Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212156
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114212156.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO:
26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti
žalovanej: T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. V. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 877,50 eura s
príslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,33 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 20. januára 2016 č. k. 10C/76/2014-84 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19%
denne zo sumy 997,50 eura od 12. 12. 2010 do 06. 11. 2012, zo sumy 917,50 eura od 07. 11. 2012
do 12. 05. 2013, zo sumy 877,50 eura od 13. 05. 2013 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil čl. I § 48 ods. 1, čl. I § 75,
čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1, § 39 a § 3 ods. 1, § 101, Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z., § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
uviedol, že žalovaná vystavila 19. 01. 2010 v Nitre zmenku na zmenkovú sumu 997,50 eura s tým,
že za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/
B zmenkovú sumu 997 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 12. 12. 2010. Zmenka bola splatná:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu" a „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia". Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy 404200319. Zmenka bola
vystavená na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v Zmluve o úvere z 19. 01. 2010, ktorú
uzatvorila žalovaná ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanej bol úver vo
výške 350 eur poskytnutý v deň uzavretia zmluvy a zaviazala sa ho splatiť v 12 splátkach vo výške
58 eur mesačne, spolu s poplatkom 346 eur. Žalovaná si dobrovoľne neplnila svoje povinnosti a preto
si veriteľ uplatnil svoj nárok na Stálom rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý jeho návrhu
rozsudkom sp. zn. SR 5923/11 z 15. 07. 2011 v celom rozsahu právoplatne vyhovel a zaviazal žalovanú

na zaplatenie žalovanej sumy s pôvodne uplatneným zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov
konania. Žalovaná si naďalej svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila a veriteľ pristúpil k vymáhaniu
svojej pohľadávky cestou súdneho exekútora. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Nitra o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 7Er 1260/2012-11 z 23. 10. 2012žiadosť o udelenie poverenia právoplatne zamietol s odôvodnením, že ide o spotrebiteľský právny vzťah
a zmenka je neplatná, pretože zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a následne uznesením č. k. 7Er 1260/2012-39 z 05. 10.

2015 exekúciu zastavil. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani z citovaného znenia §
17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. Zo spoločného
stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
20. 10. 2015 rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku

a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný
zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné ju skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená. V danej veci
veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu konal a žalovaná nekonala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, z čoho vyplýva, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.

Predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
žalovanej, a preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V danej veci bola zmenka
vystavená ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorého
výška bola 350 eur, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a

príslušenstva mohla byť maximálne 455 eur. Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia 997,50
eura, už exekučný súd pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy a zmenky dospel k záveru, že je neplatná
pre jej rozpor so zákonným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto exekúciu na jej
podklade právoplatne nepovolil. Skutočnosť, že úverová zmluva sa prieči dobrým mravom, spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku toho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje

hlavnýzáväzkovývzťah.TentozáverkorešpondujeajsprávnymnázoromvyslovenýmNajvyššímsúdom
SR zo dňa 06. 05. 2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007, z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak
prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemôže vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje tieto isté neprijateľné zmluvné podmienky ako

indosatár zo zmenky, pričom podľa názoru súdu nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky,
ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, a preto musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú.
Pretože si žalobca v konaní uplatňuje nárok právom nedovolený, súd ho vo zvyšnej časti zamietol.
Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, použijú sa s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS
402/2013-10 z 19. 06. 2013 aj citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Žalovanej boli

finančné prostriedky titulom úveru vyplatené v deň uzavretia zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú,
t. j. 19. 01. 2010, a teda žalobca alebo jeho právny predchodca si svoje právo mohli prvýkrát na súde
uplatniť žalobou 20. 01. 2010. Žaloba však bola podaná až 17. 04. 2014, t.j. po uplynutí troch rokov.
Pretože žalovaná suma je premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona, nemohol žalobcovi priznať ani
právo na vydania bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. O trovách konania súd rozhodol v

zmysle § 142 ods. 1 OSP, ale keďže si žalovaná ako procesne úspešná účastníčka trovy neuplatnila a
ani jej zo spisu žiadne nevyplývajú, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, odôvodniac ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, strane sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci došlo zo strany
súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie. V danej veci
žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s nariadením, preto mal súd postupovať
podľa článku 7 ods. 3 nariadenia. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje

odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP

dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jejpríslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V
danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva

len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania
rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods.
6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej

iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala.
Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú

v tomto konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností.Zanespornépovažovalto,žežalovanásospoločnosťouPohotovosť,s.r.o.uzatvorilizmluvu
o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že
žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením

ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd
svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou,
ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva
Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a

ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah.
Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné
za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť
vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a
suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd

porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez
návrhu. Súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu
však vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani žiadna zo strán

nepreukazovala. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi
žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše, žalobcovi nie je známy obsah údajného
zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že

tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti,
a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Uviedol, že
nikto v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s
jeho podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto
skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje

odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedenéhovyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie

zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR a rozsudky okresných a krajských súdov a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania, spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo

účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že po dohode so žalobcom dlh spláca
po 30 eur mesačne a uplatnenie pohľadávky v celo m rozsahu a náhrada trov odvolacieho konania je

v jej finančnej a sociálnej situácii neprípustné.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania ako

vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 877,50 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 997,50 eura od 12. 12. 2010 do 06. 11. 2010, zo sumy 917,50
eura od 07. 11. 2012 do 12. 05. 2013, zo sumy 877,50 eura od 13. 05. 2013 do zaplatenia, 6% ročného

úroku zo zmenkovej sumy 997,50 eura od 24. 03. 2011 do 06. 11. 2012, zo sumy 917,50 eura od 07.
11. 2012 do 12. 05. 2013, zo sumy 877,50 eura od 13. 05. 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3% zmenkovej sumy, a teda 3,33 eura a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21. 12. 2015
vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť. Napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 997,50 eura

od 12. 12. 2010 do 06. 11. 2012, zo sumy 917,50 eura od 07. 11. 2012 do 12. 05. 2013, zo sumy 877,50
eura od 13. 05. 2013 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak

a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne

nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

13. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov, nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky

indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov

potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná

možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

14. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého súd prvej inštancie postupoval,
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj
iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez

akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v

priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice

jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnúzmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré

prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo

by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda

vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera
bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade
takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto

závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala
používaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretožekeďžezmenkovéprávoakotakévsúdnomkonaní
znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch,

je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol
vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach

súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa
zaoberalo posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou, pričom podľa stanoviska z tohto
zasadnutia, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu
na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej

veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,
je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými

mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Odvolací súd pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúceho sa posúdením
otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).