Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207503
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207503.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová
banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: I. U.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XXXX/X, o vymoženie sumy 906,99 eura s príslušenstvom, o
odvolaní BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105,

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/634/2015-30 zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“),
§ 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 , 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
161/2011 Z.z., § 39 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je dôvodne podaná. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný pred Stálym Rozhodcovským

súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IAC/0314/1927
zo dňa 10.06.2014. Za preukázané považoval, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 15.12.2011
zmluvu o úvere č. 9650379411, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky.
Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pričom povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a
ani obsah Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvu uzatváral oprávnený ako podnikateľ, teda v
pozícii dodávateľa a povinný ako spotrebiteľa. Súd preskúmaním zmluvy a Všeobecných obchodných

podmienok zistil, že v bode 10.2.2. VOP je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa banka a
klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania alebo všeobecnému súdu." Podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdielmedzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské
konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal
na to, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť

upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil
a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu,
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto

posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za
neplatnú. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodnutie predložené v tomto
exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu podal odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorý žiadal príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že exekučný súd nie je vecne

príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve ako tzv. exekučný súd. V danom prípade je oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Z uvedených dôvodov mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky

pritom rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka právoplatne rozhodnutej veci bráni tomu, aby bola
opätovne posúdená. Poukázal na to, že ako právny nástupca oprávneného (Poštová banka, a.s.) bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Navyše Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku.

3. Odvolací súd skôr, ak sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval
okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 29.06.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa

ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenieexekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený

ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor

povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak

to zákon pripúšťa.

10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v
§ 37. V danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako

oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

13. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom upravuje ustanovenie § 89 CSP. Stranu
môžu zastupovať tieto subjekty: ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný
zástupca, napr. rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP), v antidiskriminačných sporoch osoba
oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

(§ 308 CSP), v individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať odborová
organizácia (§ 317 CSP) a Centrum právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní
pred súdom môže byť výlučne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania
strany sporu fyzickou osobou stanovujú ustanovenia § 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona

č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť
procesným zástupcom strany konania iba zákonom určené právnické osoby.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkmi exekučného konania v danej veci sú Poštová banka, a.s., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO 31 340 890, ktorý vystupuje na strane oprávneného, a I.
U. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom W., Z. XXXX/X, ktorý vystupuje na strane povinného. Z odvolania proti

napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 8Er/643/2015-30 zo dňa 29. júna 2015, ktorým súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 14.04.2015 vyplýva, že odvolanie podal BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému podľa názoru odvolacieho súdu možno konštatovať, že BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, nie je osobou
oprávnenou na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu, keďže nie je účastníkom toho
exekučného konania. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že by v danom konaní došlov zmysle zákonnej úpravy k zmene totožnosti účastníka na strane oprávneného, v dôsledku čoho by
sa účastníkom exekučného konania na strane oprávneného stal BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105. Rovnako tak z obsahu spisu nevyplýva, že by

oprávnený udelil písomné plnomocenstvo BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorým by ho splnomocnil
na zastupovanie v tomto konaní, v dôsledku čoho by mohol ako zástupca oprávneného podať v mene
oprávneného odvolanie proti napadnutému uzneseniu.

17. Záverom odvolací súd dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosťou

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za
následok jej oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to,
že uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená
na procesné zastupovanie strany konania v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, prípadne
iných právnych predpisov

18. Odvolací súd rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 386 písm. b)
CSP dospel k záveru, že odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnený a tak
odvolací súd nemohol v odvolacom konaní riadne konať a o odvolaní meritórne rozhodnúť. Odvolanie
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.