Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. marec 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/214/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201167
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514201167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ S. K., nar. X.X.XXXX, bytom N.
XXX/XX, N. Y. a 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, N. Y. v konaní o zaplatenie 9 646,27
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 796,08 eur, úrok
z omeškania do 11.8.2013 vo výške 313,31 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
2 796,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 40,00 eur mesačne počnúc

mesiacom marec 2017 so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci s tým, že omeškaním so
zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 9 646,27 eur,
kapitalizovaného úroku z omeškania do 21.2.2011 do 11.8.2013 vo výške 313,80 eur, úroku z omeškania

vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9 646,27 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 bola pohľadávka
uplatnená v tomto konaní postúpená N. sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava na žalobcu. Právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 3.3.2009 zmluvu č. XXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú uvedené

v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po právnom rozbore týkajúcom sa posúdenia
zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu a nemožnosti aplikovať na takýto právny vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu
postúpeniapredstavovalasumu10407,19eur,ktorápozostávalazistinyvovýške7722,29eur,riadneho
úroku vo výške 1 923,98 eur, úroku z omeškania vo výške 704,11 eur a ostatného príslušenstva vo výške
56,81 eur. Sumu 56,81 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 704,11 eur predstavujúcu úrok z
omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver

vo výške 6 000 eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach po 99,86 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si
uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 20.2.2011 do 20.2.2019 v počte 97 v celkovej výške 9
646,27 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.2.2019 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedyžaloba vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň v žalobe uviedol spôsob výpočtu kapitalizovaného
úroku z omeškania.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 3.3.2009, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 a časť jej prílohy
týkajúcu sa postúpenia pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, 2 pokusy o zmier zo dňa 13.2.2014
adresované každému zo žalovaných, oznámenie N. sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávok zo dňa
9.7.2013, Všeobecné obchodné podmienky spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 15.1.2009 (ďalej

len „VOP“).

4. Na výzvu súdu na predloženie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a následne na
vyjadrenie sa k splneniu podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
(ďalej len „ZoB“) žalobca oznámil, že nedisponoval informáciou od svojho právneho predchodcu, že by
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, preto túto vyhlásil samotný žalobca podaním zo dňa 22.7.2013.

Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu došlo neskôr, ako k jej vyhláseniu
jeho právnym predchodcom, trval žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu. Následne na druhú
výzvu predložil súdu vyjadrenie, v ktorom zhrnul úhrady žalovaných a poukázal na to, že predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávok, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho
aktívnulegitimáciuasúdmápovinnosťztakéhotooznámeniavychádzaťbeztoho,abyskúmalexistenciu

a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo
210/01. Žalobca ďalej v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
predložil svoj výklad tohto ustanovenia. Vyslovil názor, že § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. V tomto smere poukázal aj na názor doc. JUDr.
Kristiána Csacha, PhD., LL.M., že účelom § 92 ods. 8 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva,

toto ustanovenie nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. Z vyššie uvedeného
vyvodil žalobca názor, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie
je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené iba
sankcie podľa zákona o bankách. Napriek uvedenému poukázal na výzvu jeho právneho predchodcu
zo dňa 16.2.2010, ktorou jeho právny predchodca splnil všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8

ZoB. Táto výzva nebola zasielaná doporučene, ale považuje sa za doručenú v zmysle bodu 10.3. VOP.
K svojmu druhému vyjadreniu pripojil prehľad transakcií na úverovom účte žalovaných, výzvu svojho
právneho predchodcu zo dňa 16.2.2010 adresovanú žalovanému v 1. rade, oznámenia svojho právneho
predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 adresované obom žalovaným spolu s
dvoma doručenkami od oboch žalovaných, výzvy žalobcu k úhrade zo dňa 22.7.2013 adresované obom

žalovaným a podací hárok č. EPH000912977 a oznámenia svojho právneho predchodcu o postúpení
pohľadávok zo dňa 9.7.2013 adresované obom žalovaným.

5. Dňa 26.6.2014 bolo súdu doručené oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, IČO: 42 264 154 a následne dňa 9.9.2014 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu

Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorými oznámili súdu
vstup do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase platného a účinného
§ 93 ods. 2 O.s.p. Súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva uvedených združení rozhodol uznesením
č.k. 3C/214/2015-80 zo dňa 25.1.2016. Vzhľadom na zmenu procesných predpisov s účinnosťou
od 1.7.2016, ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších účastníkov podľa § 93 ods. 2 O.s.p., bolo

bývalým vedľajším účastníkom oznámené, že môžu zastupovať stranu sporu, na podporu ktorej vstúpili
do konania, resp. môžu vystupovať ako osobitný subjekt, ak s tým strana, na ochranu ktorej chcú
vystupovať, súhlasí s tým, že súhlas strany súd nemá doposiaľ nemá k dispozícii. Zároveň boli
upovedomení,žebezsplneniatýchtopodmienoksnimisúdďalejkonaťnebude,avšakúčinkyichúkonov
do 30.6.2016 zostávajú zachované a súd na nich bude prihliadať. Bývalí vedľajší účastníci sa k veci

nevyjadrili.

6. Žalovaní sa k žalobe po jej doručení nevyjadrili.

7. Žalobca na výzvu súdu týkajúcu sa preukázania splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 uviedol, že ak

by aj súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom za neúčinné,
mohol by v konaní posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru vykonané žalobcom. Postup, ktorý
žalobca zvoli, je pritom v súlade s výkladom § 53 ods. 9 OZ v odbornej literatúre (Občianske práva s
vysvetlivkami), z ktorého citoval. Žalobca listom zo dňa 22.7.2013 upozornil žalovaných, že si toto právouplatňuje a zároveň ho vyzval na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní odo dňa prevzatia tohto podania, t.j.
k zosplatneniu úveru prišlo až márnym uplynutím tejto lehoty. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval
uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu.

8. Na pojednávaní dňa 3.3.2017 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, pričom po
predbežnomprávnomposúdenísúdompoukázalnavýzvujehoprávnehopredchodcuzodňa16.2.2010,
ktorým boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie aktuálneho dlhu a mal za to, že touto preukázal žalobca aj
splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ.

9. Žalovaní na uvedenom pojednávaní nepopreli, že im bol poskytnutý úver od právneho predchodcu
žalobcu, ktorý splácali, kým mal žalovaný v 1. rade prácu. Asi polovicu úveru splatili, potom žalovaný v
1. rade prišiel o prácu, poberal iba dávky v hmotnej núdzi, preto nemali na splácanie. Popísali spôsob,
ako riešili odklad splátok, počas tohto obdobia splácali úver v splátkach po 50 eur mesačne. Následne
úver prestali splácať úplne. Peniaze použili na opravu staršieho domu, ktorý im pridelilo mesto do nájmu.

Zároveň požiadali o možnosť splácať dlh v splátkach vzhľadom na ich osobné, príjmové a výdavkové
pomery, ktoré popísali a na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu krátkou cestou rozhodnutia
ÚPSVaR v Starej Ľubovni č. SL3/OHN,NVaŠSD/SOC/2017/13520-0040 zo dňa 11.1.2017 a č. SL3/
OHN,NVaŠSD/SOC/2017/13520-42 zo dňa 13.2.2017.

10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tak, ako súd uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 3.3.2009 so žalovanými úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na
základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 6 000 eur. Žalovaní

sa zaviazali splatiť úver v 119 mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 99,86 eur so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2009 a poslednej splátky dňa 20.2.2019. Za spracovanie úveru
bol dohodnutý poplatok vo výške 122,78 eur a za správu úveru poplatok vo výške 1,99 eur mesačne.
Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 6 078,61 eur, ročná úroková sadzba bola určená
fixne na 15,10 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená vo výške

17,70 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 17,91 % ročne. Žalovaní uhradili právnemu predchodcovi
žalobcu celkovo sumu 1 107,38 eur (z toho sumu 122,78 eur na spracovateľský poplatok). Právny
predchodca žalobcu ku dňu 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovaným oznámil
listom zo dňa 20.5.2013. Zásielky s týmto oznámením prevzali obaja žalovaní dňa 30.5.2013. Zmluvou o
postúpenípohľadávokč.0655/2013/CEzodňa27.6.2013bolapohľadávkazúverovejzmluvypostúpená

žalobcovi. Podľa prílohy k tejto zmluve celková pohľadávka ku dňu postúpenia činila 10 407,19 eur a
pozostávala z istiny vo výške 7 722,29 eur, riadneho úroku vo výške 1 923,98 eur, úroku z omeškania
vo výške 704,11 eur a ostatného príslušenstva vo výške 56,81 eur.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

12. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19. Podľa § 39 OZ zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

27. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z okolností uzavretia úverovej
zmluvy, jej náležitostí, povahy zmluvných strán a použitia finančných prostriedkov. Je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasneposkytol žalovaným, ktorí uspokojovali svoje súkromné potreby, teda vystupovali ako spotrebitelia,
peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere. Uvedenú skutočnosť ani nikto nenamietal. V takomto
prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto
zmluvumusímaťnáležitostiupravenétýmtozákonom.Zároveňjepotrebnéskúmať,čiprávaapovinnosti
zmluvných strán nie sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré
obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

28. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie.

29. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z
hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere
poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia
úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len

„ZoB“) v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ.

30. V § 92 ods. 8 ZoB sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky
tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a
písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávok súd skúma,

či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť splnené určité
podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Rozhodnutie NS SR, na ktoré
poukazoval žalobca týkajúce sa platnosti postúpenia pohľadávok, je podľa názoru súdu nepoužiteľné
na daný prípad, pretože súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu nepreukázania
relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky, ale z dôvodu, či boli splnené podmienky vyžadované

osobitným zákonom k tomu, aby mohlo k postúpeniu dôjsť. Podmienka písomnej výzvy doručená
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je podľa názoru súdu podmienkou, ktorá musí byť
splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. Právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Toto oznámenie bolo
žalovaným doručené na adresu pobytu. Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne lehotu, v akej má

byť výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zaslaná. Logicky by však malo ísť o primeraný čas
pred postúpením pohľadávky, čo v danom prípade bolo splnené. Súd preto akceptoval výzvy právneho
predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ako výzvu pred postúpením
pohľadávky.

31. V súvislosti s podmienkami postúpenia pohľadávky bankou a s tým súvisiacou otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu sa súd zároveň vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia nezosplatnenej
pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky. Súd
vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo
postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na

jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto
právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní so
splnenímpovinnostivtedy,akneplnilvčase,kedymalplniť.Vprípadeplateniaúverujedlžníkvomeškaní
po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je dlžník
v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení

celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem „peňažný záväzok“
aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní.

32. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie
úveru) upravuje cit. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie

spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že žalovaní boli v omeškaní s
viac ako troma splátkami úveru ku dňu 17.5.2013, ku ktorému právny predchodca žalobcu zosplatnil
úver. Súd však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovaným,
v ktorej by ich upozornil na uplatnenie tohoto práva. Výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa

16.2.2010, na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods. 9 OZ, teda
žalovaní v nej neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh. Z logiky veci pritom
vyplýva, že ak má ísť o výzvu pred zosplatnením celého dlhu, malo by ísť o výzvu zaslanú krátko
pred skutočným zosplatnením dlhu, nie o výzvu 3 roky pred týmto úkonom veriteľa. V tomto smerepreto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a aj jeho úvahy o doručení tejto výzvy sú vzhľadom na
nedostatok náležitosti tejto výzvy bezpredmetné. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda

tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku
dňu postúpenia pohľadávok. Aplikujúc požiadavku preferencie platnosti právneho úkonu (vyjadrenú vo
viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla
2015) súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu ku dňu
postúpenia pohľadávok na žalobcu.

33. Pri posúdení výšky splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávky súd pristúpil k preskúmaniu, či
úver poskytnutý žalovaným, spĺňal všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného
a účinného v čase uzavretia zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky podstatné
náležitosti k posúdeniu vhodnosti a výhodnosti úveru pre žalovaných.

34. Súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy ďalej skúmal, či uplatňovaný nárok nie je
uplatňovaný v rozpore so zákonom, alebo z neprijateľných podmienok, resp. či nárok žalobcu neoslabuje
nejaká právna skutočnosť, ako napr. premlčanie, na čo súd pri spotrebiteľských vzťahoch prihliada v
zmysle cit. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy MS SR sa má
toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v

čase rozhodovania a z tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by
účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.

35. Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva

uzavretá v danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je
pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie
sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku
premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia OZ.

36. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie) na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu úpravu
o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09,
rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004)
došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly ObZ oproti zneniu

OZ sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa,
spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského
práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto
zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52

ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorej „navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Aj keď táto úprava je účinná až od 1.4.2015, súd ju použil ako interpretačnú
pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania.

37. Premlčacia doba začína plynúť od dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri povinnosti
splácať dlžnú sumu v splátkach je možné vykonať právo k tej ktorej splátke deň nasledujúci po splatnosti
danej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 97 splátok, z ktorých prvá (uplatňovaná vo výške
59,71 eur) je splatná dňa 20.2.2011. Žaloba bola súdu doručená dňa 3.3.2014, teda po uplynutí 3-ročnej
doby od jej splatnosti. Nárok na zaplatenie prvej uplatnenej splátky preto súd považoval za premlčaný.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobca mohol
platne postúpiť iba splátky splatné do dňa postúpenia, t.j. do 27.6.2013. Po zohľadnení premlčania
prvej splátky a vychádzajúc zo žaloby, v ktorej je vymedzený predmet konania, potom súd považoval
nárok za dôvodný v časti týkajúcej sa zaplatenia 28 splátok po 99,86 eur od splátky splatnej dňa

20.3.2011 po splátku splatnú dňa 20.6.2013, čo spolu činí 2 796,08 eur. V tejto časti mal súd preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu a žalobe v tejto časti vyhovel, pričom vzhľadom na skutočnosť, že úver
bol poskytnutý obom žalovaným spoločne, súd ich na zaplatenie zaviazal spoločne a nerozdielne. Vo
zvyšku uplatňovaných splátok, resp. zvyšku dlžnej sumy súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciužalobcu, preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Názor žalobcu, že ak súd bude považovať za právne
neúčinné zosplatnenie dlhu jeho právnym predchodcom, môže prihliadnuť na zosplatnenie dlhu priamo
žalobcom, súd považuje za bezpredmetný, pretože ak právny predchodca žalobcu platne nepostúpil

celú pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, nemohol žalobca zosplatniť dlh, ktorý mu nebol postúpený.

39. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, a to jednak kapitalizovaný odo dňa
nasledujúceho po splatnosti z tej ktorej splátky do 11.8.2013 a následne zo zostatku dlhu od 12.8.2013
do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok požadovať aj úrok z omeškania v

sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením prvej splátky bola 1,00 %, následne sa táto sadzba zvyšovala a znižovala, pričom najnižšia

úroková sadzba bola pri poslednej priznanej splátke vo výške 0,50 %, teda žalobca má právo požadovať
úrok z omeškania minimálne vo výške 8,50 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške,
preto mu ho súd ako zákonný priznal, avšak iba z priznaných splátok, resp. z ich súčtu. Kapitalizovaný
úrok z omeškania súd priznal žalobcovi zo splátok splatných od 20.3.2011 do 20.6.2013, a to vypočítaný
do 11.8.2013 (podľa žaloby), čo spolu činí sumu 313,31 eur a následne priznal súd úrok z omeškania

zo sumy 2 796,08 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, vychádzajúc z dátumu, od ktorého si uplatnil úrok z
omeškania z celej dlžnej sumy žalobca v žalobe. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z
omeškania nad súdom priznaný rozsah súd žalobu zamietol.

40. Zároveň súd vzhľadom na osobné pomery žalovaných povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach.

Žalovaní žijú iba z dávok v hmotnej núdzi, ktorých výška v mesiaci október a november 2016
predstavovala sumu okolo 192 eur, od 1.12.2016 bola zvýšená na sumu 220,80 eur a od 1.1.2017 bola
zvýšená na sumu 284 eur. Okrem toho poberajú rodinné prídavky vo výške 94 eur. Iné príjmy nemajú.
Nájomné platia vo výške 75 eur mesačne, ďalej platia nedoplatky na elektrine a na vode cca 700-1000
eur, ktoré splácajú mesačne podľa svojich možností vo výške od 30-50 eur mesačne, voči žalovanej v 2.

rade sa vedie exekúcia na vymoženie asi 160 eur, ktorý dlh platí v splátkach vo výške 10 eur mesačne.
Za drevo, ktoré kupujú od mesta, im sťahujú 4-5 mesiacov po cca 30 eur mesačne. Na druhej strane
žalobca je spoločnosť okrem iného podnikajúca aj v oblasti vymáhanie pohľadávok, ktorá splatením
dlhu v splátkach nebude nejako významne obmedzená vo svojej činnosti. Súd preto povolil žalovaným
splácať dlh v splátkach, ktoré súd určil vo výške 40 eur mesačne. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť,

že dobrovoľné splnenie dlhu (aj keď rozdelené na splátky)
jeprežalobcuvýhodnejšie,akoneuhradeniedlhuajehonáslednévymáhanieprostredníctvomexekúcie,
pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi z omeškania. Ide pritom o
minimálnu splátku, teda žalovaní môžu kedykoľvek uhradiť aj vyššiu čiastku. Zároveň súd splácanie dlhu
podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaní neuhradia čo len jednu splátku riadne

a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku dlžnej sumy.

41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9 646,27 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 2 796,08 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 28,99 %, kým žalovaní
boli úspešní v prevyšujúcej časti, čiže v 71,01 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch
účastníkov boli žalovaní úspešní v 42,02 % a v tomto rozsahu by mali právo na náhradu trov konania.

Žalovaní si však žiadne trovy neuplatnili a ani zo spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, preto
súd rozhodol, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.