
2014 podanie vo veci - vyjadrenie 74,24 Eur, 26. 05. 2014 štúdium súdneho spisu 74,24 Eur, cestovné

Košice-OS Rožňava-Košice (2 x 70 km) 47,90 Eur, náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie KE-
Rožňava-KE spolu 2 hod., t.j. 13,40 + 20 % DPH je 16,08 Eur x 4 (1/2 hodín) je 64,32 Eur, 29. 05. 2014
zastupovanie na pojednávaní OS Rožňava 74,24 Eur, cestovné Košice-OS Rožňava-Košice (2 x 70 km)
je 47,90 Eur náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie KE-Rožňava-KE spolu 2 hod. t. j. 13,40
+ 20 % DPH je 16,08 Eur x 4 (1/2 hodín) je 64,32 Eur, 05. 02. 2015 zastupovanie na pojednávaní OS

Rožňava 77,44 Eur, cestovné Košice-OS Rožňava-Košice (2 x 70 km) je 44,82 Eur, náhrada za stratu
času-cesta na pojednávanie KE-Rožňava-KE spolu 2 hod. t.j. 13,98 + 20 % DPH je 16,78 Eur x 4 (1/2
hodín) je 67,12 Eur, 10. 08. 2015 podanie vo veci - vyjadrenie 77,40 Eur, 05. 04. 2016 zastupovanie
na pojednávaní OS Rožňava 79,20 Eur, cestovné Košice-OS Rožňava-Košice (2 x 70 km) 43,78 Eur,
náhrada za stratu času - cesta na pojednávanie KE-Rožňava-KE spolu 2 hod., t.j. 14,30 + 20 % DPH je

17,16 Eur x 4 (1/2 hodín) 68,64 Eur, režijný paušál: 2 x 7,41 Eur 14,82 Eur, režijný paušál: 1 x 8,90 Eur
8,90 Eur, režijný paušál 4 x 9,15 Eur 36,60 Eur, režijný paušál 1 x 9,37 Eur 9,37 Eur, režijný paušál 4 x
9,65 Eur 38,60 Eur, režijný paušál 2 x 10,07 Eur 20,14 Eur, režijný paušál 1 x 10,30 Eur 10,30 Eur.O povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného ad2/ súd rozhodol
podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným ad1/ súd rozhodne osobitným uznesením s
poukazom na znenie § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.