Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/1402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209658
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615209658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik

Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Vladimírom Kánom, AK so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: S. o zaplatenie
70,70 Eur

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.09.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 70,70 Eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva mestskú hromadnú dopravu
(električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave. Žalovaný sa dňa 03.04.2015 na linke MHD č. 61 nepreukázal platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok,
aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 Eur a úhradu 70,- Eur.

1. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 O. s. p. ) prevzal 11.01.2016. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta
prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č.
160/2015 Z. z. CSP dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so
žalovaným.

2. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

3. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §

219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 24.07.2016.4. Súd sa oboznámil so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, a to hlásením o porušení tarifných a
prepravných podmienok, pokusom o zmier, podacím hárkom a ďalšími listinnými dôkazmi.

5. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. A1096, var. symbol 1509047 zo dňa
03.04.2015 súd zistil, že žalovaný dňa 03.04.2015 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku
žalobcu, linkou č. 61 o 07,10 hod., číslo vozňa 1855, kedy bol kontrolovaný revízorom žalobcu.

6.Podľa§760zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkzmluvouoprepraveosôbvznikácestujúcemu,

ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.

7. Podľa § 772 prvá veta Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

8. Podľa § 16 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o preprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný mať
platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo
autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, kúpiť si cestovný
lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky

autobusu, označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení
do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

9. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
preprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo

revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

10. Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o preprave,
ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným

cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný
poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a
priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu
totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

11. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
preprave, tarifa upravuje sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2.

12. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o preprave,
sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku

základného cestovného bez príplatkov.

13. Z článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej od 01.01.2009 (ktorá je súdu
známa z jeho činnosti) vyplýva, že úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia bola
stanovená na sumu 70,- Eur.

14. Podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pravidelnej
autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy, vydaný Dopravným podnikom Bratislava a.s.,
cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za

cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne
30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na
nahliadnutie doklad totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej
pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/prirážky a

manipulačného poplatku je stanovená v tarife.

15. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly
bola výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 Eur.16. Nastúpenímžalovaného do dopravného prostriedku žalobcu došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy
o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovaného bolo za

prepravu zaplatiť určené cestovné. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal na
zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,
prepravného poriadku a tarify môže predstavovať až stonásobok základného cestovného. Základné
cestovné bolo v čase prepravy 0,70 Eur, stonásobok predstavuje sumu 70,- Eur, a teda základná sadzba
sankčných úhrad za cestovanie bez platného cestovného lístka môže dosahovať výšku až 70 Eur.

Žalobca si uplatňoval sadzbu sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške
70,- Eur. Súd teda priznal žalobcovi uplatnenú sumu 70,70 Eur.

17. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O lehote na splnenie
povinnosti žalovaného súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 veta prvá C. s. p.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci
bol plne úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

19. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to vo

výške 50%. Použil pritom ustanovenie § 257 C.s.p. podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že ide o konanie, kde hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú neprimerané
voči pohľadávke. Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu v konaní pred súdom
prvej inštancie uplatňovaná náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku
a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2.
zaslanie pokusu o zmier, ďalšia porada s klientom, 3. písomné podanie na súd, spolu v sume 89,96

Eur. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. t.j. existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej
neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú

umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať v požadovanej výške, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa
názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd právnemu zástupcovi žalobcu v časti 50% náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).