Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/546/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213420
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213420.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, R.: XX XXX XXX, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 95/176/2012-76 zo dňa 09.07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol,
ďalej zamietol návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a o trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na okresný
súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mala vzniknúť navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom, čo
odôvodnil navrhovateľ tým, že Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnom konaní sp. zn. 11Er/193/2004
nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Tým podľa
tvrdenia navrhovateľa v žalobe vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 175 € a nemajetková ujma vo
výške 497,88 €. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal
dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn. 11Er/193/2004 a zistil, že dňa 01. 03.
12. 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Okresný súd Žiar nad Hronom vydal
dňa 04. 03. 2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Stanislavu Kolesárovú.
Dňa 31. 08. 2010 bolo okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Okresný súd vyzval súdnu exekútorku JUDr. Stanislavu Kolesárovú, aby v lehote 10 dní odo dňa
doručenia výzvy doručila okresnému súdu exekučný spis sp. zn. Ex 47/2004 spolu s vyčíslením trov
exekúcie. Súdna exekútorka JUDr. Stanislava Kolesárová doručila okresnému súdu dňa 13. 10. 2010
exekučný spis sp. zn. Ex 47/2004 a vyúčtovanie trov exekúcie. Okresný súd rozhodol o návrhu na
zmenu exekútora uznesením zo dňa 05. 04. 2011 tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené uznesenie bolo
doručené oprávnenému dňa 26. 04. 2011. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

uviedol, že exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodoval priebežne,
pričom všetky vykonávané úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v
súlade s Exekučným poriadkom. Jednalo sa o konanie začaté pred 01. 09. 2005, keď právna úprava
neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ
ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné návrhy na zmenu súdnych
exekútorov a teda v rovnakom čase zaťažil súd väčším počtom podaní, preto musel počítať s určitým
administratívno - technickým zdržaním. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru,
že nemal preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní - opomenutie vydať rozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote t. j. nemal preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 20. 08. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa navrhovateľa postupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v
súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 5C/176/2012 zo dňa 09. 07. 2014 zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec
v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a
včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže
nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici
nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej
právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie
nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v
podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že
uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,
že uznesením č. k. 5NcC/343/2012 zo dňa 17. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z
prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/176/2012
vylúčil Mgr. Milenu Fegyesovú, zákonnú sudkyňu v exekučnej veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovaný v tomto konaní a nie JUDr. Jarmilu Kasanovú,
zákonnú sudkyňu v tomto konaní. Okresný súd Žiar nad Hronom uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď
bola vec sp. zn. 5C/176/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Jarmile Kasanovej, čo
znamená, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci
konal a rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka navrhovateľa, že okresný súd
navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny
úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody
neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu
neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru
rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému
súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom
rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu
je vecne správne. Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik škody a nemajetkovej
ujmy. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav
veci, pričom pri posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou
vecou súvisí. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť
navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný
charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej
veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho
obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca
konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu v odvolaní vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový
základ, odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojeného spisu 11Er/193/2004, čo však neznamená,
že z uvedeného možno vyvodiť záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako iné
rozhodnutia, týkajúce sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým základom, keď je z
obsahu odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená
odvolacia námietka navrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní,
že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že
ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, náklady na
správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie,
pretože okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd meritórne rozhodol v čase, keď výrok o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania (z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR) ešte nenadobudol
právoplatnosť, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR v skutkovo a právne totožnej veci rozhodol dňa
06. 02. 2013 uznesením sp. zn. I. ÚS 89/2013 a dňa 13. 02. 2013 uznesením sp. zn. I. ÚS 92/2013
tak, že rovnaké sťažnosti navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich
prerokovanie a rozhodnutie. Rozhodnutie okresného súdu o návrhu na prerušenie konania, ako aj o
návrhu vo veci samej na jednom pojednávaní bolo preto v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.