Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Danka Majdáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206487
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513206487.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému A. Q., nar.
XX.X.XXXX,naposledybytomXXXXXW.č.XXX,t.č.naneznámommieste,štátnyobčanSR,zastúpený
opatrovníčkou pre toto konanie C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, 080
01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 069 01 Svidník v konaní o zaplatenie 3 925,80 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 877,80 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Igora Šafranka, advokátom AK so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, do 3 dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.V právnej veci účastníkov konania rozsudkom č.k. 2C/82/2014-181 zo dňa 17.2.2015 tunajší súd
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 3 925,80 eur
s príslušenstvom z dôvodu premlčania nároku.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co/140/2015-221 zo dňa 2.9.2015
rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia
okrem iného vyplýva, že odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o premlčaní pohľadávky za

nesprávny. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné .v konaní pred súdom prvého stupňa vyriešiť bola
otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách
nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku spríslušňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok
z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený
vznik pohľadávok je predsa len na rozdiel od iného druhu podnikania špecifická, najmä pokiaľ ide o
dopady finančných produktov na ekonomiku. V spise absentuje písomná výzva banky na zaplatenie
dlžnej sumy, ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Tiež sa zdá, že

sa postúpil záväzok z banky na nebankový subjekt vo väčšom rozsahu než ktorý umožňuje ustanovenie
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný by bol v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týka
celého dlhu, keďže k postúpeniu pohľadávky došlo (28.6.2012), t.j. pred zosplatnením celého záväzku
(20.5.2018). Podľa názoru odvolacieho súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálnabanka opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový
subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne
stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akékoľvek)

bankové opatrenia a ani používať bankové úvery. Odvolací súd zastáva názor, že postúpiť bankovú
pohľadávku zákon umožňuje iba:
1. v tej časti, ktorá je po splatnosti.
2. iba po výzve na splatenie,
3. výzva musí byť písomná,

4. výzva musí byť zo strany banky,
5. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Úlohou súdu prvého stupňa bude vyzvať banku, aby doložila dôkaz o písomnej výzve podľa § 92 ods.
8 ZoB, ako aj skutočnosť, kedy došlo k zosplatneniu úveru, žalobca musí doložiť dôkaz, že banka úver
zosplatnila riadnou a doručenou výzvou žalovanému. Súčasne musí byť súdu doložený dôkaz v zmysle
§ 92 ods. 8 ZoB o tom, že písomná výzva pred postúpením pohľadávky sa dostala do dispozičnej sféry

dlžníka, lebo ide o tzv. faktický úkon, ktorý e nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. Bez platného postúpenia splatného záväzku niet
totiž na strane žalobcu aktívnej legitimácie uplatniť bankovú pohľadávku.

3.Po vrátení vecí odvolacím súdom súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia

krajského súdu a to vyžiadaním si podrobných správ s doložením listinných dôkazov od právneho
predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj od žalobcu o tom, že pred postúpením
pohľadávky bol dlžník písomne vyzvaný k úhrade splatného dlhu, že písomná výzva bola dlžníkovi
doručená, resp. dostala sa do jeho sféry, že omeškanie trvalo viac ako 90 dní, že pred postúpením
pohľadávky banka úver zosplatnila, oznámenie o zosoplatnení s dokladom o jeho doručení dlžníkovi,

opätovne sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a nariadil pojednávanie.

4.Pojednávania vytýčeného na deň 31.5.2016 sa žalobca a vedľajší účastník nezúčastnili napriek
tomu, že im predvolanie bolo riadne a včas doručené, právny zástupca žalobcu a vedľajšieho účastník
ospravedlnil neúčasť klientov nežiadali pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2

O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti..5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka žalovaného
a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový
stav: Žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 27.05.2008 zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový
spotrebný úver vo výške 80 000,-Sk, t.j. 2 655,51 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať splátkami vo

výške1314,-Skmesačnevždydo20.dňavmesiaci.Úrokovásadzbaboladohodnutána14,15%ročne,
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 199,-Sk, poplatok za správu úveru vo výške 60,-Sk mesačne,
splatnosť prvej splátky dňa 20.06.2008 a poslednej splátky dňa 20.05.2018, ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) vo výške 17,64 %, celkové náklady spojené s úverom 79 947,- Sk.
Z platobnej histórie (čl. 58-59, 136-152 spisu) vyplýva, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal uhradil

spolu sumu 187,71 eur, poslednú splátku zrealizoval dňa 20.10.2008 v sume 399,06 Sk, po tomto dní
nezaplatil ani jednu splátku.
Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 23.2.2009 (čl. 101 spisu) vyzvala
žalovaného k úhrade omeškaných splátok k 31.2.2009 v sume 161,23 eur - pohľadávky vzniknutej z
úverovej zmluvy najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Doklad o doručení tejto výzvy ani žalobca ani

jeho právny predchodca napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní
postúpená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok (čl.32 spisu) vyplýva, že k poslednej úhrade došlo dna 20.10.2008 v sume 13,25 eur, počet
dní omeškania bol 1333.

Listom zo dňa 18.07.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na
žalobcu v celkovej výške 4 892,06 eur.
Listom zo dňa18.7.2012 žalobca vyzval žalovaného k úhrade celkovej sumy 5 1 063,44 eur do
28.07.2012. Súčasne mu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dnu 18.7.2012.
Listom doručenýmsúdudňa15.10.2015(čl.228)právnypredchodcažalobcu,Slovenskásporiteľňa,a.s.

oznámila súdu, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.6.2012, avšak napriek opakovaným
výzvam súdu dôkaz o tejto skutočnosti - písomné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a dôkaz o jej
doručení žalovanému súdu predložený nebol.Žalobca listom zo dňa 29.2.2016 (čl. 249) súdu oznámil, že Slovenská sporiteľňa, a.s mimoriadnu
splatnosť súdeného úveru vyhlásila iba technicky dňa 26.6.2012 za účelom odpisu pohľadávky z
interného systému pôvodného veriteľa pre potreby postúpenia pohľadávky na postupníka na základe

postúpenia pohľadávky zo dňa 27.6.2012.
Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 3 925,80 eur, ktorá predstavuje 90 splátok splatných od 20.12.2010
do 20.05.2018.

6.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: Podľa § 226 O.s.p. ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach , môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí .určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§2 zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavznení účinnomkudňuuzatvoreniaúverovej
zmluvy ( k 27.05.2008) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) Spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby
pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) Podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby .

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v
čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka).
Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (k
26.6.2012) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo
pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke
alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho .príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

7. Právne posúdenie veci : Vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v ktorom odvolací
súd vyslovil právny názor, ktorým je tunajší súd viazaný, z ktorého vyplýva, že záver súdu prvého stupňa
o premlčaní pohľadávky je nesprávny, na druhej strane odvolací súd uložil prvostupňovému súdu
povinnosť zaoberať sa otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, t.j. otázkou platnosti postúpenia pohľadávky
z banky - Slovenskej sporiteľne, a.s. na nebankový subjekt - žalobcu. Odvolací súd vyslovil právny názor,

že veriteľ - banka v zmysle 92 ods. 8 ZoB musí pred postúpením pohľadávky dlžníka písomne vyzvať
na plnenie, výzva musí byť písomná, musí sa dostať do dispozičnej sféry dlžníka, omeškanie musí trvať
viac ako 90 dní a možno postúpiť len splatnú pohľadávku.
8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie
od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku

aktívne legitimácie žalobcu.

9. Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524 Obč. zák. a spočíva v tom, že
do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na
základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe

veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a
právami s ňou spojenými.

10. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový úver,
ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou

vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2
ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému .povoleniu a na činnosť bánk zároveň vykonáva dohľad
Národná banka Slovenska. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné
postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsah vrátane jeho
príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého
peňažného záväzku voči o banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

11. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách teda

môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu
predchádzajúce písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 6Co/119/2013,
3Co/140/2015, ale aj právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v tomto konaní).

Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek
písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.12. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dňa 28.6.2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom bolo aj
postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.5.2008. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. úver zo zmluvy o splátkovom úvere
nezosplatnila, podľa tvrdenia žalobcu (čl.249 spisu) sporiteľňa zosplatnila úver len technický za účelom
odpisu pohľadávky z interného systému pôvodného veriteľa pre potreby postúpenia pohľadávky. Z
uvedeného vyplýva, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému nebolo bankou oznámené
(neexistuje o tom písomné oznámenie ani dôkaz, že toto vyhlásenie sa dostalo do dispozičnej sféry

žalovaného), naviac zákon termín „technické zosplatnenie úveru“ nepozná. Postúpenie pohľadávky
bolo žalovanému iba oznámené listom zo dňa 18.7.2012.

13. Súd má za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla žalobcovi postúpiť v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok iba splátky dovtedy splatné (t.j. do 27.6.2012) za súčasného splnenia oboch
podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

14. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, aby Slovenská sporiteľňa, a.s. odoslala resp. doručila
žalovanému písomnú výzvu na splnenie dlhu, s ktorým bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Je nutné
poznamenať, že táto písomný výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať
do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti

ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky banky. Za dôkaz splnenia tejto povinnosti
nemožno považovať doloženú súdu výzvu .Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.2.2009. Tu sa
súd v plnej miere stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že doloženie
vygenerovanej výzvy nepreukazuje ešte jej odoslanie, resp. doručenie žalovanej. Sám žalobca pred
súdom uvádzal, že dôkazom o jej odoslaní a doručení žalovanému nedisponuje.

15. Taktiež za takýto dôkaz nemožno považovať ani jednostranné vyhlásenie postupcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. obsiahnuté v čl. IV. ods. 4.2. písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok, že pohľadávky
spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona. Okrem toho z prílohy č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávok (vzhľadom na výšku postúpene pohľadávky) sa javí, že predmetom postúpenia

bola celá pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere, nielen dospelé (splatné) splátky do postúpenia
pohľadávky, s ktorými bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako 90 dní.

16. Zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky (zaslanie písomnej výzvy

žalovanému ) súd nemal preukázané, preto dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej
žalobou bolo neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., resp. neplatné v zmysle § 41 Obč. zák. pokiaľ ide o
postúpenie tých splátok úveru, ktoré ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splatné a s ktorými žalovaný
nebol dlhšie ako 90 dní v omeškaní.

17. Vzhľadom na uvedené, pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, žalovaný
a vedľajší účastník na jeho strane ako úspešný účastníci majú právo na náhradu trov konania od
neúspešného účastníka žalobcu.

19. Z obsahu spisu však nevyplýva aby žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania, z obsahu
spisu ani nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznáva.

20. Trovy konania patria aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na podporu žalovaného. Súd má
za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú účelne a dôvodné. Procesná aktivita
vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality
života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem
toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1

písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie
životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES
rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady
trov konania. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskejúnie, vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov
spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že sa medzi základné práva
zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, čl. 38

Charty základných práv Európskej únie.) Účelnosť .sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v
zmysle vyššie uvedeného čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za
účelne vynaložené trovy považujú. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému
účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i

advokát.Občianskysúdnyporiadokvosvojichustanoveniachpritomnevylučuje,abysavedľajšíúčastník
nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti
s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o
rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné).
Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen
tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny

aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Vedľajší účastník ako osoba
konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania
prináleží v celom rozsahu zo základu, ktorý korešponduje uplatnenej náhrade škody. Vedľajší účastník
v prejednávanej veci podal vo veci kvalifikované vyjadrenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie

súdu, teda sa pričinil o úspech žalovaného v tomto spore, zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
nevyplýva aby trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní nemali byť účelné. V
obdobných veciach odvolací súd už mnohokrát vyslovil právny názor, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka sú účelné.

21.Nazákladeuvedeného súdmázato,že trovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka sú účelné
a tento vedľajší účastník má právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca vedľajšieho
účastníkasipodanímdoručenýmsúdudňa 2.6.2016uplatnilprávonanáhradutrovprávnehozastúpenia
v sume 877,80 eur.

22. Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 3 925,80 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 141,07 eur, pričom súd je viazaný návrhom
úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy,
ako si výslovne uplatnil.

Odmena v takejto výške patrí za 4 úkony právnych služieb, a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 10.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/),
- vyjadrenie k odvolaniu z 7.8.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/),
- účasť na pojednávaní dňa 31.5.2016 (§13a ods. 1 písm. d/)

Celkovo patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 564,28 eur. K tejto
odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných
poplatkov, za 1 úkon vykonaný v roku 2013 á 7,81 eur, jeden úkon vykonaný 2014 á 8,04 eur,
jeden úkon v roku 2015 á 8,39 eur a jeden úkon v roku 2016 á 8,58 eur. Celkovo patrí vedľajšiemu
účastníkovi paušálna náhrada jeho právneho zástupcu vo výške 32,82 eur. Cestovné náhrady za

účasť na pojednávaní dňa 31.6.2016 v sume 48,60 eur (zo O. do O. D. tam a späť 180 km á 0,27 eur/
km, základná sadzba 0,183 eur/ km, náhrada za spotrebované pohonné hmoty 0,08 eur/ km ). Náhrada
za .stratu času na pojednávaniach dňa 31.5.2016 v sume 85,80 eur 6 polhodín á 14,30 eur. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, preto sa mu odmena v zmysle § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH čo pri základe 731,50 eur je 146,30 eur. Odmena včítane DPH potom

činí sumu 877,80 eur. V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí vedľajšiemu účastníkovi
suma 877,80 eur.

23. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 877,80 eur je žalobca povinný
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora

Šafranka, advokátom AK so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, alebo na jeho účet vedený vo
VÚB Prešov, č.ú. 42949572/0200, VS 3401144 do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

2C/82/2014
- 10 -

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.