Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713214188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Y., Q. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, právne
zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom 091 01 Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie
1.088,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C 230/2013-78

zo dňa 30.03.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS J. D. R. náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 83,76 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia neuhradených splátok úveru, ktorý žalovanej
poskytol jeho právny predchodca.

2. Vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 166,40 eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu k žalovanému súd nepriznáva.

Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania súd zamieta. “4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
T. a. s. uzavrel so žalovaným dňa 7.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol právny predchodca žalovanému finančné prostriedky vo výške 3319,39 Eur, ktoré

mali byť splácané v mesačných splátkach v počte 59 vo výške 77,74 Eur 20.dňa v mesiaci, pričom
splatnosť poslednej zmluvnej dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20.11.2011. Žalobca nadobudol
pohľadávku vo výške 5 704,93 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 28.9.2011, teda
počas trvania úverového vzťahu. T., a . s. ako banka je držiteľom bankového povolenia podľa § 7 ods. 1
Zákona o bankách teda nemôže postúpiť žalobcovi ako nebanke bez predchádzajúceho zosplatnenia

tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého na žalobcu ako nebanku môže banka
bez toho, aby úver zosplatnila platne postúpiť len časť svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažného záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jej príslušenstva. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 28.9.2011
dlh vo výške 5 704,93 Eur nemohol existovať. Takáto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu z
celého úveru, ktorý mal trvať do novembra 2011. T. celý úver skapitalizovala bez toho, aby akýmkoľvek
spôsobom úverový vzťah skončila a následne túto skapitalizovanú sumu postúpila na žalobcu. Žalobca
taktiež nepreukázal, aby jeho predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. Žalobca

nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takejto výške, keďže úverový vzťah medzi T., a . s. a
žalovaným nebol ukončený. Ide teda o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keďže svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom.

6. Aplikoval ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, § 39 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že má za to, že výkladom ustanovení
VOP možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení,
nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení
pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal

sám veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie
od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa
požadovať splatenie svojej pohľadávky. Preto nevidí dôvod, aby k ukončeniu zmluvy došlo najneskôr ku
dňu postúpenia pohľadávky a na navrhovateľa neprešlo právo na ukončenie zmluvy. Nemožno súhlasiť
s názorom súdu, že postupca pohľadávky nemohol na žalobcu previesť nároky z úverovej zmluvy,

pokiaľ by nedošlo k jej zániku. Odvolateľ zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového

tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie
tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako

prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca nesúhlasí s priznaním
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie
cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričomby mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Podania vedľajšieho účastníka
sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou
námietkou premlčania. Združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva

konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania Je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len
z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy

konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na
získanie náhrady trov konania je v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany
porušeným alebo ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom.

9. Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby

odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých

častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387
ods. 2 CSP).

12. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa
7.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere ( č.l. 3 spisu.) Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa
28.9.25011 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky voči nej vo výške 5 704,96 Eur s príslušenstvom
(č. l. 19 spisu). Žalobca listom zo dňa 25.10.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (č. l. 21 spisu).

Súd mal za nesporné, že právny predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ žalovaných bola T. a.s., ktorá
má v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách postavenie banky. Ustálil,
že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, keďže úverový vzťah medzi T., a.s. a žalovanou
nebol ukončený. Ide o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keďže svojim obsahom odporuje zákonu,
obchádza ho a prieči sa dobrým mravom.

13. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt
a výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 ZOB odvolací súd poznamenáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom,

čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.

14. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru regulovaného

špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej
činnosť v zmysle § 2 ods. 3 ZOB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu Národnej banky T.. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.
Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou

činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
je nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že samotné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal, že jehoprávny predchodca písomne vyzval žalovanú na plnenie dlžných splátok ako ani nepredložil dôkaz o
tom, že žalovaná suma predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné.
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

15. Odvolací súd nenašiel dôvody pre odklon od doterajších rozhodnutí odvolacieho súdu (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/145/2014, 19Co/177/2014, uznesenie Krajského súdu
v Prešove, sp.zn. 6Co/119/2013).

16. Žalobca vo svojom odvolaní namieta účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
POS vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej. V súvislosti s konaním si
uplatnilo náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení. Združenie bolo plne legitimovaným
subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v
zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované

Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie nemôže byť
výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické
tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv spotrebiteľa, musí vo svojej

podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke.
Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné,
že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom

nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak,
ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. Zásada účinnej
súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie

advokátom. Zo strany združenia teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho zastúpenia
aj v tejto právnej veci. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že
združenie poskytlo žalovanému kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľa v tomto konaní zo
strany združenia bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa združenie vo veci vyjadrilo a navrhlo
žalobu zamietnuť s poukazom na spotrebiteľský charakter sporu. Vyjadrenie združenia k žalobe zo

dňa 3.7.2014 nie je možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú
výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti. Keďže k procesne relevantnému
vyjadreniu združenia k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu nemohlo dôjsť bez prevzatia a
prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho zastúpenia boli
vynaložené účelne. Činnosť združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia

primeraných prostriedkov. Nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z
úradnej moci je povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok. Združenie sa k veci vyjadrilo až po tom, čo sa oboznámilo so žalobou. Odvolací
súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho účastníctva
síce nepozná, avšak občianske združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu

to právna úprava umožňovala. Občianske združenie teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa
konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu mu vznikol nárok a ktoré mu boli
priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.06.2016).

17. Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na zákaz retroaktivity a s ohľadom na právnu istotu, odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu
zaplatiť združeniu (vedľajšiemu účastníkovi) trovy konania vo výške 166,40 Eur ako vecne správny v
súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.18. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná a Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1

CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie
končí. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Právny zástupca Združenia - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa k odvolaniu písomne vyjadril a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k

odvolaniu (úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ďalej len „vyhlášky“), a to
tarifná odmena vo výške 61,41 Eur + 8,39 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), DPH 20% 13,96
Eur. Spolu teda vo výške 83,76 Eur. Odvolací súd preto v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“ náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).