Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Oswaldová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417200972
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417200972.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: E. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. T. XX, XXX XX J.,
právne zastúpený: Advokátska kancelária VIS LEGIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava,
IČO: 47 728 949, proti žalovanému v 1. rade: SPRÁVA DOMOV s. r. o., so sídlom Kafendova 6, 831 06
Bratislava - Rača, IČO: 35 852 755, a žalovanému v 2. rade: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV,
so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobným návrhom zo dňa 27.01.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.02.2017 sa žalobca
domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému v 1. rade - SPRÁVA
DOMOV s. r. o., so sídlom Kafendova 6, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 35 852 755 ako správcovi
bytového domu v ktorom sa nachádza:
Byt č. 12, vchod: G. T. XX, na 2. poschodí bytového domu na ulici G. T. XX E. Bratislave, súpisné
číslo XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: 9 - Bytový dom, popis stavby: Pri kríži
32,34,36, umiestnenie stavby: 1 - Stavba postavená na zemskom povrchu, postaveného na pozemku
evidovanom v registri „C" na katastrálnej mape pare. č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a
nádvoria, spôsob využitia pozemku: 15 - Pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená
súpisným číslom, o výmere 204 m2,
parcelné číslo: XXXX/XX, druh stavby: 9 - Bytový dom, popis stavby: G. T. XX, XX, XX, umiestnenie
stavby: 1 - Stavba postavená na zemskom povrchu, postaveného na pozemku evidovanom v registri „C"
na katastrálnej mape pare, č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia
pozemku: 15 - Pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, o výmere
428 m2,
parcelné číslo: XXXX/XX, druh stavby: 9 - Bytový dom, popis stavby: G. T. XX, XX, XX, umiestnenie
stavby: l - Stavba postavená na zemskom povrchu, postaveného na pozemku evidovanom v registri
„C" na katastrálnej mape pare. č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, spôsob
využitia pozemku: 15 - Pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom,
o výmere 276 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: Bratislava IV, obec: BA - m. č. DÚBRAVKA, katastrálne územie: Dúbravka
(ďalej len „byt“), aby formou výkonu záložného práva najmä, avšak nie s obmedzením, podal návrh
na vykonanie dobrovoľnej dražby, podľa zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti [Notársky poriadok] v
znení neskorších predpisov, ktorej predmetom bude tento byt a aby vykonal akékoľvek iné právne alebo
procesnéúkonysmerujúcekvykonaniudobrovoľnejdražbypodľazákona527/2002Z.z.odobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činností
[Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.Zároveň požiadal, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade - Stavebné bytové družstvo Bratislava
IV, so sídlom: Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731 nakladať s bytom najmä, avšak
nie s obmedzením, podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby podľa zákona 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorej predmetom bude tento byt,
vykonať akékoľvek právne a/alebo procesné úkony súvisiace s dobrovoľnou dražbou podľa zákona
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činností [Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, scudziť tento byt na
základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy, zaťažiť byt záložným právom, zriadiť vecné
bremeno k bytu, zriadiť predkupné právo k bytu, zriadiť zabezpečovací prevod práva bytu, byt prenajať,
vypožičať, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovnými skutočnosťami:
Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 12.10.1990 (ďalej len „Rozhodnutie") bolo žalobcovi
ako členovi podľa č. 46 písm. d/ stanov žalovaného v 2. rade, pridelený dvojizbový byt č. XXX E. J.
T. l, vchod III., poschodie I., o celkovej výmere 49,78 m2. Na základe a v zmysle Rozhodnutia vzniklo
žalobcovi ako členovi žalovaného v 2. rade právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu
a následne bola dňa 19.06.1992 spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu (ďalej len
„Zápisnica") podľa čl. 32 stanov žalovaného v 2. rade, na základe ktorej bol žalobcovi odovzdaný byt do
osobného užívania. Žalobca uviedol, že žalovanému v 2. rade doručil 23.07.1992 výzvu k uzatvoreniu
zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva bytu v zmysle ustanovenia § 24 Zákona č. 42/1992 Zb.
Uvedená výzva na uzavretie zmluvy bola žalovanému v 2. rade doručená v zákonnej lehote, v dôsledku
čoho právo žalobcu na uzavretie zmluvy nezaniklo a ostalo zachované a žalobca tak stále disponuje
právom na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Žalobca listom zo dňa 23.01.2017 opätovne
vyzval žalovanému v 2. rade na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, avšak ani na túto mu
nebolo odpovedané. Žalobca ďalej uviedol, že si plní všetky povinnosti ako užívateľ družstevného bytu
a všetky zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu uhrádzal v plnej výške riadne a včas tak,
ako mu daná povinnosť vyplývala z predpisov mesačných zálohových úhrad na užívanie bytu.
Žalobca sa začal domnievať, že žalovaný v 2. rade nepostupuje pri plnení svojich povinností v súlade
s príslušnými zákonnými ustanoveniami, keď zistil, že tento inicioval voči nemu konanie o zaplatenie
339,61 EUR s prísl., titulom nedoplatku na službách spojených s nájmom bytu za rok 2008, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 8C 317/2010, pričom toto konanie bolo zamietnuté
ako nedôvodné. Žalobca v návrhu uviedol, že nikdy nedlhoval žalovanému v 2.rade žiadne finančné
prostriedky, ale naopak, žalobca sa snažil komunikovať so žalovaným v 2.rade ohľadom vrátenie
preplatkov na zálohových platbách za obdobie 2009 - 2011, avšak bezúspešne. Preto žalobca vzhľadom
na nečinnosť žalovanému v 2. rade využil svoje zákonné právo a uplatnil voči nemu svoju pohľadávku
predstavujúcu preplatok na zálohových platbách na súde a podal žalobu proti žalovanému v 2.rade o
zaplatenie 345,51 EUR s príslušenstvom, pričom titulom pohľadávky bolo neuhradenie preplatku na
službách spojených s užívaním bytu za roky 2009, 2010 a 2011 zo strany žalovaného v 2.rade, ktorej
súd vyhovel a dňa 13.09.2013 vydal platobný rozkaz pod sp. zn.: 25Ro/2271/2013-15, ktorým zaviazal
žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 345,51 EUR a trovy konania vo výške 20,50 EUR
a trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 EUR, čo spolu predstavuje sumu vo výške 414,83 EUR.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.10.2013. Žalobca ďalej uviedol, že
neuhradil zálohové platby za mesiace február, marec a apríl 2014, spolu vo výške 414, 83 EUR, pričom
žalovaného v 2.rade prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu kontaktoval a uskutočnil
započítanie pohľadávok v zmysle ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. OZ. Na základe tejto
skutočnosti došlo k zániku oboch pohľadávok (pohľadávky žalobcu vo výške 414,83 EUR a pohľadávky
žalovaného v 2.rade vo výške 414,83 EUR) dňom doručenia započítania pohľadávok ako prejavu vôle,
a teda dňom 30.04.2014.
Žalobca má vedomosť, že žalovaný v 2.rade si údajne svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona vo
vzťahu k bytu, ktorý žalobca užíva neplní, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca svoje povinnosti
voči žalovanému v 2.rade má riadne a včas splnené. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo si žalovaný v
2.rade neplnil svoje povinnosti uhrádzať žalovanému v 1.rade ako správcovi náklady spojené so správou
bytovéhodomu,nakoľkojezrejmé,žetýmitoprostriedkamidisponovalo,atozdôvodu,žežalobcariadne
a včas vykonával úhrady na bankový účet žalovaného v 2.rade priamym vkladom. Žalobca kontaktoval
žalovaného v 1. rade v záujme predídenia akýchkoľvek nedorozumení s uhrádzaním zálohových platiebspojených s užívaním bytu a navrhol, že bude platiť tieto zálohové platby priamo jemu s čím žalovaní
v 1.rade nesúhlasil. Dňa 06.12.2016 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov bytového domu G. T. XX,
XX, XX S. programom 4. bodu schôdze bola informácia o neplatičoch a 5. bodom programu schôdze bol
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytov neplatičov, medzi inými aj žalovaného v 2.rade byt č. 12.
nachádzajúcich sa v bytovom dome G. T. XX, XX, XX. Písomné hlasovanie sa malo uskutočniť v januári
2017. Pre žalobcu bola informácia, že predmetom dobrovoľnej dražby podľa bodu 5. Zápisnice má byt'
aj byt, ktorý užíva šokujúca, nakoľko považoval všetky a akékoľvek záväzky týkajúce sa bytu za riadne
a včas splnené. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nemá vedomosť o
žiadnom nedoplatku, a už vôbec nie o nedoplatku až vo výške 3.151,45 EUR.
3. Podľa názoru žalobcu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že v prípade
vykonania dobrovoľnej dražby, dôjde k takému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu,
že by bolo ohrozené nielen jeho zákonnom garantované právo na prevod vlastníctva bytu, ale dokonca
by nastal taký nezvratný stav, že by toto právo nebol spôsobilý v dôsledku zmeny vlastníka bytu (zo
žalovaného v 2. rade na nového vlastníka v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby) uplatniť už
nikdy, nakoľko by zanikol. Žalobca uviedol, že v danej situácii existuje hrozba, ako aj dôvodná obava,
že žalovaný v1.rade ako správca pristúpi k predaju bytu formou dobrovoľnej dražby a nenariadením
neodkladného opatrenia by mohol vzniknúť priestor pre právne úkony žalovaného v 1.rade ako správcu
smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, ktoré by vytvorili nezvratný stav priamo poškodzujúci žalobcu
a tento nezvratný stav by mal zároveň za následok aj stratu bývania pre žalobcu, čo je vzhľadom na
jeho vek a finančnú situáciu deštruktívne.
Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nemá žiadnu inú možnosť, ako
zabrániť predmetnému zásahu do jeho práv iba jeho nariadením a má zato, že dostatočným spôsobom
preukázal neexistenciu akýchkoľvek nedoplatkov voči žalovanému v 2.rade pričom nedoplatky
evidované žalovaným v 1.rade sú iba výsledkom konania (nekonania) žalovaného v 2.rade, a teda
žalobca vznik danej situácie žiadnym spôsobom nezapríčinil, a to ani nepriamo.
4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia: návrh žalobcu doručený
Okresnému súdu Bratislava IV dňa 01.02.2017, Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu zo dňa
12.10.1990,Odovzdaniekľúčovodbytuzodňa10.06.1992,Zápisnicaodohodeaoodovzdaníaprevzatí
bytu, Výzva k uzavretiu zmluvy zo dňa 23.07,1992, doručená žalovanému v 2.rade dňa 23.07.1992,
predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platný od 01.07.2011, úhrady zálohových platieb
za služby spojené s užívaním bytu, Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.09.2013,
sp. zn. 25Ro/2271/2013-15,Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/317/2010-105 zo dňa
22.01.2013, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Výzva k uzavretiu zmluvy
zo dňa 23.07.1992, doručená žalovanému v2. rade dňa 23.07.1992, List zo dňa 14.06.2013 vyhotovený
vtedajším právnym zástupcom žalobcu, List zo dňa 30.04.2014 s označením - E.O. C., G. T. Č.. XX,
XXX XX J. - prejav vôle smerujúci k započítaniu, list žalovaného v 1.rade označený ako „Odpoveď na
Váš list zo dňa 04.11.2014"zo dňa 30.11.2014, list žalobcu označený ako „Vyúčtovanie roku 2015"zo
dňa 22.08.2016, Pozvánka zo dňa 06.12.2016, Zápisnica zo dňa 14.12.2016 a vec posúdil takto:
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, s poukazom na citované ustanovenie § 344 C. s. p. v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia /neodkladného opatrenia/ sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.
s. p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerovalebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho
opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
16. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.
17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
18.Inštitútneodkladnýchopatreníazabezpečovaciehoopatrenianahradiladoplnildoterajšiepredbežné
opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným
inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov
konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej.
19. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi
umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd
nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach
týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a
preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie
nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
20. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie
je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je
potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený.
21. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným
alebo ohrozeným subjektívnym právam. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýšpravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie
je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti strán a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.
22. Žalobca odôvodnil potrebu úpravy pomerov strán tým, že si plní všetky povinnosti ako užívateľ
družstevného bytu a všetky zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu uhrádzal v plnej výške
riadne a včas tak, ako mu daná povinnosť vyplývala z predpisov mesačných zálohových úhrad na
užívanie bytu, ktorý mu bol predelený na základe Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa
12.10.1990 ako členovi podľa č. 46 písm. d/ stanov žalovaného v 2. rade, čím mu zároveň vzniklo
právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorý mu bol odovzdaný byt do osobného
užívania dňa 19.06.1992 spísaním Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Dňa 06.12.2016 sa
uskutočnila schôdza vlastníkov bytov bytového domu G. T. XX,XX,XX a programom 4. bodu schôdze
bola informácia o neplatičoch a 5. bodom programu schôdze bol návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby
bytov neplatičov, medzi inými aj žalovaného v 2.rade byt č. 12. nachádzajúcich sa v bytovom dome G.
T. XX,XX,XX. Písomné hlasovanie sa malo uskutočniť v januári 2017. Pre žalobcu bola informácia, že
predmetom dobrovoľnej dražby podľa bodu 5. Zápisnice má byt' aj byt, ktorý užíva šokujúca, nakoľko
považoval všetky a akékoľvek záväzky týkajúce sa bytu za riadne a včas splnené. Žalobca v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom nedoplatku, a už vôbec
nie o nedoplatku až vo výške 3.151,45 EUR. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
podľa názoru žalobcu v tom, že v prípade vykonania dobrovoľnej dražby, dôjde k takému zásahu do
práv a právom chránených záujmov žalobcu, že by bolo ohrozené nielen jeho zákonnom garantované
právo na prevod vlastníctva bytu, ale dokonca by nastal taký nezvratný stav, že by toto právo nebol
spôsobilý v dôsledku zmeny vlastníka bytu (zo žalovaného v 2.rade na nového vlastníka v súvislosti s
vykonaním dobrovoľnej dražby) uplatniť už nikdy, nakoľko by zanikol. Žalobca uviedol, že v danej situácii
existuje hrozba, ako aj dôvodná obava, že žalovaný v1.rade ako správca pristúpi k predaju bytu formou
dobrovoľnej dražby a nenariadením neodkladného opatrenia by mohol vzniknúť priestor pre právne
úkony žalovaného v 1.rade ako správcu smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, ktoré by vytvorili
nezvratný stav priamo poškodzujúci žalobcu a tento nezvratný stav by mal zároveň za následok aj stratu
bývania pre žalobcu, čo je vzhľadom na jeho vek a finančnú situáciu deštruktívne.
23. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na
dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva
a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.
24. Podľa ustanovenia § 685 ods. 2, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za
podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
25. Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak:
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c)nájomcaaleboten,ktoječlenomjehodomácnosti,hrubopoškodzujeprenajatýbyt,jehopríslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,
alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas
šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia 5c) alebo predpoklady užívania
bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.26. Súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. Rade bola dňa 12.10.1990
uzatvorená nájomná zmluva (Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 12.10.1990) a byt
bol žalobcovi odovzdaný do užívania (zápisnica o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu). Nájom bytu
je chráneným nájmom. Zákon výslovne zdôrazňuje skutočnosť, že nájom bytu je chráneným nájmom,
nejde pritom o ochranu nájomného vzťahu ako vzťahu právneho. Je potrebné podotknúť, že chráneným
nájmom sa rozumie najmä ochrana nájomníka, pretože prenajímateľ žiadnu zvláštnu ochranu nepožíva.
Účelom predmetnej právnej úpravy bola snaha zákonodarcu chrániť slabšiu zmluvnú stranu, to znamená
nájomníka (žalobcu), aby nebol odkázaný na svojvôľu prenajímateľa (žalovaného v2. Rade).. Ochrana
nájmu je prejavená aj tou skutočnosťou, že nájom bytu možno vypovedať len z taxatívne uvedených
dôvodov v zákone. Nájomca ako slabšia zmluvná strana je chránený aj tým, že zákon mu priznáva právo
na tzv. bytovú náhradu, či už vo forme náhradného bytu alebo náhradného ubytovania. Zákonodarca sa
snažil v tomto smere chrániť slabšiu zmluvnú stranu nájomcu a najmä jeho právo na bývanie, resp. jeho
zabezpečenie. To znamená, že ochrana nájmu bytu, ktorá je vlastná zákonodarstvu právnych štátov,
je založená na tom, že ak nedôjde k dohode, prenajímateľ nemôže vypovedať nájom bez uvedenia
dôvodov, ale môže len podať na súde návrh na privolenie k výpovedi z nájmu bytu z dôvodov taxatívne
uvedených v § 711 OZ. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím nepreukázal
odôvodnenosť obavy o stratu bytu z dôvodu, že žalovaný v 1.rade ako správca pristúpi k predaju bytu
formou dobrovoľnej dražby. Nájomný vzťah je možné v zmysle zákona ukončiť: a) písomnou dohodou,
b) písomnou výpoveďou, c)uplynutím času. Súd nemal preukázané, že by došlo k právoplatnému
skončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade. Žalovaný v 1.rade ako správca
predmetného bytu, ktorý od roku 1992 užíva žalobca, nemôže pristúpiť k úkonom smerujúcim k realizácii
dobrovoľnej dražby, skôr než nebude právoplatne ukončený nájomný vzťah, ktorý k bytu naďalej trvá.
27. Po oboznámení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu
sa súd nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného žalobcom, návrh považuje za nedôvodný a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná
potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.
28. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Poučenie: Podľa § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku je proti tomuto uzneseniu možno podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.