Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/616/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108225166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108225166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej , v právnej veci žalobcu Ing. E. K., T. R. P.O., U. Č..
XX, proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č.2, zastúpenej
JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, B.Nemcovej č. 22, o zaplatenie 7.539,-
eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.5.2015 č.k. 10C
206/2008-296 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.539,-eur s
9% úrokom z omeškania od 14.5.2012 do zaplatenia a na trovách konania sumu 2.799,28 eura všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poistného plnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu pre

prípad smrti a dožitia na základe ktorej sa žalobca zaviazal platiť poistné. predmetom ktorej bolo životné
poistenie žalobcu so začiatkom poistenia 13.5.1997 a s koncom poistenia 13.5.2012 s dojednaným
poistným 1.073,-korún mesačne. Žalovaná sa zaviazala pre prípad dožitia žalobcu vyplatiť mu sumu
227.120,-Sk, teda žalovanú sumu 7.539,-eur. Poistná doba na základe zmluvy mala byť v trvaní 15
rokov s tým, že posledných 5 rokov poistné už nebude platené. Bola dohodnutá aj poistná suma pre
prípad smrti žalobcu vo výške 150.000,-Sk. Súd ako predbežnú otázku riešil, či v danom prípade poistný
vzťah zanikol následnou nemožnosťou plnenia v dôsledku zmeny právneho predpisu tak, ako uvádzala

žalovaná a dospel k záveru, že poistná zmluva zanikla až uplynutím doby na ktorú bola dojednaná a
teda nezanikla na základe tvrdenej nemožnosti plnenia. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej v tom,
že kroky realizované vo vzťahu k žalobcovi, ktorých výsledkom bolo oznámenie o zániku poistenia mali
predstavovať zosúladenie zmluvného vzťahu s novou právnou úpravou, pretože takýto záver z obsahu
týchto úkonov vôbec nevyplýva. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovanej, že v dôsledku vykonanej
kontroly dozorujúcim orgánom bola poisťovňa nútená pod hrozbami uloženia vysokých pokút urobiť
nové prepočty poistného v už existujúcich zmluvných vzťahoch. Podľa názoru súdu je nepochybné, že

zmenaprávnejúpravymôžemaťzanásledoknáslednúobjektívnunemožnosťplneniaakoniecmožných
spôsobov zániku zmluvného vzťahu, avšak podľa názoru súdu zavedením § 31a zákona č. 186/2004
Z.z. nedošlo k takej zmene právneho predpisu alebo právnej úpravy, ktorá by predstavovala následnú
objektívnu nemožnosť plnenia a teda zánik vzťahu. Žalovaná v konaní nepreukázala nemožnosť plniťz predmetnej poistnej zmluvy v zmysle ust. § 585 ods. 1,2 Obč. zákonníka, pretože žalovaná tvrdenú
nemožnosť plniť z poistnej zmluvy mohla vykryť aj inými spôsobmi ako len zmenou poistnej zmluvy na
ktorúžalobcanepristúpil.Platíteda,žepokiaľzáväzokmožnosplniťhocizasťaženýchpodmienok,alebo

sväčšíminákladmi,nejdeoprípadzánikuzáväzku.Poistnázmluva,ktorúuzatvoriliúčastnícipredstavuje
založeniezáväzkovéhovzťahusúkromno-právnejpovahyaprávaapovinnostiznejvyplývajúcesariadia
obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom, pričom zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve je predpisom
verejného práva, ktorý neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa
týkali uzavierania ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán. Preto aj povinnosť uložená v

ust. § 31a tohto zákona predstavuje zásah verejnoprávneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovní,
ktorý súčasne nezasahuje do konkrétnych súkromnoprávnych vzťahov, t.j. uzatvorených poistných
zmlúv, keďže to zákon výslovne neustanovuje. Ďalej bol súd toho názoru, že nesúhlas poisteného
so zmenou poistnej zmluvy - doplatenie poistného z dôvodu nesprávnej kalkulácie pri výpočte výšky
poistného zo strany poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý
vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za určitých a konkrétnych zmluvných podmienok. Žalobcu

nemožno nútiť, aby pristúpil k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by v konečnom dôsledku zhoršil svoje
zmluvné postavenie. Preto sú účastníci pôvodnou zmluvou viazaní a teda žalovaná nemá nárok na
doplatok poistného od žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že žalobca neplatil poistné riadne a
včas poukázal súd prvej inštancie na článok 9 ods.. 1 a 2 všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie. V tejto súvislosti mal súd za preukázané, že žalobca za prvé poistné obdobie riadne uhrádzal

poistné a za ďalšie obdobie platil žalobca tiež poistné riadne, aj keď s dvoj až trojdňovým omeškaním,
avšak nikdy mu zo strany žalovanej nebola v zmysle Občianskeho zákonníka doručená výzva na úhradu
dlžného poistného. Nikdy nebol zo strany poisťovne upovedomený o tom, že je v omeškaní s platbami
poistného, teda zo strany žalovanej neboli splnené zákonné ani zmluvné podmienky pre redukciu
poistnej sumy. Súd teda konštatoval, že keďže nedošlo k zmene poistnej zmluvy, nedošlo ani k zániku

poistenia dohodou, preto vychádzal z názoru, že nie je žiaden, ani iný zákonný dôvod zániku poistenia
a nie je daný ani dôvod na redukciu poistnej sumy, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho

zastúpenia.

5.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovaná.Žiadala,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedla, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie vznikla už pri vydaní

povolenia zo strany štátneho orgánu a na takéto protiprávne sadzby a pokračovala aj za pôsobnosti
zákona č. 95/2002 Z.z. resp. zákona č. 8/2008 Z.z.. Tu štát pochybil a v dôsledkom jeho pochybenia
bolo vydanie povolenia nielenže poistnou, matematicky neprávnymi alebo logicky podľa vyššieho aj
s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného ( kalkuláciami). Za nesprávny teda považuje záver
súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zákona č.

95/2002 Z.z. v podobe § 31a. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu o čase vzniku
protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd
ignoroval protokol o kontrole Národnej banky Slovenska z roku 2007, znalecký posudok č. 4/2008, ktorí
je tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali ako i dôsledok
nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu. Použitie protiprávnych sadzieb poistného

do právneho úkonu robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Poistná zmluva tak platne
nevznikne ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak
chýbaniektorápodstatnánáležitosťzmluvy,takpotomjetakátozmluvaabsolútneneplatná. Srozporom
so zákonom spája § 39 Obč. zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu
s akýmkoľkovek zákonom a nie iba Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho

úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 Obč. zákonníka použilo slovné spojenie. Súd opomenul vo
svojich úvahách právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom
nesprávnosť použitých sadzieb, nezisťuje v dohľadaných subjektoch akékoľvek nedostatky v činnosti a
to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií, t.j. musí byť zrejmé, že
zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohľadaného subjektu postupy alebo úkony protiprávne.

Poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala
protiprávnou . Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor pre zákonom od počiatku
absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za
následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho, ktoré neplatnéprávne úkony sú absolútne neprávnymi úkonmi, je zjavné, že aj v tomto prípade ide o absolútnu
neplatnosť na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo. Súd si túto povinnosť zjavne nesplnil. Ďalej poukazuje
na skutočnosť, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 a neusmernil ju pri

jej procesnom postupe, na aké otázky súdu sa má dôkazne reagovať. Má za to, že rozhodnutie súdu
má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, keď aj z rozsudku sa dozvedela, ktoré jeho tvrdenia
sú podľa súdu údajne nepreukázané, resp. ako súd hodnotil skutkové a právne nesprávne sadzby
poistného vo väzbe na poistné plnenie. Dôsledkom toho je, že až v odvolacom konaní musí predložiť
dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočnosti z nich vyplývajúcich by zákonite viedli k inému rozhodnutiu

súdu vo veci samej. Snažila sa riešiť ňou nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu
s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta. Poistná zmluva totiž ako absolútne neplatný
právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného totiž právne ani nikdy nevznikla. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája
vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinnosti, ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na
absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť, ani

konvalidáciou, ani ratihabíciou. Súd nesprávne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej
výške poistného vo väzbe na poistné plnenie len ako chybu v počítaní, pričom je zrejmé, že protiprávne
stanovené poistné v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo o sebe protiprávnosť celého
tohto právneho úkonu. Je nepochybné, že takýto právny úkon sám o sebe je odporujúci zákonu a ako
taký v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Má za to, že z

predloženýchlistín(protokolzroku 2007,znaleckýposudok4/2008,stanoviskozodpovednéhoaktuára)
vyplýva jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené
v rozpore so zákonom 24/1992 Zb. o poisťovníctve.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu
trov odvolacieho konania.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zániku poistného vzťahu v dôsledku
zmeny právneho predpisu, ale až následne uplynutím poistnej doby, ktorý následne aj správne právne

posúdil, ak zaviazal žalovanú na plnenie dohodnutej poistnej sumy. Ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy
ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy z
dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalovanú zaviazal na výplatu
poistného plnenia. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu
veci, preto odvolací súd poukazuje na skutočné zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej

inštancie a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že k zániku poistnej zmluvy došlo v dôsledku nemožnosti plnenia, resp. v zmysle čl. 11 ods. 2
všeobecných poistných podmienok.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že
žalovaná v konaní nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ
išlo o možnosť ukončenia poistenia a nepreukázala ani takú skutočnosť, ktorej následkom by bola

neplatnosť poistnej zmluvy. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia nedošlo v zmysle čl. 11 ods.
2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a rovnako správne konštatoval,
že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa §
575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná aj v podanom odvolaní uvádza, že k zániku právneho vzťahu
medzi účastníkmi došlo v dôsledku jej nemožnosti plnenia, odvolací súd na potvrdenie správnosti

záverov súdu prvého stupňa uvádza nasledovné.

13. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu UDP-
K so začiatkom poistenia 13.5.1997 a koncom poistenia 13.5.2012 s dobou platenia poistného 10 rokov
s výškou poistného 1.073,- Sk mesačne. V zmluve dohodli poistnú sumu pre prípad smrti vo výške

150.000,- Sk a pre dožitie vo výške 227.120,- Sk. Žalovaná listom zo dňa 23.6.2008 oznámila žalobcovi,
že dňom 15.6.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie a zároveň aj oznámila, že odkúpna hodnota v sume 90.340,- Sk mu
bude vyplatená.

14. Žalovaná je toho názoru, že k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti jej plnenia podľa

§ 575 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od 1.5.2004 bol novelizovaný zákonom 186/2004 Z. z., a ktorý v § 31a
určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických metód tak, aby
výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V tejto súvislosti poukazovala zároveň na skutočnosť, že

dokazovaním v konaní pred súdom prvého stupňa bolo spoľahlivo preukázané - protokolom Národnej
banky Slovenska o vykonanom dohľade zo dňa 29.10.2007 - že v prípade poistného produktu UDP-
K nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného
zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
aspôsobichumiestnenia,atedažepoistnébolourčenévnižšejvýškeakosprávnepoistno-matematicky

malo byť.

15. K uvedeným tvrdeniam žalovanej je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 31a zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov

vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred
účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov.
Práve naopak ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej
republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci

obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o
kontrole zo dňa 4.6.1999 a za správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003
(porovnaj protokol o vykonanom dohľade). Žalovaná bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu
UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a
opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru) nad poisťovníctvom.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 C.s.p..

18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).