Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kolesár
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214216564
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214216564.3
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.
advokátskakancelária,sosídlomDr.Vl.Clementisa10,Bratislava,protižalovanému:I.U.,F..X.X.XXXX,
T. D. XXXX/XX, Košice, zastúpený opatrovníčkou I. F., zamestnankyňou Okresného J. P. O., v spore o
zaplatenie 78,62 Eur s príslušenstvom, rozhodol
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,62 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 78,62 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, podanou na súde dňa 13.6.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému,
zaplatiť mu sumu 78,62 Eur s úrokmi z omeškania vo výše 8,75 % ročne od 26.4.2013 do zaplatenia.
Uplatnený nárok predstavoval, podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, žalovaným nezaplatenú
cenu a poplatky za telekomunikačné služby, poskytnuté mu žalobcom na základe Zmluvy o pripojení č.
A2645757zodňa18.11.2006,vyúčtovanúnazákladecenníkaslužiebpostupnefaktúrouč.2176788191,
splatnou dňa 24.12.2012 na sumu 23,99 Eur, č. 2180337330, splatnou dňa 24.1.2013 na sumu 18,10
Eur, č. 2180380156, splatnou dňa 24.1.2013 na sumu 1,33 Eur a č. 2183935516 splatnou dňa 24.2.2013
na sumu 35,20 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny ( Zmluvu o pripojení zo dňa
18.11.2006, Všeobecné obchodné podmienky, pokus o pokonávku spolu s dokladom o jeho podaní na
poštovú prepravu a faktúry) iné dôkazné prostriedky žalobca neoznačil.
2. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 17.9.2014 platobný rozkaz, ktorým uložil
žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku
a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 8.12.2015 v súlade s ust. § 173 ods.
2 O.s.p., zrušil.
3. Pobyt žalovaného zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu
obyvateľov neznámy, preto súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníčku,
ktorá ho v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe písomne nevyjadrila a pasívnou ostala v celom
priebehu konania.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdeníprotistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného
(§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
6. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
naopak žalovaný ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda
spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto
súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle
ust. § 290 a nasl. C.s.p.
7. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p.,
vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne
vyhlásený dňa 20.10.2016.
8. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil tento skutkový stav: Dňa 18.11.2006
došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o pripojení č. A2645757, ktorou žalobca
prevzal záväzok poskytovať žalovanému telekomunikačné služby za cenu stanovenú cenníkom. Práva
a povinnosti účastníkov v právnom vzťahu založeného zmluvou o pripojení boli podľa jej obsahu
bližšie upravené vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu ("VOP"), na ktoré zmluva výslovne
odkazovala. VOP podľa zistenia súdu vo svojom článku 6 bod 6.2 písm. b) upravovali mimo iných tiež
povinnosť žalovaného platiť za poskytnuté služby cenu podľa zmluvy o pripojení a cenníka služieb na
základe dokladu o vyúčtovaní (faktúry), ktorý mal žalobca vyhotovovať v zmysle článku 11 bod 11.6 vždy
po skončení zúčtovacieho obdobia (najviac 31 za sebou idúcich kalendárnych dní), pričom splatnosť
faktúry podľa článku 11 bod 11.8 bola 14 dní od jej vystavenia. Z opisov faktúr mal súd za preukázané,
že žalobca žalovanému vyúčtoval cenu a poplatky za využívané telekomunikačné služby faktúrou č.
2176788191, splatnou dňa 24.12.2012 na sumu 23,99 Eur, č. 2180337330, splatnou dňa 24.1.2013 na
sumu 18,10 Eur, č. 2180380156, splatnou dňa 24.1.2013 na sumu 1,33 Eur a č. 2183935516 splatnou
dňa 24.2.2013 na sumu 35,20 Eur. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný takto vyúčtovanú cenu a poplatky
za elektronické komunikačné služby nezaplatil nebolo popreté a nebolo ani spochybnené žiadnym z
vykonaných dôkazov. Za tohto stavu, majúc na zreteli doktrínu tzv. negatívnej dôkaznej teórie, v zásade
vylučujúcej praktickú možnosť a tým aj dôkaznú povinnosť preukazovať niečo čo sa nestalo (v danom
prípade, že žalovaný skutočne neplnil), súd z tvrdenia žalobcu vyšiel a skutkovo ustálil, že žalovaný
uvedeným faktúrami vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby v celkovej sume
78,62 Eur, ani v lehote splatnosti a ani neskôr, nezaplatil.
9. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú
primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet
osobitnej úpravy.
Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.
Podľa ust. § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
10. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. V závere o dôvodnosti uplatneného nároku vyšiel z
preukázania, že žalovaný zmluvou o pripojení na seba prevzal okrem iného tiež záväzok uhrádzať
žalobcovi cenu mu poskytnutých elektronických komunikačných služieb a poplatky s poskytovaním
týchto služieb spojené, podľa platného cenníka žalobcu, že žalobca už označenými faktúrami cenu
poskytnutých služieb a poplatky žalovanému riadne vyúčtoval, avšak žalovaný tento svoj záväzok na
peňažné plnenie ani v lehote splatnosti, ani na základe dodatočnej výzvy a ani do vyhlásenia tohto
rozsudkunesplnil.Neuhradenímcenyzaslužbyvlehotesplatnostiuvedenejvofaktúrachsažalovaný so
splnením svojho záväzku na peňažné plnenie dostal do omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo
právo na úroky z omeškania. Žalobca si za omeškanie uplatnil úroky z omeškania v percentuálne výške
8,75 % ročne, čo bolo v súlade s platnou právnou úpravou, preto v uplatnenom rozsahu súd žalobcovi
úroky z omeškania priznal.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi
priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.