Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/792/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228592
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1207228592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: O.. E. Č., T. R. XX, T.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, proti
žalovanému:Slovenskárepublika-Úradgeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky,sosídlom
Chlumeckého 2, Bratislava, o zaplatenie 14.937,27 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava II, zo dňa 08. januára 2014, č.k. 9C/241/2007-255, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody v podobe ušlého zisku v sume 14.937,27 eur; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
O uplatňovanom nároku rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom po tom, ako bol jeho (v poradí prvý)

rozsudok č.k. 9C 241/2007-135 zo dňa 07.06.2010 najskôr potvrdený (v zamietajúcej časti) rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/312/2010-180 zo dňa 09.03.2011, ktorý bol však následne zrušený
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 430/2011-37 z 18.01.2012; v dôsledku čoho
bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 79/2012-213 zo dňa 29.júna 2012 zrušený aj
rozsudok č.k. 9C 241/2007-135 zo dňa 07.06.2010 a vec vrátená na ďalšie konanie. Vychádzal zo
zistenia, že dňa 24.11.1997 uzavreli Hlavné mesto SR Bratislava a Mestská časť T. - S.,

na strane predávajúcich, s I. T., ako nadobúdateľkou, zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. X na O.. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX bytového domu
súpis.č. XXX R. T., na E. K. R. Č.. XX, XX, XX I. XX, katastrálne územie S., prevod
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a prevod
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, na základe čoho bol dňa 04.03.1998 podaný na Okresný
úrad Bratislava II, katastrálny odbor, návrh na vklad vlastníckeho práva I. T. k nehnuteľnostiam, prevod
ktorých bol predmetom zmluvy. Dňa 04.11.1998 I. T. zomrela. Okresný úrad Bratislava II, katastrálny

odbor, rozhodnutím č. R.-XXXXX/XX zo dňa 01.07.1999 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva I. T.
do katastra nehnuteľností z dôvodu, že I. T. v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrela, čím zanikla
jej spôsobilosť mať práva a povinnosti a po jej smrti nebolo možné pokračovať v konaní. Dňa 02.07.1999
vydala súdna komisárka osvedčenie o dedičstve č. C. XXXX/XX, C. XXX/XX, podľa ktorého na základe
dedičskej dohody nadobudol práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu
R. T., na E. XX, uzavretej dňa 24.11.1997 medzi Hlavným mesto SR Bratislavou a I. T., ktorej vklad

doposiaľ nebol povolený, žalobca; osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia
dňa19.07.1999.Dňa30.07.1999žalobca podalodvolanieprotirozhodnutiuOkresnéhoúraduBratislava
II, katastrálneho odboru, č. R., a listom z 29.07.1999 požiadal o vykonanie zápisu v katastrinehnuteľností v zmysle vydaného osvedčenia o dedičstve. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
3Sp/159/2004-9 zo dňa 09.06.2005 rozhodnutie Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru,
č. R.-XXXXX/XX zo dňa 01.07.1999 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že konanie v dedičskej veci po poručiteľke I. T. bolo v čase rozhodovania o vklade konaním o
predbežnej otázke, a preto zo strany Okresného úradu Bratislava II bolo potrebné konanie o vklade
vlastníckeho práva prerušiť na dobu skončenia dedičského konania, tiež konštatoval, že napadnuté
rozhodnutie nezodpovedá zákonu, nakoľko bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vklad

vlastníckeho práva I. T. do katastra nehnuteľností povolila dňa 18.08.2005 pod č. 34101/98 s tým, že
právne účinky vkladu nastali dňa 04.03.1998. Listom zo dňa 10.07.2007 Správa katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu oznámila žalobcovi, že osvedčenie o dedičstve C.
XXXX/XX, C. XXX/XX bolo do operátu katastra nehnuteľností katastrálne územie S., list vlastníctva č.
XXXX na T. Č.. X, O.. F. T.U. C. J..Č.. XXX, K. E. XX, zapísané dňa 18.01.2006 položkou výkazu
zmien č. 156/06 v prospech žalobcu. Na tomto skutkovom základe sa žalobca domáhal náhrady škody

(ušlého zisku), ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II,
katastrálneho odboru, č. R.-XXXXX/XX zo dňa 01.07.1999, ktorým zamietol návrh na vklad vlastníckeho
práva I. T. do katastra nehnuteľností, a ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Sp/159/2004-9 zo dňa 09.06.2005, ako aj nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Bratislava
II, katastrálneho odboru, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia č. R.-XXXXX/XX zo dňa 01.07.1999,

keď o návrhu na vklad nebolo rozhodnuté v zákonnej 30-dňovej lehote a ani nebolo prerušené konanie
do skončenia dedičského konania po poručiteľke (nadobúdateľke), v ktorom sa riešila predbežná otázka.
Takto žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody po právnej stránke posúdil podľa zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom (§ 1 až § 4, § 9 ods.1, § 10, § 18 ods. 1, ods. 2, § 20, § 22) v spojení s § 23

ods. 1 a § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a § 100, § 420 ods. 1, § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pokiaľ si žalobca
uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, konštatoval, že neboli splnené
základné podmienky a poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 430/2011-37 z 18.01.2012,
ktorý sa stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave v rozsudku č.k. 4Co/312/2010 -218

v tom, že nebola splnená zákonná podmienka na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, t. j. spôsobenie škody nezákonným rozhodnutím, ktoré je právoplatné (§ 4
ods.1zákonač.58/1969Zb.),aleboktorésíceprávoplatnénieje,jevšakvykonateľné(§4ods.2zákona
č. 58/1969 Zb.), keďže rozhodnutie o zamietnutí vkladu týmito vlastnosťami nedisponuje. Z uvedených
dôvodov nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu

mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru,
č. R.-XXXXX/XX zo dňa 01.07.1999. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, s poukazom na nález Ústavného súdu SR v danej
veci a uznesenie Krajského súdu v Bratislave , ktorých právnym názorom bol viazaný, ako nedôvodnú
posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania a zaoberal sa preto opodstatnenosťou žalobcom

uplatňovaného nároku, ktorý namietal nesprávny úradný postup katastrálneho úradu, keď v
súlade s § 32 Katastrálneho zákona Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor, nerozhodol o návrhu
na vklad do 30 dní od doručenia návrhu na vklad, ktorý bol podaný dňa 04.03.1998 a Okresný úrad
Bratislava II, katastrálny odbor, o ňom rozhodol až dňa 01.07.1999. V tejto súvislosti poukázal na to, že
takýto nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969

Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Poznamenal, že ak katastrálny úrad
nerozhodne o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej
procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty,
v ktorej mal rozhodnúť o vklade a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania.

Zdôraznil, že atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a
následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Konštatoval, že žalobca si uplatnil náhradu škody (ušlého zisku), ktorý mohol dosiahnuť z prenájmu
bytu v období od 19.09.1999 do 18.01.2006. Mal za to, že skutočnosť, že Okresný úrad Bratislava II,
katastrálny odbor, nerozhodol o návrhu na vklad vlastníckeho práva I. T. do 30 dní od doručenia návrhu
na vklad, ale až dňa 01.07.1999, nemohlo mať vplyv na vznik škody u žalobcu, keď osvedčenie odedičstve na základe ktorého nadobudol žalobca práva a povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, nadobudlo právoplatnosť až 19.07.1999, teda po
tom čo už úrad o návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodol. Uzavrel preto, že nedodržanie lehoty

určenej v ustanovení § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, nemohlo mať za následok vznik škody vo forme
ušlého zisku v období od 19.09.1999 do 18.01.2006. Vzhľadom na nepreukázanie existencie príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a znížením majetku žalobcu,
zamietol žalobu aj čo do náhrady škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným
postupom Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, porušením jeho povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny úradný
postup katastrálneho úradu spočívajúci v nezistení skutkového stavu a v tom, že katastrálny
odbor bol povinný konanie prerušiť až do rozhodnutia o predbežnej otázke, dospel k záveru takéto vady
konania na strane Okresného úradu Bratislava II, katastrálneho odboru, nezakladajú zodpovednosť za
škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, nakoľko tieto vady mali za následok nesprávne
rozhodnutie úradu. Nejednalo sa preto o vady v spôsobe vedenia konania, ktoré by v zmysle § 18 zákona

č.58/1969 Zb. zakladali zodpovednosť za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a
orgánov spoločenskej organizácie. Na základe uvedeného dospel preto k záveru, že nebol splnený
už prvý hmotno-právny predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď nedošlo k vade konania, ktorá
by bola nesprávnym úradným postupom. Záverom uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval splnený ani
ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu v podobe existencie majetkovej škody, keď žalobca

nepreukázal, že by zisk v ním vyčíslenej výške pri pravidelnom priebehu udalostí skutočne dosiahol,
keď nepreukázal takú skladbu okolností svedčiacu o tom, že došlo k uzatvoreniu konkrétnej zmluvy o
nájme, alebo aspoň, že mala byť konkrétna zmluva o nájme nepochybne uzatvorená. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal listinné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a
neriadil sa zásadou ústnosti a priamosti a o takto nevykonané dôkazy sa v písomnom
vyhotovení rozsudku oprel a svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovými zisteniami majúcimi podklad v
nevykonaných dôkazoch. Vytýkal súdu prvej inštancie ďalšie procesné pochybenia v tom, že neopísal
priebeh dokazovania v zápisnici tak, ako to vyplýva z § 40 ods. 1 O.s.p. a neuviedol,

ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. Argumentoval
tým, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu, spočívajúci v tom, že nerozhodol v zákonnej
lehote a nezistil skutkový stav, pri správnom zistení ktorého malo dôjsť zo strany katastrálneho úradu
k prerušeniu konania až do rozhodnutia o predbežnej otázke, nebol konaním, ktoré viedlo (smerovalo,
bolo podkladom) k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad, tento nesprávny úradný postup

konštatovaný Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 3Spr/159/2004 - 9 zo dňa 09. 06. 2005, sa
odrazil v nevydaní dvoch rozhodnutí katastrálneho úradu, ktoré mali byť vydané. Pokiaľ katastrálny úrad
nedodržal zákonnú lehotu na rozhodnutie a v dobe kedy mal rozhodnúť, nevydal žiadne rozhodnutie,
ide o nesprávny úradný postup a táto nečinnosť katastrálneho úradu nebola konaním, ktoré bolo
podkladom pre nezákonné rozhodnutie vydané o viac ako rok neskôr. Za nesprávny úradný postup

považoval aj to, že katastrálny úrad nezistil riadne skutkový stav, čo malo za následok, že nevydal
procesné rozhodnutie, ktoré mal vydať, teda rozhodnutie o prerušení konania, ale vydal rozhodnutie
o merite veci. Ak by katastrálny úrad správne zistil skutkový stav, musel by rozhodnúť o prerušení
konania. Katastrálny úrad tak nevydal nezákonné rozhodnutie o tejto otázke, ale
nerozhodol o nej vôbec, keď rozhodol o inej otázke, než o ktorej mal rozhodnúť pri správnom úradnom

postupe. Katastrálny úrad tak nemal meritórne rozhodovať o povolení alebo nepovolení vkladu, ale
mal vydať procesné rozhodnutie o prerušení konania, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave , ktorý
zrušil rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí vkladu ako predčasné a nezákonné. Zdôraznil,
že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu, nebol a nemohol byť podkladom pre rozhodnutie
katastrálneho úradu, ktoré vydal, ide o samostatné chyby konania/postupu, ktoré mali nájsť, ale nenašli,

odraz v rozhodnutí. Absencia rozhodnutia o prerušení konania, ktoré katastrálny úrad
nevydal, hoci ho vydať mal, je nepochybne nesprávnym úradným postupom, čo vyplýva aj z judikatúry
súdov Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že nesprávnym úradným postupom môže byť aj vydanie
rozhodnutia, ktoré formálne nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ale fakticky je vykonané, akjeho vydaním vznikne škoda. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie
majetkovej škody v podobe ušlého zisku, keď táto nebola medzi stranami sporná a za spornú ju
nepovažoval ani súd prvej inštancie; a pokiaľ ju za spornú považoval, bol povinný v súlade s § 118

ods. 2 O.s.p. uviesť, že toto právne významné skutkové tvrdenie zostalo sporné, čo však neurobil. Za
nespornú považoval aj tú skutočnosť, že príčinou vzniku škody v podobe ušlého zisku bol nesprávny
úradný postup katastrálneho úradu, ktorý mu zabránil dokončenie rekonštrukcie bytu a jeho prenajatie,
a len v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu nemohol byt zrekonštruovať a prenajímať, aj
keď už v tomto smere začal konať. Poukázal na list realitnej kancelárie, ktorá na jeho

ponuku prenajať predmetný byt reagovala, a v tejto súvislosti dodal, že práve nesprávny úradný postup
bol jedinou príčinou toho, že prišiel o majetkový prospech, ktorý by inak za obvyklého chodu veci získal.
Zdôraznil, že nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu mu bola znemožnená akákoľvek
dispozícia s bytom, právna i faktická. Poukázal na to, že v prípade rozhodnutia o návrhu na vklad v
zákonnej lehote, bola by za života I. T. vlastníčkou bytu, s rekonštrukciou bytu by tak mohol začať krátko
po jej smrti XX. XX. XXXX a od 19. 07. 1999, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie

o dedičstve, mohol byt prenajať. Keby katastrálny úrad rozhodol o návrhu na vklad v zákonnej lehote,
v takom prípade by osvedčením o dedičstve nenadobudol práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
prevode vlastníctva k predmetnému bytu, ale nadobudol by už byt do vlastníctva, a teda vlastnícke
právo k predmetnému bytu by nadobudol na základe osvedčenia vydaného v dedičskom konaní, a preto
by mu ani žiadna škoda nevznikla. Záverom poukázal na to, že nedostatok riadneho, zrozumiteľného

a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pretože sa
tým strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitiariadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov,atedamožnosťriadnekonaťpredsúdom.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že zo zápisníc o pojednávaní

vyplýva, že dôkaz listinou bol vykonaný tak, že samosudca oznámil jej obsah, teda vlastnými
slovami oznámil skutočnosti, ktoré tvoria obsahový základ listiny. Poukázal tiež na to, že žalobca od
roku 2007 odkedy sa vedie konanie, nepodal žiadnu námietku proti zneniu zápisnice. Uviedol, že
žalobca vopred nepožiadal o prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená
nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu a nesplnil tak zákonnú podmienku nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky
na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím aj z toho dôvodu,
že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutie katastrálneho úradu zo dňa 01.07.
1999 nebolo nielenže právoplatné, ale ani vykonateľné. Namietal, že by výška škody nebola medzi

stranami sporná, keď od začiatku namietal spornosť existencie vzniku škody uplatňovanej žalobcom.
Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, že žalobca nepreukázal, že by zisk v ním vyčíslenej
výške pri pravidelnom priebehu udalostí skutočne dosiahol a mal zato, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie tvrdených skutočností uplatňovaného nároku na náhradu škody. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 367 ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219

ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) je procesná
vada, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v súdom konaní. Takáto

tzv. iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. O
takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so
zákonom a spôsobom upraveným v zákone, alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, resp. pre absenciu zákonných náležitostí.

6. Dokazovanie je časť súdneho konania, na základe ktorého si súd vykonávaním jednotlivých dôkazov,
a to zákonom predpísaným spôsobom pre vykonanie toho ktorého dôkazu, resp. dôkazného prostriedku
(§ 122 a nasl., teraz § 185 a nasl. CSP), vytvára poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci, a na základe
hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP) z hľadiska ich závažnosti ( dôležitosti prerozhodnutie), zákonnosti (ich získania a vykonania) a pravdivosti (schopnosti preukázať určitú
skutočnosť), prisudzuje jednotlivým dôkazom určitú hodnotu. Dôkaz listinou bol povinný súd vykonať
tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.) listinu alebo jej časť

prečítal alebo oznámil jej obsah (§ 129 ods. 1 O.s.p. v relevantnom znení).

7. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v súlade so znením ustanovenia
§ 129 ods. 1 O.s.p., nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú, keď zo skutočnosti , že v zápisnici
nie je zachytené, či oboznámenie listinných dôkazov vykonal súd prvej inštancie prečítaním alebo

oboznámením ich obsahu a ani presné označenie listín alebo ich častí, nemožno vyvodiť ich procesnú
neúčinnosť, resp. ich nevykonanie zákonným spôsobom. Navyše súd prvej inštancie vychádzal pri
svojom závere o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
predovšetkým z listinných dokladov predložených samotným žalobcom (osvedčenie o dedičstve zo
dňa 02.07.1999, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/159/2004-9, rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava II zo dňa 01.07.1999, zmluva o prevode vlastníckeho práva bytu zo dňa 24.11.1997,

odvolanie podané dňa 30.07.1999, list realitnej kancelárie zo dňa 20.07.1999); išlo teda o listiny, ktorých
obsah bol žalobcovi známy, dokonca sa na tieto dôkazy v žalobe odvolával v súvislosti s preukazovaním
svojho nároku. Súd prvej inštancie nevychádzal pri svojom rozhodovaní zo žiadnej takej rozhodujúcej
skutočnosti, resp. listinného dôkazu, preukazujúceho také skutočnosti, ktoré by žalobcovi neboli známe,
a na ktoré skutočnosti či dôkazy by nebol mohol v konaní náležite, svojimi procesnými návrhmi a

vyjadreniami, reagovať. Napokon žalobca nenamietal v priebehu pojednávaní, že by na ňom nedošlo
k oboznámeniu s listinnými dôkazmi, resp. že by došlo k zaprotokolovaniu tejto skutočnosti v
rozpore s faktickým stavom.

8. Len také riadne nevykonanie dôkazov, ktorých obsah nebol stranám známy, a ku

ktorým si nemohli reálne uplatňovať svoje právo k týmto dôkazom sa vyjadriť, môže mať vplyv na
správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie; pokiaľ tieto dôkazy tvorili relevantný podklad, z
ktorého vychádzal pri ustálení skutkového stavu; a následne aj vplyv na vecnú správnosť právnych
záverov, ku ktorým súd na ich základe dospel a (len) takýmto postupom sa zároveň odníma možnosť
strane konať pred súdom.

9. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že dokazovanie listinnými dokladmi bolo vykonané
zákonným spôsobom, tieto tak boli spôsobilým podkladom pre zisťovanie skutkového stavu tak, ako bol
správne ustálený súdom prvej inštancie a strany mali možnosť v konaní uplatniť svoje právo sa k týmto
dôkazom vyjadriť (§ 123 O.s.p.).Súd prvej inštancie ku skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje

rozhodnutie, tak dospel v súlade s § 122 ods. 1 O.s.p. (teraz § 188 ods. 1 CSP) a § 129
ods. 1 O.s.p. (teraz § 204 CSP), a preto v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k procesnej vade
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Žalobca tiež nenáležite namieta, že v zápisnici z pojednávania absentoval opis priebehu

dokazovania (§ 40 ods. 1 O.s.p.), nakoľko nedostatok náležitosti zápisnice z pojednávania
nezakladásámosebevadukonaniaanesprávnosťou/nepresnosťouči neúplnosťouzaznamenaniainak
procesne správneho postupu súdu sa neodníma strane možnosť konať pred súdom. Žalobca si svoje
výhrady proti zneniu zápisnice mohol uplatniť v priebehu konania návrhom na doplnenie zápisnice
(§ 40 ods. 3 O.s.p.).

11. Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. mal predseda senátu alebo samosudca podľa výsledkov
konania uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Táto povinnosť

súdu však nezahŕňala povinnosť uviesť účastníkom, ktoré ich právne významné skutkové tvrdenia je
možné považovať za (ne)preukázané, a teda uviesť do akej miery si účastník splnil svoju dôkaznú
povinnosť v nadväznosti na unesenie dôkazného bremena. Cieľom tohto ustanovenia bolo zamerať
procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už
počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Ani prípadné

porušenie tohto zákonného ustanovenia ešte bez ďalšieho nezakladalo relevantnú vadu konania, a
pokiaľ aj došlo zo strany konajúceho súdu k porušeniu tohto zákonného ustanovenia, nemá to žiaden
priamy dosah na možnosť vylúčenia strany z uplatňovania si procesných práv, ktoré jej zákon priznáva.
Porušenie uvedeného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu v právezúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup
súdu v podanom odvolaní a nezbavuje ju to ani jej základnej procesnej povinnosti tvrdiť rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, a procesnej povinnosti označiť
dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ňou tvrdených skutočností. Pokiaľ teda konajúci súd aj určitú
okolnosť neuvedie ako spornú, to ešte neznamená, že táto je nesporná, a že strana nemá právo sa k nej
vyjadriť, preukázať ju či vyvrátiť. Až v prípade, že takýto nesprávny procesný postup by prípadne viedol
k tzv. nepredvídateľnému rozhodnutiu, či k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku nevykonania

dokazovania navrhovaného stranami, mohlo by dôjsť k vzniku tzv. inej vady konania; o
takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia náhrady škody (ušlého zisku) spôsobenej mu neprávnym úradným postupom orgánu štátu,

ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, jeho skutkové
zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
z dôkazov; vykonaných zákonu zodpovedajúcim spôsobom; z prednesov sporových strán a z obsahu
spisu, vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne
vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery,

keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (§ 1 až § 4, § 9
ods.1, § 10, § 18 ods. 1, ods. 2, § 20, § 22 ) v spojení s § 23 ods. 1 a § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a § 100, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne
vyložil v súlade s relevantnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou a svoje

úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby; z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti
štátu za škodu vzniknutú žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu katastrálneho orgánu
nevydaním rozhodnutia o návrhu na vklad v zákonnej lehote a neprerušením katastrálneho konania do
vyriešenia predbežnej otázky; aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a
to nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové

závery, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, a zároveň sa podrobne a právne precízne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých
právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. Žalobca sa preto v
tejto súvislosti neopodstatnene dovoláva judikatúry týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivé súdne

konanie v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia; navyše bez uvedenia v čom konkrétne mala v
danej veci nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívať.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi (katastrálnym úradom v

správnom (katastrálnom) konaní v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého musia byť súčasné
splnenie tri podmienky, a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady
pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti,
tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné
nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu

rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné
rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce
v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie, a že
v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané
v inej podobe či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to,

keď výklad zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho
orgánu sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv, či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.15. Sozreteľomnavšetkyrelevantnéskutkovéokolnosti prejednávanejveci anámietkyžalobcu
voči postupu katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava II (ďalej len " katastrálny orgán ") pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľky I. T. na základe zmluvy

o prevode vlastníctva bytu, je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že žalobca si nemôže v tomto súdom
konaníuplatňovaťakonesprávnyúradnýpostuptakévecnépochybeniavpostupekatastrálnehoorgánu,
ktoré sa priamo odrazili v nezákonnosti ním vydaného rozhodnutia, v jeho meritórnom výroku, ktorých
nesprávnosť môže byť vyslovená jedine v správnom konaní na to inštančne oprávneným orgánom na
základe podaného opravného prostriedku. Súd teda v konaní o nároku na náhradu škody

podľa zákona č. 58/1969 Zb. nemôže vecnú (obsahovú) správnosť rozhodnutia katastrálneho orgánu
posudzovať z hľadiska nesprávneho postupu, ale týmto sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, ktorého výsledkom je súd v civilnom konaní viazaný.

16. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že nedodržaním lehoty 30 dní na rozhodnutie o návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona v

prospech nadobúdateľky I. T. došlo zo strany katastrálneho orgánu k nesprávnemu úradnému postupu.

17. Žalobca za nesprávny úradný postup tiež označil nevydanie rozhodnutia katastrálnym orgánom o
prerušení katastrálneho konania do vyriešenia predbežnej otázky v dedičskom konaní (§ 23
ods. 1 Katastrálneho zákona).

18. Odvolací súd nepovažuje za správnu argumentáciu žalobcu, že nevydanie rozhodnutia o prerušení
konania je nesprávnym úradným postupom zakladajúcim zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č.
58/1969 Zb. Nevydanie procesného rozhodnutia o prerušení (katastrálneho) konania v prípade, keď boli
na jeho vydanie splnené zákonné podmienky (do rozhodnutia o predbežnej otázke), znamená porušenie

(katastrálneho) zákona, ktoré sa prejaví; a v tomto prípade sa aj skutočne prejavilo; v nezákonnosti
vydaného rozhodnutia o zamietnutí vkladu, a v dôsledku tohto procesného pochybenia; majúceho za
následok predčasnosť a nezákonnosť meritórneho rozhodnutia, ktoré nemalo byť vydané z
dôvodu, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebolo (právoplatne) skončené dedičské konanie
po nadobúdateľke I.T. T.; Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zrušil toto rozhodnutie a vrátil vec

na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní bolo v tomto
prípade nevydanie rozhodnutia o prerušení konania a takýto nezákonný postup sa
priamo odrazil v nezákonnosti vydaného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad,
ktoré nemalo byť vydané a namiesto neho malo byť vydané rozhodnutie o prerušení konania. Odvolací
súd tak zastáva názor zhodný so súdom prvej inštancie, že absencia rozhodnutia o prerušení konania;

prejavujúca sa v nezákonnosti meritórne vydaného rozhodnutia, ktoré nemalo byť vydané v dôsledku
existencie procesnej prekážky brániacej jeho vydaniu, a pre ktorú bolo potrebné konanie prerušiť; nie je
nesprávnymúradnýmpostupomvzmysle§18ods.1zákonač.58/1969Zb.Vkonaní onároku
na náhradu škody totiž nemôže konajúci súd posudzovať zákonnosť postupu katastrálneho orgánu z
hľadiska správnej aplikácie jednotlivých ustanovení upravujúcich katastrálne konanie, nakoľko nejde o

úradný postup, ale o priamu aplikáciu procesných ustanovení v správnom konaní, ktorá nesprávnosť sa
vkonečnomdôsledkuprejaví vnezákonnosti vydanéhorozhodnutiaavydanýmrozhodnutím
postihnutým takouto procesnou vadou sa potom môže zaoberať jedine funkčne (inštančne) príslušný
orgán pri preskúmavaní zákonnosti tohto rozhodnutia, ktorého výsledkom je potom súd v súdnom konaní
o náhradu škody viazaný.

19. Pokiaľ žalobca argumentoval nedostatočne zisteným skutkovým stavom katastrálnym orgánom, je
nutné rovnako poznamenať, že táto nesprávnosť sa prejavila v obsahu rozhodnutia o
zamietnutí návrhu na vklad, a preto by v tomto prípade prichádzala do úvahy jedine zodpovednosť štátu
za nezákonné rozhodnutie, pre vznik ktorej však neboli v danej veci splnené ďalšie (iné) predpoklady.

20. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak protiprávne konanie (nezákonné
rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne
konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť
bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej

existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku
a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku
škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok bynenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),
za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)

a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2013 sp.zn. 6 MCdo 16/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R 137/2014).

21. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý

ňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.Zodpovednosťvšaknemožnorobiťzávislouna
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako(priama)príčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorouzákonspájazodpovednosťzaškodu(uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo sp.zn. 7 Cdo 189/2013).

22. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

23. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za

škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. S poukazom na vyššie uvedené závery vyplývajúce z ustálenej
rozhodovacej činnosti a súdnej praxe (bod 20,21,22) možno vyvodiť, že existenciu príčinnej súvislosti
možno považovať za preukázanú iba vtedy, ak z vykonaných dôkazov vyplýva; je bezpečne
zistené a nepostačuje tak len predpoklad; že v prípade absencie protiprávneho konania
(nesprávneho úradného postupu) by k vzniku škody nedošlo. Príčinou vzniku škody totiž môže byť iba

taká z viacerých okolností, bez ktorej existencie by nenastal škodlivý následok, a hoci nemusí ísť
o príčinu jedinú, je nevyhnutné, aby išlo o príčinu podstatnú, ktorá má priamu (bezprostrednú) vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku.

24. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o

nedostatku existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho orgánu
(nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie) a vznikom škody (ušlého zisku). Vzhľadom na
to,žežalobcanadobudolprávaapovinnostizozmluvy oprevodevlastníctvakpredmetnému
bytu na základe osvedčenia o dedičstve až po tom, ako katastrálny orgán konal dňa 01.07.1999, kedy
meritórnerozhodol,odvolacísúdzastávanázorzhodnýsozáveromsúduprvejinštancie,ženedodržanie

30-dňovej lehoty určenej v ustanovení § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona na rozhodnutie
o návrhu na vklad, nemohlo byť bezprostrednou príčinou vzniku škody uplatňovanej žalobcom vo forme
ušlého zisku za obdobie od 19.09.1999 (kedy uplynula lehota 60 dní na zápis žalobcu ako vlastníka do
katastra nehnuteľností na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve) do 18.01.2006 (kedy
bol tento zápis vykonaný).

25. Nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie (t.j. príčina) malo jedine za následok, že predmetom
dedičstva sa nestal byt, ale len práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
teda skutočnosť, že žalobca v dedičskom konaní nadobudol len práva a povinnosti zo zmluvy o prevode
vlastníctva k predmetnému bytu na základe osvedčenia o dedičstve, a nie vlastnícke právo k bytu (t.j.

následok). Nesprávny úradný postup v podobe nedodržania 30-dňovej lehoty tak nebol bezprostrednou
príčinnou vzniku uplatňovanej škody. Priamym následkom tohto nesprávneho úradného postupu bola
totiž skutočnosť, že žalobca osvedčením o dedičstve nadobudol len práva a povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy k predmetnému bytu. Príčinou vzniku škody však nemôže byť táto skutočnosť, nakoľko tá je už
sama osebe následkom nesprávneho úradného postupu.

26. Žalobca argumentoval tým, že keby katastrálny orgán rozhodol v zákonnej lehote o povolení vkladu
vlastníctva k bytu na jeho právnu predchodkyňu, bol by byt predmetom dedičstva a katastrálny orgán
by musel najneskôr v lehote 60 dní od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, teda do 19.09.1999,
vyznačiť zmenu vlastníctva v katastri nehnuteľností v jeho prospech. V dôsledku chybného

rozhodnutia a postupu však katastrálny orgán túto zmenu zapísal až 18.01.2006. Nárok na náhradu
škody si preto uplatnil od 19.09.1999 (kedy uplynula lehota 60 dní na zápis žalobcu ako vlastníka do
katastra nehnuteľností na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve) do 18.01.2006 (kedy
bol tento zápis vykonaný).27. Z uvedeného vyplýva, že žalobca netvrdil, že by mu bola vznikla škoda samotným vydaním
osvedčenia o dedičstve, ale až tým, že na základe vydaného osvedčenia o dedičstve nebol v

lehote 60 dní zapísaný ako vlastník do katastra nehnuteľností.

28. Škoda spočívajúca v tom, že žalobca nemohol ako (nezapísaný) vlastník byt prenajímať, mu vznikla
akopriamydôsledoktej(inej)skutočnosti, ženebolakojehovlastníkzapísaný dokatastranehnuteľností
v lehote 60 dní na základe osvedčenia o dedičstve (žiadosť žalobcu zo dňa 29.07.1999 na č.l. 61

o realizáciu osvedčenia); teda škoda od 19.09.1999, teda po márnom uplynutí 60-dňovej lehoty na
vykonanie zápisu, mu mohla vzniknúť jedine ako následok inej príčiny; nie však ako priamy následok
nedodržania 30- dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad.

29. Žalobca svoj nárok na náhradu škody v tomto konaní; z hľadiska rozhodujúcich skutočností; však
neodvodzoval od nesprávneho úradného postupu (nečinnosti) katastrálneho orgánu

pri vybavovaní jeho žiadosti o vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností na základe právoplatného
osvedčenia o dedičstve; a za nesprávny úradný postup nepovažoval ani trvanie konania o jeho odvolaní
podaného dňa 30.07.1999. Nad rámec predmetu toho konania odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že ani v tomto prípade by však nebola daná existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom - nečinnosťou katastrálneho orgánu v lehote 60 dní a škodou vzniknutou tým,

že žalobca ako vlastník nemohol byt prenajímať, pretože aj keby katastrálny orgán konal, nebol by
mohol vykonať zápis žalobcu do katastra nehnuteľností v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti
osvedčenia o dedičstve dňa 19.07.1999, nakoľko tomu bránila tá skutočnosť, že návrh na vklad
právnej predchodkyne žalobcu I. T., po ktorej žalobca nadobudol v dedičskom konaní práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, bol zamietnutý v čase nadobudnutia právoplatnosti

osvedčenia o dedičstve a vykonaniu zápisu v 60-dňovej lehote tak bránilo prebiehajúce
odvolacie konanie, ktoré trvalo až do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 3Sp/159/2004-9 zo
dňa 09.06.2005, až na základe ktorého došlo následne k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu (dňa
18.08.2005) a zápisu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností (dňa 18.01.2006).

30. Odvolací súd tak zastáva názor, že žalobcovi mohla vzniknúť ním uplatňovaná škoda len ako
následok inej skutočnosti (príčiny) ako nedodržania 30-dňovej lehoty, resp. jej márneho uplynutia, a to
konkrétne nezapísania ho ako vlastníka do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve
v lehote 60 dní (§ 43 ods. 1 písm. b/ Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.), v ktorom prípade
však rovnako príčinná súvislosť absentuje, nakoľko k nezapísaniu vlastníckeho práva žalobcu

nedošlo v dôsledku nečinnosti katastrálneho orgánu, ale pre iné (objektívne) existujúce skutočnosti v
čase nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve a následného plynutia 60-dňovej lehoty na
zápis (zamietajúce rozhodnutie návrhu na vklad a prebiehajúce odvolacie konanie na základe odvolania
žalobcu). Žalobca si tak vlastne uplatňuje škodu vzniknutú mu za (dlhotrvajúce) konanie o jeho odvolaní
podané dňa 30.07.1999, o ktorom bolo rozhodnuté až rozsudkom Krajského súdu v Bratislave dňa

09.06.2005, právoplatnom 14.07.2005, po ktorom následne došlo k povoleniu vkladu dňa 18.08.2005 a
k zápisu žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností dňa 18.01.2006.

31. Navyševkonanívyšlo akonespornáskutočnosťtiežnajavo,žežalobcazačal povydaníosvedčenia
o dedičstve zo dňa 02.07.1999 s rekonštrukciou bytu s tým, že po jej ukončení ho chcel prenajať,

avšak po zamietnutí návrhu na vklad rozhodnutím zo dňa 01.07.1999 pôvodný správca bytu zapečatil
predmetnýbyt vpoloviciaugusta1999aždorozhodnutiaoodvolaníanedošlotakkjehorekonštrukcii, a
ani k prenájmu. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd za opodstatnené námietky žalovaného,
že k nemožnosti byt zrekonštruovať a ďalej ho prenajímať, došlo v dôsledku postupu správcu bytu, ktorý
žalobcovi neumožnil s bytom disponovať. Z uvedeného tiež možno vyvodiť záver o

nedostatku príčinnej súvislosti medzi nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o
návrhu na vklad a vznikom žalobcom tvrdenej škody.

32. Správne potom prvoinštančný súd; na základe dostatočne vykonaného dokazovania a správne
ustáleného skutkového stavu veci; dospel k záveru, že nakoľko medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody na strane žalobcu neexistuje vzťah príčinnej súvislosti, žaloba nebola podaná
dôvodne. Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou
tak nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, a
preto posudzovanie ďalšieho predpokladu v podobe existencie škody by bolo z hľadiska dôvodnostiuplatňovaného nároku nadbytočné, pretože iný záver v tomto smere by neviedol k odlišnému
rozhodnutiu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu sa nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať
námietkami žalobcu, ktorými spochybňoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o nepreukázaní

vzniku uplatňovanej náhrady škody.

33. S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v
odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu dospel na základe riadne vykonaných dôkazov k správnym skutkovým záverom

a zákonu zodpovedajúcim spôsobom vec posúdil aj po právnej stránke, žalobcom uplatnené odvolacie
dôvodynemohliobstáť. Odvolacísúdpretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie akovecnesprávny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu,

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v
súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,

nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421
ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobokminimálnejmzdy;napríslušenstvosaneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialen

príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu
podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v
odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len
proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou naochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( §
430 CSP).