Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012176
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114012176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému B.. D. H. pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 1. februára 2017 prejednal
odvolania obžalovaného B.. D. H. a poškodeného G. K. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
7. júna 2016, sp.zn.2T/152/2014, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný B.. D. H., nar.X.X.XXXX v F., trvale bytom D. M. č. XXX, podľa

§ 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
č.1Pv 322/14/3309-24 zo dňa 17.12.2014 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 22.2.2014 v čase o cca 9.00 hod. v mieste pozemku parcely číslo XXX a parcely číslo XXX
nachádzajúcich sa v katastri obce D. M. po predchádzajúcom vzájomnom verbálnom konflikte medzi
G. H., bytom D. M. číslo XXX a G. K., bytom D. M. číslo XXX, ktorý vyústil do vyhrážania sa zabitím
G. H. zo strany G. Antoniča, obvinený D. H. opakovane najmenej trikrát udrel G. K. zovretou päsťou

ruky do miesta ľavého spánku, následkom ktorých úderov poškodený G. K. spadol na zem a stratil
vedomie,čímpodľaodbornéhovyjadreniaspôsobilpoškodenémuG.K.ľahkézraneniaatootrasmozgu,
odreninyvspánkovejoblastivpravo,zmliaždenietvárevľavo,zmliaždeniehrudníkavľavo,ktorézranenia
si vyžiadali okamžitú hospitalizáciu poškodeného vo W. nemocnici F. v trvaní od 22.2.2014 do 25.2.2014
a následnú práceneschopnosť s predpokladanom dobou trvania liečby od 22.2.2014 do 16.3.2014 a s
obmedzením na bežnom spôsobe života poškodeného G. K. v čase hospitalizácie odkázaním na pomoc
inej osoby pri vykonávaní bežných životných hygienických a stravovacích úkonov a po prepustení do
ambulantnej liečby vzhľadom na zmliaždenie spánkovo sánkového kĺbu vľavo obmedzený na bežnom

spôsobe života po dobu 10 dní, kedy nemohol prijímať tuhú stravu

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený G. K., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom F., D. XX a poškodená
H. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom G. č.XX, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 o d k a z u j ú s

nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie poškodeného G. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. júna 2016, sp.zn.2T/152/2014 bol obžalovaný B.. D. H.
uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 22.2.2014 v čase o cca 9.00 hod. v mieste pozemku parcely číslo XXX a parcely číslo XXX
nachádzajúcich sa v katastri obce D. M. po predchádzajúcom vzájomnom verbálnom konflikte medzi
G. H., bytom D. M. číslo XXX a G. K., bytom D. M. číslo XXX, ktorý vyústil do vyhrážania sa zabitím
G. H. zo strany G. K., obvinený D. H. opakovane najmenej trikrát udrel G. K. zovretou päsťou ruky do

miesta ľavého spánku, následkom ktorých úderov poškodený G. K. spadol na zem a stratil vedomie, čím
podľa odborného vyjadrenia spôsobil poškodenému G. K. ľahké zranenia a to otras mozgu, odreniny
v spánkovej oblasti vpravo, zmliaždenie tváre vľavo, zmliaždenie hrudníka vľavo, ktoré zranenia si
vyžiadali okamžitú hospitalizáciu poškodeného vo W. nemocnici F. v trvaní od XX.X.XXXX do 25.2.2014
a následnú práceneschopnosť s predpokladanom dobou trvania liečby od 22.2.2014 do 16.3.2014 a s
obmedzením na bežnom spôsobe života poškodeného G. K. v čase hospitalizácie odkázaním na pomoc

inej osoby pri vykonávaní bežných životných hygienických a stravovacích úkonov a po prepustení do
ambulantnej liečby vzhľadom na zmliaždenie spánkovo sánkového kĺbu vľavo obmedzený na bežnom
spôsobe života po dobu 10 dní, kedy nemohol prijímať tuhú stravu.

Za tento trestný čin bol obžalovaný B. D. H. odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., podľa § 36 písm.

j/ Tr. zák., podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., podľa § 38 ods. 2, ods. Tr. zák. s poukazom na § 54 Tr. zák.
na trest povinnej práce vo výmere 80 hodín, ktorý je v súlade s ustanovením § 55 ods. 1, ods. 3 Tr.
zák. povinný osobne vykonať v lehote do 1 roka od jeho nariadenia, v čase svojho osobného voľna a
bez nároku na odmenu. Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného G. K. s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní okresného súdu napadol odvolaním obžalovaný B.. D. H. pre nesprávnosť
výrokov o vine a o treste a v zákonnej lehote poškodený G. K. pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Obžalovaný B.. D. H. v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho
obhajcu uviedol, že okresný súd po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne na základe uznesenia zo
dňa 10.2.2016 vykonal výsluch svedkyne F. F., B. H. a svedka G.. C. L.. Poukázal na to, že svedkyňa F.
F. vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní, pričom podrobne popísala okolnosti, ktoré predchádzali

incidentu, ako aj samotný incident, popísala slovné, niekoľkokrát sa opakujúce vyhrážky zo strany
poškodeného G. K., smerujúce na G. H. „kde mám tú sekeru, ja ho zabijem“, ako aj úder smerujúci
sekerou na oblasť hlavy G. H. a až následnú reakciu obžalovaného, ktorý tromi údermi smerujúcimi
na tvár útočníka K., tohto spacifikoval a zabránil tak ďalšiemu útoku, prípadne aj dokonaniu hrozby
zabitím, ktorú G. K. niekoľkokrát slovne prezentoval. Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne B. H., z

ktorej vyplynulo, že potom, čo počula z úst G. K. vyhrážku „kde mám tú sekeru, ja ho zabijem“, tak
ihneď utekala do pivnice obuť si čižmy a bežala na miesto incidentu. Táto svedkyňa samotný incident
nevidela, ale po návrate domov jej svedkyňa F. uviedla, že ona všetko videla aj počula. Ďalej poukázal
na to, že z výsluchu svedka G.. C. L. bolo zistené, že po príchode na miesto incidentu bol terén
rozbahnený, že vykonali na mieste šetrenie a na základe neho spísal úradný záznam, ktorý je súčasťou

spisu. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že slovnú hrozbu G. K. adresovanú G. H. potvrdili všetci
svedkovia, ako aj to, že tento mal v rukách sekeru. Napriek takto doplnenému dokazovaniu, okresný súd
podľa názoru obhajoby v napadnutom rozsudku nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní, nebral do úvahy výsluch priamej svedkyne F. F. s odôvodnením, že sa jedná o priateľku
obžalovaného a bral do úvahy iba svedkov, ktorí sú, prípadne v tom čase boli, osobne a pracovne

naviazaní a závislí od poškodeného G. K. a zhodne zľahčovali jeho útok sekerou v tom smere, že sa
malo jednať „len o vytláčanie H. sekerou“. Dokonca zo strany niektorých týchto svedkov a aj samotného
poškodeného K. bola zo začiatku snaha uvádzať ešte aj kopance smerom na hruď ležiaceho K. zo strany
obžalovaného B.. D. H., čo nakoniec sám poškodený vyvrátil potvrdením, že pri ošetrení v nemocnici
spadol a súd údajne kopance nebral do úvahy, ale v skutkovej vete ponechal aj zranenie u poškodeného

K. „zmliaždenie hrudníka vľavo“, ktoré ale nemohlo vzniknúť po troch úderoch na tvár poškodeného
a po jeho následnom páde chrbtom na zem. Ďalej uviedol, že v priebehu prípravného konania ako
aj hlavného pojednávania poukazoval na tú podstatnú skutočnosť, že v rámci konania nebolo vôbec
preukázané konanie obžalovaného smerujúce k úmyselnému ublíženiu na zdraví poškodenému G. K.,teda nebolo preukázané formálne naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného
činu.Okresnýsúdvnapadnutomrozsudkuuvádza,žeobžalovanýmalrozbrániťkonfliktinýmspôsobom,
napríklad odtrhnutím od seba, uchopením jedného z nich za pás, pričom poukázal na to, že obžalovaný

je trénovaný, že doma má mech na boxovanie, a teda nešlo o obranu jeho otca, ale o tzv. odplácanie,
dokonca verí tvrdeniu niektorého zo svedkov, že mu mal otec kázať „D. bi“, čo vôbec nie je pravda
a je to jedna z verzií poškodeného K. a ním usmernených svedkov, nakoľko táto predmetná trestná
vec úzko súvisí s trestným konaním vedeným vo veci nebezpečného vyhrážania zo strany osoby G.
K. voči jeho otcovi, poškodenému G. H., ktorý skutok tesne predchádzal skutku, pre ktorý bolo D.

H. vznesené obvinenie. Už vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia sa popisuje prvotný
útok G. K. sekerou, vedený na osobu G. H., ktorý vyústil do následného konania B.. D. H. v tom, aby
zabránil priamo hroziacemu nebezpečenstvu na život a zdravie svojho otca G. H.. Ďalej poukázal na
zákonnú dikciu ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný má za to, že v danom prípade ide práve
o jeho konanie v nutnej obrane, teda zabránení a odvrátení priamo hroziaceho útoku poškodeným
K. so sekerou (zbraňou) na oblasť hlavy G. H., teda jeho úmyslom nebolo „inému úmyselne ublížiť

na zdraví“, ale primeraným spôsobom v rámci momentálneho vyhodnotenia celej situácie spacifikovať
útočníka ozbrojeného sekerou v čase, keď tento aktívnym spôsobom už zaútočil na osobou G. H., o
čom svedčí úder sekerou smerujúci na hlavu G. H., kedy došlo k zásahu rúčkou sekery na nadstavenú
ruku G. H.. Z konania G. K. ozbrojeného sekerou po predchádzajúcich slovných vyhrážkach „ja ho
zabijem“ jednoznačne podľa názoru obhajoby vyplývala dôvodná obava, že po prvom jeho vykrytom

údere sekerou na oblasť hlavy G. H. bude nasledovať ďalší útok na bezbranného G. H.. Taktiež poukázal
na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že konanie poškodeného K.
„nebolo takej intenzity, ktoré by vyvolávalo dôvodnú obavu o život a zdravie otca obžalovaného G.
H.“. „V prípade, že mienil zabrániť ďalšiemu trvaniu konfliktu, mohol „rozbrániť“ oboch pretláčajúcich
sa sekerou...“. Ďalej v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že v priebehu dokazovania

bolo potvrdené samotným poškodeným K., že má psychické problémy a že trpí aj epilepsiou, pričom o
týchtopsychickýchproblémochvedelajobžalovanýavzhľadomnavzniknutúsituáciu,útokpoškodeným
K. so sekerou, trvanie útoku a krátkosť času na zváženie iných možností zabránenia útoku, sa v
stresovej situácii rozhodol spacifikovať útočníka údermi päsťou, teda reagoval v krátkom časovom úseku
podľa toho, ako zvážil danú situáciu, úder sekerou a hrozbu ďalšieho úderu. Opätovne poukázal

na citáciu prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v odôvodnení odvolania zo dňa 5.3.2015 proti
oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn.6T/131/2014 v trestnej veci vedenej proti G.
K. za útok vedený sekerou na G. H., konkrétne: „je možné dôvodne sa domnievať, že k dokonaniu
skutku nedošlo len vďaka duchaprítomnosti syna poškodeného D. H., ktorý pribehol otcovi na pomoc a
zabránil tak ďalšiemu útoku obžalovaného na poškodeného“. Obžalovaný B.. D. H. z vyššie uvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por.,
a aby na základe vykonaného dokazovania sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a obžalovaného B..
D. H. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por., nakoľko tento skutok nie je trestným činom.

Poškodený G. K. v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu uviedol, že si uplatnil riadne a včas v trestnom konaní nárok na náhradu
škody vo výške 3.565,60 Eur, pričom ide o bolestné vo výške 1.565,60 Eur a náhradu majetkovej škody
vo výške 2.000,-Eur. Poukázal na to, že okresný súd uznal obžalovaného B.. D. H. vinným v zmysle
obžaloby a poškodeného so svojim nárokom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na občianske súdne
konanie. Poškodený nesúhlasí s takýmto rozhodnutím súdu. Má za to, že uplatnený nárok na náhradu

škody v časti bolestného bol dostatočne preukázaný v spise sa nachádzajúcim lekárskym posudkom
o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vydanom dňa 21. marca 2014 lekárom G.. G. G..
Tento posudok obsahuje bodové hodnotenie zranení, ktoré majú jednoznačne súvislosť iba s tou časťou
konania obžalovaného, za ktoré konanie bol uznaný v celom rozsahu vinným. Jedná sa o bodové
ohodnotenie otrasu mozgu druhého stupňa vo výške 80 bodov a o bodové ohodnotenie pomliaždenia

tváre a odierky vo výške 15 bodov. Neobsahuje bodové ohodnotenie zmliaždenia hrudníka vľavo, pre
ktorú časť skutku nebol obžalovaný uznaný vinným. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že údermi do
hlavy mu obžalovaný spôsobil ľahké zranenia, a to otras mozgu, odreniny v spánkovej oblasti vpravo
a zmliaždenie tváre vľavo a zmliaždenie hrudníka vľavo. Ako už uviedol lekársky posudok na bodové
hodnotenie ublíženia na zdraví neobsahuje hodnotenie zmliaždenia hrudníka vľavo, to znamená, že

je plne použiteľný ako dôkaz, na základe ktorého je možné zaviazať obžalovaného k náhrade škody
v časti uplatneného nároku, a to v časti bolestného. V tomto smere poškodený má za to, že nie je
potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie, pričom správnosť lekárskeho posudku ani obžalovaný
nenamietal. Poškodený G. K. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd po zrušení výrokuo náhrade škody napadnutého rozsudku rozhodol, že poškodenému prizná uplatnenú náhradu škody
v plnej výške minimálne však vo výške bolestného v sume 1.565,60 Eur a so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril poškodený G. K., ktorý uviedol, že poškodený súhlasí s
rozhodnutím súdu, považuje ho za správne a dostatočne odôvodnené, pričom tvrdenia obžalovaného v
jeho odvolaní považuje za zavádzajúce a odporujúce obsahu spisu. Poškodený opakovane uviedol, že
on tvrdí, že on nebol útočníkom, iba sa bránil útoku obžalovaného a jeho otca G. H.. Obidvaja sa dopustili

útoku na jeho majetok a jeho osobu, keď mu bránili pohybovať sa po svojom pozemku a následne ho
obžalovaný zbil cielenými údermi do spánkovej oblasti hlavy, ktorá oblasť, ako je všeobecne známe,
má zoslabené lebečné kosti a údery priemerne cvičeného boxera, za ktorého obžalovaného považuje,
keď priznal, že boxuje a v pivnici má cvičné boxerské vrece, sú schopné spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
prípadne smrť. Obžalovaný podľa jeho názoru mal byť stíhaný a odsúdený pre pokus ťažkej ujmy na
zdraví. Nevysvetlil prečo ho cielene udrel zovretou päsťou opakovane trikrát do spánkovej časti hlavy

a to v čase, keď sa jednoznačne nemohol týmto úderom brániť, pretože obidve jeho ruky držal jeho
otec. Obžalovaný vedel, že v minulosti bol poškodený napadnutý, že oblasť hlavy má citlivú, oslabenú,
no napriek tomuto poznaniu surovým a nebezpečným spôsobom ho bil. Neobstojí podľa neho tvrdenie
obžalovaného,žehoakonebodajpsychickychoréhočlovekamuselspacifikovaťúdermipäsťou,nakoľko
z jeho strany sa žiadny útok v zmysle útočenia sekerou nekonal ako ďalej uvádza. Rovnako ďalej

poškodený tvrdí, že počas celého incidentu sekera ako zbraň v zmysle F. zákona nikdy použitá nebola.
Má za to, že sekera ako zbraň znamená použitie železnej časti sekery k jasnému útoku, čo sa v tomto
prípade nestalo. Všetci nezainteresovaní svedkovia vrátane neho potvrdzujú, že on sa na obžalovaného
prípadne jeho otca, železnou časťou sekery nezaháňal, ani nenaznačoval úder, ale na svoju obranu
použil výlučne porisko, to znamená drevenú časť, a to výlučne iba na vytláčanie útočníka a nie na jeho

bitie. Takže tvrdenie, že bola použitá sekera a dokonca s ňou poškodený mal udrieť otca obžalovaného
do pravého predlaktia je v hrubom rozpore s obsahom spisu, a je to iba výmysel obžalovaného a jeho
účelová obrana. Poškodený sa domnieva, že obžalovaný taktiež zrozumiteľne nevysvetlil, prečo ho bolo
potrebné biť a prečo spolu s otcom, ak mali z neho obavu, neodišli z miesta činu preč, keďže mali
na to dostatok času a prečo prípadne nežiadali o pomoc tam prítomné ďalšie osoby. Podľa názoru

poškodeného, nepochybne ich úmyslom bolo ho zbiť a zastrašiť a pokiaľ by odišli, alebo požiadali o
pomoc ďalšie osoby, nemohli by svoj úmysel dokonať.

K písomnému vyjadreniu poškodeného G. K. sa vyjadril obžalovaný B.. D. H. prostredníctvom svojho
obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 19.1.2017. Obžalovaný v tomto vyjadrení

poukázal na to, že trvá na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom písomnom odvolaní. Ďalej poukázal na to,
že poškodený G.vádza, že mu bránili pohybovať sa po pozemku, ktorý je jeho vlastníctvom. Za týmto
účelom poukázal na obrázky v uvedenom písomnom vyjadrení. Obžalovaný do vyjadrenia zapracoval
štyri obrázky, ku ktorým uviedol popis. Obžalovaný nesúhlasí s tvrdením poškodeného, že išlo len o
vytláčanie. Poškodený vykríkol nepríčetným hlasom niekoľkokrát slová „ja ho zabijem, kde je tá sekera“,

pričom vyťahoval z auta zbraň, ktorá dokáže jediným šikovným ťahom pripraviť človeka o život. V takejto
situácii útočník podľa jeho názoru musí počítať s tým, že sa s ním nebude zaobchádzať v rukavičkách
a pokiaľ by chcel poškodený G. len vytláčať, nepotreboval k tomuto určite žiadnu sekeru, naviac za
situácie, keď mal vo svojej blízkosti niekoľko ďalších dospelých osôb. Jednalo sa pritom o veľmi krátky
okamih, kedy v jeho očiach doslova bojoval o život svojho otca G. H., pričom bol vo veľkom strese.

Uviedol, že nemal čas uvažovať, kde udiera a aká je zdravotná minulosť poškodeného. Jeho cieľom bolo
jediné, spacifikovať útočiaceho G. K., aby sa mu už druhýkrát nepodarilo zahnať, pretože išlo o život. S
tvrdením, že priznal, že boxuje v pivnici nesúhlasí, a ani s tým, že ho možno považovať za boxera. Boxu
sa nikdy v živote nevenoval a ako bežný mladý človek sa len rekreačne venuje kondičnému športu a
posilňovaniu. Skutočnosť, že sekera bola použitá ako zbraň, pričom ňou mal udrieť jeho otca G. H. do

pravého predlaktia, je vecou nevyvrátiteľnou. Nejde o žiaden výmysel, nakoľko regres z nemocnice, kde
bolG.H.ošetrený,jezaloženývtrestnomspiseajesúčasťousamostatnéhotrestnéhokonania,vktorom
ako obžalovaný vystupuje G. K.. Ďalej uviedol, že tvrdenie v tom smere, že ak mali z poškodeného
obavu, mohli odísť z miesta činu preč, keďže mali na to dostatok času, je taktiež nepravdivé. Počas
toho ako poškodený začal vyťahovať sekeru a útočiť, prešlo len cca 5-10 sekúnd. Počas tej doby bol

síce v šoku, ustúpil o dva tri kroky, ale otec G. H., vedomý si svojho práva, zostal stáť s tým, že určite
nepredpokladal, že G. K. skutočne sekeru použije. Taktiež nie je pravda, že všetci nezainteresovaní
svedkovia potvrdzujú, že sa poškodený nezaháňal železnou časťou sekery. Ďalej poukázal na výpovede
svedkyne F. F. a G. H.. Skutočnosť, že G. K. opakovane v amoku použil slovné vyjadrenia „ja ho zabijem,kde je tá sekera“, pričom vyťahoval z auta sekeru, potvrdzujú aj ostatní svedkovia. Taktiež nesúhlasí s
tvrdením, že ich úmyslom bolo niekoho zbiť, alebo zastrašiť. S poukazom na dôvody jeho odvolania ako
aj s poukazom na uvedené písomné vyjadrenie navrhol, aby odvolací súd po objektívnom vyhodnotení

vykonaných dôkazov a pri dodržaní zásady „in dubio pro reo“, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por., a aby sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a obžalovaného spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por., nakoľko tento skutok nie je trestným činom. Zároveň
navrhol, aby odvolací súd odvolanie poškodeného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu k odvolaniu
obžalovaného B.. D. H. a poškodeného G. K. písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol, aby odvolací
súdodvolanieobžalovanéhopodľa§319Tr.por.akonedôvodnézamietol,aabyodvolaniupoškodeného
bolo v celom rozsahu vyhovené.

Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v intenciách ich písomného odvolania.
Obžalovaný IU. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por., a aby sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

a obžalovaného Ing. D. H. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., nakoľko predmetný
skutok nie je trestným činom a zároveň, aby odvolací súd odvolanie poškodeného podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

a poškodeného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 1. februára 2017 na podklade podaného odvolania
obžalovaným a poškodeným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného B.. D. H. je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutýchvýrokovrozsudku,zobsahuodvolaniaobžalovanéhoapoškodenéhovyplýva,žeodvolania
neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe

okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci.
Okresný súd v súlade s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.3To/82/2015 zo dňa 10. februára

2016, ktorým krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. zrušil predchádzajúci napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, doplnil v
úplnom súlade s uznesením krajského súdu doteraz vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov F. F.,
B. H. a G.. C. L.. Okresný súd sa zaoberal i okolnosťami nutnej obrany obžalovaného B. D. H., avšak
dospelknesprávnymzáverom(záveryokresnéhosúdusúnesprávneprechybyvnapadnutýchvýrokoch

rozsudku najmä preto, že sa okresný súd nesprávne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie) a napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods.
1 písm. b/, d/ Tr. por.).

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom

konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možnopreto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
chránený záujem týmto zákonom nie je trestným činom.

Podľa§25ods.2Tr.zák.nejdeonutnúobranu,akobranabolacelkomzjavneneprimeranáútoku,najmä
k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Podľa § 25 ods. 3 Tr. zák. ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v ods. 2, nebude trestne
zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo
zľaknutia.

Pokiaľ ide o samotné aplikovanie ustanovenia nutnej obrany v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zák.,

krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že uvedené ustanovenie je osobitným ustanovením k
všeobecnému ustanoveniu o krajnej núdzi. Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré
vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu
záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý
útokom a na druhej strane je to zdravie, majetok, resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho

záujem (napr. osobná sloboda), ktorý by bol za iných okolností (keby nebol útočníkom) chránený. Pri
nutnej obrane sú tieto záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok. Útok sa pritom v tomto
ponímaní chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chránených Trestným zákonom, ktorý
musí priamo hroziť alebo trvať. Nemusí ísť len o život a zdravie, ale môže ísť napríklad aj o ochranu
vlastníctva, domovej a osobnej slobody. Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho

telesnú integritu. Musí prebiehať pritom súčasne s útokom. Ak útok už skončil môže ísť o odplatu,
ktorá však nie je nutnou obranou. Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zásada subsidiarity vôbec a závisí
od rozhodnutia napadnutého, či sa bude aktívne brániť alebo pred priamo hroziacim útokom utečie.
Zásada proporcionality pri nutnej obrane je modifikovaná v tom smere, aby obrana nebola celkom zjavne
neprimeranáútoku.Primeranosťobranykútokusaposudzujenajmäpodľaspôsobuútoku,miestaútoku,

času útoku a okolností vzťahujúcich sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu.

Krajský súd zdôrazňuje, že pri nutnej obrane sa teda odvracia nebezpečenstvo, ktoré ad 1/ ohrozuje
hodnoty chránené Trestným zákonom, ad 2/ bezprostredne hrozí alebo trvá, ad 3/ nie je spôsobené
zvieraťom, ad 4/ nie je spôsobené útokom vyprovokovaným preto, aby mohol provokatér pod zámienkou

nutnej obrany útočníkovi ublížiť (ergo provokatér stricto sensu nemôže aplikovať nutnú obranu),
pričom: ad 5/ spôsobený následok (nutná obrana) nie je celkom zjavne neprimeraný útoku (podmienka
proporcionálneho použitia), ad 6/ sa nevyžaduje použitie zásady subsidiarity konania napadnutého,
pričom napadnutý si môže vybrať, či sa bude aktívne brániť, alebo pred útokom utečie.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že obžalovaný B. D. H. v
predmetnomprípadespĺňavšetkypodmienkyuvedenévpredchádzajúcomodseku,pričomjehokonanie
vylučuje protiprávnosť jeho činu. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď obranu
obžalovaného považoval za celkom zjavne neprimeranú s poukazom na spôsob útoku, ako aj na všetky
okolnosti, ktoré boli zistené a ktoré incidentu predchádzali. Okresný súd taktiež nesprávne prihliadol

na skutočnosť, že obranu otca obžalovaným z hľadiska proporcionality a primeranosti obrany považuje
za neprimeranú vzhľadom na fyzickú kondíciu a športovú pripravenosť obžalovaného. Krajský súd sa
nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že o nutnú obranu nejde ani vtedy, keď obžalovaný reagoval
naútokvočijehootcovitakýmspôsobom,žeútokvskutočnostiodplácalanieodvracal,čopodľazáverov
okresného súdu je zrejmé z výpovedí svedkov TY. H., ktoré zhodne potvrdili dlhodobosť konfliktov medzi

poškodeným K. a rodinou H. ohľadne sporov o pozemky, ako aj z výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že
pred údermi päsťou otec vyzval svojho syna vetou „D., bi!“ na útok voči poškodenému G. K.. Krajský
súd vzhľadom na celkové okolnosti predmetného prípadu dospel jednoznačne k záveru, že obrana
obžalovaného B.. D. H. nebola celkom zjavne neprimeraná útoku. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný B.. D. H. konal v nutnej obrane, nakoľko jeho otcovi G. H. zo strany

poškodeného G. K. hrozil vážny útok so sekerou. V konaní bolo nepochybne preukázané aké okolnosti
predchádzali útoku obžalovaného na poškodeného G. K.. Nakoniec i sám poškodený G. K. potvrdil vo
svojej výpovedi, že po osobnom nezvládnutí verbálneho konfliktu medzi ním a G. H., ako sedel v aute,
sa zdvihol a vystúpil z auta a vtedy povedal slová: „ja ho zabijem, kde je tá sekera“ a kráčal ku kufrusvojho auta, pričom tieto slová zopakoval viackrát. Následne so sekerou v ruke poškodený G. K. uderil
G. H. do pravého predlaktia. Obžalovaný B.. D. H. v tom čase povedal svojmu otcovi, aby si dal pozor,
lebo poškodený G. K. to myslí vážne. Tieto skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi i svedkyňa F. ktorá

popísala slovné, niekoľkokrát sa opakujúce vyhrážky zo strany poškodeného G. K., smerujúce na G. H.
„kde mám tú sekeru, ja ho zabijem“, ako aj úder smerujúci sekerou na oblasť hlavy G. H. a následnú
reakciu obžalovaného, ktorý tromi údermi smerujúcimi na tvár útočníka K., tohto spacifikoval a zabránil
tak ďalšiemu útoku. E. B. H. síce samotný incident nevidela, no svedkyňa F. F. jej po návrate domov
uviedla, čo všetko videla aj počula. E. B. H. taktiež vo svojej výpovedi potvrdila, že počula z úst G. K.

vyhrážku „kde mám tú sekeru, ja ho zabijem“, pričom následne ihneď utekala do pivnice obuť si čižmy
a bežala na miesto incidentu. Svedok G.. C. L. vo svojej výpovedi uviedol, že po príchode na miesto
incidentu bol terén rozbahnený, vykonal na mieste šetrenie (spísal úradný záznam), pričom vo svojej
výpovedi potvrdil, že slovnú hrozbu G. K. adresovanú G. H. potvrdili všetci svedkovia, ako aj to, že tento
mal v rukách sekeru. L. súd opakovane v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sekeru je v zmysle § 122 ods.
3 Tr. zák. potrebné považovať za zbraň, pretože ide o takú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu

dôraznejším. V danej situácii následné údery obžalovaného B.. D. H. na oblasť hlavy poškodeného za
účelomspacifikovaniapoškodenéhoG.K.viedlikúspešnémuodvráteniutrvajúcehoútokuajehohrozby.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci

rozsudkom sám tak, že podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného B.. D. H. spod obžaloby oslobodil,
pretožeskutok,ktoréhosaobžalovanýdopustilaktorýokresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovania
správne ustálil, nie je trestným činom (výroky uvedené pod bodom I. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Pokiaľ ide o otázku náhrady škody, krajský súd rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených

G. K. a H. zN.. s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody (v rámci adhézneho konania) odkázal
na občianske súdne konanie, pretože v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je súd vždy
povinný poškodeného odkázať s jeho nárokom na občianske súdne konanie.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky

poškodeného za opodstatnené, a preto odvolanie poškodeného G. K. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietol (výrok uvedený pod bodom II. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.