Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/272/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213802
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7209213802.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu F. A., A..
XX.X.XXXX, W. T. X, O., zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, sídlom Pražská 4,
Košice, proti žalovanej: B. P., A.. XX.X.XXXX, W. S. XX, O., zastúpenej JUDr. Jozefom Jendrekom,
advokátom, sídlom Bratislavská 45, Košice, v konaní o zaplatenie 13.277,57 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia, vo výške 1.790,95 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu 13.277,57 eur s 8,5% ročnými úrokmi z omeškania od 1.10.2007 do zaplatenia a nahradiť trov

konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Správou katastra O.-
E. O. G., E. O.G.-U., O..Ú.. U. P., N. A. D. Q. Č.. XXXXX Y. S. S. W. Č.. XX A. X. F.., Q. Č.. XX A. X. Q.
W. T. X. Č.. XXXX, F. A. F. Č.. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 787 m2, v podiele 1/1, s
podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom
k pozemku vo výške podielu 161/10000. Žalovaná je bývalou svokrou žalobcu, ktorý so svojou bývalou

manželkou Ing. S. A. v mesiaci júl až august 2006 kompletne zrekonštruoval predmetný byt. Manželstvo
uzavreli dňa 21.4.1990 a právoplatne bolo rozvedené dňa 18.4.2008. Z ich manželstva pochádza mal.
dcéra P. A., A.. X.XX.XXXX, ktorá toho času žije v spoločnej domácnosti s G.. S. A. v predmetnom
byte. Po uzavretí manželstva najskôr žili v jednoizbovom družstevnom byte na W. X Q. O. až do roku
1993. V roku 1993 sa odsťahovali do bytu do bytu na S. XX Q. O.. V roku 2006 bol žalobcovi zo strany
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., poskytnutý úver vo výške 400.000 Sk a uvedené peňažné prostriedky

zo stavebného úveru, spolu s ďalšími spoločnými peňažnými prostriedkami v celkovej výške 600.000
Sk, použil spolu so svojou bývalou manželkou na kompletnú rekonštrukciu trojizbového bytu na S. XX
Q. O., pričom v byte boli vykonané nasledovné stavebné rekonštrukčné práce a dodávky: plávajúce
podlahy v troch izbách, dlažba a nové obklady v kuchyni, na balkóne, v kúpelni a vo WC, vo všetkých
miestnostiach v byte nové omietky, nové stropy zo sadrokartónu a plastové okná, výmena všetkých
dverí v byte, ako aj vchodových dverí. Zároveň žalobca zakúpil hnuteľné veci, ktoré sa zabudovali do

predmetného bytu a to: ATI zásuvku tel. biela, ATI zásuvky RTV biela 2 ks, zásuvky biele AGZ2CZ 17ks,
vypínač kríž biely AV7W 2 ks, vypínač dvoj biely AV5 5 ks, vypínač biely AW1 3 ks, odsávač pár, radiátor
panelový 130 cm zn. Korad 1 ks, radiátory panelové zn. Korad 100 cm 3 ks, radiátor elektrický v kúpeľni,
vykurovacia tyč, ventil odvzdušňovací, vaňa, vaňové lišty, vaňová batéria, umývadlová batéria, polsifón
umývadlo, ventil, sprchovací set, umývadlo zápustné, dres nerez, WC kombi MO, WC doska, šrouby,
plastové okná 7 ks, balkónové dvere 1 ks, dvere bezpečnostné, dvere dýhové presklenné 60 l 2 ks, dvere

dýhové presklenné 70P 2 ks, dvere dýhové presklenné 80P 2 ks, kľučky na dvere 5 ks, drezová batéria
v kuchyni, vodovodná batéria vaňová v kúpeľni, vodovodná batéria v kúpeľni nad umývadlom, odsávačvzduchu v kúpeľni, odsávač vzduchu vo WC, stropné svietidlá zabudované 32 ks s prísl. Okrem vyššie
uvedených zabudovaných hnuteľných vecí žalobca a jeho bývalá manželka zakúpili ďalšie hnuteľné veci
za účelom zariadenia domácnosti a to nábytok do chodby, elektrospotrebiče. V uvedenom trojizbovom

byte bola prihlásená k trvalému pobytu približne od marca 1994 G.. S. A., pričom žalobca bol prihlásený
k trvalému pobytu na adrese W. X Q. O. v jednoizbovom družstevnom byte, ktorý bol bývalej manželke
žalobcu pridelený zo strany stavebného bytového družstva pred uzavretím manželstva so žalobcom,
keďže G.. A. požadovala, aby bol žalobca prihlásený k trvalému pobytu na W. X Q. O. s odôvodnením,
že potrebuje mať v tomto byte niekoho prihláseného na pobyt. Od roku 1993, od kedy sa žalobca a

jeho bývalá manželka odsťahovali z jednoizbového bytu na W. X Q. O., tento jednoizbový byt užívala
žalovaná, ktorá bola formálne v registri obyvateľov prihlásená k trvalému pobytu na adrese S. XX Q. O..
Žalobca a jeho bývalá manželka ako manželia od mesiaca marec 1993 do mesiaca september 2007,
kedy sa žalobca odsťahoval k svojim rodičom do rodinného domu v Rozhanovciach, viedli spoločnú
domácnosť v trojizbovom byte na adrese S. XX Q. O., aj keď žalobca bol formálne prihlásený k trvalému
pobytu na adrese W. X Q. O.. Pred vykonaním rekonštrukčných prác v trojizbovom byte na S. XX Q.

O. bývalá manželka žalobcu tvrdila žalobcovi, že sa so žalovanou dohodla, že po tom, čo zrekonštruujú
byt na S. XX Q. O., žalovaná im ako manželom daruje tento byt s tým, že členské práva k družstevnému
bytu na W. X Q. O. G.. A. prevedie na žalovanú. V mesiaci september 2007 Ing. Nagyová oznámila
žalobcovi, že žalovaná im byt nedaruje a že on nedostane nič z peňažných prostriedkov investovaných
do bytu na S. XX Q. O.. Uvedené správanie G.. A. voči žalobcovi bolo príčinou, pre ktorú sa žalobca

rozhodol definitívne odsťahovať zo spoločnej domácnosti na S. XX Q. O. v mesiaci september 2007
a podal dňa 5.11.2007 návrh na rozvod manželstva. Z dokladov vyplýva, že v predmetnom byte boli
vykonané stavebné práce a dodávky v cene 472 026,70 Sk. Žalobca je ako dlžník zaviazaný splácať
úver poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. vo výške 400.000 Sk v mesačných splátkach vo
výške 4.500 Sk po dobu 12 rokov a pritom peňažné prostriedky z úveru investoval do cudzieho majetku,

do bytu vo vlastníctve žalovanej, pričom jeho bývalá manželka tento byt aj s novo zakúpeným vnútorným
zariadením naďalej užíva, ale odmieta sa podieľať na splátkach úveru. Žalobca podal proti svojej bývalej
manželkedňa19.2.2009žalobuovysporiadaniemajetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov na čas po rozvode manželstva, pričom v návrhu do majetku patriaceho do BSM zahrnul aj
vyššie uvedené hnuteľné veci zabudované do nehnuteľností a pohľadávku voči žalovanej vo výške

13.277,57 eur. Konanie je vedené na OS KE II pod sp.zn. 43C/26/2009. G.. A. v uvedenom konaní
navrhla, aby súd v konaní prikázal pohľadávku vzniknutú počas trvania manželstva proti jej matke B.
P. do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca sa voči žalovanej vlastníčke predmetného bytu domáha
zaplatenia sumy 13.277,57 eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2
OZ, majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalobca v domnení, že žalovaná

prevedie na neho a jeho bývalú manželku vlastnícke právo k predmetnému bytu, uzavrel úverovú zmluvu
s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., a poskytnuté úverové prostriedky vo výške 400 000 Sk použil na
rekonštrukciu a zhodnotenie cudzieho majetku bytu vo vlastníctve žalovanej. Žalobca musí poskytnutý
úver vrátiť navýšený o sumu úrokov z úveru a poplatkov spojených s poskytnutím úveru napriek tomu,
že úverové prostriedky boli použité na zhodnotenie majetku žalovanej a nie na zhodnotenie majetku

žalobcu, čím je žalobca poškodený. Žalobca si uplatňil v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., úroky z omeškania od 1.10.2007 t.j. prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
mesiaci september 2007, v ktorom sa od svojej bývalej manželky dozvedel, že jej matka neprevedie
vlastnícke právo k predmetnému bytu na G.. A. a žalobcu a že nie je ani ochotná zaplatiť za vykonané
stavebné rekonštrukčné práce a dodávky a za novo zakúpené hnuteľné veci zabudované do jej bytu.

Pohľadávka vo výške 13.277,57 eur voči žalovanej je solidárnou pohľadávkou žalobcu a jeho bývalej
manželky Ing. A., ktorú jej oprávnený žalobca vymáhať samostatne.

Žalovaná sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne a žiadala žalobu
zamietnuť. Uviedla, že je pravdou, že niekedy v roku 1992 a 1993 ju dcéra so žalobcom viac krát oslovili

s tým, že ich trojčlennej rodine je bývanie v jej jednoizbovom byte veľmi nevyhovujúce najmä z pohľadu
na potreby a vývoj ich dcéry. Žiadali ju, či by pre nich nemala pochopenie a neumožnila im na nejakú
dobu, kým svoju bytovú situáciu nevyriešia, bývať v jej trojizbovom byte na S. J. Č.. XX s tým, že dcéra
žalovanej jej umožní bývať v jej jednoizbovom byte na W. J. X Q. O., ktorý nadobudla ešte ako slobodná.
Žalovaná chápala ich bytovú situáciu, avšak splneniu ich požiadavky nebola naklonená najmä preto, že

jej byt bol udržiavaný a veľmi zachovalý, kompletne zariadený kvalitným a neopotrebovaným nábytkom a
bytovým zariadením a obávala sa, že - ako je to bežné pri deťoch - sa toto všetko značne opotrebí, resp.
znehodnotí a keďže bola už dôchodkyňa a vdova, v budúcnosti nemohla reálne zamýšľať tieto následky
finančne kryť. Po viacnásobnom ubezpečení z ich strany, že po skončení užívania predmetného bytuho dajú do stavu, v akom im ho do užívania odovzdá, resp. stavu zodpovedajúcemu stavu v akom ho
do užívania prevezmú, nakoniec ich žiadosti vyhovela a odsťahovala sa do dcérinho jednoizbového
bytu a im umožnila užívať jej trojizbový byt I. kategórie, nadštandardne vybavený kvalitným nábytkom,

bytovými doplnkami a bytovým zariadením, ktorý užívali počas rokov 1993 až 2007 čiže približne 15
rokov bez toho, aby jej za jeho užívanie zaplatili čo i len jeden halier (poplatky od nich ani nežiadala).
Z obsahu návrhu vyplýva, že k uvádzanej rekonštrukcii pristúpili až v roku 2006, čiže po štrnásťročnom
užívaní bytu. Nevie posúdiť potrebu, či nevyhnutnosť všetkých vykonaných úprav. Určite však prevažnú
časť vynaložených finančných prostriedkov nebolo potrebné vynaložiť. Napríklad podlahy v byte boli v

takom stave, že boli štandardne užívateľné ešte niekoľko desaťročí, platí to aj o omietkach, dverách,
stropoch, nábytku v chodbe a iné. Do užívania im odovzdala kompletne komfortne zariadený trojizbový
byt, ktorý bol vybavený dostatočným množstvom plne funkčných vykurovacích telies (radiátorov) s
elektrickým ohrievačom v kúpeľni, dostatočným množstvom elektrických zásuviek, svietidiel, vypínačov,
vane, sporáku a ďalších bytových doplnkov a zariadením, čo im umožnilo plne byt užívať počas 14
rokov (pred uvádzanou rekonštrukciou) a je presvedčená, že aj v ďalšom období. Nie je pravdou, že

žalobca alebo jeho manželka odo žalovanej žiadali súhlas na vykonanie rekonštrukcie. Takýto súhlas
odo nej nikto nežiadal a ona nemala vedomosť o tom, že k uvádzanej rekonštrukcii chcú pristúpiť. Pokiaľ
by aj takýto súhlas odo nej boli žiadali, ona by im ho dať nemohla, ani nedala. K rozsahu prác, či
zakúpených vecí a k tvrdeniu žalobcu, že jeho exmanželka mu tvrdila, že im byt podaruje a následne
že on z bytu nedostane nič z finančných prostriedkov, sa žalovaná nevie vyjadriť, navrhuje, aby súd

vypočul dcéru. Žalovaná však neverí, že jej dcéra mu povedala, že im žalovaná predmetný byt daruje,
pretože žalovaná má tri deti a viackrát pred všetkými vyhlásila, že chce, aby bol jej majetok rozdelený
pre všetkých rovnakým dielom. Žalobca s manželkou jej byt užívali 15 rokov, za ktorú dobu ho možno
primerane, možno nadmerne, opotrebovali, keď dospeli k potrebe jeho rekonštrukcie, ktorú vykonali bez
toho, aby od nej žiadali súhlas na jej vykonanie. Od umožnenia im byt užívať vedeli, že sa zaviazali

jej tento byt odovzdať v stave, v akom ho preberajú, resp. stave zodpovedajúcom stavu, v akom ho
preberajú. Za daných okolností mali úpravy realizovať v uvádzanej úrovni a to výlučne na ich náklady.
Okrem uvedeného, ako sám žalobca v žalobe uvádza, rekonštrukčné práce boli vykonané v roku 2006,
predmetnážalobabolasúdudoručenávjúli2009,čižepoviacakodvochrokoch,pretožalovanávzniesla
námietku premlčania.

Žalobca v konaní prostredníctvom právnej zástupkyne ďalej uviedol, že žalovaná previedla predmetnú
nehnuteľnosť na svoju dcéru Nagyovú Teréziu a tá potom následne na svoju dcéru P. A.. Bezdôvodné
obohatenie spočíva v rozdiele medzi cenou nehnuteľnosti pred vykonaním rekonštrukčných prác a
cenou nehnuteľností po ich vykonaní s tým, že bezdôvodne sa obohatila žalovaná, nakoľko ak by došlo

k predaju tejto nehnuteľnosti, tak určite by sa v kúpnej cene odrazila aj skutočnosť, že táto nehnuteľnosť
bola zhodnotená. Poukázal na judikát 103/2003 M Cdo 2/01, kde s poukazom na § 130 v spojení s §
101 OZ súd konštatoval, že platí trojročná premlčacia lehota na uplatnenie si majetkového prospechu
takto získaného, ktorá začína plynúť až najskôr vrátením veci vlastníkovi. Navyše žalobca sa dozvedel
o tom, že byt im nebude darovaný až v septembri 2007. Premlčacia lehota mohla najskôr začať plynúť

zmenou vlastníckeho práva. Kým žalobca s manželkou užívali trojizbový byt, žalovaná opotrebovávala
ich jednoizbový byt, ktorý mali v spoločnom nájme. V danom prípade nešlo o bežné opravy, ale o opravy
nad rámec týchto bežných opráv a úprav. Pokiaľ sa žalovaná bráni, že nemá peniaze, nič jej nebránilo
predmetný byt predať a pohľadávku vyrovnať, ak tak chcela urobiť, prípadne aj jej dcéra, a nie zbaviť
sa niekoľko tisícového majetku.

Žalovaná v konaní ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že keby v tejto
nehnuteľnosti bývala sama, nikdy by nedávala robiť práce, ako je výmena podláh a dverí, omietky,
obklady stien. Čiže pokiaľ žalobca s manželkou chceli v byte nadštandardne bývať, nie je na mieste
zaťažovať s týmito výdavkami žalovanú, ktorá navyše ani nemá finančné prostriedky na to, aby to

uhradila. V prípade, že by sa predsa len robilo znalecké dokazovanie na zhodnotenie nehnuteľnosti
rekonštrukciou, potom je potrebné urobiť znalecké dokazovanie aj na to, ako bola znížená cena bytu za
dobu, po ktorú žalobca s manželkou užívali túto nehnuteľnosť do doby rekonštrukcie a tiež po vykonaní
rekonštrukcie, nakoľko túto užívali aj po vykonaní rekonštrukcie. Predmetný nárok sa už vyporadúva v
rámci konania o vyporiadaní BSM, kde sa rieši aj pôžička. Žalovaná sa nebráni tomu, aby sa byt uviedol

do pôvodného stavu. K bytu, v ktorom žalovaná býva, získala členský podiel manželka žalobcu ešte
pred manželstvom.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná bola do roku 2012 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
vedenej Správou katastra Košice-okres Košice IV, obec Košice-Juh, k.ú. Južné mesto, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXXX Y. S. S. W. Č.. XX A. X. F.., Q. Č.. XX A. X. Q. W. T. X. Č.. XXXX, F. A. F.
Č.. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 787 m2, v podiele 1/1, s podielom priestoru na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo výške

podielu 161/10000 a že tento byt dala v roku 1993 do užívania svojej dcére Ing. S. A. a jej vtedajšiemu
manželovi - žalobcovi, ktorý v byte žili aj s dcérou P. A., A.. X.XX.XXXX. Zároveň G.. S. A. so žalobcom
prenechali do užívania jednoizbový družstevný byt na W. X Q. O., ku ktorému Ing. S. A. získala členský
podiel ešte pred manželstvom.
Žalobca s G.. S. A. uzavreli manželstvo dňa 21.4.1990 a toto bolo právoplatne rozvedené dňa 18.4.2008.
Žalobca podal proti svojej bývalej manželke dňa 19.2.2009 žalobu o vysporiadanie majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na čas po rozvode manželstva, pričom v návrhu do
majetku patriaceho do BSM zahrnul aj vyššie uvedené hnuteľné veci zabudované do predmetnej
nehnuteľností a pohľadávku voči žalovanej vo výške 13.277,57 eur. Konanie je vedené na Okresnom
súde Košice II pod sp.zn. 43C/26/2009. Do BSM patrí aj úver, ktorý brali v roku 2006 na rekonštrukciu
predmetného bytu v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 400.000,- Sk.

Žalobca v konaní vypovedal, že býval v byte žalovanej na S. XX Q. O. s manželkou a dcérou od roku
1993. V júni až auguste 2006 tam vykonali rekonštrukčné práce, o ktorých aj informovali žalovanú s tým,
že ona im hovorila, že im mieni ten byt podarovať. V roku 2007 mu exmanželka povedala, že nedostane
nič. Následne potom v septembri opustil spoločnú domácnosť a v novembri podal návrh na rozvod. V
rámci rekonštrukcie bola vymenená podlaha, elektroinštalácia, stropy, radiátory, sanita, vchodové dvere,

vstavaná skriňa na chodbe, celá detská izba, elektrospotrebiče. Tá sa financovala tak, že s manželkou
zobrali úver z prvej stavebnej sporiteľne vo výške 400.000 Sk, ktoré aj s navýšením predstavuje asi 500
- 600 tis. Sk. Úver spláca on. Byt v roku 1993 prevzali v stave, že tam boli popraskané omietky, bolo
potrebné utesniť okná, neboli dané nové maľovky, nová linka. Žalovanej bola známa táto rekonštrukcia,
nakoľko ich chodila navštevovať raz - dvakrát do týždňa.

Svedkyňa G.. S. A., dcéra žalovanej a bývalá manželka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že od
žalovanej mali k dispozícii byt na S.. Po 13 rokov užívania bol už schátraný, zdevastovaný, potreboval
rekonštrukciu, tak sa s manželom rozhodli, že zoberú úver a zrekonštruujú ten byt. Keby bola vedela,
že manžel byt opustí, určite by nebola pristúpila k prevzatiu toho úveru vo výške 400.000 Sk. Byt
bolo potrebné rekonštruovať, pretože cez okno zatekala voda, mokli im koberce, odpad v kúpeľni

nefungoval, plynový sporák bol pokazený, celá voda bola zlá, batéria v kuchyni sa menila, pôvodné
jadro bolo v zdevastovanom stave, koberec v chodbe už bolo tiež treba vymeniť, dcéra potrebovala
do izby nový detský nábytok, zásuvky zhoreli. Manžel vtedy chcel, aby zrekonštruovali komplet byt,
tak súhlasila s tým, že sa menili aj stropy, svetlá, plávajúce podlahy vo všetkých izbách, omietky,
dlažby v kuchyni, na balkóne, v kúpeľni, vo WC, plastové okná, dvere, sanita aj radiátory, hoci nebolo

nevyhnutné meniť ich. O týchto plánovaných rekonštrukciách však informovali žalovanú, nepožadovali
od nej súhlas. Rekonštrukcia prebehla v lete 2006. Keďže dcéra mala vtedy úraz, musela ísť k žalovanej,
keďže vtedy rekonštruovali, tak sa žalovaná dozvedela, že niečo sa na byte robí. A v akom rozsahu
rekonštrukcia prebehla, to žalovaná videla až na Vianoce v roku 2006, keď bola u nich. Žalovaná
svedkyni predmetný byt darovala v roku 2012 a ona svedkyňa zas na žalovanú previedla členstvo

k družstevnému jednoizbovému bytu, v ktorom žalovaná žila. Od žalovanej svedkyňa nepožadovala
náhradu nákladov za rekonštrukciu, nakoľko predmetný jej byt užívali, devastovali a sami sa rozhodli ho
rekonštruovať. Keď sa doň nasťahovali v roku 1993, vtedy to bol 13-ročný byt v dobrom stave, navyše
dosť veľa zariadenia tam mama zanechala. Ten byt sa postupne opotrebovával, vrátane toho zariadenia.

Žalovanú nebolo možné vypočuť vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav. Jej právny zástupca žiadal,
aby - pokiaľ ide o jej výpoveď - súd vychádzal zo skutočností uvedených v jej vyjadrení k žalobe.

Súd mal z vykonaného dokazovania za dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo
veci.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať

výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 685 ods. 1 Obč. zák. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Obč. zák. nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 703 ods. 1 Obč. zák. ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 704 ods. 1 Obč. zák. ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
Podľa § 705 ods. 1 Obč. zák. ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 2 OZ ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako

člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 707 ods. 1 Obč. zák. ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane
sa jediným nájomcom pozostalý manžel.
Podľa § 708 Obč. zák. ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca
opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa ust. § 667 ods. 1 Obč. zák. zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom
prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na
to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po
ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže

nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Podľa ust. § 667 ods. 2 Obč. zák. ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa,
je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku
vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť
od zmluvy.

Podľa § 680 ods. 2 Obč. zák. ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 až 3 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastnícineplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do
užívania na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. V tomto prípade bolo nesporné, že k užívaniu
predmetného bytu žalobcom s manželkou došlo na základe zhodného prejavu vôle v roku 1993 na jednej
strane žalobcu a jeho manželky ako spoločných nájomcov X-G. W. A. W. X Q. O. k prenechaniu bytu
do užívania (podnájmu) žalovanej a na druhej strane prejav vôle žalovanej uvedený byt užívať. Zároveň

sa dohodli tiež na tom, že žalovaná prenechá žalobcovi s manželkou do spoločného užívania (nájmu)
X-G. W. A. S. XX Q. O., ktorý bol v jej osobnom vlastníctve. Výšku nájomného a podnájomného si
nedohodli, čo súd vzhľadom na dojednanú situáciu vyhodnotil tak, že túto si nedohodli vzhľadom na
vzájomné plnenia ako aj rodinné vzťahy. Zákon pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje písomnú
formu, postačuje dohoda. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca s manželkou užívali
predmetný byt na základe nájomnej zmluvy uzavretej ústne so žalovanou.

Žalobca sa v konaní domáhal úhrady nákladov investovaných do prenajatého bytu žalovanej a to
vykonaním rekonštrukcie - plávajúce podlahy v troch izbách, dlažba a nové obklady v kuchyni, na
balkóne,vkúpeľniavoWC,vovšetkýchmiestnostiachvbytenovéomietky,novéstropyzosadrokartónu,
stropné svietidlá a plastové okná, výmena všetkých dverí, elektrických zásuviek a vypínačov, odsávačov
pár a vzduchu, radiátorov, sanity, dresu, vodovodných batérií a zakúpením nábytku do chodby, detskej

izby a elektrospotrebičov. V konaní mal súd za preukázané, že W. Č.. XX A. S. XX Q. O. bol od roku do
roku 2012 vo vlastníctve žalovanej, následne vo vlastníctve jej dcéry - G.. S. A. na základe darovacej
zmluvy a v súčasnosti je vo vlastníctve dcéry žalobcu - P. A.. V konaní nebolo sporné, že predmetný byt
žalobca s manželkou a dcérou užívali od roku 1993. Z výpovede žalobcu i svedkyne G.. S. A. súd zistil,
že rekonštrukcia predmetného bytu bola vykonaná žalobcom s manželkou v júni až auguste 2006.

Sporné medzi účastníkmi bolo, či bola rekonštrukcia bytu vykonaná so súhlasom žalovanej a či im
predtým prisľúbila byt darovať (presnejšie povedané vymeniť za družstevný jednoizbový byt na W. X Q.
O.). Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná súhlasila s vykonaním rekonštrukcie, navyše v rozsahu,
v akom bola vykonaná, ani že im predtým prisľúbila byt previesť. Zo svedeckej výpovede G.. S. A. súd
zistil, že súhlas od vlastníčky bytu na rekonštrukciu nemali ani prísľub prevedenia bytu, čo súd vyhodnotil

tak, že v danej veci nešlo o plnenie podľa zmluvy ani o bezdôvodné obohatenie z dôvodu, ktorý odpadol.
Podľa ust. § 667 ods. 2 Obč. zák. ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je
povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Podľa § 667 ods. 1
zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa a úhradu nákladov
s tým spojených po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku

užívania veci, môže nájomca požadovať - a to až po ukončení nájmu, ak zmluva neurčuje inak
- len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale
nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho,
o čo sa zvýšila hodnota veci. Nájom žalobcu v predmetnom byte skončil trvalým opustením spoločnej
domácnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľkou nebol daný súhlas s rekonštrukciou jej bytu,

argumentum a contrario žalobca nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa
zvýšila hodnota bytu spomínanou rekonštrukciou. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi
požadovať od prenajímateľky náhradu za vedome vykonanú nadštandartnú rekonštrukciu bez súhlasu
prenajímateľky, na ktorú by sa sama nikdy nepodujala, pretože si to nemôže dovoliť pre nedostatok
finančných prostriedkov. V danom prípade nešlo totožný prípad ako v judikáte M Cdo 2/01, na ktorý

poukazoval žalobca, keďže nejde o synalagmatické nároky zo zrušenej zmluvy a na strane žalobcu
nešlo o oprávneného držiteľa v zmysle § 130 ods. 1 OZ, pretože nájomca bytu je len detentorom, ktorý
s vecou nakladá, avšak nie ako s vlastnou, nie je dobromyseľný, že mu vec patrí, keďže vie, že vec
patrí prenajímateľovi. Podľa § 701 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu
sú oprávnení a povinní spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne. Podľa § 702 ods. 1 OZ ak medzi

spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu
bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Je vecou žalobcu a jeho bývalej manželky ako bývalých
spoločných nájomcov ako sa ohľadne uvedenia veci do pôvodného stavu, resp. ohľadne vynaložených
nákladov, ktoré im prenajímateľ nie je povinný vrátiť, dohodnú.
Navyše, nakoľko žalovaná predmetnú nehnuteľnosť previedla darovacou zmluvou v roku 2012 na G..

S. A. (keď menovaná zas na žalovanú previedla členstvo k družstevnému jednoizbovému bytu, v ktorom
žalovanážila),menovanávstúpiladoprávnehopostaveniavlastníkaaprenajímateľaažalovanáprestala
byť nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, teda nie je vecne pasívnelegitimovaná. Ďalšou zmenou vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti vstúpila do právneho postavenia
vlastníka a prenajímateľa dcéra žalobcu.
Preúplnosťsúddodáva,ževloženíminvestíciídonehnuteľnostizhodnotenievznikázásadnevlastníkovi.

Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté vložením
investícií do predmetného bytu bez právneho dôvodu a to v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti,
subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť okamžikom vloženia investícií
do predného bytu (pričom žalobca tak robil s vedomím, že investuje do veci vo vlastníctve žalovanej), t.j.
najneskôrod31.8.2006(kedyužbolarekonštrukciaukončená)auplynulabynajneskôrdňom31.8.2008,

teda ešte pred začatím konania dňa 6.7.2009. Na vznesenú námietku premlčania súd musí prihliadať
a nemôže žalobcovi uplatnené premlčané právo priznať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu, ktorý nemal v tomto

konaní úspech, zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom
vyčíslených podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení za 5 úkonov (za prevzatie zastúpenia-príprava a písomné vyjadrenie
k žalobe z 25.9.2009 a zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 5.11.2013, 30.1.2014 a 26.6.2014) po
287,14 eur, za 4 úkony (zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 25.7.2011, 17.1.2012, 23.2.2012

a 29.3.2012, ktoré boli odročené bez prejednania veci) po 71,79 eur + režijný paušál 2 x 6,95 eur, 1
x 7,41 eur, 3 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur a 2 x 8,04 eur, spolu vo výške 1.790,95 eur. Za podanie zo dňa
16.12.2013 súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej, a>le
len o oznámenie, že žalovaná sa osobne dostaví na pojednávanie za účelom jej vypočutia. Odmenu
súd nepriznal ani za podanie z 3.8.2011, nakoľko nešlo o uvedenie nových procesne významných

skutočností (námietka miestnej príslušnosti už bola vznesená a navyše právnemu zástupcovi nič
nebránilo ju pripomenúť súdu ústne na pojednávaní 25.7.2011, hoci bolo odročované, keďže nejde o
prednes vo veci samej).

O povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania k rukám jej právneho zástupcu súd rozhodol v

súladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti.